prvoinštančného súdu daná osvedčenosť obavy, že žalovaná 1/ bude pokračovať v prevodoch svojho nehnuteľného majetku na tretie subjekty, čím môže dôjsť k ohrozeniu možného uspokojenia pohľadávky žalobcu v budúcnosti. Ďalej konštatoval, že postupné úkony žalovanej 1/, ktorými znižuje rozsah svojho disponibilného nehnuteľného majetku jeho darovaním tretím osobám, smerujú k sťaženiu budúcej exekúcie, čím možno považovať za osvedčenú zákonnú podmienku pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach nevznikne zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky.
vyššie uvedeného „Oznámenia“ ani v budúcnosti nebude od PSK nárokovateľná. Povedané inak, ak by nebola správa AS Poprad prenechaná vyššie uvedenými zmluvami novovytvorenej správcovskej spoločnosti, žalobca by daný náklad nemal. Uvedené možno vzťahovať aj na náklad za médiá. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaných, že suma 59.674,08 eur vyúčtovaná spoločnosťou TATRA EXPRESS, s.r.o. ostatným dopravcom za užívanie AS stanice Poprad (ktorú žalobca právne kvalifikuje ako ušlý zisk), je v porovnaní s ekonomickým prínosom, ktorý „proces“ AS Poprad žalobcovi priniesol zanedbateľnou položkou, nakoľko žalovaní ekonomický prínos bližšie mimo všeobecných tvrdení nešpecifikovali a odvolací súd ho v ničom nevzhliadol. Pokiaľ ide o obranu žalovaných vo vzťahu k dodatkom k pracovným zmluvám, odvolací súd uviedol, že odvolatelia ani nemohli myslieť vážne, že nárok na odstupné priznaný zamestnancom pri ukončení pracovného pomeru, je ocenením ich pracovného nasadenia, prejavom lojality a je v konečnom dôsledku prínosom pre žalobcu, pretože skúsený a spokojný zamestnanec je motivovaný k podávaniu lepších výkonov. Berúc do úvahy skutočnosť, že odstupné je vyplácané až pri reálnom ukončení pracovného pomeru, tak k motivácii pracovať pre žalobcu rozhodne nevedie, a to zvlášť, ak bolo priznané aj vo výške desaťnásobku a osemnásťnásobku priemerného mesačného zárobku. Uvedené napokon potvrdzuje aj skutočnosť, že štrnásť zo sedemnástich pracovníkov pracovný pomer u žalobcu ukončilo. K námietke odvolateľov vo vzťahu k súdom neuloženej povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej, odvolací súd uviedol, že je len na vôli žalobcu, či si uvedenú pohľadávku uplatní v adhéznom konaní alebo v obchodnoprávnom konaní. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že tým, že súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu, nechal žalovaných na jeho „milosti, či nemilosti“, pretože môžu kedykoľvek podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ budú mať za to, že zanikli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP). 5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote žalovaní 1/ a 2/ dovolanie, ktorým sa domáhali, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaní odôvodňovali prípustnosť dovolania ustanovením § 420 písm. f) CSP. 6. K dôvodu prípustnosti
420 písm. f) CSP žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že odvolací súd zjavne opomenul skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej a má len pojednávať o dôvodnosti neodkladne upraviť pomery a nie mať za preukázané, či potvrdené predkladané skutočnosti či predložené dôkazy. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že odvolací súd sa výslovne zaoberal len argumentáciou žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil na základe ničím nepodložených teórií predkladaných so strany žalobcu, pričom argumentáciou žalovaných sa zaoberal len veľmi okrajovo a časťami bez ďalšieho vytrhnutými z kontextu. Na viacerých miestach odvolací súd dokonca uviedol hodnotiace úsudky voči žalovanej 1/, opiera sa o „výslovne preukázané skutočnosti“ (výslovne na strane žalobcu), hoci sa vo veci dokazovanie ani neuskutočňovalo (pozn. príkladmo dovolatelia uviedli nasledovné hodnotenia: nemožno dôjsť k inému záveru než, že Zmluvy sú pre žalobcu nevýhodné; žalobcovi vznikla škoda viac ako 900.000 eur; žalovaní hádam ani nemohli myslieť vážne, že priznaný nárok na odstupné zamestnancov je ocenením ich práce, keď nárok na odstupné je nárokom až pri skončení pracovného pomeru a rozhodne nevedie k motivácii pracovať pre žalobcu). Uvedené hodnotenie súdu považujú dovolatelia nielen za neprimerané a nevhodné, ale hlavne súdu žiadnym spôsobom neprináleží bez ďalšieho zhodnotenia tvrdených skutočností a vykonaných dôkazov vyvodzovať akékoľvek závery či úsudky, resp. mať skutočnosti za preukázané, keď sa vo veci nevedie žiadne civilné konanie a v trestnom konaní, na ktoré sa odvoláva žalobca, nebolo zatiaľ voči žalovanej 1/ vznesené žiadne obvinenie, ani uznaná vina právoplatným rozsudkom trestného súdu. Jedná sa výlučne len o domnienky žalobcu. Z kontextu uznesenia vyplýva, že odvolací súd postavil žalovanú 1/ do pozície zodpovednej za porušenie povinnosti pri výkone funkcie členky predstavenstva. Zároveň však ani na jednom mieste sa odvolací súd nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovanými v odvolaní a vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu. Dovolatelia vytýkajú odvolaciemu súdu, že tento absolútne opomenul a ani okrajovo sa nedotkol nasledovných skutočností: - uzatvorením zmlúv so spoločnosťou TATRA EXPRESS s. r. o. (ďalej len „TATRA EXPRESS“) nedošlo žiadnym spôsobom ku porušeniu povinnosti ktoréhokoľvek člena či všetkých členov predstavenstva v zmysle § 194 Obchodného zákonníka, resp. akéhokoľvek iného právneho predpisu. Žalobca len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností, poukazuje na organizované a premyslené konanie žalovanej 1/ a p. P. (podpredseda predstavenstva), avšak ani len v hrubých rysoch neuvádza, akým spôsobom konania (nekonania) a aké povinnosti pri výkone svojej funkcie mali členovia porušiť. TATRA EXPRESS nebola založená zo svojvoľnej iniciatívy žalovanej 1/, ale práve naopak, ide o výsledok dlhodobých diskusií v rámci vnútorných štruktúr žalobcu. O založení TATRA EXPRESSU, jeho činnosti vedeli nielen členovia dozornej rady, ale tiež akcionári žalobcu a dozorná rada spoločnosti. P. Tomáš Troliga ako jediný spoločník majoritného akcionára žalobcu sa zúčastňoval pravidelne nielen valných zhromaždení, ale aj predstavenstiev žalobcu, na ktorých bola téma TATRA EXPRESS preberaná a vysvetľovaná (najmä predstavenstva zo dňa 15.6.2023 (bod 6), na ktorom sa schválilo uzatvorenie zmluvy o správe, alebo predstavenstva žalobcu zo dňa 3.4.2023, na ktorom sa začalo uvažovať o vytvorení schémy TATRA EXPRESSu, t. j. oddelenie hospodárenia správy staníc od dopravných služieb (uznesenie č. 1). p. S. spolu s p. P. X., jeho osobným poradcom a osobou zabezpečujúcou právne poradenstvo pre žalobcu, niekoľkokrát na stretnutiach či už so žalovanou 1/ ako predsedníčkou predstavenstva, alebo s p. P. na túto tému diskutovali, o čom existujú zvukové záznamy. Tie zároveň potvrdzujú, že p. S. mal vedomosť aj o osobe p. Eriky Tkáčovej ako jedinej spoločníčky a konateľky TATRA EXPRESS a s týmto jej postavením súhlasil, dokonca žalovanej 1/ počas stretnutia konaného dňa 4.9.2023 povedal, aby p. Tkáčová v štruktúrach TATRA EXPRESSu zotrvala, nakoľko tam nemá koho iného zatiaľ dosadiť. Žalovaná 1/ si pri celom procese ohľadom uzatvárania zmlúv s TATRA EXPRESS plnila len svoju fiduciárnu povinnosť štatutára voči žalobcovi, pričom celý tento proces bol transparentne riešený naprieč organizačnou/vlastníckou štruktúrou žalobcu. - súčasne žalovaní zdôraznili, že príslušné súdy ešte ani nerozhodli o otázke platnosti sporných zmlúv a spoločnosti, ktoré sú predmetom samostatného konania sp. zn. 40Cb/13/2024, IČS: 8124200721, resp., spoločnosť TROLIGA BUS, s.r.o. nastúpila na miesto spoločnosti TATRA EXPRESS a vyvíja činnosť v takom istom právnom postavení a na tom istom zmluvnom základe, ako pôvodne spoločnosť TATRA EXPRESS, čo potvrdil aj p. S. vo svojej výpovedi dňa 8.2.2024 v trestnom konaní vedenom pod č. k. ČVS: ORP - 1/2 - VYS - PO - 2024. Žalobca tvrdil, že dozorná rada, či akcionári o zámere a činnosti smerujúcej k založenia TATRA EXPRESSU nemali žiadnu vedomosť. Avšak na výsluchu p. S. S. pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 8.2.2024 a 2.8.2024 už spomína, že o založení oddeleného hospodárskeho subjektu sa už uvažovalo, ale s entitou majetkovo a personálne prepojeného so žalobcom. Na toto tvrdenie však nepredložil žiaden dôkaz. Súčasne p. S. pri svojej výpovedi tvrdil, že o založení spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o. sa dozvedel až 11.8.2024 od p. P. P. B. (p. B. v rozhodnom čase (aktuálne je člen predstavenstva žalobcu) nemala žiaden vzťah k žalobcovi, nebola v jeho personálnych štruktúrach ani vedení spoločnosti a nebola s ním ani majetkovo spätá). Jediný vzťah, ktorý existoval, bol príbuzenský k p. S. - p. B. bola partnerkou otca p. S. S., ktorý pôsobil v štruktúrach žalobcu aj jeho majoritného akcionára. Súčasne je pani B. matkou dieťaťa p. S. st. a teda aj zastupuje, resp. zastupovala svoje dieťa v dedičskom konaní po nebohom p. S.i staršom. Tvrdenie p. S. o tom, že o spoločnosti TATRA EXPRES sa dozvedel až od pani B. sa však nezakladá na pravde a to z dôvodu, že
zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalobcu zo dňa 15.6.2023 je v bode 6. detailne popísaný a vysvetlený projekt TATRA EXPRESSU, ako aj zmluva o výkone správy AS a tohto zasadnutia sa p. S. osobne zúčastnil. Sám p. S. pri svojom výsluchu tuto skutočnosť potvrdil. Rovnako zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 3.4.2023, teda pred založením spoločnosti TATRA EXPRESS, sa potreba vytvoriť hospodársky oddelený subjekt spoločnosti prejednávala. - žalovaní ďalej uviedli, že odvolací súd vzal za rozhodnú skutočnosť, že Prešovský samosprávny kraj ako subjekt verejnej správy odmietol uhradiť náklady za užívanie stanice „AS Poprad“ súvisiace s výkonom a zabezpečením služieb v pravidelnej prímestskej doprave, a to na základe priloženej odpovede PSK zo dňa 29.1.2024, ktorá žalovanej 1/ mala byť známa. Súd však bez ďalšieho nevzal do úvahy argument žalovanej 1/ a ani sa s uvedenou skutočnosťou žiadnym spôsobom nevypriadal, že uvedené oznámenie má len všeobecný charakter, pričom v ňom nie je uvedený žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý PSK neuplatnený nárok neakceptoval. Ani nie je zrejmé, že by žalobca využil akýkoľvek dostupný právny nástroj, aby sa svojich práv (napr. žaloba) voči PSK domáhal. PSK vo svojej odpovedi výslovne uvádza, že sa tak rozhodol v svetle nových a zásadných faktoch o správe autobusových staníc v PP a KE, a to na základe informácií uvedených na pracovnom stretnutí dňa 17.1.2024 zástupcami žalobcu. Otázkou je, aké „zásadné“ skutočnosti uviedli aktuálni predstavitelia žalobcu, a teda tí predstavitelia žalobcu, ktorí v mene žalobcu iniciovali žaloby a trestné konania voči žalovanej 1/ a ďalším osobám, vrátane spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o., že PSK bez ďalšieho odmietol preplatiť uplatnené náklady, nárok na preplatenie ktorých vyplýva z čl. 1 bod 5 Zmluvy o službách vo verejnom záujme na roky 2009 - 2013 v znení jej neskorších dodatkov (v odvolaní označená ako stará zmluva) a čl. 5 bod 5.2.2 Zmluvy o službách vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave zo dňa 29.9.2023, účinnej dňa 1.1.2024 (v odvolaní označenej ako nová zmluva). - pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré by TATRA EXPRESS pri svojej činnosti nakumulovala od žalobcu a následne v zmysle obchodného plánu TATRA EXPRESS spätne investovala do infraštruktúry žalobcu žalovaní uviedli, že spoločnosť TATRA EXPRESS ani nemohla investovať do žalobcu, nakoľko od 01/2024 má na základe príkazu prokurátora č. I PO-V-1/2024/7706-1 zaistené peňažné prostriedky na bankovom účte. Do toho času vykonávala činnosť šesť mesiacov a práve vystavené faktúry na základe zmlúv boli uhradené až dňa 9.10.2023, resp. 20.12.2023, t. j. ešte ani nemala možnosť finančné prostriedky investovať do infraštruktúry žalobcu. Žalovaní poukázaním na obchodný plán spoločnosti, ako aj samotné konanie p. S. a ďalších osôb chceli preukázať, že spoločnosť TATRA EXPRESS je spoločnosťou, ktorá nebola založená bez vedomia orgánov spoločnosti a ich zástupcov, ktorí majú právo rozhodovať o najdôležitejších otázkach spoločnosti. - tvrdenie žalobcu, že správa autobusovej stanice Poprad bola zverená úplne cudzej novovzniknutej spoločnosti za absolútne nevýhodných podmienok, spôsobujúcich každoročnú škodu žalobcovi rádovo niekoľko miliónov eur, je ničím nepodložené tvrdenie a názor žalobcu, ktorý je sporný. Sám p. S. potvrdil, že potreba hospodársky oddeleného subjektu bola v danom čase nevyhnutná. - dôvodom priznania odstupného vybraným zamestnancom bolo ich osobné zapojenie sa do prípravy dokumentácie pre verejné obstarávania, do ktorých sa žalobca zapájal a v ktorých bol úspešný. Ide najmä o verejné obstarávanie vo veci zákazky Prešovského samosprávneho kraja „Obstaranie dopravcov na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave pre Prešovský samosprávny kraj“. Takáto činnosť bola častokrát vykonávaná nad rámec ich pracovnej náplne. Vzhľadom na to, že aj vďaka pričineniu vybraných zamestnancov bol žalobca úspešný vo verejnom obstarávaní, vďaka čomu v budúcnosti dosiahne významný zisk, považovalo vtedajšie predstavenstvo žalobcu za spravodlivé, aby sa na tomto úspechu v nejakej forme finančne podieľali aj zainteresovaní zamestnanci. Zároveň nie je pravdou, že všetci zamestnanci, ktorým bolo priznané odstupné, vzápätí podali výpoveď. Je pravdou, že v reakcii na ukončenie pôsobenia vtedajšieho predstavenstva v štruktúrach žalobcu malo za následok, že niekoľko zamestnancov so žalobcom z tohto dôvodu skončilo pracovný pomer. Mnoho takto odmenených zamestnancov však v pracovnom pomere u zamestnávateľa zotrváva
vedomosti žalovanej 1/ dodnes (napr.: Q. E., G. T., U. C., X. O.). Medzi stranami je nesporné, že zamestnanci, ktorí boli odmeňovaní takouto formou, sa podieľali na podstatnom verejnom obstarávaní, ktoré pre žalobcu priniesli ďaleko vyšší prospech, ako odstupné im priznané nad rámec zákonnej úpravy. Dotknutí zamestnanci, ktorí už ukončili pracovný pomer so žalobcom a bolo im vyplatené odstupné, nevykonávajú žiadnu činnosť pre žalovanú 1/ či p. Modranského, ani nie sú s nimi žiadnym spôsobom spätí. Dovolatelia nerozumejú ani hodnoteniu súdu, že hádam ani nemôžu žalovaní myslieť vážne odmeňovanie uvedenou formou. I keď je Zákonník práce prísne formálny právny predpis, spôsoby a formy odmeňovania neupravuje striktne. Ponecháva na vôli zamestnávateľa vybrať najvhodnejšiu formu odmeny. 7. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej v dovolaní uviedli, že zabezpečovacie opatrenie spolu s neodkladným opatrením plnia funkciu procesných zabezpečovacích prostriedkov civilného procesu, výslovne o nich pojednáva Civilný sporový poriadok, resp. Civilný mimosporový poriadok, a teda sú inštitútmi na ochranu práv v rámci súkromného práva. Žalobca zjavne nezohľadnil vymedzenie právomoci civilných súdov v zmysle § 3 CSP, a teda, že „súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány“. Rozhodovacia prax súdov, nevynímajúc Ústavný súd SR (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
názoru dovolateľov zaistenie peňažných prostriedkov na bankovom účte spoločnosti TATRA EXPRESS najefektívnejšie a v plnom rozsahu zabezpečuje údajný nárok žalovaného na náhradu škody. Krajský súd Košice v bode 13 svojho uznesenia sp. zn. 3Cob/93/2024 - 170 uvádza, že „aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia“, (rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia). Zabezpečovacie opatrenie má svoj účel a svoje opodstatnenie všade tam, kde je potreba dočasne upraviť pomery a existuje dôvodná obava, že exekúcia bude zmarená. Nesmie však bez právneho dôvodu zasahovať do práv žalovaného. Zabezpečovacie opatrenie nemôže byť závislé na postupe a výsledkoch trestného konania a nemôže neproporcionálne zasahovať do práv a oprávnených záujmov druhého účastníka sporového konania. Je potrebné dôsledne vyvážiť práva a oprávnené záujmy žalobcu, ktoré zatiaľ neboli žiadnym spôsobom v konaní uplatňované, preukázané ani preukazované a práva a oprávnené záujmy žalovaného. Podmienky aj procesný postup na naradenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je upravený v § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktorý hneď v úvode jednoznačne uvádza, že neodkladné opatrenie (zabezpečovacie opatrenie nevynímajúc) možno nariadiť pred začatím (civilného konania), počas konania aj po skončení konania. V prípade, ak je neodkladné opatrenie (zabezpečovacie opatrenie) nariadené pred začiatkom konania (pozn. v danom prípade prvoinštančný súd nenariadil žalobcovi podať žalobu) súd spravidla uloží žalobcovi podať žalobu vo veci samej, súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V danom prípade však zabezpečovacím opatrením nemožno zabezpečiť trvalú úpravu medzi stranami, práve naopak, žalovaní sa dostávajú do právnej neistoty a sú odkázaní na výsledky trestného konania a postup orgánov činných v trestnom konaní a dokonca ešte v štádiu, keď ani po uplynutí 11 mesiacov od podania trestného oznámenia žalobcu voči žalovanej1/ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Nie je pravdou ani skutočnosťou, že žalovaní zabezpečovacím opatrením nie sú obmedzení vo svojom vlastníckom práve. Vzhľadom na zriadené záložné právo na ich spoločnom majetku je dispozícia s ich majetkom (a to nielen spojená s prevodom vlastníckeho práva) akýmkoľvek spôsobom obmedzená. 9. Žalovaní majú za to, že na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené zákonné predpoklady a podmienky, ale najmä nie je možné ho vydať na účely zabezpečenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, ktorá zatiaľ ani nebola riadne uplatnená voči konkrétnej osobe. Žalovaní majú za to, že odvolací súd im svojím procesným postupom a takisto nevysporiadaním sa so všetkými skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou žalovaných v konaní odňal právo na spravodlivý proces. Odvolací súd sa len veľmi okrajovo sa zaoberal argumentáciou žalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujú dovolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že nariadené zabezpečovacie opatrenie v plnom rozsahu zruší, alebo aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil odvolaciemu súdu späť na ďalšie konanie. 10. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 20.12.2024 uviedol, že dovolanie nie je proti napadnutému uzneseniu prípustné z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a nejde ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pretože uznesenie nadväzuje na zabezpečovacie opatrenie, ktoré predstavuje výlučne rozhodnutie o forme zabezpečenia pravdepodobnej pohľadávky žalobcu na náhradu škody, o ktorej však základné konanie neprebehlo.
názoru žalobu je pritom bez právneho významu, či sa konanie o pohľadávke uskutoční v rámci adhézneho konania alebo prostredníctvom režimu CSP. 11. V ďalšom sa žalobca vyjadril k povahe uplatnených dovolacích dôvodov a uviedol, že žalovaní protirečivo uviedli, že odvolací súd sa v uznesení nevysporiadal s určitými skutkovými okolnosťami (hoci vo vzťahu k týmto skutočnostiam uviedli príslušné závery odvolacieho súdu z odôvodnenia uznesenia) a následne uviedli opis skutkového deja, ktorý žalovaní považovali za správny (t. j. odlišné posúdenie skutkových okolností/skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov). Z toho dôvodu mal žalobca za to, že dovolacia argumentácia žalovaných potvrdzuje, že napadnuté uznesenie v skutočnosti vôbec nie je zaťažené vadou
f) CSP a že žalovaní sa len snažia zakryť odlišné skutkové závery (domnelo svedčiace v ich prospech) dovolacím dôvodom
f) CSP. V tejto súvislosti preto žalobca namietal, že skutkové dôvody nie sú spôsobilými dovolacími dôvodmi, keďže § 420 CSP (t. j. procesné vady) žiadne skutkové dôvody dovolania neformuluje. Naopak, aj z ustálenej rozhodovacej praxe ESĽP vyplýva, že dovolací súd je súdom právnym, nie skutkovým. 12. Žalobca sa tiež vyjadril k námietke nedostatku právomoci súdu prvej a druhej inštancie s odkazom na skutočnosť, že zabezpečovacím opatrením nemožno zabezpečovať nárok na náhradu škody, ktorý má byť uplatnený v adhéznom konaní, pričom uviedol, že zabezpečovacie opatrenie, hoci predstavuje len akcesorické konanie k pohľadávke uplatňovanej vo veci samej, tak súčasne je
CSP aj relatívne samostatným konaním. Takýto charakter zabezpečovacieho opatrenia nepriamo potvrdili aj samotní žalovaní, keď uviedli, že ho možno nariadiť pred, počas ako aj po skončení „hlavného“ konania, a teda že jeho nariadenie (a ani trvanie) nemožno limitovať iba existenciou „hlavného“ konania. Táto osobitnosť zabezpečovacieho opatrenia tak
názoru žalobcu umožňuje, aby peňažná pohľadávka žalobcu bola zabezpečená samostatne aj v inom konaní, ako v tom, ktorého predmetom je zabezpečovaná peňažná pohľadávka. To znamená, že peňažnú pohľadávku súkromnoprávnej povahy uplatňovanú v adhéznom konaní možno zabezpečiť aj inštitútmi CSP, keďže súkromnoprávna povaha nároku zostane nezmenená a orgán rozhodujúci v adhéznom konaní je povinný pri skúmaní takto uplatnenej pohľadávky aplikovať súkromnoprávne normy. 13. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol. 14. Najvyšší súd ako súd dovolací
CSP po zistení, že dovolanie podali včas žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a dôvodné. 15. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 16.
1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17.
2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 18.
3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 19.
CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
1 CSP, pričom konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/154/2018 z
f) CSP prípustné. V dôsledku neuloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej
1 CSP je nutné posudzovať predmetné rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení ako konečné rozhodnutie, pretože už neprebieha žiadne iné civilné konanie o zabezpečovacom opatrení a ani o samotnom ohrozenom práve, a preto je dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu
f) CSP prípustné. 25. Súd prvej inštancie a odvolací súd neuložili v danej veci žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej
1 CSP z dôvodu, že žalobca si uplatňuje/bude uplatňovať nárok na náhradu škody v adhéznom konaní.
ktorého „poškodený, ktorý má
zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje“.
ktorej „neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje; neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje; súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej“.
2 CSP vo výroku I., II. a IV. a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.