Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/20/2023 Identifikačné číslo spisu: 6715204217 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 420písm.

e) CSP vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, 2/

§ 420písm.

f) CSP súd nesprávnym procesným postupom mu ako strane znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 3/

§ 421ods.

1, písm.

1. a)CSP sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a 4/v zmysle § 421, ods.1,písm.b ) CSP rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 15. Žalovaný namietal, že v odvolacom konaní vo veci konal a rozhodoval nesprávne obsadený súd, teda došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu. Odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 6C/130/2015-387 zo dňa 02.12.2019 ako aj odvolanie voči II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5C/130/2015-387 zo dňa 02.12.2019 bolo dňa 31.03.2020 pridelené elektronickou podateľňou odvolacieho súdu senátu 13Co (potvrdenie zo dňa 31.03.2022, čl. spisu 455), teda v súlade s rozvrhom práce odvolacieho súdu na rok 2020 sp. zn. 1SprR/102/2019 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2019 bola vec pridelená 1. trojčlennému senátu v zložení JUDr. Ama Odalošová, Mgr. Katarína Katková, a JUDr. Danica Kočičková (sudca spravodajca). Títo sudcovia konali a rozhodovali aj na pojednávaní odvolacieho súdu nariadeného na termín 09.marca 2022. 16. Žalovaný tvrdil, že pri prijímaní dodatku č. 5 k rozvrhu práce na rok 2022 ani dodatku č. 8 k rozvrhu práce na rok 2022 (ktoré obidva vo vzťahu k tomuto konaniu znamenali zmenu obsadenia členov senátu) nebol naplnený žiaden z dôvodov predpokladaných § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže nedošlo k náhodnému výberu sudcov pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. Vec mala byť rozhodnutá v zložení JUDr. Anna Odalošová, Mgr. Katarína Katková a JUDr. Danica Kočičková. Bol prekvapený, keď sa zúčastnil verejného vyhlásenia rozhodnutia na odvolacom súde dňa 29.09.2022, že vec idú rozhodnúť sudcovia v inom zložení senátu pričom na túto skutočnosť prostredníctvom zástupcu na pojednávaní poukázal . 17. Dovolací dôvod podľa § 420 písm.
2. f)CSP žalovaný videl aj v tom, že žalobcu v odvolacom konaní zastupovala resp. zastupuje obchodná spoločnosť JUDr. Irena SOPKOVÁ, s.r.o. v mene ktorej koná advokát a konateľ Z.. F. N.. Odvolanie žalobcu zo dňa 13.1.2020, ale nebolo autorizované advokátom, ale len fyzickou osobou Irena Sopková (nie teda advokátom a v mene spoločnosti JUDr. Irena SOPKOVÁ. s.r.o.) a to dňa 14.1.2020 o 8:15:26 hod. Odvolací súd sa s touto námietkou vysporiadal v bode 5. napadnutého rozhodnutia tak, že podľa výpisu z obchodného registra je Z.. F. N. konateľkou spoločnosti JUDr. Irena Sopková, s.r.o. a preto skutočnosť, že odvolanie je podpísané za uvedenú spoločnosť (v mene uvedenej spoločnosti) F. N., nepovažoval odvolací súd za vadu odvolania. S týmto názorom odvolacieho súdu nesúhlasí, keďže odvolací súd neodôvodnil na základe akej skutočnosti dospel k tomu, že Irena Sopková (ktorá podpísala odvolanie) konala za uvedenú spoločnosť (resp. v jej mene) a nekonala vo vlastnom mene; keďže dokument bol podpísaný fyzickou osobou a nie mandátnym certifikátom právnickej osoby. 18. Žalovaný ďalej namietal, že pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2012 medzi ním ako kupujúcim a predávajúcimi V., N., H., H., N.) mal k dispozícii listiny (ktoré sa nachádzajú v súdnom spise) a to, Osvedčenie o dedičstve (ČI. 219 súdneho spisu) zo dňa 12.01.2005, sp. zn. 15D/2035/04. Dnot 508/04, s doložkou právoplatnosti (právoplatné dňa 27.1.2005) vydané Z.. S. Z. notárom, ktorým dedičia (M. V., D. N., S. H., S. H.. F. N.) nadobudli nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho sporu; List vlastníctva č. XXXX (k.ú. X.) - vlastníci sú M. V., D. N., S. H., S. H.. F. N., Zmluvu o nájme lesného pozemku zo dňa 2.9.2010 uzavretou medzi prenajímateľom M. V.H. a nájomcom Lesmi Slovenskej republiky a to na dobu do 31.12.2012. Obdobné zmluvy boli uzavreté aj s D. N., S. H.. S. H., F. N.. Je teda nepochybné, že sa nespoliehal len na údaje z katastra nehnuteľností. Nevie, čo som mal viac urobiť, ako sa presvedčiť či zistiť, že by som predmetný pozemok kupoval od nevlastníka. 19. Ďalej namietal, že odvolací súd v bode 25. napadnutého konštatoval, že na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje Kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.1973 za neplatný právny úkon. Zaujal postoj len k tomu, že S. S. bola jednou z predávajúcich uvedených v Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.1973, napriek tomu, že ňou byt' nemala keďže nemohla zdediť podľa zákona majetok po svojich svokrovcoch. Odvolací súd sa okrem účinnosti zmluvy vo vzťahu k udeleniu/neudeleniu súhlasu zo strany okresného národného výboru, registrácie zmluvy notárstvom, nevyrovnal s tým, či mohla S. S. disponovať nehnuteľnosťou . 20. Kúpna zmluva zo dňa 22.06.1973 je v rozpore so zákonom, pretože bola uzavretá v rozpore s vtedy platným Občianskym zákonníkom ako súkromnoprávnou normou, najmä s § 490, s § 127 v spojení s § 130, § 136, § 137 ods. 1 a 2, § 143 Občianskeho zákonníka), a to z dôvodu, že štát nemohol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pretože ich kupoval aj od nevlastníka. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie zo dňa 29.03.2019, č.k. l3Co/472/2016-198) uložil súdu prvej inštancie, zaoberať sa tým, či mohla S. S. [nevesta) previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania súdom vyplynulo, že S. S. (nevesta) nemohla previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podstatné je, že v Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.1973 je odkaz na rozhodnutie D 749/72 - D 666/72, ktoré vydalo Štátne notárstvo v Lučenci dňa 14.08.1972 v dedičskej veci po poručiteľoch K. S. a S. S., V. N., rodičoch K. S. ako jedného z predávajúcich a z ktorého je zrejmé, že K. S. nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní po svojich právnych predchodcoch. Odvolací súd sa ale nevysporiadal s tým, že Kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.1973 uzavrela aj S. S. (nevesta), hoci nepochybne nemohla previesť vlastnícke právo, ktoré nikdy nemala. Znovu poukazujem na to, že sám odvolací s v zrušujúcom uznesení č. k. 13Co/472/20169 zo dňa 29.03.2019 uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s tým, či S. S.. rod. H.Á. mohla disponovať s predmetom zmluvy. 21. Ďalej namietal, že z Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.1973 nevyplýva, že by manželia S. predmetnú zmluvu podpísali dobrovoľne, slobodne a za dohodnutú kúpnu cenu a nevyplýva to ani zo žiadneho dokumentu v súdnom spise. Kúpna zmluva zo dňa 22.06.1973 je v rozpore so zákonom, pretože kúpna cena bola v Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.1973 stanovená nesprávne jednak na základe vyhlášky č. 47/1969 Zb. a jednak v nej absentovala náhrada za lesný pozemok, čo som aj v konaní preukázal znaleckým posudkom č. 8/2009. S týmito argumentami sa odvolací súd nevyrovnal. 22. Žalobca v konaní nepreukázal (hoci mu to uložil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uznesenie zo dňa 29.03.2019, č.k. 13Co/472/2016-198/), že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.1973 vyplatil odpredávateľom (predávajúcim) kúpnu cenu a túto skutočnosť, vyplatenie kúpnej ceny nevie žalobca preukázať, uviedla vo svojej výpovedi aj žalobcom navrhovaná zamestnankyňa - svedkyňa X.. K tejto skutočnosti odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiaden názor). Odvolací neuviedol (hoci to sám uložil súdu prvej inštancie vo svojom zrušujúcom rozhodnutí) či i má za to, že kúpna cena bola vyplatená alebo nie a aký záver vo vzťahu k jeho námietkam ku Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.1973. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie. Vo vzťahu k zaplateniu - nezaplateniu kúpnej ceny nevykonal odvolací súd žiadne nové dokazovanie a teda je nutné vychádzať zo skutkového stavu ako ho zistil súd prvej inštancie, teda, že kúpna cena nebola zaplatená. 23. Predmet kúpy vyplývajúci z Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.1973 mal byť (ako to vyplýva aj z jej obsahu „za účelom plnenia úloh v štátne dôležitej oblasti v povodí rieky Ipľa" z predloženej kúpnej zmluvy) vykúpený na osobitné určenie a to na plnenie úloh v dôležitej oblasti v povodí rieky Ipľa /teda na vodohospodársku výstavbu/. V prípade. ak by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, štát mohol pristúpiť k vyvlastneniu. Účel „predaja" ale nebol nikdy dodržaný, pretože už o 3 mesiace po uzavretí zmluvy Okresný národný výbor v Lučenci dňa 5.9.1973 svojim rozhodnutím (nachádza sa v súdnom spise ako príloha žaloby), pozemky tvoriace predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy odňal poľnohospodárskej výrobe a dal súhlas na zmenu kultúry na les, hoci to lesné pozemky už boli aj predtým. O žiadnej úlohe v štátne vodohospodársky dôležitej oblasti už nebolo ani rečí a to ani v budúcnosti. Vyplýva to aj z lesohospodárskych plánov (nachádzajú sa v súdnom spise), kde sa už v tom čase konštatuje, že ide o už 80 rokov. Žalobca mal kupovať predmetné pozemky na účely vodohospodárskej výstavby (čo sa nikdy nestalo), no táto skutočnosť znamenala aj možnosť vyvlastnenia predmetných pozemkov. Štát uzavrel Kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.1973 na účely vodohospodárskej výstavby, no už o tri mesiace zmenil charakter pozemkov na les (hoci lesmi už boli aj predtým - svedčia o tom lesohospodárske plány, ktoré hovoria o tom, že lesné porasty mali už v roku 1973 vek 80 a aj 30 rokov a vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. 8/2009). 24. Je nutné poukázať aj na výpoveď svedkyne navrhnutej žalobcom, jeho zamestnankyne p. X., ktorá na pojednávaní dňa 02.12.2019 na otázku právneho zástupcu uviedla, že žalobca až do roku 2013 nevedel, že je vlastníkom predmetných pozemkov a že moje vlastnícke právo začal žalobca spochybňovať až v roku 2013, keď dostal „echo" (poznámka: zvukový záznam z pojednávania zo dňa 02.12.2019). S touto skutočnosťou sa odvolací súd vôbec nevysporiadal. 25. Odvolací súd v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v konečnom dôsledku aj z toho dôvodu, že dospel k záveru, že žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť vydržaním, pričom vo vzťahu k zákonom vyžadovanej podmienke vydržania uvedenej v ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou je nepretržitá držba vecí po dobu desať rokov pokiaľ ide o nehnuteľnosť uviedol, že do tejto doby je potrebné v danom prípade započítať aj dobu, po ktorú mali vec v držbe právni predchodcovia žalovaného (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka); žiadne bližšie skutkové či právne okolnosti súvisiace so záverom, že žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť vydržaním, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku neuviedol. Vychádzajúc z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D 2035/04, Dnot 508/04, vydaného Štátnym notárstvom v Lučenci v dedičskom konaní po poručiteľovi K. S., manželovi S. S., rodenej H. dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia argumentácia žalobcu, že žalovaný nemohol nadobudnúť spornú nehnuteľnosť vydržaním, pretože neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady vydržania je opodstatnená a to z toho dôvodu, že účastníčkou uvedeného dedičského konania bola aj S. S.Š., rodená H. (manželka poručiteľa), ktorá ako osoba priamo zúčastnená pri uzatváraní Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1973 musela mať v čase konania predmetného dedičského konania vedomosť o tom, že sporná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1973 už nemôže tvoriť predmet dedičstva, a preto nebola splnená podmienka dobromyseľnosti vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaného, ktorých doba držby mala byť v zmysle ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa súdu prvej inštancie započítaná do doby nepretržitej držby žalovaného, ktorá je v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka desaťročná. Žalovaný ďalej namietal, že o prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že oproti týmto iným odlišným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 CSP je potrebná vždy, keď odvolací súd dôjde k záveru, že nárok treba posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie alebo síce podľa toho istého právneho predpisu ako posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia za súčasného splnenia podmienky, že je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/1/2018z 21. 03. 2018). Odvolací súd mal vo veci nariadiť pojednávanie. Pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaným ďalších dôkazov. Ak odvolací súd pri svojom rozhodovaní považoval určitý dôkaz a kľúčový pri svojej argumentácií k odvolacím námietkam žalovaného, účastníci konania mali právo na to, aby sa mohli k týmto dôkazom vykonaným v odvolacom konaní vyjadriť. Právo vyjadriť sa ku vykonaným dôkazom je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vyplývajúcu z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ odvolací súd nemienil vychádzať len zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie mal pojednávanie nariadiť a dôkazy vykonať sám. Odvolací súd nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami, dôkaz nevykonal, ktorý nasledovne argumentoval a tak týmto postupom účastníkom konania možnosť k takému dôkazu sa vyjadriť, v dôsledku čoho procesné pochybil tým, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (v zmysle ešte § 213 ods. 4 OSP) (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/33/2017 z 30. 06. 2018). Absencia vyporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 314/2018 zo dňa 13.11.2018). Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19. júla 2023 v zastúpení advokátkou k dovolaniu žalovaného navrhoval, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol. Uviedol, že napadnutý rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici je zákonný a spravodlivý. Žalobca uviedol, že správne postupoval KS Banská Bystrica pri svojom rozhodovaní, ak prijímal dodatok č. 5 k rozvrhu práce na rok 2022 a dodatok č. 8 k rozvrhu práce na rok 2022. Z týchto listín je zrejmé, že jediným dôvodom pre takýto postup bola efektivita práce a je toho názoru, že senát KS Banská Bystrica, ktorý vo veci rozhodoval, bol správne obsadený a nestranný. Poukázal na to, že ak k rozvrhu práce boli prijaté dodatky schválené sudcovskou radou KS Banskej Bystrici a podľa týchto dodatkov rozhodovali sudcovia vo veci ustanovení, námietky dovolateľa nemožno akceptovať. Ďalej uviedol, že v prílohe zasiela finálne overenie KEP, ako aj doručenku odosielateľa z ktorých dokumentov je zrejmé, že odvolanie bolo zaslané pod JUDr. Irena Sopková, s.r.o., IČO: 48301728 - svedčí o tom údaj uvedený - pod odosielateľom a prijímateľom. (IČO: 48301728 - čo je identifikačné číslo spoločnosti a ICO prijímateľa: 00165832 čo je identifikačné číslo súdu. Odvolanie bolo zaslané certifikovaným advokátskym preukazom vybaveným mandátnym kvalifikovaným certifikátom, o čom v prílohe zasielam dokument, kde je uvedené: Dokument Lesy_Farkaš_odvolanieI.asice