Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/28/2023 Identifikačné číslo spisu: 2708899979 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 548ods. 2 Ob

Z. Dovolateľ uviedol, že uvedená nesprávnosť zakladá dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP, pričom dovolateľ naformuloval právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, v znení: „či dodatočná nemožnosť dokončenia diela pre jeho čiastočné vykonanie treťou osobou má za následok zánik celého záväzku alebo iba jeho časti, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa“ (ďalej tiež „prvá otázka“) a „či pod nárok predpokladaný podľa ust. § 544 ods. 2 ObZ, v spojení s ust. § 548 ods. 2 ObZ možno subsumovať aj nárok zhotoviteľa na úhradu splatnej časti ceny diela za riadne vykonanú časť diela, na ktorej úhradu vznikol zhotoviteľovi nárok ešte pred zánikom ostatnej časti záväzku“ (ďalej tiež „druhá otázka“). 21. Dovolateľ súčasne namietol aj spôsob výpočtu nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ, pričom uviedol, že čiastka, ktorú je objednávateľ na základe § 548 ods. 2 ObZ povinný zhotoviteľovi uhradiť (v prípade zániku záväzku ako celku), zahŕňa zmluvne dohodnutú cenu za vykonanú časť diela (ak došlo k zániku záväzku aj v tejto časti) a dohodnutý zisk zhotoviteľa z nevykonanej časti diela, ktorý predstavuje rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou diela a obvyklou cenou nákladov, ktoré zhotoviteľ nevykonaním diela v celom rozsahu ušetril. Nárok zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2 ObZ predstavuje sankciu pre objednávateľa, ktorý zánik záväzku zavinil a pre zhotoviteľa finančnú kompenzáciu, aby neprišiel o svoj zisk predpokladaný zmluvou o dielo. Nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v tejto časti má spočívať v tom, že od dohodnutej ceny diela odvolací súd neodpočítal to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu, teda obvyklú cenu usporených nákladov na nerealizovanú časť diela stanovenú na základe znaleckého posúdenia, ale nesprávne odpočítal časť zmluvne dohodnutej ceny pripadajúcej na nedokončenú časť diela. Odvolací súd teda nesprávne odpočítal časť ceny diela, v ktorej je obsiahnutý aj zmluvne dohodnutý zisk zhotoviteľa. Uvedené podľa názoru dovolateľa zakladá dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, pričom otázka zásadného významu, ktorá doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola jednoznačne vyriešená znie: „či sa pri odpočte toho, čo zhotoviteľ usporil nevykonaním diela v celom rozsahu na účely vyčíslenia nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ má vychádzať z obvyklej ceny usporených nákladov, ktoré zhotoviteľ nemusel vynaložiť na nerealizovanú časť diela alebo z príslušnej časti zmluvne dohodnutej ceny pripadajúcej na nerealizovanú časť diela?“ (ďalej tiež „tretia otázka“). 22. Dovolateľ tiež namietol, že pri uplatnení nároku zhotoviteľa diela podľa § 548 ods. 2 ObZ, súd neskúma naplnenie hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 373 ObZ, ako to nesprávne konštatuje odvolací súd v odseku 96 odôvodnenia rozsudku. Dovolateľ uviedol, že síce tento nárok pomenoval ako ušlý zisk, avšak v zmysle zásady „iura novit curia“ je právna kvalifikácia vecou súdu. Podporne uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo 06. februára 2013, sp. zn. 7Cdo/120/2015 z 21. októbra 2015 a sp. zn. 2Cdo/174/2018 z 30. apríla 2019 a konštatoval, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu tým, že uplatnený nárok nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval vyššie uvedenú zásadu „iura novit curia“, v dôsledku čoho v odseku 96 odôvodnenia rozsudku nesprávne konštatoval, že dovolateľ v konaní skutkovo neodôvodnil nárok zodpovedajúci ušlému zisku, a preto je vylúčené, aby bol takýto nárok v konaní priznaný. Dovolateľ uviedol, že už v samotnej žalobe odôvodnil uplatnený peňažný nárok pôvodne vo výške 310 000 Sk (10 290,11 eur) práve s poukazom na § 548 ods. 2 ObZ. Za otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd v zmysle § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľ označil formuláciu, „či je povinnosťou súdu byť viazaný právnou kvalifikáciou nároku strany sporu, resp. či je súd povinný uplatnený nárok žalobcu v konaní kvalifikovať odchylne od právneho posúdenia žalobcu na základe ním uvádzaných skutočností, pokiaľ je takáto právna kvalifikácia nesprávna“ (ďalej tiež „štvrtá otázka“). 23. V súvislosti so spôsobom výpočtu uplatneného nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ dovolateľ namietol aj nedostatočnosť a svojvoľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Uvedená vada má spočívať v tom, že odvolací súd riadne neodôvodnil, z akého dôvodu nebral do úvahy niektoré znalecké posudky, ktorými bola stanovená výška úspor, ktoré zhotoviteľ dosiahol nevykonaním diela v celom rozsahu tak, ako to predpokladá § 548 ods. 2 ObZ. Odvolací súd znalcami stanovené hodnoty úspor neakceptoval, pričom z odseku 95 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že ich nepovažoval za relevantné pre výpočet nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd postupoval uvedeným spôsobom bez akéhokoľvek náležitého vysvetlenia, z akých právnych noriem vychádzal a akými právnymi úvahami bol vedený, keď dospel k takémuto záveru. Odvolací súd síce uviedol, akým spôsobom vykonal výpočet nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ, avšak bez vysvetlenia, z akého dôvodu nebral do úvahy znalcami stanovený výpočet predmetného nároku a tiež neuviedol, z akého dôvodu a na základe čoho vykonal daný výpočet práve takým spôsobom. Za svojvoľné považuje dovolateľ aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v časti posúdenia uplatneného nároku na peňažnú náhradu za odcudzené kovové stojky, a to najmä v odseku 109 odôvodnenia rozsudku. Dovolateľ uviedol, že ak odvolací súd nepovažoval za hodnoverne preukázanú hodnotu odcudzených stojok podľa faktúry č. 2303628 z 19.03.2003, nič nebránilo tomu, aby pri ustálení ich hodnoty vychádzal z odborného vyjadrenia predloženého do trestného konania, z ktorého vychádza aj výška uplatneného nároku 29 436 Sk (977,10 eur). Absencia náležitého odôvodnenia v predmetných častiach podľa dovolateľa zakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm.
4. f)CSP. 24. Záverom dovolateľ žiadal o odklad právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu čo do výrokov II., III., IV. a V., do momentu právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní. 25. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť, pričom napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za správne. Podľa názoru žalovaného je rozsudok odvolacieho súdu riadne odôvodnený, nakoľko poskytuje odpovede na všetky otázky, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. K dovolateľom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, žalovaný uviedol, že dovolateľom formulované otázky, ktoré mali byť odvolacím súdom nesprávne vyriešené, nemali význam pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentmi dovolateľa týkajúcimi sa interpretácie ustanovenia § 548 ods. 2 ObZ a dal do pozornosti závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/80/2019 z 27. mája 2019, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 63/2020. 26. Dovolateľ prostredníctvom repliky reagoval na jednotlivé argumenty obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného k dovolaniu, pričom zotrval na dovolacích námietkach. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti prípustné ako aj dôvodné. K právnej úprave prípustnosti dovolania 28. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 29. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého rozhodnutia (§ 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 432 CSP). 30. Dovolací súd len pripomína, že pri preskúmaní veci v rozsahu dovolacích dôvodov je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne. 31. Dovolací súd sa v danom prípade z dôvodu efektivity prednostne vyjadruje k námietkam dovolateľa, týkajúcim sa právneho posúdenia veci odvolacím súdom. K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP 32. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 CSP dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pre úspešnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a),
5. b)alebo
6. c)CSP, musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným v ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. a),
7. b)alebo
8. c)CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zároveň dovolací súd uvádza, že argumentácia dovolateľa musí byť prispôsobená tomu, že dovolanie opierajúce sa o dovolací dôvod podľa ust. § 432 CSP je zamerané výlučne na riešenie právnych otázok, ktoré sú významné aj pre rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť o otázky hypotetické, prípadne akademické. 33. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. 34. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, pričom zároveň predloží vlastnú právnu argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť má dovolací súd v nadväznosti na právne závery odvolacieho súdu posudzovať. K prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a),
9. b)CSP 35. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm.
10. a)CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm.
11. a)CSP. 36. Dovolateľ v súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
12. a)CSP uviedol, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu tým, že časť uplatneného nároku nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval zásadu „iura novit curia“, v dôsledku čoho v odseku 96 odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že dovolateľ v konaní skutkovo neodôvodnil nárok zodpovedajúci ušlému zisku, a preto je vylúčené, aby bol takýto nárok v konaní priznaný. Dovolateľ označil rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/385/2012, sp. zn. 7Cdo/120/2015 a sp. zn. 2Cdo/174/2018, od ktorých mal nastať odklon, pričom odvolací súd mal nesprávne právne posúdiť otázku, „či je povinnosťou súdu byť viazaný právnou kvalifikáciou nároku strany sporu, resp. či je súd povinný uplatnený nárok žalobcu v konaní kvalifikovať odchylne od právneho posúdenia žalobcu na základe ním uvádzaných skutočností, pokiaľ je takáto právna kvalifikácia nesprávna.“ 37. Po oboznámení sa s dôvodom, pre ktorý nebola namietaná časť nároku dovolateľovi priznaná, dovolací súd považoval dovolateľom formulovanú (štvrtú) právnu otázku za hypotetickú a teda z hľadiska požiadaviek pre vymedzenie dôvodov dovolania podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP, za neprípustnú. Odvolací súd konštatoval, že namietanú časť nároku (samostatne) nepriznáva dovolateľovi z dôvodu, že je obsiahnutá v celkovej (výslednej) priznanej cene za čiastočné vykonanie diela. V namietanom odseku 96 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd výslovne uviedol, že: „Žalobcom samostatne uplatnený nárok vo faktúre č. 0632003 za stavebné práce vo výške 2.704,64 eura (67.500,- Sk + 11.900,- Sk + 2.080,- Sk) nebol opodstatnený, pretože tento nárok je už zahrnutý vo vyššie uvedenej sume 12.673,54 eura. Rovnako tak žalobca uplatňovaný nárok na ušlý zisk vo výške 9 513,22 eura skutkovo odôvodňoval cenou, ma ktorú má nárok na základe zmluvy, po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Táto suma však nepredstavuje ušlý zisk, ako sa mylne domnieva žalobca, ale je to práve cena 12 673,54 eura (1 510 000Sk - 928 197 Sk - zálohové platby 200 000 Sk), určená znaleckým posudkom Ing. Schultzovej.“ Pokiaľ odvolací súd ďalej uvádzal, že v prípade, ak by bola dotknutá časť nároku posudzovaná výlučne ako ušlý zisk, neboli k tomu preukázané okolnosti svedčiace o reálnej výške ušlého zisku, tak toto konštatovanie ani netvorilo kľúčový záver pre zamietnutie predmetnej časti žaloby. Taktiež v kontexte uplatneného nároku žalobcu v priebehu celého konania pred súdmi nižších inštancií, vyznieva táto pasáž odôvodnenia odvolacieho rozsudku málo zrozumiteľne ako aj nadbytočne. Aj z hľadiska argumentácie strán v konaní, znaleckého dokazovania, je zrejmé, že predmetom a podstatou sporu nebola otázka „ušlého zisku“ zhotoviteľa, ale to, na čo mu vznikol nárok voči objednávateľovi v súvislosti s predčasným skončením záväzkového vzťahu strán a či v rámci následného vysporiadania má byť zohľadnená zmluvná cena, alebo cena obvyklá. Dovolateľom formulovaná právna otázka nebola v danom prípade odvolacím súdom priamo riešená, ani od nej nezáviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie. Z uvedených dôvodov dovolací súd nevzhliadol prípustnosť dovolania v časti podľa § 421 ods. 1 písm.
13. a)CSP, s následkom splnenia podmienok pre odmietnutie tejto časti dovolania podľa § 447 písm.
14. f)CSP. 38. Dovolateľ súčasne prípustnosť dovolania vyvodzuje podľa § 421 ods. 1 písm.
15. b)CSP. Dôvodnosť prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
16. b)CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd, ako najvyššia súdna autorita, túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). 39. Dovolateľ v tejto časti prípustnosť dovolania vyvodzuje podľa § 421 ods. 1 písm.
17. b)CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zániku záväzku zhotoviteľa ako celku. Tvrdí, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol peňažný nárok žalobcu na úhradu zálohovej platby vo výške 11 617,87 eur (350 000 Sk) s odôvodnením, že aj na túto časť ceny diela dopadá zánik záväzku a vysporiadanie podľa § 544 ods.

§ 548ods. 2 Ob

Z. Dovolateľ k tejto časti rozhodnutia formuloval právne otázky, ktoré podľa neho, vo väzbe na konkrétne okolnosti danej veci, v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. Prvú otázku v znení: „či dodatočná nemožnosť dokončenia diela pre jeho čiastočné vykonanie treťou osobou má za následok zánik celého záväzku alebo iba jeho časti, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa“, považuje dovolací súd z hľadiska námietky o nesprávnom právnom posúdení veci za prípustnú, a to v kontexte rozhodnutia opierajúceho sa o aplikáciu ustanovení § 544 ods.

§ 548ods. 2 Ob

Z. Dovolateľ (aj) túto právnu otázku položil v súvislosti s namietanou nesprávnou interpretáciou týchto zákonných ustanovení, keďže v tejto časti dovolania z hľadiska právneho posúdenia veci v podstate napáda spôsob peňažného vysporiadania strán odvolacím súdom v zmysle uvedených zákonných ustanovení vo väzbe na súdom konštatovaný zánik záväzku zhotoviteľa v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia. Podľa dovolacieho súdu však už samotné podradenie skutkových zistení a záverov odvolacím súdom pod uvedenú právnu úpravu správne nie je, a to z nižšie uvedených dôvodov.

1. Zo skutkového stavu vo veci tak ako bol uzavretý pred odvolacím súdom (§ 442 CSP) vyplýva (ods. 87 odôvodnenia), že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, v ktorej zhotovenie celého diela rozdelili do určitých častí, a to podľa predmetu (čl. II, body A až D) a času plnenia (čl. IV, etapa č. 1 až etapa č. 5). Osobitne dohodli platobné podmienky celkovej ceny diela (1 510 000 Sk) s rozdelením na päť platieb, z toho štyri formou záloh (zálohy 1 až 4) a jednu ako doplatok do výšky celkovej dohodnutej ceny diela, z ktorých nespornými boli prvé dve (zaplatené) zálohy. V poradí tretia záloha (350 000 Sk po odovzdaní a prevzatí oddebnených stenových konštrukcií
2. podlažia) zostala v konaní sporná z hľadiska toho, či zhotoviteľovi na ňu vznikol samostatný čiastkový nárok, bez zahrnutia do celkového vysporiadania strán (ako tvrdí dovolateľ), a to vzhľadom na záver odvolacieho súdu o splnení zmluvne dojednaných podmienok (čl. VIII bod 3 zmluvy o dielo) ešte v dobe trvania zmluvy o dielo, alebo či má byť predmetom (celkového) vysporiadania medzi stranami v súvislosti s ďalším záverom odvolacieho súdu o zániku záväzku žalobcu ako zhotoviteľa uskutočniť dielo pre dodatočnú nemožnosť plnenia (ods. 80 odôvodnenia). Dovolateľ pri formulovaní prvej otázky, ako aj druhej a tretej dovolacej otázky, vychádzal z dôvodnosti aplikácie ustanovení § 544 ods. 2 ObZ a § 548 ods. 2 ObZ na daný prípad. Z týchto ustanovení síce vychádzal pri rozhodovaní vo veci aj odvolací súd, avšak dovolací súd takéto právne posúdenie veci nepovažuje za správne.
3. V prvom rade dovolací súd uvádza, že je potrebné poukázať na skutkovú a právnu rovinu priebehu a skončenia obchodného záväzkového vzťahu strán založeného predmetnou zmluvou o dielo. Žalobca v žalobe ako aj v celom priebehu konania tvrdil, že medzi sporovými stranami existoval zmluvný záväzkový vzťah, ktorý skončil v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany zhotoviteľa (žalobcu) z viacerých dôvodov omeškania na strane objednávateľa (žalovaného), preto svoje nároky sám kvalifikoval a uplatnil podľa úpravy v § 544 ods.

§ 548ods. 2 Ob

Z. Z tohto stavu prvotne vychádzali aj súdy nižších inštancií tak z dôkazného hľadiska ako aj pri rozhodovaní, pričom odvolací súd vo svojom predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí (z 26.08.2011, sp. zn. 21Cob/34/2011, 21Cob/35/2011) zvažoval ako dôvod zániku záväzkového vzťahu strán len odstúpenie od zmluvy a napokon, až po vykonaní ďalšieho dokazovania, v napadnutom rozhodnutí prijal záver o dodatočnej nemožnosti plnenia na strane zhotoviteľa, pričom práve tento dôvod považoval za príčinu zániku záväzku zhotoviteľa, keď (v ods. 80) uviedol: „...preto záväzok žalobcu ako zhotoviteľa uskutočniť dielo zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, Právní rozhledy č. 11/2010).“ Tu je potrebné dodať, že pri tomto závere odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nedal zreteľnú odpoveď na to, či dodatočná nemožnosť dokončenia diela zhotoviteľom pre jeho vykonanie vo zvyšnej časti treťou osobou má za následok zánik celého záväzku alebo iba jeho časti, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa.

1. Podľa prof. Ovečkovej „sa žiada rozlišovať medzi zánikom záväzkového vzťahu ako celku a zánikom konkrétnych subjektívnych povinností (dlhu). Záväzkový vzťah ako celok má svoj obsah, ktorý tvoria jednotlivé povinnosti a im zodpovedajúce subjektívne práva. Preto záväzkový vzťah môže zaniknúť len vtedy, ak zaniknú všetky práva a povinnosti tvoriace jeho obsah. Diferencovať treba aj medzi záväzkovým vzťahom a zmluvou. Zmluva je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok vznik záväzkového vzťahu. Zánik záväzku nie je zánikom zmluvy ako právnej skutočnosti. ... Tak ako neexistujú jednotné predpoklady pre zánik záväzkov, neexistuje ani jednotný režim právnych následkov zániku záväzku. Ide o viacero rôznych právnych inštitútov, ktoré majú spoločné to, že pri naplnení ich predpokladov záväzok zaniká. Nie je ho možné následne uplatniť, ale ani dohodou zmeniť jeho obsah, či ho inak oživiť. Môže, ale nemusí namiesto neho vzniknúť iný záväzok - môže ísť o zánik záväzku bez toho, aby vznikli ďalšie záväzky (typicky splnenie) alebo zánik záväzku s tým, že na jeho miesto nastupujú ďalšie záväzky, spravidla reštitučnej povahy (záväzok vrátiť si už poskytnuté plnenie) alebo kompenzačnej povahy (záväzok nahradiť škodu).“ (OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo
2. Obchodné záväzky.
3. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2023, s. 223).
4. V danom prípade odvolací súd prijal prejudiciálny záver, že záväzok zhotoviteľa nezanikol v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy, pričom je zrejmé, že úkon odstúpenia žalobca urobil po vykonaní časti jeho zmluvného plnenia (zhotoviteľa), na ktoré boli viazané zálohové platby č. 1, 2 a
5. Dôvodom tohto záveru bolo, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo, v jeho liste zo 14.10.2003 adresovanom žalovanému, odvolací súd považoval za právne neúčinné z dôvodu jeho obsahovej neurčitosti, a teda z dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu (ods. 76 - 79 odôvodnenia). Tento právny záver odvolacieho súdu dovolateľ nenapadol, ako ani následný záver o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom podstata jeho dovolacích námietok smerovala k vyvodeným dôsledkom tohto odvolacím súdom konštatovaného spôsobu zániku záväzku zhotoviteľa, vrátane toho, či išlo o zánik len zvyšnej časti záväzku zhotoviteľa, domnievajúc sa, že aj v takom prípade je na posúdenie časti uplatnených nárokov možná aplikácia § 544 ods. 2 ObZ a § 548 ods. 2 ObZ. Z uvedeného stavu a vymedzenia dovolacích dôvodov (§ 440 CSP) vychádzal pri dovolacom prieskume a rozhodovaní aj dovolací súd.
6. Pokiaľ sa teda dovolateľ v rámci predmetných dovolacích námietok domáha priznania samostatného nároku na zaplatenie ceny časti ním zhotoveného diela, poukazujúc na dojednanie v zmluve o dielo o platobných podmienkach (
7. platba, 350 000 Sk), tak dovolací súd pripomína, že išlo o zálohovú platbu. Odvolací súd v napadnutom rozsudku túto platbu posudzoval v rámci nároku na vysporiadanie strán v dôsledku zániku záväzku zhotoviteľa, a to spôsobom vyplývajúcim z úpravy obsiahnutej v § 544 ods. 2 a § 548 ods. 2 ObZ. Takémuto právnemu posúdeniu však bráni samotný prejudiciálny záver odvolacieho súdu o zániku záväzku zhotoviteľa dodatočnou nemožnosťou jeho plnenia, a to okamihom zhotovenia (zvyšnej časti) diela treťou osobou podľa pokynu objednávateľa. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého pokiaľ § 354 ObZ stanovuje, že pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobné účinky uvedené v § 351 ObZ, tak tieto účinky nemožno ani výkladom rozširovať na iné účinky, upravené v iných ustanoveniach zákona v súvislosti s odstúpením od zmluvy, teda ani na účinky odstúpenia od zmluvy pre omeškanie objednávateľa podľa § 548 ods. 2 ObZ. Toto ustanovenie je špeciálnou normou k ustanoveniu § 548 ods. 1 ObZ a upravuje výnimku z pravidla, podľa ktorého nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela, a to iba v prípade odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy pre omeškanie objednávateľa. Taktiež z povahy veci nemožno spôsobom upraveným v § 548 ods. 2 ObZ postupovať pri zániku záväzku vykonať dielo v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia. V otázkach, ktoré neupravuje špeciálne ustanovenie § 544 ObZ, sa riadi majetkové vyrovnanie medzi stranami zmluvy pri zániku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia všeobecnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 351 ObZ v spojení s § 354 ObZ. To platí aj pre poskytnutú zálohu na cenu diela (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2131/2012 z 13.11.2012).
8. Pokiaľ ide o dôsledky nesplnenia zmluvy o dielo, je potrebné prihliadnuť na osobitosti tejto problematiky. „Pri zániku zmluvy pre dodatočnú nemožnosť plnenia platia všeobecné právne následky.“ (Kopáč, L. Obchodní kontrakty, II. diel, Praha: Prospektrum, 1994, s. 491).
9. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd považoval v danej veci za významné to, že žalobca časť svojho záväzku zhotoviteľa splnil, avšak odvolacím súdom zistené následné omeškanie žalovaného (o. i. s vyplatením dohodnutej zálohovej platby č. 3) sa nepremietlo do predčasného skončenia záväzkového vzťahu strán (ex nunc) odstúpením zo strany zhotoviteľa, vzhľadom na konštatovanú neplatnosť úkonu odstúpenia žalobcu od zmluvy, v dôsledku čoho tento právny vzťah zo zmluvy o dielo medzi stranami (aj v dobe po neplatne vykonanom odstúpení) naďalej trval. V jeho ďalšom priebehu však žalovaný ako objednávateľ fakticky zabránil žalobcovi ako zhotoviteľovi dielo vo zvyšnej časti podľa zmluvy vykonať (zhotoviť a odovzdať), pričom z týchto okolností odvolací súd vyvodil a prijal právny záver o dodatočnej nemožnosti plnenia zmluvy o dielo ako dôvode zániku záväzku zhotoviteľa.
10. Pokiaľ ide o dodatočnú nemožnosť plnenia, je potrebné aj vo všeobecnosti uviesť, že nastáva vtedy, ak sa plnenie stane nemožným až následne, čo nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu (tu zmluvy o dielo), ale zánik záväzku z neho vyplývajúceho. Teda dôvodom zániku záväzku je tu samotná dodatočná nemožnosť plnenia. „Následky nemožnosti plnenia nastávajú ex lege, teda aj vtedy, ak by si ich strany nedohodli v zmluve. ... Dodatočnú nemožnosť plnenia ako dôvod zániku záväzku upravuje všeobecne Občiansky zákonník (§ 575 až 577 OZ). Obchodný zákonník upravuje len niektoré osobitné pravidlá o dodatočnej nemožnosti plnenia (§ 352 až 354 OBZ). ... Rozlišuje sa aj podľa rozsahu, v ktorom nemožnosť postihuje záväzok. ... Nemožnosť plnenia vyvoláva rovnaké následky ako odstúpenie od zmluvy. Dochádza tak k zániku nesplnených záväzkov, vzniku reštitučnej povinnosti a pretrvanie niektorých záväzkov (§ 354 OBZ). Nie je však potrebný žiadny úkon, ktorým by sa od zmluvy odstúpilo.“ (OVEČKOVÁ, O., CSACH, K. Obchodné právo
11. Obchodné záväzky.
12. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2023, s. 232 - 233).
13. Z ustanovenia § 352 ods. 3 ObZ vyplýva čiastočná nemožnosť plnenia, teda následky dodatočnej nemožnosti plnenia nastanú len v tom rozsahu, v akom sa stane záväzok nemožným. Je potrebné rozlišovať medzi tou časťou plnenia, ktorá je postihnutá (dodatočnou) nemožnosťou plnenia a zvyšnou časťou záväzku. V danom prípade možno konštatovať, že išlo o tzv. faktickú dodatočnú nemožnosť (zvyšnej) časti plnenia na strane zhotoviteľa. Pokiaľ ide o právne účinky, dodatočnou nemožnosťou časti plnenia došlo k zániku zvyšnej časti plnenia zhotoviteľa, teda len v tom rozsahu a v tej časti, v ktorej objednávateľ žalobcovi zabránil v ďalšom plnení diela tým, že týmto plnením namiesto zmluvného zhotoviteľa poveril tretiu osobu. K zániku tejto časti záväzku zhotoviteľa došlo okamihom vykonania zvyšnej časti diela treťou osobou. Podľa dovolacieho súdu teda vo vzťahu k časti diela vykonaného zhotoviteľom zanikol záväzok zhotoviteľa voči objednávateľovi jeho splnením a vo zvyšnej časti dodatočnou nemožnosťou plnenia. V nadväznosti na vyššie uvedené v odpovedi na prvú otázku dovolateľa teda dovolací súd čiastočne uzatvára, že v danom prípade dodatočná nemožnosť dokončenia diela zhotoviteľom pre jeho čiastočné vykonanie treťou osobou mala za následok zánik tej časti záväzku, ktorá zodpovedá nevykonanej časti diela zo strany zhotoviteľa.
14. Podľa dovolacieho súdu k zániku zvyšnej časti záväzku zhotoviteľa došlo až okamihom jeho splnenia treťou osobou, ktorá na pokyn objednávateľa dielo vo zvyšnej časti vykonala (zhotovila a odovzdala) namiesto zhotoviteľa. Do tohto času zmluva o dielo medzi stranami trvala, pričom pre aplikáciu § 548 ods. 2 ObZ nebolo postačujúce, že odvolací súd vo vzťahu k tomuto štádiu záväzkového vzťahu strán konštatoval omeškanie na strane žalobcu, resp. dôvody pre odstúpenie žalobcu od zmluvy. K žiadnemu platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo však nedošlo. Obchodný zákonník upravuje nároky zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2 ObZ vo väzbe na zánik záväzku zhotoviteľa v prípade jeho odstúpenia od zmluvy pre omeškanie objednávateľa. Ako už bolo povedané vyššie, pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky uvedené v hypotéze tohto zákonného ustanovenia, keďže k zániku zvyšnej časti záväzku na strane zhotoviteľa došlo až v čase zhotovenia a odovzdania diela treťou osobou, a to v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, a nie v dôsledku odstúpenia zo strany zhotoviteľa.
15. Dovolací súd považuje v danom prípade za vhodne zvolený, v danej veci primeraný odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, publikované v časopise Právní rozhledy č. 11/2010 (tento odkaz uvádza napr. aj komentár prof. Ovečkovej v systéme Aspi k § 352 ObZ, pozn. dovolacieho súdu), podľa ktorého „(p)okiaľ objednávateľ nechá dokončiť dielo treťou osobou, zaniká tým záväzok zhotoviteľa uskutočniť dielo pre dodatočnú nemožnosť plnenia“. Tu dovolací súd upresňuje, že ide o rozsudok sp. zn. 23 Cdo 4092/2007 z 29.10.2009, v zmysle ktorého (v slovenskom preklade, pozn. dovolacieho súdu): „Pretože nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, trval záväzok žalobcu vykonať dielo riadne. Skutočnosť, že žalovaná žalobcovi oznámila, že jeho prítomnosť na predmetnej stavbe je nežiaduca ... a že nechala dielo dokončiť treťou osobou, nemala za následok splnenie záväzku žalobcu, ale v dôsledku tejto skutočnosti záväzok zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia (§ 352 a nasl. ObZ v spojení s § 575 OZ). Povinnosť žalobcu vykonať dielo riadne teda zanikla v okamihu, kedy bolo dielo dokončené treťou osobou, a to pre nemožnosť plnenia“.
16. Podľa § 354 ObZ, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v §
18. Podľa § 351 ods. 1 a 2 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

§ 548ods. 2 Ob

Z aplikovaných na predmetnú situáciu. Dovolací súd v tejto časti dovolania vzhliadol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak z hľadiska aplikácie uvedenej právnej úpravy. Nesprávnosť spočíva v (inak správnom) aplikovaní inštitútu dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 352 a nasl. ObZ v súvislosti so spôsobom vysporiadania nárokov strán sporu podľa § 544 ods.

§ 548ods. 2 Ob

Z. Z ustanovenia § 354 ObZ totiž vyplýva, že pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351 ObZ, podľa ktorého sa má postupovať pri spôsobe vysporiadania nárokov strán v danom spore (podporne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2131/2012 z 13. novembra 2012). Odkaz na účinky stanovené v § 351 znamená predovšetkým zachovanie určitých práv zo zmluvy aj po zániku záväzku. Ak došlo k čiastočnému plneniu pred zánikom, je povinná tá zmluvná strana, ktorá plnenie prijala, vrátiť ho druhej strane. Ustanovenie § 354 ObZ je dispozitívne, a preto sa zmluvné strany môžu od neho odchýliť alebo ho môžu vylúčiť, čo sa v danom prípade nestalo. Aplikovanie § 548 ods. 2 ObZ, ako špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k § 548 ods. 1 ObZ, nie je za daných okolností možné, nakoľko toto ustanovenie upravuje spôsob vysporiadania pri odstúpení od zmluvy pre omeškanie objednávateľa, čo v tomto prípade nenastalo, keďže odvolací súd skutkovo uzavrel, že odstúpenie od zmluvy je neurčité, v dôsledku čoho bolo právne posúdené ako absolútne neplatné. 57. Keďže odvolací súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu úpravu, čím zaťažil konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia, založil prípustnosť a dôvodnosť dovolania v časti podľa § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP. Uvedené samotné predstavuje dôvod na zrušenie dovolaním napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné na vysporiadanie dotknutých nárokov sporových strán aplikovať § 351 ObZ vo väzbe na § 354 ObZ. K prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm.
2. f)CSP 58. Podľa § 420 písm.
3. f)CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Relevantnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, sú zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. 59. Keďže dovolateľ v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z dôvodov zodpovedajúcich ustanoveniu § 420 písm.
4. f)CSP, dovolací súd skúmal z vyššie uvedených hľadísk, či došlo v konaní k takejto vade zmätočnosti. Dovolateľ predovšetkým namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé z dôvodu, že odvolací súd posúdil zánik záväzku zhotoviteľa výlučne v kontexte inštitútu dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom v predošlom konaní sa súdy nižších inštancií touto otázkou nezaoberali a uvedenú právnu kvalifikáciu odvolací súd nenaznačil ani na ním nariadených a vykonaných pojednávaniach v odvolacom konaní. K namietanej vade zmätočnosti malo dôjsť aj v súvislosti s nedostatočným a svojvoľným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa výpočtu uplatneného nároku podľa § 548 ods. 2 ObZ a v časti posúdenia samostatného nároku na peňažnú náhradu za odcudzené kovové stojky. 60. Vzhľadom k vyššie konštatovanej čiastočnej prípustnosti a dôvodnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci týkajúceho sa časti súdmi nižších inštancií zamietnutých nárokov žalobcu, dovolací súd primárne uvádza, že v dôsledku toho považuje vyjadrovanie sa k námietkam nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku za bezúčelné. Nakoľko odvolací súd vychádzal v relevantnej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nadbytočné skúmať dostatočnosť a preskúmateľnosť ním formulovaných záverov v kontexte posúdenia prípustnosti a dôvodnosti dovolania vo vzťahu k namietaným vadám zmätočnosti (§ 420 písm. f/ CSP). 61. Dovolací súd však považuje za potrebné vyjadriť sa k opodstatnenosti námietky dovolateľa, podľa ktorej je rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivé. Zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva aj zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí. O prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, ak inštančne nadriadený (spravidla odvolací) súd úplne alebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých bola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní účastníkom vyjadriť sa k tejto zmene. Typicky pôjde o zmenu právnej kvalifikácie relevantných skutkových zistení alebo rozhodujúcich skutkových okolností, a to za situácie, keď počas konania predchádzajúceho takejto zmene nemali strany pochybnosť o inej, dovtedy zvažovanej kvalifikácii (vychádzajúc z priamej informácie súdu alebo z iných podstatných skutočností). Prekvapivosť rozhodnutia môže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými stranami ani súdom, alebo v zmene právneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným alebo skutočnosťou zistenou až v odvolacom konaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť. Posúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych skutkových okolností. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na zhodný skutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť napadnutého rozhodnutia. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 52/2019 z 1. apríla 2020). 62. Uvedené kritériá prekvapivého rozhodnutia boli v danom prípade splnené. Odvolaciemu súdu je v danom prípade potrebné vytknúť jeho procesný postup, ktorým neupovedomil strany o aplikácii právnej úpravy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými stranami ani súdom, a to týkajúcej sa dodatočnej nemožnosti plnenia ako dôvodu zániku záväzku na strane zhotoviteľa. Z konania predchádzajúceho napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd na prvom odvolacom pojednávaní síce uviedol svoj predbežný názor v úvahe o posudzovaní platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, v ďalšom konaní, napriek vykonaniu viacerých odvolacích pojednávaní, však už stranám neoznámil možné odlišné právne posúdenie týkajúce sa dodatočnej nemožnosti plnenia. Tu nemožno znížiť intenzitu tohto pochybenia odvolacieho súdu tým, že vo výsledku pri právnom posúdení vysporiadania strán aj tak (nesprávne) aplikoval dovtedy nižšími súdmi aplikovanú právnu úpravu § 544 ods. 2 a § 548 ods. 2 ObZ, vtedy však vo väzbe na odstúpenie od zmluvy. Rovnako bez vplyvu na zistenú vadu zmätočnosti z hľadiska dodržania zákonného procesného postupu v celom konaní, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie je to, že dovolateľ bol predbežne dovolacím súdom upovedomený o prejudiciálnom posudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo. Takýto postup však nebol odvolacím súdom realizovaný ohľadom jeho následného právneho posúdenia zániku záväzku zhotoviteľa pre dodatočnú nemožnosť zvyšku plnenia, t. j. z celkom odlišných právnych dôvodov, na ktoré dovolateľ nemal možnosť do skončenia dokazovania, resp. do štádia záverečných rečí pred odvolacím súdom na nariadených pojednávaniach, nijako reagovať. Odvolací súd teda pri posúdení zániku záväzku zhotoviteľa (novo) v kontexte dodatočnej nemožnosti plnenia založil svoje rozhodnutie na objektívne „nečakaných“ právnych záveroch. Dovolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ odvolací súd dodatočnú nemožnosť plnenia nesprávne spojil s aplikáciu ust. § 548 ods. 2 ObZ, tak samotné nesprávne právne posúdenie veci vadu zmätočnosti nezakladá. 63. Dovolací súd k námietke týkajúcej sa odôvodnenia zamietnutia nároku na náhradu za odcudzené stojky uvádza, že odvolací súd mal skutkovo za preukázané, že pri uvedení typu stojok v súvisiacom trestnom konaní žalobca uvádzal typ stojok 1900-3425 a v predmetnom konaní sa dožadoval náhrady za odcudzené stojky typu 1900-3400, ktoré sú v inej hodnote (3 165,60 Sk) ako ním tvrdené odcudzené stojky v trestnom konaní (2 943,60 Sk). Na základe takto zisteného skutkového stavu, ktorým je