Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/3/2024 Identifikačné číslo spisu: 6120260796 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 29

ods.

2 zákona o vinárstve, mal však za to, že otázka rozhodnutia, či aplikovať uvedené ustanovenia zákona o vinárstve na tvrdený a zistený skutkový stav, predstavuje právnu kvalifikáciu, ktorú je povinný vykonať odvolací súd v zmysle zásady iura novit curia. Odvolací súd teda pochybil, keď neaplikoval § 28 ods.

§ 29

ods.

2 zákona o vinárstve. Dovolateľ tu podporne poukazoval na závery najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa 29.11.2018 k otázke viazanosti súdu právnou kvalifikáciou vykonanou stranou sporu. 28. Ďalej namietal, že odvolací súd sa v rozpore so zásadou iura novit curia odmietol zaoberať právnou kvalifikáciou žalobných nárokov rozdielnou od právnej kvalifikácie prezentovanej žalobcom. Odvolací súd vyslovil záver, že žalobcom uplatnené žalobné nároky sú kvalifikované podľa § 340 ods. 1 CSP, pretože takúto právnu kvalifikáciu uviedol vo svojej žalobe. Okrem aplikácie citovaného ustanovenia sa odvolací súd nezaoberal inou právnou kvalifikáciou z dôvodu, že vyššie uvedená právna kvalifikácia bola jedinou, ktorú žalobca uviedol. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd sa odklonil od doterajšej praxe dovolacieho súdu, keď odmietol posúdiť „iné alternatívne riešenie a porovnávanie ich výhodnosti a primeranosti v rámci zakročovacej povinnosti pri odvrátení hroziacej škody“ z dôvodu, že „žalobca však neuplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu vynaloženia nákladov pri odvrátení hroziacej škody, ale z dôvodu priameho účinku predbežného opatrenia“, t. j. z dôvodu, že žalobca právne kvalifikoval žalobné nároky ako nárok na náhradu škody z predbežného opatrenia a nie ako nárok na náhradu škody z dôvodu vynaloženia nákladov pri odvrátení hroziacej škody. Odvolací súd vylúčil aplikáciu § 441 v spojení s § 417, § 418 ods.

§ 419

OZ na zistený skutkový stav výhradne z dôvodu, že žalobca si takýto nárok neuplatnil. 29. Tiež odvolaciemu súdu vytýkal, že nesprávne vymedzil škodnú udalosť a škodlivý následok, medzi ktorými zisťoval existenciu príčinnej súvislosti. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/207/2018 zo dňa 25.09.2019, kde dovolací súd vyslovil záver k posúdeniu, či otázka, medzi ktorými skutkovými okolnosťami má byť zisťovaná príčinná súvislosť, predstavuje právnu alebo skutkovú otázku. Tu dovolateľ zdôraznil, že „vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.“ 30. Dovolateľ tiež uviedol, že odvolací súd postupoval v rozpore so závermi dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 4Cdo/207/2018, keď pri vymedzení skutkových okolností, medzi ktorými zisťoval existenciu príčinnej súvislosti, posudzoval ako vznik škodlivého následku ušlý zisk namiesto vzniku škodlivého následku predstavujúceho vznik nákladov žalobcu na výrobu, skladovanie a likvidáciu dávky. Vynaložením týchto nákladov žalobca odvrátil okamžitý vznik škody v podobe nákladov na výrobu a likvidáciu spornej dávky. Žalovaná, ktorá podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spôsobila nemožnosť predaja nafľašovanej dávky v zakázanom balení počas vykonateľnosti predbežného opatrenia, bola povinná nahradiť účelne vynaložené náklady žalobcu (najmä náklady na skladovanie, výrobu (konkrétne naplnenie), a likvidáciu dávky vrátane spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I. Odvolací súd teda podľa dovolateľa postupoval v rozpore s § 417 ods. 1 OZ v spojení s § 419 OZ a potenciálne § 441 OZ, keď zamietol príslušnú časť žalobných nárokov. 31. K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že v predmetnej právnej veci nie je dovolanie prípustné, resp. dovolanie je nedôvodné. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie odmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.

1. f)CSP 33. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm.
2. f)CSP z dôvodu, že súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm.
3. f)CSP malo dôjsť podľa dovolateľa tým, že odvolací súd postupoval pri zisťovaní skutkového stavu v rozpore s § 191 ods. 1 CSP, nesprávne vyhodnotil dôkazy, nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo a tiež, že rozhodnutie odvolacieho je súdu zmätočné a nepreskúmateľné. 34. V súvislosti s namietanými nedostatkami v hodnotení vykonaných dôkazov, dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania nezakladá zhodnotenie vykonaných dôkazov súdom odchylne od návrhu a názoru sporovej strany, keďže ide o skutkovú rovinu posudzovania sporu. Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. 35. V zásade platí, že z dovolacieho prieskumu je vylúčené skúmanie správnosti a úplnosti skutkových zistení ako výsledkov súdneho procesu spočívajúcom v hodnotení dôkazov. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júla 2022 sp. zn. 3Obdo/7/2022, výnimkou je situácia, ak hodnotenie dôkazov je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich (dôkazov, pozn.) pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery (I. ÚS 51 2020) alebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia súdu extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). 36. Dovolací súd tu pripomína, že hodnotenie dôkazov, ako aj závery z nich odvodené, pri celkovom posudzovaní skutkového stavu predloženého súdu, sa vždy spája s argumentáciou strán vyplývajúcou z použitého procesného útoku alebo obrany. Tento celok napokon vedie súd k prijatiu právnych záverov vo vzťahu k nároku v konaní uplatnenému. Súd vykonáva dokazovanie výlučne na návrh strán, a hoci ich môže svojím prístupom napríklad v rámci vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci aj argumentačne nasmerovať, vždy je priebeh konania primárne ovplyvnený žalobcovou aktivitou, ktorý je ako dominus litis povinný ním uplatnené nároky ozrejmiť dostatočne tak, aby súd mohol skutkový stav podradiť pod príslušné právne normy. Súd nehľadá pre tú-ktorú stranu najpriaznivejšie riešenie, hodnotí dôkazy v kontexte predloženej právnej argumentácie tak, aby tvrdený skutkový dej, a z neho vyplývajúce právne závery tvrdené stranou, skutočne naplnili právnou normou predvídané riešenie. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že nebol preukázaný dostatok príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom škody v časti ušlého zisku a nákladov na výrobu, skladovanie a likvidáciu výrobkov žalobcu, nakoľko predmetom konania nebol nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s úkonmi pri odvrátení hroziacej škody, a tieto svoje závery aj precízne odôvodnil. Žalobca si sám zvolil možnosť nafľašovania spornej dávky do zakázaného balenia v čase po doručení predbežného opatrenia, čím sa sám rozhodol prijať dôsledok takéhoto svojho konania a s tým následne spojené náklady. Žalobcovo tvrdenie o tom, že takýto postup bol jediný možný a ekonomický, však zostalo len v rovine tvrdení bez opory v dôkazoch. 37. Dovolací súd konštatuje, že posudzovanie iných alternatívnych riešení a porovnávanie ich výhodnosti a primeranosti v rámci zakročovacej povinnosti pri odvrátení hroziacej škody nebolo pre žalobcom uplatnený nárok podstatné. Súd môže vykonať len navrhované dôkazy a pokiaľ podstatné skutočnosti nie sú preukázané, žalobu zamietne bez toho, aby inštruoval sporové strany k ďalšej dôkaznej aktivite. Je vecou strany sporu, aké dôkazy predloží na preukázanie svojich tvrdení, avšak v prípade, ak týmito nepreukáže tvrdené skutkové okolnosti prípadu, vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena, ktoré má v zásade za následok stratu sporu. Súd teda nemá povinnosť a ani nie je jeho úlohou vyzývať žalobcu na doplnenie dôkazov, ktorými podopiera svoj návrh, ak sú dôkazy vo vzťahu k žalobným tvrdeniam nedostatočné. 38. Pokiaľ neboli žalobcom v konaní navrhované ďalšie dôkazy, súd o žalobe v kontradiktórnom konaní nemá povinnosť, a ani len možnosť vykonávať dokazovanie vo veci v širšom rozsahu, než navrhujú sporové strany, a to z dôvodu potreby zachovania zásady ,,rovnosti zbraní“, ktorá sa uplatňuje práve v sporovom konaní. Civilné sporové konanie nie je ovládané vyšetrovacou zásadou, v zmysle ktorej by sám súd bez samotnej dôkaznej iniciatívy a aktivity procesných strán mal vykonávať šetrenie a dokazovanie. Súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu, ktorý znáša dôkaznú povinnosť, ktorá zahrňuje povinnosť tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. 39. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a z tohto hľadiska ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania (viď 5Obdo/69/2016, publikované pod č. 25 v ZSP 3/2017). Odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. 40. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v tejto časti nejde o taký prípad zmätočnosti ako namieta dovolateľ. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor, nezakladá vadu podľa § 420 písm.
4. f)CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm.
5. c)CSP pre jeho neprípustnosť. 41. Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti odvolacieho rozhodnutia dovolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepochybne patrí právo sporovej strany na preskúmateľné a dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Na to, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument sťažovateľa. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 42. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je svojvoľné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pretože ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie, že podstatným pre posúdenie nároku žalobcu boli skutkové zistenia a z nich vyvodený záver o nedostatku príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom škody. Keďže nebol daný základ nároku žalobcu (príčinná súvislosť) nebol daný teda ani dôvod na skúmanie uplatnenej výšky škody tvrdenej žalobcom. Škoda žalobcovi vznikla jeho vlastným konaním tým, že víno naplnil do zakázaného spotrebiteľského balenia, v čase po doručení predbežného opatrenia. 43. Dovolací súd má za to, že odvolací súd sa vyjadril ku všetkým podstatným a pre posúdenie veci relevantným odvolacím námietkam, a nie je mu možné vytýkať, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sporových strán, resp. žalobcu. Odvolací súd sa však s odvolacími námietkami žalobcu dôsledne zaoberal, tieto zhodnotil a aj dostatočne objasnil. Pokiaľ dovolateľ označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené alebo zmätočné, a to preto, že súdy sa nestotožnili s jeho argumentami a tvrdeniami, tak ide len o prejav jej nespokojnosti s výsledkom sporu, a nie o prípustné a dôvodné výhrady voči procesnému postupu súdov v prvoinštančnom a odvolacom konaní. 44. Najvyšší súd má za to, že skutkové a právne závery súdov nižších inštancií nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 220 ods. 2 CSP, § 393 ods. 2 CSP). Argumentácia žalobcu je v podstate založená na jeho nespokojnosti s rozsudkami súdov nižšej inštancie z hľadiska výsledku konania a jeho predstáv, pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm.
6. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, nakoľko právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 45. Ak žalobca prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm.
7. f)CSP) čiastočne vyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
8. f)CSP nezakladá (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj judikát R 54/2012, ale aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením. Pokiaľ teda aj zvyšná časť námietok dovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v podstate k nesprávne zistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody. 46. Dovolací súd preto uzatvára, že nedošlo k namietanému porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces, a tento nebol postupom súdov nižších inštancií vylúčený z realizácie svojich procesných práv. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, že postupom súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm.
9. f)CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, nie je dôvodná, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm.
10. c)CSP pre jeho neprípustnosť. K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP 47. Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil aj podľa § 421 ods. 1 písm.
11. a)CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, § 421 ods. 1 písm.
12. b)CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a § 421 ods. 1 písm.
13. c)CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolací súdom rozhodovaná rozdielne. 48. Dovolací súd uvádza, že z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ vymedzil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
14. a)a písm.
15. c)CSP, ktorý uviedol v úvode svojho dovolanie (str. 2), avšak následne ďalej v texte dovolania odkazuje na § 421 ods. 1 písm.
16. b)a písm.
17. c)CSP (str. 4), čo samo o sebe vyznieva zmätočne. 49. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania a posúdením jeho obsahu, prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
18. b)CSP nebola dovolateľom na žiadnom mieste dovolania bližšie špecifikovaná. Dovolateľ nepredostrel vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania tak, že by označil alebo sformuloval právnu otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, čo ale neznamená, že najvyšší súd v snahe o autentické porozumenie dovolateľa nemôže z dovolania vyabstrahovať právnu otázku. Urobiť tak však nemôže na úkor protistrany, keď svoje rozhodnutie založí len na predpokladoch alebo domnienkach, ku ktorým došiel v procese „hádania“, čo povedal dovolateľ (I. ÚS 336/2019). Pre túto činnosť najvyššieho súdu spočívajúcu vo vyabstrahovaní právnej otázky sa vyžaduje podklad určitej kvality spočívajúci v zrozumiteľnom a určitom vymedzení dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, aby v prípade absencie právnej otázky mohol túto najvyšší súd bez pochybností z dovolania, resp. z uplatneného dovolacieho dôvodu vyvodiť. 50. Z obsahu dovolania však vyplýva, že dovolateľ „len“ nesúhlasí s názorom súdov nižších inštancií, pričom tak robí bez konkrétneho vymedzenia právnej otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená. Z dovolania tak nie je zrejmé, akú právnu otázku dovolateľ chce riešiť, keď túto jasne nekonkretizoval, a tak následne ani dovolací súd nemohol vyhodnotiť, či táto právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená alebo nie. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm.
19. b)CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a nevysvetlí potrebu, aby dovolací súd túto otázku vyriešil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a akú jej naliehavosť mal dovolateľ na mysli. 51. Rovnako tak vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm.
20. c)CSP), dovolací súd konštatuje, že žalobca v dovolaní nekonkretizuje, ktorá otázka by mala byť dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 52. Úlohou dovolacieho súdu nie je a ani nemôže byť „suplovanie“ aktivity dovolateľa, nakoľko takýmto postupom by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen novej koncepcii právnej úpravy dovolania, obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže jeho rozhodnutie by bolo založené na iných skutočnostiach, než ako boli tvrdené dovolateľom a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa protistrana vo svojom vyjadrení k dovolaniu. 53. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). 54. Dovolateľ namietal právny záver odvolacieho súdu, ktorým sa mal odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
21. a)CSP), podľa ktorej pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Dovolateľ mal za to, že pri skúmaní príčiny vzniku škody nie je prípustné upustiť od hodnotenia dôkazov a skutkových tvrdení v ich vzájomnej súvislosti, ako to nesprávne urobil odvolací súd, ktorý podľa neho nesprávne právne posúdil, že okamih nafľašovania spornej dávky do zakázaného spotrebiteľského balenia predstavuje dobrovoľné konania žalobcu, ktorým prerušil priamu príčinnú súvislosť medzi nariadeným predbežným opatrením a vznikom škody, a tým aj dobrovoľne prevzal žalobca zodpovednosť vzniku škody na seba. Odvolací súd sa mal tiež odkloniť od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď odmietol posúdiť „iné“ alternatívne riešenie a porovnávanie ich výhodnosti a primeranosti v rámci zakročovacej povinnosti pri odvrátení hroziacej škody (tým, že vylúčil aplikáciu § 441 v spojení s § 417, § 418 ods.

419 OZ), pričom týmto nesprávnym právnym posúdením odvolací súd postupoval v rozpore s právnou zásadou iura novit curia a odklonil sa od záverov dovolacieho súdu vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/25/2018 k otázke viazanosti súdu právnou kvalifikáciou.

1. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že ak dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
2. Podstata argumentácie žalobcu, ktorú prezentoval v dovolaní, spočívala hlavne v namietaní nedostatočne vykonaného dokazovania, ako aj nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, čoho dôsledkom podľa žalobcu súdy nemohli zaujať správny právny názor na vec. Z obsahu napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, že odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že rozhodujúcim pre posúdenie nároku žalobcu v danom spore bolo skutkové zistenie nedostatku príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom škody. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy, má byť príčinná súvislosť zisťovaná (sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Nakoľko základ nároku žalobcu - príčinná súvislosť nebola daná, tým teda nebol daný ani dôvod na skúmanie uplatnenej výšky škody tvrdenej žalobcom. Škoda žalobcovi vznikla jeho konaním, jeho vlastným rozhodnutím tým, že šumivé víno naplnil do zakázaného spotrebiteľského balenia VITIS MOCSCATO I, a to v čase po doručení predbežného opatrenia Relevantnou nemohla byť ani skutočnosť, že výrobný proces šumivého vína začal už pred doručením predbežného opatrenia. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že vlastným konaním žalobcu (naplnením šumivého vína do zakázaného spotrebiteľského balenia) nedošlo k splneniu základnej podmienky pre možnosť priznania náhrady škody z konania spojeného s nariadením predbežného opatrenia, a to podmienky príčinnej súvislosti medzi nariadeným predbežným opatrením a vznikom škody a strane žalobcu. Žalobca nijako neosvedčil, nevyvrátil námietky žalovaného, že práve svojím chybným rozhodnutím, a to nafľašovaním vína do zakázaného balenia, došlo k vzniku škody práve v takom rozsahu ako tvrdil, keď takéto rozhodnutie považoval za jediné možné a vhodné. Odvolací súd sa vysporiadal s takmer zhodnými námietkami žalobcu ako odvolateľa, kedy predmetom odvolacieho prieskumu bola opäť takmer rovnaká argumentácia o nedostatočnom odôvodnení, tiež sa vysporiadal aj s námietkami voči spôsobu vykonania dokazovania a hodnotenia dôkazov v konaní. Odvolací súd v celom rozsahu prijal a odobril rozhodnutie súdu prvej inštancie svojím potvrdzujúcim rozhodnutím. Súdy dospeli k záverom vyjadreným vo svojich rozhodnutiach na základe riadne vykonaného dokazovania, v súlade so zákonom stanoveným procesným postupom. Spochybňovanie výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových záverov alebo polemizovanie s odôvodnením rozhodnutia súdov oboch inštancií nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.
3. Podľa ustanovenia 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
4. Najvyšší súd konštatuje, že zákonná zodpovednosť za škodu a inú ujmu spôsobenú neodkladným opatrením v Civilnom sporovom poriadku (podobne ako predtým v Občianskom súdnom poriadku) je založená ako objektívna zodpovednosť za výsledok a vzniká nielen bez ohľadu na zavinenie, ale dokonca bez ohľadu na porušenie povinnosti na strane navrhovateľa. Koncepcia tohto procesného inštitútu odôvodňuje kreovanie osobného druhu zodpovednosti navrhovateľa za prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenie. Ide o zákonnú zodpovednosť sui generis, a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel; resp. jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu. Táto zodpovednosť sa však uplatní iba v prípade, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa žalobe vo veci samej vyhovelo alebo že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Predmetom náhrady v rámci zodpovednosti podľa § 340 CSP je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Primárne pôjde o majetkovú škodu vyjadriteľnú v peniazoch a nároky z bezdôvodného obohatenia, avšak nemožno vylúčiť ani zodpovednosť za ujmu nemajetkovú. Pri náhrade prípadnej nemajetkovej ujmy je súd povinný dôsledne dbať na posúdenie príčinnej súvislosti a reálneho vzniku namietaného následku v právnej sfére osoby, ktorá bola neodkladným opatrením dotknutá, aby nedochádzalo k špekulatívnemu zneužívaniu tohto inštitútu. Zodpovednosť navrhovateľa má objektívny charakter a je daná bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ zodpovedá za následok. Na strane zodpovedného subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej povinnosti, ktoré je konzumované zákonnou podmienkou spočívajúcou v zániku alebo zrušení neodkladného opatrenia z dôvodov nestotožniteľných s procesným úspechom žalobcu vo veci samej alebo s uspokojením jeho nároku. Svojej zodpovednosti sa navrhovateľ nemôže zbaviť. CSP nepripúšťa žiadne liberačné dôvody, ani analogickú aplikáciu § 450 OZ o primeranom znížení náhrady škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1290-1291).
6. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je jedným zo spôsobov realizácie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. ústavy, čo samo osebe nemôže zakladať protiprávnosť. Zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a inú ujmu je procesný výsledok konania vo veci samej, v ktorom došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. Z textu § 340 CSP vyplýva, že jedinou výnimkou z objektívnej zodpovednosti navrhovateľa zaniknutého neodkladného opatrenia je jeho úspech vo veci samej alebo uspokojenie jeho nároku.
7. Dovolateľ tvrdil odklon odvolacieho súdu od doterajšej praxe dovolacieho súdu (sp. zn. 7Cdo/25/2018), a to tým, že mal odmietnuť právne posúdiť iné alternatívne riešenia a porovnávanie ich výhodnosti a primeranosti v rámci zakročovacej povinnosti pri odvrátení hroziacej škody. Keďže žalobca právne kvalifikoval svoje žalobné nároky ako náhradu škody z predbežného opatrenia, mal odvolací súd vylúčiť aplikáciu § 441 v spojení s § 417, § 418 ods.

§ 419

OZ na zistený skutkový stav z dôvodu, že žalobca neuplatnil (aj) nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov pri odvrátení hroziacej škody. Dovolateľ mal za to, že dotknutú časť nárokov je možné právne kvalifikovať ako nárok na náhradu škody z predbežného opatrenia a súčasne ako nárok na náhradu nákladov vynaložených pri odvrátení hroziacej škody.

1. Dovolací súd aj v tejto veci zastáva rovnaký názor, aký vyslovil s odkazom na konštantnú judikatúru dovolací súd v dovolateľom uvádzanom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/25/2018, že strany konania nie sú v zásade povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia však uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, ako už uvádza dovolací súd vyššie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú, akcentujúc tu však základnú premisu, ktorá dovolateľovi uniká - musí to zo skutkových okolností vyplývať a musí to byť zjavné z priebehu a výsledkov dokazovania bez toho, aby bola potrebná istá „kreativita“ súdu idúca napokon v civilnom sporovom konaní proti princípu rovnosti zbraní. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, je však viazaný skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbeh) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu. Vo veci riešenej v citovanom rozhodnutí (sp. zn. 7Cdo/25/2018) žalobca vo svojej žalobe ako rozhodujúce skutočnosti uviedol presnú identifikáciu nehnuteľnosti s tým, že medzi stranami nebolo sporné, že pozemok je plne zastavanou verejnou cestnou komunikáciou a užíva ju žalovaný. Takéto vymedzenie skutkových okolností bolo v danej veci podľa dovolacieho súdu dostatočným i pre posúdenie nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, kde konštatoval, že „..pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nepreukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to z dôvodu, že k predmetnému pozemku vzniklo v prospech žalovaného vecné bremeno, žalobca si neuplatňoval náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a odvolací súd takéto rozhodnutie potvrdil, došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“ Tieto závery však bolo možné jednoznačne dovodiť zo skutkového stavu v danej veci, pričom vo veci prejednávanej takýto postup nemožno použiť, na situáciu v tejto veci je toto rozhodnutie a jeho závery neaplikovateľné. Predpoklady pre vznik náhrady škody podľa osobitnej procesnej úpravy v § 340 CSP a naplnenie znakov zodpovednosti za škodu podľa hmotnoprávnej úpravy pri porušení povinnosti povinným, s ktorou súvisí prípadné následné dovodzovanie nárokov z odvracania vzniku škody, má odlišné skutkové aj právne predpoklady, čo správne odvolací súd vyhodnotil. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie bol predpoklad prípadného porušenia prevenčnej povinnosti, čo sa však v konaní neosvedčilo, a súdy vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu zisťovali naplnenie predpokladu príčinnej súvislosti medzi nariadeným predbežným opatrením a škodou spôsobenou nafľašovaním spornej dávky, logicky pritom dospejúc k záveru, že takýto postup žalobcu nemôže ísť na vrub žalovanej.
2. Uvedené odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a samotná polemika dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu teda nepredstavujú vymedzenie právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. K tomu dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. Preto námietky dovolateľa týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov považuje dovolací súd za neopodstatnené a z hľadiska zákonnej limitácie dovolacieho konania za neprípustné.
3. Dovolací súd uvádza, že za relevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 ods.

2 CSP, nemožno považovať argumenty žalobcu v dovolaní, z ktorých je zrejmá v zásade len nespokojnosť s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a),

1. b)ani
2. c)CSP. 64. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle § 421 ods. 1 písm.
3. a)až
4. c)CSP spôsobom uvedeným v § 432 až § 435 CSP, čo vylučuje uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP. 65. Len pre úplnosť k možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolacích dôvodov, týkajúcich sa rovnakej právnej otázky, podľa § 421 ods. 1 písm.
5. a)a
6. b)CSP, dovolací súd poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/27,28/2019, 6Cdo/13/2017 a 6Cdo/21/2017, v ktorých uviedol, že „...uplatnenie oboch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. 66. Dovolateľ zároveň v dovolaní uviedol aj argumenty celkom nové, doposiaľ v konaní neprednesené - argumentácia žalobcu poukazujúca na nepoužitie § 28 a 29 zákona o vinárs