1 CSP, ale o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (v žalobe označená žalovaná nemá procesnú subjektivitu
1 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 61, § 67, § 161 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP), ktorý nemožno odstrániť.
Nakoľko strane, ktorá nemá právnu subjektivitu nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd potom o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval.
1 a 2 CSP odstrániť. 4. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky
CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie bolo podané dôvodne. 5. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
1 a 2 CSP odstrániť. 9.
1, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní
osobitného predpisu. Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte. Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu. 10.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú
1, ods. 2 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené
práva Európskej únie. 12.
1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku
tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra. 13.
1 a ods. 5 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. 14.
1 Obchodného zákonníka zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. 15.
3 a ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba. 16.
CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 17. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. V sporovom konaní zákon za strany sporu označuje žalobcu a žalovaného (§ 60 CSP); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t. j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna alebo pasívna legitimácia). 18.
1 až 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 19. Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti; naopak vada žaloby nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne len žalobným návrhom (petitom), ktorým je súd viazaný, ale aj skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi), preto je súd povinný skúmať obsah žaloby v celom jej kontexte. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia strany v žalobe je dôvodom na postup
CSP, v zmysle ktorého ustanovenia sa postupuje tiež vtedy, ak je v žalobe nie jednoznačne vyjadrené, či je za žalovanú stranu označená právnická osoba alebo jej organizačná zložka (napr. sp. zn. 3Cdo/241/2012, 5Cdo/441/2015, 5Cdo/725/2015, 7Cdo/94/2016, R 46/2005).
CSP, takýto postup však nenaplňuje požiadavku materiálnej ochrany zákonnosti všeobecným súdom. V prípade, ak zo skutkových okolností žaloby vyplýva, že žalobca na označenie žalovaného použil nesprávne len označenie reprezentujúceho orgánu nedisponujúceho procesnou subjektivitou, avšak z obsahu žaloby vyplýva, že tvrdený nárok je výsledkom hmotnoprávneho vzťahu s právnickou osobou, ktorú možno
reprezentujúceho orgánu nezameniteľne identifikovať, ide o nesprávne označenie žalovaného v žalobe, ktoré zakladá dôvod na postup súdu
CSP smerujúci k poskytnutiu osobitnej poučovacej povinnosti pre účely opravy, resp. doplnenia podanej žaloby. V danom prípade totiž nejde o označenie iného odlišného subjektu, ale o špecifikáciu žalovaného vymedzeného len prostredníctvom jeho organizačnej zložky, resp. reprezentujúci orgán. Zároveň v priebehu konania nemožno ani žalobcovi brániť, aby takúto nesprávnosť, resp. vadu žaloby odstránil sám aj bez ingerencie zo strany súdu.“ Tiež uviedol: „všeobecné súdy zúčastnené na rozhodovaní preskúmavanej veci mali pre účely ustálenia strán predmetného konania v zmysle § 129 CSP sťažovateľov poučiť o vade nimi podanej žaloby spočívajúcej v nedostatočnej identifikácii žalovaného a vyzvať ich, aby ju v ním určenej lehote odstránili. Výzva adresovaná žalobcovi pre účely uvedenia správneho označenia žalovaného nevybočuje z rámca procesného poučenia, resp. poučovacej povinnosti o procesných právach a povinnostiach a nezasahuje do hmotného práva (t. j. nie je poučením o otázke vecnej legitimácie) avšak otvára cestu v prípade procesnej aktivity žalobcu adekvátne reagujúcej na túto výzvu na vecné prejednanie žaloby, t. j. na poskytnutie ochrany uplatnenému nároku žalobcu.“ Z uvedeného vyplýva právny záver, že: ,,v mene právnických osôb často konajú ich orgány, resp. organizačné články zriadené v rámci ich štruktúry, ktoré si ďalšie subjekty prichádzajúce s nimi do kontaktu môžu stotožniť so samotnou právnickou osobou, ktorou boli zriadené. Všeobecné súdy, dbajúc na poskytovanie účinnej ochrany základnému právu na súdnu ochranu, pri svojej rozhodovacej činnosti sú povinné pri posúdení procesnej spôsobilosti strán sporu prihliadať nielen izolovane na označenie žalovaného v rámci špecifikácie strán sporu, ale aj na celý obsah žaloby, resp. skutkové okolnosti“. Súčasná judikatúra všeobecných súdov v rozličných prípadoch pripúšťa nepresnosti v označovaní strán sporu, ktoré sú v rámci konania odstrániteľné za predpokladu, že o ich identite nie sú žiadne pochybnosti a nehrozí nebezpečie zámeny s inými subjektmi. Totožný právny záver vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, v zmysle ktorej nepresné označenie žalovaného v spore je odstrániteľnou vadou návrhu a je povinnosťou súdu dať žalobcovi šancu na napravenie takéhoto nedostatku. Uvedený záver zaujal tento súd aj v prípade, ak ako strana sporu bola označená osoba bez právnej subjektivity, napr. organizačná zložka štátu alebo právnickej osoby (napr. sp. zn. IV. ÚS 670/2010, I. ÚS 338/97, III. ÚS 21/97). Obdobne vo veci rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo/29/2022, 6Cdo/50/2023, 9Cdo/235/2022. 21. V danom prípade súdy nižších inštancií preto nepostupovali správne, ak nerozlišovali medzi nedostatkom procesnej podmienky (procesnej subjektivity) a vadou žaloby ako navzájom nezameniteľnými pojmami procesného práva, samostatne upravenými s odlišnými dôsledkami, s ktorými je spojený aj rozdielny procesný postup súdu. Zastavenie konania pre nedostatok neodstrániteľnej podmienky konania (§ 62 v spojení s § 161 ods. 2 CSP) neprichádzalo do úvahy vzhľadom na vyššie uvedené, lebo zo samotnej žaloby ako aj z priložených listín vyplýva, že zahraničná spoločnosť Groupama Garancia Biztosító Zrt., neskôr Groupama Biztosíto Zrt.), so sídlom: Október 6. utca 20, 1051 Budapest, Maďarsko, (neskôr Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko), IČO: 01-10-041071, DIČ: 4020340236, v Slovenskej republike v čase podpisu poistnej zmluvy pôsobila a vykonávala svoju podnikateľskú (poisťovaciu) činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, a to v jej mene (§ 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 39/2015 Z.z.). Tvrdený nárok teda vyplýva z poisťovacieho hmotnoprávneho vzťahu právneho predchodcu žalobkyne s právnickou osobou Groupama Biztosíto Zrt., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko, IČO: 01-10-041071 a išlo tak len o nesprávne označenie žalovaného v žalobe, ktoré zakladá dôvod na postup súdu
CSP smerujúci k poskytnutiu osobitnej poučovacej povinnosti pre účely opravy, resp. doplnenia podanej žaloby. Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti, že po rozhodnutí odvolacieho súdu spoločnosť Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zanikla dňom
maďarského práva so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C Budapešť 1146, Maďarsko, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Súdom pre Hlavné mesto ako registrovým súdom číslo zápisu: 01-10-041071 ako predávajúcim a spoločnosťou Union poisťovňa, a. s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava 813 60, IČO: 31 322 051, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č. 383/B ako kupujúcim.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.