10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“).
1 zákona o upomínacom konaní, t. j. doručenie odporu žalobkyni a výzvu na vyjadrenie sa k nemu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Upomínací súd aj napriek tomu vec postúpil Okresnému súdu Trnava na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku, a to dokonca s odkazom na § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, hoci ani jeden z týchto zákonných dôvodov pokračovania v konaní nie je daný. Keďže konanie je skončené na upomínacom súde vydaním platobného rozkazu č. k. 7Up/1679/2023-23 z
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) má predložiť spis spoločne nadriadenému súdu. Poukázal na to, že dňa 24. novembra 2023 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý bol ešte v ten istý deň doručený žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že posledným dňom lehoty na podanie odporu (
2 zákona o upomínacom konaní) bol pondelok
CSP, upomínací súd dňa 15. februára 2024 postúpil vec Okresnému súdu Trnava, ktorý je
g) CSP súdom príslušným na konanie. 4. Okresný súd Trnava následne spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu
2 CSP, prípadne na vyslovenie právneho názoru a usmernenie súdov nižšieho stupňa. Poukázal na to, že vo veci vydaný platobný rozkaz bol žalovanej riadne doručený dňa
1 písm. b) zákona o upomínacom konaní odmietol. Proti uzneseniu o odmietnutí odporu z
názoru upomínacieho súdu odpor nebol podaný včas a bol preto odmietnutý, tak vydaný platobný rozkaz nebol
1 a 5 zákona o upomínacom konaní zrušený. Potom ani nebol zákonný dôvod na procesný postup upomínacieho súdu
1 zákona o upomínacom konaní, t. j. doručovanie odporu žalobkyni a jej vyzývanie na vyjadrenie sa k nemu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, tak ako na to upozornila aj sama žalobkyňa (č. l. 45 spisu), ktorá návrh na pokračovanie v konaní podala len z opatrnosti. Pokiaľ upomínací súd vec postúpil Okresnému súdu Trnava s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, Okresný súd Trnava voči tomu namietal, že ani jeden z týchto zákonných dôvodov pokračovania v konaní nie je daný. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že upomínací súd až dodatočne zistil, že odpor nemal odmietnuť, lebo bol podaný včas (na poštu), čo upomínací súd sám priznáva vo svojom vrátení spisu z č. l.
2 CSP. Okresný súd Trnava má za to, že nie je dôvod rozhodovať o príslušnosti súdov, pretože konanie je skončené na upomínacom súde, a preto ani nemôže existovať spor o to, ktorý súd je príslušný na konanie. Vzhľadom na vrátenie spisu upomínacím súdom však Okresný súd Trnava nemá inú možnosť, než vec predložiť spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie, ktorému súdu vec patrí. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci nie je dôvodný. 6.
1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. 7.
2 zákona o upomínacom konaní, ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný
osobitného predpisu. 8.
1 zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
Civilného sporového poriadku. 9.
3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
10.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 11.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12.
g) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. 13.
7 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“) sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Dunajská Streda, b) Okresného súdu Galanta, c) Okresného súdu Senica, d) Okresného súdu Trnava. 14.
9 sídlom Okresného súdu Galanta je mesto Galanta; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Galanta a Šaľa.
ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ale aj ako výsledok postupu súdu
ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní. S poukazom na uvedené sa Najvyšší súd SR podrobnejšie zaoberal postupom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý predchádzal postúpeniu veci z upomínacieho konania na Okresný súd Trnava
3 zákona o upomínacom konaní ako na súd príslušný na jej prejednanie
ustanovení Civilného sporového poriadku. V uvedenom procesnom postupe Najvyšší súd SR nezistil žiadne pochybenie upomínacieho súdu, pričom výhrady Okresného súdu Trnava (ďalej aj „predkladajúci súd“) hodnotí ako nedôvodné v celom rozsahu.
osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Žalobkyni, ktorá bola v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, t. j. zástupcom so splnomocnením na celé konanie (§ 110 ods. 1 veta prvá CSP), súd doručoval do elektronickej schránky jej splnomocnenej zástupkyne. Žalovanej, ktorá v čase vydania platobného rozkazu ešte zastúpená nebola, sa doručovalo do jej elektronickej schránky, zriadenej na Ústrednom portáli verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“). Z doručenky na č. l. 26 spisu vyplýva, že žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa
zákona o e-Governmente (§ 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní), ktorý bol do elektronickej schránky upomínacieho súdu odoslaný dňa
obsahu odporom proti vydanému platobnému rozkazu, tak len z tohto dôvodu v odseku 3 odôvodnenia uviedol, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 12.12.
jeho obsahu. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní je v judikatúre Najvyššieho súdu SR interpretované tak, že odpor proti platobnému rozkazu možno podať dvomi spôsobmi, a to písomnou formou, teda podaný v listinnej podobe a podpísaný alebo elektronickými prostriedkami, pričom odpor podaný elektronickými prostriedkami musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný
osobitného predpisu. Zákon akceptuje obe formy podania odporu a je na žalovanom, ktorú formu si zvolí (R 44/2020). Zo samotnej úpravy v ust. § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní vyplýva možnosť podať odpor niektorým z týchto spôsobov: a/ elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného formulára, ktorý musí byť autorizovaný
osobitného predpisu, b/ v listinnej podobe s využitím tlačiva (súdom doručovaného žalovanému spolu s vydaným platobným rozkazom), c/ v listinnej podobe bez využitia tlačiva. Ak sa podáva odpor v listinnej podobe, je potrebné ho súdu doručiť osobne alebo poštou (R 7/2023). Nemožno pritom vylúčiť ani to, že žalovaný podá odpor opakovane rôznymi spôsobmi. Potom je rozhodujúci obsah týchto podaní, ktoré môžu byť z hľadiska obsahu identické a líšiť sa iba podobou, alebo nepôjde o totožné podania a potom môže ísť buď o doplnenie predchádzajúcej argumentácie (resp. odôvodnenia odporu) alebo (ako v tomto prípade) o dva samostatné odpory podané proti tomu istému platobnému rozkazu. Žalovaná svoj odpor v listinnej podobe podala včas a vecne ho odôvodnila, preto by bolo nanajvýš nespravodlivé, ak by jej podaniu nemali byť priznané účinky predpokladané v ustanovení § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní časť druhej vety pred bodkočiarkou, t. j. zrušenie platobného rozkazu. Napokon aj z odôvodnenia uznesenia z
žaloby základ v bode 2.2 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o nájme dopravného prostriedku (VIA) č. 011609/2020 zo dňa
ustanovenia § 22 CSP, a to vo väzbe na ustanovenia upravujúce miestnu príslušnosť, konkrétne § 13 v spojení s § 15 CSP,
ustanovení ktorých je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ktorým v prípade, ak je žalovaným právnická osoba, sa rozumie súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo (§ 15 ods. 1 CSP). Žalovaná obchodná spoločnosť má (a aj v čase začatia konania na upomínacom súde mala) sídlo v Trnovci nad Váhom, v okrese Šaľa, ktorý okres patrí do obvodu Okresného súdu Galanta, pričom obvod Okresného súdu Galanta patrí do obvodu Krajského súdu v Trnave ako súdu kauzálne príslušného (§ 22 písm. g) CSP). 23. Keďže žalovaná podala včas odpor proti platobnému rozkazu v listinnej podobe a tento aj vecne odôvodnila, Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne, keď vec (na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní) postúpil Okresnému súdu Trnava ako súdu kauzálne (a aj miestne) príslušnému na jej prejednanie
ustanovení Civilného sporového poriadku. Nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením sporu nie je dôvodný, keďže uznesením zo dňa
g) v spojení s § 15 ods. 1 CSP a § 3 ods. 7 v spojení s § 2 ods. 9 zákona č. 371/2004 Z. z.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.