1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku konanom
1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2022, sp. zn. 2 To 12/2021 a konaním, ktoré mu predchádzalo b o l z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2022, sp. zn. 2 To 12/2021 a z r u š u j e aj ďalšie rozhodnutia na zrušované rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku sa obvinená T. Z., nar. XX. K. XXXX v Š.O., trvale bytom O.. Z. č. XXX/X, Š., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, n e b e r i e d o v ä z by. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2021, sp. zn. PK-1T/12/2020, bola obvinená T. Z. uznaná za vinnú v bodoch 1) až 10) zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení platnom do 31. decembra 2016 a v bodoch 11) až 15) zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu
1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov.
3 písm. b) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona jej uložil ochranný dohľad na 1 rok.
1 Trestného poriadku obžalovanej T. Z. uložil aj povinnosť nahradiť poškodeným: - JUDr. S. J., nar. X. S. XXXX v D., trvale bytom U. XXX, okres Q. škodu vo výške 22 400,- eur, - Ing. J. W., nar. XX. K. XXXX v Š., trvale bytom Š., ul. X. K. XXX/X, škodu vo výške 9 890,- eur, - Ing. O. L., nar. X. S. XXXX v Š., trvale bytom J. N. A. č. XXX, okres I. škodu vo výške 21 400,- eur, - A. P., nar. XX. S. XXXX v Š., trvale bytom ul. T. XXX/X, Š.O. škodu vo výške 2 500,- eur, - Mgr. S. K., nar. X. V. XXXX v Š., trvale bytom ul. I.. Š. XX, C. K. škodu vo výške 10 000,- eur, - poškodenému E. P., nar. XX. K. XXXX v R., trvale bytom U.. R. XXXX/XX, Q. škodu vo výške 1 400,- eur, - C. U. N., a. s., N. P. X, XXX XX D. - Mestská časť N., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 2 369,50 eur, - A. U. N., a. s. P.Í. 5, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 3 326,97 eur, - I. N. pobočka Q., I.. K. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 4 363,50 eur.
2 Trestného poriadku poškodených: - JUDr. S. J., nar. X. S. XXXX v D., trvale bytom U. XXX, okres Q., - Mgr. S. K., nar. X. V. XXXX v Š., trvale bytom ul. I.. Š. XX, C. K., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolania prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obvinenej proti výroku o treste a obvinená T. Z. proti výroku o vine, výroku o treste, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré rozsudku predchádzalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2022 rozhodol tak, že
1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2021, sp. zn. PK-1T/12/2020 zrušil vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 11) až 15) a
3 Trestného poriadku obvinenú T. Z. uznal vinnú na tom skutkovom základe, že skutok č. 11) „dňa
1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 8 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), § 41 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zároveň
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona jej bol uložený ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Obvinenej bola tiež uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným: - C. U. N., a. s., N. P. X, XXX XX D. - Mestská časť N., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 2 369,50 eur (slovom dvetisíctristošesťdesiatdeväť eur a päťdesiat eurocentov); - A. U. N., a. s. P.Í. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 3 326,97 eur (slovom tritisíctristodvadsaťšesť eur a deväťdesiatsedem eurocentov); - I. N. N. Q., I.. K. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 4 363,50 eur (slovom štyritisíctristošesťdesiattri eur a päťdesiat eurocentov). Zvyšné výroky o náhrade škody, vzťahujúce sa ku skutkom 1) - 10) zostali týmto rozsudkom nezmenené. II. Dovolanie a vyjadrenia k nemu Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala obvinená v zastúpení svojej obhajkyne, JUDr. Ivany Duchoňovej dňa 12. septembra 2024 dovolanie, ktoré bolo najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu predložené dňa 16. októbra 2024. Obvinená v dovolaní formálne uplatnila dovolacie dôvody
1 písm. a), c), i),
1 písm. a) Trestného poriadku,
ktorého vo veci rozhodol nepríslušný súd obvinená uviedla, že na základe obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry v Nitre, sp. zn. Kv 61/18/4400-37 zo dňa 1. októbra 2019 bola obžalovaná za to, že sa mala skutkami 1 až 10 dopustiť pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a skutkami 11 až 15 pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného v štádiu pokusu
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd Nitra konajúci na podklade obžaloby predmetnú vec postúpil Špecializovanému trestnému súdu, čo považuje obvinená za nezákonné s odôvodnením, že § 2 ods. 15 Trestného poriadku zakotvuje povinnosť súdu viesť trestné konanie výlučne pre skutok uvedený v obžalobe. Zároveň je nutné zachovať totožnosť skutku, pričom súd nie je viazaný právnym posúdením skutku uvedeného v obžalobe. Obvinená vytýka, že nebola oboznámená s tým, že trestný čin je potrebné posudzovať
iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba a nebola ani upozornená
Túto nezákonnosť nezhojil,
názoru obvinenej, ani Špecializovaný trestný súd, ktorému bola vec postúpená. Pre zákonnosť postupu Okresného súdu Nitra bolo potrebné, aby súd dodržal ustanovenie § 244 ods. 2 Trestného poriadku, následne zmenil právnu kvalifikáciu skutkov č. 11 až 15 a po zmene právnej kvalifikácie postúpil vec na Špecializovaný trestný súd. Až okamihom zmeny právnej kvalifikácie by došlo
obvinenej k založeniu pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. I keď Špecializovaný trestný súd na prvom pojednávaní uviedol „možnosť“ posudzovania skutkov č. 11 až 15 ako obzvlášť závažných zločinov úkladnej vraždy, nepostupoval zákonne. Trestný poriadok mu neumožňuje vysloviť teoretickú možnosť postupu
iného zákonného ustanovenia, ale priamo v § 244 ods. 2 ukladá, že ak treba skutok posudzovať inak, má súd dodržať zákonné podmienky. Špecializovaný trestný súd neoznámil, že bude skutky posudzovať inak, uviedol len takúto „možnosť,“ pričom Trestný poriadok takýto postup nepozná. Na základe uvedeného je zrejmé, že v jej veci rozhodoval nezákonný (Špecializovaný trestný) súd, pričom túto nezákonnosť namietala aj v odvolaní. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku týkajúceho sa porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom obvinená uviedla, že uznesením zo dňa
jej názoru len na to, či „teoreticky“ mohli poškodené požiť látku „atropín.“ K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku,
ktorého je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom obvinená uviedla, že práve predmetnú šálku kávy s „údajným“ obsahom atropínu priniesol na políciu manžel poškodenej JUDr. J. so žiadosťou, aby bola podrobená expertíze, či sa v káve niečo nenachádza. JUDr. J. použil orgány činné v trestnom konaní na to, aby si dal vypracovať súkromné znalecké posudky na vlastnú žiadosť. Takto získané výsledky znaleckých posudkov nemôžu slúžiť ako zákonný dôkaz v trestnom konaní, pretože okrem iného nie je zrejmé, akým spôsobom sa so šálkou manipulovalo. K samotnej látke „atropín“ obvinená uviedla, že tento pojem sa v súvislosti so skutkami začal používať až potom, ako bol vyhotovený posudok na obsah kávy, ktorá s ohľadom na už spomenuté je nezákonným dôkazom. Šálka kávy a z neho vyplývajúci dôkaz - posudok neboli získané zákonným spôsobom, a preto nemali byť použiteľné pre rozhodnutie. Dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku,
ktorého je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu obvinená vzhliadla v tom, že pri správnom použití zákonného ustanovenia mali byť skutky právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví napriek tomu, že trvá na tom, že žiadneho trestného činu
skutkov 11 až 15 sa voči poškodeným nedopustila. Zo skutkov tak, ako sú formulované v rozsudku odvolacieho súdu, ako ani zo žiadneho dôkazu nemožno dospieť k záveru, že látka bola podaná v úmysle spôsobiť smrť, pričom takýto úmysel zo skutkovej vety ani nevyplýva. Súd sa nezaoberal tým, či uvedenú látku mohla podať aj v úmysle poškodiť zdravie, alebo v úmysle len dočasne obmedziť poškodené v bežnom spôsobe života. Na to, aby bolo možné skutky posudzovať ako trestný čin vraždy, musel by byť v skutkových vetách obsiahnutý úmysel usmrtiť poškodené osoby, resp. by z nich musel vyplývať. V skutkových vetách chýba úmysel usmrtiť poškodené osoby. Tento úmysel nebol podporený ani žiadnym dôkazom a teda obžaloba trpela v tomto smere dôkaznou núdzou. Akýkoľvek úmysel, ak z neho má byť osoba uznaná vinnou musí byť nielen v konaní preukázaný, ale musí byť obsiahnutý aj v skutku. Zo skutku však úmysel
nej vyvodiť nemožno. V zmysle uvedeného obvinená poukázala na paralelu s drogou v pohári na diskotéke, ktorá nemusí byť použitá v úmysle spôsobiť smrť, rovnako ako ani podanie látky atropín nemusí sledovať smrť človeka. Atropín sa medzi ľuďmi, najmä mladými užíva pre jeho halucinogénny efekt, rovnako ako iné halucinogény. Jeho požitie, alebo podanie inému tak v zásade nesleduje smrť, ale halucinogénne stavy, prípadne vo väčšom množstve poškodenie psychického zdravia osoby. S poukazom na znenie skutkovej vety tak možno pracovať s jediným úmyslom a to úmyslom poškodiť zdravie, pretože jedine poškodenie zdravia na kratší čas zo skutku aj vyplýva. Ani jedným zo skutkov nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví a taktiež nebolo zistené množstvo, ako ani konzistencia látky atropín, ktorá mala byť do nápojov podaná. Pre právne posúdenie skutku ako vraždy by sa tak vyžadovalo, aby úmysel smeroval nielen ku konaniu, ale aj k následku. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by podporoval posudzovanie skutku ako trestného činu vraždy a už vôbec nie úkladnej vraždy. Následne sa obvinená vyjadrila jednotlivo ku skutkom č. 1 až 5, 7, 8 a 10 a to v limitoch naplnenia dovolacích dôvodov
1 písm. i), písm. k) Trestného poriadku. V tejto spojitosti vyzdvihla najmä rozpornosť a nelogickosť skutkovej vety týkajúcej sa skutkov 1 až 10, nesprávnosť právneho posúdenia predmetných skutkov odvolacím súdom a absenciu preukázania úmyslu nevrátiť peňažné prostriedky. Opísané skutky sú formulované zmätočne a nejasne a nenapĺňajú znaky trestného činu podvodu, keďže finančné prostriedky aj vracala, a tak nemohla mať súčasne úmysel nikdy peňažné prostriedky nevrátiť. Vo vzťahu ku skutku č. 2 uviedla, že obvinenie jej bolo vznesené dňa 26. júla 2017, z čoho vyplýva, že v čase vznesenia obvinenia bol už tento skutok premlčaný. Rovnakú argumentáciu aplikovala aj na skutky č. 5 a 7 a 10. Záverom obvinená navrhla, aby dovolací súd rozhodol
1 Trestného poriadku tak, že rozsudkom najvyššieho (odvolacieho) súdu bol porušený zákon v jej neprospech a zrušil napádané rozhodnutie sp. zn. 2To/12/2021 z
1 Trestného poriadku veta prvá, keďže obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok, a o tomto bolo rozhodnuté. K výrokom v bodoch I., II., a III. rozsudku najvyššieho súdu, ktorými vyhovel dovolacím dôvodom obvinenej:
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd považuje za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia a nie ich označenie
Jednotlivé dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm.
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. K zásadnému porušeniu práva na obhajobu dovolateľky došlo tým, že sa odvolací súd žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami obvinenej. Druhý dovolací dôvod bol naplnený tým. že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení skutkov obvinenej uvedených v bodoch 11/ až 15/ rozsudku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V súvislosti s námietkou porušenia práva na obhajobu [dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku] najvyšší súd stabilne judikuje a aj na tomto mieste opakuje, že právo na obhajobu je potrebné v zmysle tohto dovolacieho dôvodu chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku, vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, keďže nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva zásadným spôsobom. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na tieto v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Je potrebné taktiež zdôrazniť, že trestné konanie sa posudzuje komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony, resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. V prípade tohto dovolacieho dôvodu obvinená namieta, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou časťou jej odvolacích námietok. Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu zistil, že táto námietka obvinenej je dôvodná. Obvinená ako súčasť odôvodnenia odvolania okrem iného namietala, že: - nedošlo k ustáleniu toho, či u poškodených skutočne išlo o požitie látky atropín, keďže nikdy sa žiaden u nich nezistil - znalec konštatoval, že aj množstvo iných liekov môže vyvolať rovnaké príznaky, resp. symptómy ako u poškodených a teda nemožno určiť, že išlo o otravu - u obvinenej sa žiadna látka obsahujúca atropín nenašla - lekárske správy na poškodených po ich prepustení stanovili diagnózy, ktoré svedčili o ich ochoreniach - každá z poškodených pri prijatí do nemocnice uvádzala množstvo rozdielnych symptómov, ktoré neboli pre poškodené spoločné - znalci vypracovali čisto teoretické znalecké posudky, nakoľko pri ich vypracovaní vychádzali len z predpokladu, že by poškodené látku atropín užili - s pojmom atropín sa začalo v trestnom konaní pracovať výlučne potom, ako priniesol p. J. šálku kávy na políciu, v ktorej sa mala nájsť látka atropín, ale išlo o nezákonný dôkaz - je neprijateľné, aby súd v rozhodnutí poukazoval na absolútne nezákonný dôkaz, ktorý predložil manžel jednej z poškodených (šálka s údajným obsahom atropínu). Odvolací súd sa vo svojom meritórnom rozhodnutí k týmto námietkam obvinenej v rozsahu vyžadujúcom náležité preskúmanie veci nevyjadril. Pokiaľ sa súd v pôvodnom konaní nevysporiadal s podstatnými argumentami predloženými obvinenou týkajúcimi sa posudzovania viny (resp. trestu, či iného výroku), ide o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom naplňujúce dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, keďže obvinená ako strana konania nedostala odpoveď na svoje zásadné, podstatné argumenty týkajúce sa posúdenia jej viny resp. neviny. Dovolací súd v tomto smere pripomína ustálenú súdnu prax (R 7/2011),
ktorej za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Súd teda nemusí vykonať v konaní všetky dôkazy navrhované procesnými stranami. Avšak pri rešpektovaní náležitého zistenia skutkového stavu veci, čo predpokladá v prípade predloženia podstatného dôkazu procesnou stranou z pohľadu posudzovania viny, aby tento bol vykonaný a v meritórnom rozhodnutí vyhodnotený, resp. v prípade jeho odmietnutia či nevykonania, aby boli v meritórnom rozhodnutí uvedené preskúmateľné dôvody takého postupu a uvedené je výslovne zrejmé aj z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
tohto má odôvodnenie rozsudku obsahovať okrem iného aj uvedenie dôvodu, prečo nebolo vyhovené návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Jednou zo základných zásad trestného konania je právo obvineného na obhajobu ustanovené v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. a táto zásada je rozvedená v Trestnom poriadku v ďalších ustanoveniach. Zahŕňa okrem iného právo obvineného predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), čomu zodpovedá povinnosť súdu o predloženom dôkaze rozhodnúť, či ho vykoná, resp. uviesť dôvod, pre ktorý taký dôkaz nevykoná alebo odmietne vykonať. V rozhodnutí odvolacieho súdu v posudzovanej veci preskúmateľné dôvody ohľadom dôsledného vyhodnotenia podstatných vykonaných dôkazov absentujú. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm.
noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.). Dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014). Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu alebo, že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho (prípadne miernejšieho) trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda zistenie, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu (primerane napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Tdo/29/2018, sp. zn. 2Tdo/6/2019, sp. zn. 5 Tdo 48/2018), čo je presne prípad obvinenej. Hlavná dovolacia námietka obvinenej T. Z. ohľadom tohto ustanovenia spočíva v tom, že v konaní došlo k nesprávnemu posúdeniu jej konania
hmotnoprávneho ustanovenia § 144 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona a tým k nesprávnej právnej kvalifikácii skutkov uvedených v bode 11/ až 15/ rozsudku, ktoré nielenže nespĺňajú kvalifikačné kritériá pre trestný čin úkladnej vraždy
Trestného zákona v štádiu pokusu, ale ani kvalifikačné kritéria pre trestný čin vraždy
Konfrontujúc relevantné skutkové zistenia a popis inkriminovaných skutkov v bodoch 11/ až 15/ v rozsudku nielen, že nie je dostatočný pre nespornú konštatáciu o naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty úkladnej vraždy (v štádiu pokusu), ale zodpovedá inému trestnému činu. Pritom je potrebné zdôrazniť, že platí „v pochybnostiach, resp. pri dvoch alebo viacerých možných interpretáciách skutkového deja, ktorým je dovolací súd striktne viazaný [veta za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku], je nutné vychádzať z tej alternatívy, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (in dubio pro reo).“ Vo všeobecnosti považuje najvyšší súd za potrebné najskôr uviesť nasledovné.
1) Trestného zákona trestný čin vraždy znie: „kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.“ Ide o úmyselný trestný čin. Úmysel páchateľa musí smerovať k usmrteniu človeka, pričom vzťah páchateľa k následku musí byť súdom riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania, z ktorých musí logicky vyplynúť. Subjektívna stránka trestného činu vraždy spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty. Pri úmysle páchateľa je prítomná vedomostná a vôľová zložka. Vyžaduje sa, aby páchateľ chcel usmrtiť inú osobu, čo sa preukazuje najmä na základe znakov objektívnej (vonkajšej) povahy. Úmysel je dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku. V prípadoch, keď páchateľ popiera úmysel usmrtiť poškodeného, je nutné otázku jeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány, akou silou (intenzitou) útočil a pod. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2016, sp. zn. 2 Tdo 2/2016). Pri pokuse trestného činu vraždy musí úmysel páchateľa smerovať k dokonaniu tohto trestného činu, t. j. k usmrteniu iného. Takýto úmysel treba dokazovať rovnako ako iné skutočnosti subjektívneho charakteru. Pokiaľ úmysel nesmeruje k usmrteniu iného, ale iba k uskutočneniu tzv. demonštratívneho pokusu prostriedkami, o ktorých páchateľ vie, že sú nespôsobilé vyvolať takýto účinok, nemôže ísť o pokus trestného činu vraždy pre nedostatok subjektívnej stránky. Obvinená bola uznaná vinnou pre skutky 11/ až 15/ právne kvalifikované ako pokus trestného činu úkladnej vraždy
1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v znení účinnom do
2 písm. c) Trestného zákona: „Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.“ Závažnejším spôsobom konania
j) Trestného zákona sa rozumie: „páchanie trestného činu na viacerých osobách.“ Pokusom trestného činu
1 Trestného zákona: „je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.“ Subjektívna stránka trestného činu úkladnej vraždy vyžaduje úmyselné zavinenie. Zavinenie je obligatórnym znakom skutkovej podstaty, ktorý musí byť jednoznačne preukázaný, a to vo vzťahu ku konaniu, príčinnej súvislosti, následku aj účinku. Vzhľadom na povahu tohto znaku ide o pomerne náročný aspekt dokazovania, pri ktorom je spravidla potrebné vychádzať z nepriamych dôkazov. Za najvýznamnejšie kritériá pri ustaľovaní formy zavinenia možno považovať predovšetkým použitú zbraň, intenzitu a cielenie útoku, motív spáchania skutku (R 31/1998). Subjektívna stránka skutkovej podstaty úkladnej vraždy obsahuje pojem „s vopred uváženou pohnútkou,“ ktorý predstavuje jediné diferenciačné kritérium od trestného činu „obyčajnej“ vraždy. Tento pojem znamená, že samotnému usmrteniu obete páchateľom musí predchádzať vyhodnotenie tohto zámeru racionálnym myšlienkovým pochodom. Ten spravidla zahŕňa zváženie a plánovanie rozhodujúcich skutkových okolností úkladnej vraždy - kde, kedy, na kom, akým spôsobom bude spáchaná, ako budú zahladzované stopy atď. Tým pádom väčšinou dochádza k zvýšeniu pravdepodobnosti naplnenia páchateľovho zámeru a aj sťaženiu objasňovania trestného činu. Napriek tomu však rafinovanosť, či detailnosť plánovania (ktoré závisia od intelektuálnych a iných daností páchateľa) nepredstavuje nevyhnutnú kvalitu znaku vopred uvážená pohnútka; postačovať bude aj relatívne prostý, či už na prvý pohľad nedokonalý plán, pokiaľ je výsledkom intelektuálnej činnosti a nielen afektu, či obdobného situáciou vyvolaného stavu. Obsah pojmu „vopred“ nie je ohraničený konkrétnym časovým intervalom. V zásade platí, že čím dlhšia je doba medzi prijatím rozhodnutia usmrtiť inú osobu a vykonaním tohto zámeru, tým väčšmi je opodstatnený záver o existencii vopred uváženej pohnútky a naopak. Môžu sa však vyskytnúť aj prípady, kedy páchateľ určitú situáciu vyhodnotí veľmi rýchlo a okamžite sa rozhodne usmrtiť iného, alebo naopak hoci prejde od prvotného podnetu k samotnému spáchaniu skutku dlhšia doba, páchateľovo uvažovanie o jeho vykonaní neopustí emocionálnu rovinu. Uvedená časť skutkovej vety, že trestný čin bol obvinenou spáchaný s vopred uváženou pohnútkou, teda že samotnému usmrteniu obetí predchádzalo zo strany obvinenej vyhodnotenie tohto zámeru racionálnym myšlienkovým pochodom, t. j. zvažovanie, plánovanie rozhodujúcich skutkových okolností úkladnej vraždy, a toto jej konanie jednoznačne a nepochybne smerovalo k pokusu usmrtiť obete, sa v skutkových vetách nenachádza. Rovnako sa tam nenachádzajú skutočnosti týkajúce sa úmyslu usmrtiť iného, zodpovedajúce naplneniu kvalifikačných znakov skutkovej podstaty trestného činu vraždy. Skutok, aby mohol byť podkladom pre uznanie viny obvineného musí byť vymedzený jednak tak, aby obsahoval také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by pokrývali všetky podstatné znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, a ktoré by umožňovali podradiť stíhaný skutok pod konkrétne ustanovenie Trestného zákona (hmotnoprávne hľadisko) a zároveň musí byť vymedzený (v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku) tak, aby nebol zamenený s iným (procesnoprávne hľadisko). Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Skutočnosť, že skutok je z procesného hľadiska vymedzený správne (v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku) teda tak, aby nebol zamenený s iným, v žiadnom prípade neznamená, že je správne vymedzený aj z hmotnoprávneho hľadiska teda tak, že obsahuje také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré napĺňajú všetky podstatné znaky stíhaného trestného činu, a ktoré umožňujú podradiť žalovaný skutok pod príslušné ustanovenie Trestného zákona. Najvyšší súd sa stotožňuje s dovolacím argumentom obvinenej spočívajúcim v tom, že dotknuté skutky uvedené v bodoch 11/ až 15/ rozsudku nebolo možné podradiť pod príslušné ustanovenie § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 138 písm. j) Trest
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.