zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), resp. aké procesné normy upravujúce príslušnosť súdu postupujúci súd použil. 3. Mestský súd Košice s postúpením sporu nesúhlasil a postupom
2 CSP predložil spor Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o príslušnosti, pričom mal za to, že sa nejedná o spor obchodnoprávnej, ale občianskoprávnej povahy. Uviedol, že predmetom konania je pohľadávka vzniknutá titulom použitia spoplatnených ciest v Maďarsku motorovým vozidlom, ktorého držiteľom je žalovaná, pričom takáto pohľadávka má verejnoprávny podklad. Vzhľadom na skutočnosť, že sídlo žalovanej sa nachádza v Spišskej Novej Vsi a ide o spor patriaci do občianskoprávnej agendy, na konanie je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Košice
ustanovenia § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Košice je dôvodný. 5.
1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 7.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 8.
28 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, sídlom Okresného súdu Spišská Nová Ves je mesto Spišská Nová Ves; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia pohľadávky vzniknutej titulom neoprávneného prevádzkovania motorového vozidla v držbe žalovanej na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku.
tvrdení žalobkyne je v zmysle maďarských právnych predpisov oprávnená a súčasne povinná vo vlastnom mene uplatňovať taký typ pohľadávok voči neoprávneným používateľom ciest. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka má podklad v maďarských právnych predpisoch. Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pohľadávka vzniknutá titulom neoprávneného užívania spoplatnených úsekov cestných komunikácií na území Maďarska, a to akýmkoľvek užívateľom cestných komunikácií a bez ohľadu na to, za akým účelom došlo k neoprávnenému užívaniu ciest (napr. pri výkone podnikateľskej činnosti), je pohľadávkou majúcou verejnoprávny podklad. 10. Vzhľadom na charakter pohľadávky má najvyšší súd za to, že v prejednávanej veci nejde o spor patriaci do obchodnoprávnej agendy, v ktorej je daná kauzálna príslušnosť Mestského súdu Košice
b) CSP pre obvod Krajského súdu v Košiciach, ale o spor patriaci do občianskoprávnej agendy. Platí to bez ohľadu na to, či sú účastníkmi právneho vzťahu podnikatelia, pričom ani zmena osoby veriteľa nemá vplyv na povahu pohľadávky. Preto spor medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporom obchodnoprávnym, ale občianskoprávnym. 11. Najvyššiemu súdu nie sú zrejmé ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spor medzi stranami sporu posúdiť ako spor, ktorého povaha je rozhodujúca pre určenie kauzálne príslušného súdu
až 33 CSP, resp.
príslušných ustanovení osobitných predpisov.
kritéria obsiahnutého v kolíznej norme právny poriadok toho štátu,
ktorého je treba vec posudzovať a v takto určenom právnom poriadku je treba vyhľadať príslušnú právnu normu vzťahujúcu sa na danú vec.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.