1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, po zrušení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Žiline z
2 Trestného poriadku sa ohľadom obvineného I. I. zrušujú: - uznesenie Krajského súdu v Žiline z
1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Žiline prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku sa obvinený I. I. neberie do väzby. Odôvodnenie Okresný súd Čadca (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 5. júna 2019, č. k. 1T/25/2019-361, uznal obvineného I. I. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona („Tr. zák.“) na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že dňa
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na jeden rok. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, na podklade ktorých Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 3. septembra 2019, č. k. 1To/70/2019-437,
1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku („Tr. por.“) zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste, spôsobe jeho výkonu a ochrannom dohľade a
1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci Okresný súd Čadca rozsudkom z 12. februára 2020, č. k. 1T/25/2019-583 rozhodol tak, že pri nezmenenom výroku o vine obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na jeden rok. Proti tomuto druhému rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením z 30. júna 2020, č. k. 1To/51/2020-680,
por. zamietol ako nedôvodné. Toto uznesenie krajského súdu prevzal obvinený
1 Tr. por. rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera a aby
2 Tr. por. zrušil „uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 1To/70/2019-437 zo dňa
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Žiline, resp. Okresnému súdu Čadca, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. dovolateľ uviedol, že príslušníci polície vykonali voči nemu služobný zákrok, hoci nebolo dané dôvodné podozrenie, že je páchaný trestný čin alebo priestupok s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Pri tomto služobnom zákroku bez zákonného dôvodu a predchádzajúceho poučenia požadovali od obvineného vysvetlenie, čo má v taškách vo vozidle, čo vyplýva z výpovede svedkov R. Š.S. a Mgr. D. Š. na hlavnom pojednávaní a na požadovanie takéhoto vysvetlenia ich neoprávňovalo žiadne zákonné ustanovenie s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Keď príslušníci polície zistili, po snahe obvineného vyhovieť ich nezákonnej žiadosti o vysvetlenie, čo v taškách má, poučili ho len o jeho právach k použitiu donucovacích prostriedkov
1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. a zadržali ho
2 Tr. por., čo bol tiež nezákonný postup a zadržanie mali vykonať
1 Tr. por. Obvinený namieta zákonnosť takéhoto postupu zabezpečenia dôkazu proti nemu, pretože zákon nedovoľuje postupovať polícii tak, že najskôr zistí obchádzaním zákona č. 171/1993 Z.z., či má obvinený pri sebe drogy, zadrží ho pre podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu
1 Tr. zák. a až potom ho poučí o jeho právach a prostredníctvom § 89 ods. 1 Tr. por. požaduje vydanie týchto drog. V danej veci mali zasahujúci policajti pri vykonávaní služobného zákroku poučiť obvineného
2, § 17 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, čo neurobili a po zistení obsahu tašiek vo vozidle začali voči obvinenému postupovať
Trestného poriadku, čo dovtedy nerobili, nemali na to žiadny dôvod. Cieľom policajtov nebolo vykonať služobný zákrok, ale zabezpečiť možný dôkaz pre účely trestného konania, čím obchádzali ustanovenia Trestného poriadku a zabezpečenie dôkazu proti obvinenému bolo v rozpore s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu, poukázal na rozhodnutia 3 Tdo 11/2013 a 5 Tdo 47/2010, stanovisko Ústavného súdu Českej republiky P
c) Tr. por., keď k námietke ohľadom nezákonnosti postupu policajtov pri služobnom zákroku, pri ktorom boli získané zakázané látky, odkázal vyjadrovateľ na odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu s tým, že zasahujúci policajti vykonali služobný zákrok voči osobe, ktorá bola v nedávnej minulosti dôvodne stíhaná pre iný trestný čin, teda bola osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti. O podanom dovolaní, ktoré bolo predložené na rozhodnutie 16. novembra 2022, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodol uznesením z 26. apríla 2023, sp. zn. 5 Tdo 84/2022 tak, že dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. K námietkam dovolateľa ohľadom dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. , ktoré vyhodnotil za nedôvodné, dovolací súd uviedol nasledovné skutočnosti: Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príslušníci Policajného zboru Mgr. D. Š. a R. Š. vykonávali služobnú činnosť
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v rámci nej hliadkovú službu ako príslušníci Obvodného oddelenia PZ Krásno nad Kysucou v služobných uniformách s použitím služobného motorového vozidla. Počas tejto obvineného ako vodiča motorového vozidla podrobili kontrole, v rámci ktorej si vyžiadali doklad totožnosti a doklady k vozidlu, ktoré im však obvinený nepredložil s tým, že ich nemá (rovnako nemal doklad totožnosti ani spolujazdec obvineného), pričom vodič mal vystúpiť z vozidla a nadávať. Príslušníci PZ počas tejto kontroly baterkou presvietili vnútorný priestor vozidla a v batožinovom priestore, ktorý nebol prikrytý, uvideli igelitové tašky s liekmi a spýtali sa obvineného, čo tam je, na čo sám obvinený sa snažil otvoriť kufor a keď mu to nešlo, tak tieto tašky začal vyťahovať cez zadnú sedačku a pritom potiahol bundu, čím sa odkryla naviazaná rastlina a keď sa obvineného opýtali, čo to má a odkiaľ, uviedol, že ide o lekársku marihuanu slúžiacu ako liečivo a že tam narástla. Na to obvineného aj spolujazdca poučili, že budú obmedzení na osobnej slobode a že na miesto sa dostaví vyšetrovateľ PZ, s čím obvinený nesúhlasil, zamkol vozidlo a chcel odísť, na základe čoho mu boli založené putá. Následne privolaný vyšetrovateľ PZ s obvineným urobil procesné úkony
Trestného poriadku vrátane poučenia ohľadom vydania veci a s tým spojenými následkami. Z uvedeného je zrejmé, že príslušníci PZ vykonávali obvyklú hliadkovú činnosť ako príslušníci obvodného oddelenia PZ, v rámci ktorej zastavili motorové vozidlo vedené obvineným a počas kontroly dokladov totožnosti a k vozidlu, ktoré obvinený nepredložil, títo urobili iba vizuálnu obhliadku vozidla zvonku pomocou baterky (vozidlo neprehľadávali tým spôsobom, že by otvárali batožinový priestor) a obvineného sa spýtali na veci, ktoré preváža (išlo o súvisiacu komunikáciu s kontrolovaným týkajúcu sa vykonávanej služobnej činnosti, inak by vykonávaná kontrola bola v podstate iluzórna), kedy samotný obvinený tieto veci začal vyťahovať z vozidla bez toho, aby bol k tomu vyzvaný, pričom odkryl bundou prikryté rastliny marihuany, na čo sa príslušníci PZ opýtali, čo to je a odkiaľ to má a keď im obvinený uviedol, že má ísť o „lekársku marihuanu“, tak obmedzili obvineného na osobnej slobode, vyrozumeli cestou daného operačného strediska Policajného zboru vyšetrovateľa PZ, ktorému vec odovzdali na ďalší postup
Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že príslušníci Policajného zboru vykonávajúci hliadkovú činnosť nemali dôvod, aby obvineného počas služobnej činnosti poučovali vo vzťahu k veciam následne zaisteným vyšetrovateľom PZ, keďže obvinený nebol podozrivým zo žiadneho trestného činu, ktorým sa stal až v čase, keď uviedol, že má v batožinovom priestore motorového vozidla marihuanu, ktorú pritom sám svojim konaním odhalil, keď vyberal veci a potiahol bundu, ktorou bola marihuana prikrytá. Až následne, keď uviedol, že ide o marihuanu, tak sa stal podozrivým z trestného činu a policajná hliadka obvineného ako podozrivého aj zadržala, pričom vo vzťahu k obvinenému okrem obmedzenia jeho osobnej slobody už žiadne ďalšie úkony nevykonávala, ale bol privolaný vyšetrovateľ PZ, ktorý už postupoval a vykonával procesné úkony
Trestného poriadku. Zo spisu, konkrétne zo zápisnice o vydaní veci a fotodokumentácie k nej (č. l. 113-119), vyplýva, že predmetné zelené rastliny boli vydané dobrovoľne obvineným z motorového vozidla na základe výzvy vyšetrovateľa PZ po poučení
1 Tr. por. ohľadom povinnosti vydania veci, ktorého obsahom bolo aj to, že k vydaniu veci nesmie byť osoba žiadnym spôsobom nútená a nemá povinnosť vec vydať, ak by si tým mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti s vydanou vecou a teda by z jej strany došlo k sebausvedčovaniu z trestnej činnosti. V tomto ohľade poukazovanie na iné rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkali inej skutkovej a právnej situácie, je nenáležité (vo veci sp. zn. 3 Tdo 11/2013 príslušníci Policajného zboru po riadnom predložení dokladu totožnosti kontrolovanú osoba vyzývali na vyloženie vecí, ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti, hoci správne mali vykonať osobnú prehliadku so súhlasom prokurátora
Trestného poriadku, obdobne vo veci sp. zn. 5 Tdo 47/2010 príslušníci Policajného zboru zastavili osobné motorové vozidlo, ktorého osádke vozidla prikázali vystúpiť a vyložiť veci, ktoré majú pri sebe). V tomto ohľade tiež poukazovanie na porušenie práva nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu je nedôvodné, keďže k takémuto konaniu, ktoré by mohlo byť takto posudzované, zo strany príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich hliadkovú činnosť nedošlo. Na základe ústavnej sťažnosti obvineného I. I. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 15. januára 2025, č. k. II. ÚS 299/2024-24, rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2023, sp. zn. 5 Tdo 84/2022, boli porušené základné práva obvineného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom zároveň uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Ústavný súd SR v náleze k posudzovaniu dovolateľom namietaných skutočností uviedol v bodoch 24 až 35 nasledovné:
obsahu uvedeného rozsudku druhý člen dotknutej policajnej hliadky poskytol výpoveď zhodnú s výpoveďou svojho kolegu (pozri s. 3 ods. 5 prvého prvostupňového rozsudku). 26. Už v minulosti ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (poukazujúc aj na rozhodovaciu činnosť samotného najvyššieho súdu, pozri R 47/2013, uznesenie sp. zn. 3Toš/7/2008 a rozsudok sp. zn. 4Tdo/92/2016) upozornil, že policajt nie je oprávnený svojvoľne zastavovať vozidlo a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu vykonávať bezpečnostnú prehliadku, pričom ak sa zistí, že policajti zastavili motorové vozidlo bezdôvodne, ich postup je od počiatku nezákonný a zákonný podklad nemá ani vykonávanie akýchkoľvek ďalších úkonov zo strany policajtov (pozri sp. zn. III. ÚS 522/2021). Ústavný súd pritom poukazuje na § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore,
ktorého pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Ústavný súd pripomína, že v uvedených zákonných ustanoveniach je premietnutá ústavná požiadavka vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 ústavy, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27. Z obsahu výpovede členov policajnej hliadky, ktorá v rámci vykonávanej hliadkovej činnosti (
svojho vyjadrenia v inkriminovanom čase vykonávala, nie je samoúčelná, ale má smerovať k plneniu konkrétnej úlohy, prípadne úloh, ktoré sú vymedzené dotknutými ustanoveniami zákona o Policajnom zbore, resp. inými konkrétnymi právnymi predpismi.
2 (prehliadka iných priestorov), ktorého režim v porovnaní so zákonom o Policajnom zbore stanovuje pre jej vykonanie prísnejšie podmienky a väčšie garancie ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb. Z judikatúry samotného najvyššieho súdu (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu z 23. mája 2013, sp. zn. 3Tdo/11/2013) vyplýva, že vzhľadom na väčší objem práv zaručených Trestným poriadkom oproti zákonu o Policajnom zbore je polícia v prípade existencie konkrétneho podozrenia zo spáchania trestného činu povinná postupovať vždy
Trestného poriadku, ktorý zároveň umožňuje vykonať prehliadku dopravného prostriedku vo väčšom rozsahu v porovnaní s prehliadkou
zákona o Policajnom zbore. A práve na tento účel priniesla prax odpoveď na otázku, ako má vyzerať, resp. čo môže zahŕňať prehliadka dopravného prostriedku vykonaná
2 zákona o Policajnom zbore. Samotné prezídium Policajného zboru reagovalo na túto otázku vydaním usmernenia č. PPZ-UKP-OVK-1102-004/2012 z 18. októbra 2012, v zmysle ktorého nesmie policajt postupovať neprimeraným, neúčelným alebo výrazne obmedzujúcim spôsobom a pri prehliadke dopravného prostriedku
zákona o Policajnom zbore môže len vizuálne prezrieť interiér dopravného prostriedku bez toho, aby otváral a prehliadal batožinu, ktorá sa v ňom nachádza, a odkladacie priestory, pričom nesmie ani vykonávať časovo náročnú kontrolu dopravného prostriedku spojenú s rozmontovaním jeho súčastí, teda narušením jeho celistvosti. Takisto je potrebné dodať, že v zmysle spomenutého usmernenia prezídia Policajného zboru má policajt
tohto ustanovenia postupovať v prípade, ak je na plnenie konkrétnej úlohy pri pátraní po osobách a veciach v zmysle zákona o Policajnom zbore svojím nadriadeným výslovne poverený. Ide napríklad o prípady vyhláseného pátrania po páchateľoch trestnej činnosti, pátrania po odcudzených veciach, zbraniach použitých pri spáchanej trestnej činnosti, vyhlásených bezpečnostných akciách zameraných na zaistenie nelegálne držaných zbraní, streliva, výbušnín, omamných a psychotropných látok, jedov a podobne. 30. Ústavný súd sa preto zásadne nemôže stotožniť s tvrdením najvyššieho súdu, že v sťažovateľovom prípade policajná hliadka nevykonala služobný zákrok v podobe prehliadky dopravného prostriedku
2 zákona o Policajnom zbore. Je celkom zrejmé, že policajná hliadka popísaným spôsobom, keď „Baterkou presvietili vnútorný priestor vozidla“, zrealizovala vizuálnu prehliadku vnútorného priestoru motorového vozidla, teda prehliadku dopravného prostriedku
zákona o Policajnom zbore, a následným kladením otázok sťažovateľovi pod psychickým nátlakom vynucujúcim si odpoveď na to, čo sa nachádza v igelitových taškách uložených v papierovej krabici umiestnenej v batožinovom priestore tohto vozidla, de facto realizovala aj prehliadku batožiny.
ktorého môže mať z dlhodobého hľadiska uznanie nezákonných dôkazov pochádzajúcich z úkonov vážne zasahujúcich do základných práv a slobôd dotknutých osôb korozívny účinok na systém trestného súdnictva, čoho dôsledkom by bolo ohrozenie integrity súdneho procesu a zneuctenie výkonu spravodlivosti, je etablovaný aj v judikatúre ESĽP (obdobne pozri III. ÚS 561/2021).
jeho judikatúry v každej veci je potrebné hodnotiť spôsob získania dôkazu, ako aj závažnosť spáchaného činu, inak povedané, prípustnosť „problematického dôkazu“ môže byť vyvážená len záujmom na potrestaní páchateľa závažného trestného činu. Aj v takýchto prípadoch však existujú typy dôkazov, ktoré nie sú za žiadnych okolností akceptovateľné, pričom je dôležité, aby, ak sa použijú, ich úloha nebola v konaní zásadná a kľúčová. Podstatou popísanej doktríny teda je, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. (obdobne pozri II. ÚS 828/2016). Ich využitie síce vo výnimočných prípadoch možné je, no nesmie ísť o dôkazy nosné. V sťažovateľovom prípade ústavný súd nevzhliadol možnosť od tejto doktríny ustúpiť, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že výsledok nezákonnej prehliadky, teda dôkaz ňou získaný má povahu kľúčového a najvýznamnejšieho dôkazu (obdobne pozri III. ÚS 561/2021). 33. Popísané zistenia odvodené z doktríny „plodov z otráveného stromu“ o nepoužiteľnosti nosného nezákonného dôkazu, ale aj ostatných dôkazov, ktoré boli získané v nadväznosti na inkriminovanú nezákonnú prehliadku vozidla,
názoru ústavného súdu pohlcujú relevantnosť ostatných sekundárnych námietok sťažovateľa prezentovaných v ústavnej sťažnosti, preto ústavný súd nepovažoval za logické, a teda relevantné sa nimi zaoberať.
1 Tr. por. po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
1 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2019 kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
2 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2019 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Keďže Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti obvineného nálezom zrušil rozhodnutie dovolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
2 tohto zákona s faktickým realizovaním aj prehliadky batožiny, pričom vykonanie služobného zákroku policajnou hliadkou, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv obvineného, sa neopieralo o legitímny dôvod a ťažiskový dôkaz získaný jeho realizáciou je nezákonný (teda do trestného konania zabezpečenie rastlín konope siateho uvedených vo výroku odsudzujúceho rozsudku okresného súdu, ktoré vydal obvinený
zápisnice o vydaní veci
1 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2019). Keďže uvedené porušenie zákona pohlcuje relevantnosť ostatných námietok uplatnených obvineným v dovolaní, dovolací súd nepovažuje za potrebné sa k nim vyjadrovať. Na základe obsahu a záverov Ústavného súdu SR v predmetnom náleze vyššie citovaných, ktorého právnym názorom je Najvyšší súd SR viazaný (§ 362b ods. 1 Tr. por., § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov), dovolací súd rozhodol tak, že -
1 Tr. por. sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Žiline z
2 Trestného poriadku ohľadom obvineného I. I. zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline z
1 Tr. por. Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol (bod III. výroku), -
2 Tr. por. obvineného nevzal do väzby (bod IV výroku). K výroku o nevzatí obvineného do väzby dovolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na základe podaného dovolania zrušil aj rozhodnutie iného súdu, ktorým bol obvinenému uložený súhrnný trest, bolo nutné
2 Tr. por. rozhodnúť súčasne o väzbe (súhrnný trest má charakter jedného trestu, ktorý v čase rozhodovania dovolacieho súdu obvinený vykonával). Dovolací súd po posúdení spisového materiálu dospel k záveru, že obvineného nebolo možné vziať do väzby už z dôvodu nesplnenia základnej zákonnej podmienky ohľadom dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu
predvetia § 71 ods. 1 Tr. por. (obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený), keďže z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predmetné omamné látky, ktorých neoprávnené zadováženie a prechovávanie sa obvinenému kladie za vinu v podanej obžalobe, neboli zabezpečené v konaní zákonným spôsobom. V tomto ohľade je irelevantným, že v iných konaniach, v prípade ktorých bol obvinenému uložený súhrnný trest (rozsudok Okresného súdu Čadca z
ktorej ak určitá procesnoprávna situácia nie je v Trestnom poriadku výslovne upravená, je povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť ten výklad, ktorý sa javí z hľadiska trestne stíhanej osoby ako výhodnejší (II. ÚS 428/2020, I. ÚS 74/2023). V týchto iných konaniach bude musieť daný súd bezodkladne rozhodnúť rozsudkom o dotknutých zrušených výrokoch
por. Vec sa týmto dostáva späť do štádia odvolacieho konania (po vydaní prvého rozsudku Okresným súdom Čadca z
4 Tr. por. o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, tak uvedené podanie bolo z pohľadu § 62 ods. 1 Tr. por. relevantným spôsobom doručené dovolaciemu súdu až po jeho rozhodnutí
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.