← Slovensko

odvolanie prokurátora ÚŠP GP SR

N a j v y š š í s ú d 2 To 7/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci obţalovaného P. V. a spol., pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom pred

  1. januárom 2006 a iné na verejnom zasadnutí
  2. marca 2012 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
  3. apríla 2011, sp. zn. BB – 3 T 21/2007, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd rozhodol tak, ţe obţalovaní P. V. a M. B. sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodzujú spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) z
  4. septembra 2009 podanej pre skutky, ktorých sa mali dopustiť tak, ţe I/ dňa
  5. novembra 2004 v presne nezistenom čase P. V. naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa P. M., nar. X. na prihlásenie osobného motorového vozidla Opel Corsa a pridelenie evidenčného čísla „tzv. zrkadlo“ Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred 2 To 7/2011 2 ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikačných čísel vozidla, II/ dňa
  6. decembra 2004 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa J. Ď., nar. X. na zmenu evidenčného čísla prívesného vozíka X. a pridelil nové evidenčné číslo Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozíka, pričom M. B. ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala telefonicky dňa 05.12.2004 od ţiadateľa syna majiteľa vozíka M. Ď., nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho ţiadosti za vykonanie evidenčného úkonu pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal. III/ dňa
  7. mája 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa J. H., nar. X. na odhlásenie nákladného automobilu Nissan Terano e. č. Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 2 To 7/2011 3 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom M. B. ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala telefonicky dňa 10.05.2005 od manţelky majiteľa vozidla E. H., nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jej ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal, IV/ dňa
  8. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal ţiadosť od majiteľa J. A.. nar. X. na odhlásenie osobného motorového vozidla firmy J. A.. s.r.o., Ţ. Škoda Octavia e.č. Z. a nákladného vozidla AVIA A - 21 T-F3 E.. č. Z. a osobného motorového vozidla Škoda Felícia E.. č. Z. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku
  9. a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu. ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené splnomocnenie a suplovanie, pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel. V/ dňa
  10. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od firmy S. S., s.r.o., Ţ. IČO X. majiteľa F. K., nar. X. na zmenu majiteľa automobilu ťahača návesov DAF e. č. Z. na Okresnom dopravnom 2 To 7/2011 4 inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku
  11. v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe ţiadateľ o evidenčný úkon nebol osobne prítomný aj napriek tomu, ţe úkon bol vykonaný, nebolo predloţené originál splnomocnenie na suplovanie. pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla. VI./ dňa
  12. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa nového osobného automobilu Škoda Fábia č. karosérie T. B. Š. V. nar. X. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku
  13. v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla, pričom M. B. ako sprostredkovateľ a pomocník ţiadala od Š. V., prostredníctvom M. M. nar. X. samostatne 1.000,- Sk okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie jeho ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu, pre seba a P. V., ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal, VII/ dňa
  14. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávam evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od majiteľa motocykla Honda VFR 800 e. č. Z. D. K., nar. X. na zmenu farby motocykla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na 2 To 7/2011 5 ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie motocykla, VIII/ dňa
  15. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od S., Ţ. ICO X., poverenou pracovníčkou I. B., nar. X. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla vozidiel VW Passat v.č. W. a AUDI A4 v.č. W. na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ., a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005 a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, chýbal originál výpisu firmy z OR SR, IX/ dňa
  16. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od M. S., nar. X. majiteľa vozidla Opel Vectra 1,8 1 e. č. Z. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidiel, 2 To 7/2011 6 X/ dňa
  17. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republík)' vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa M. B. ţiadosť od J. T., nar. X. nového majiteľa osobného motorového vozidla Škoda Favorit 135 LXi e. č. Z. na zaevidovanie a pridelenie evidenčného čísla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku
  18. a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla. XI/ dňa
  19. júna 2005 v presne nezistenom čase P. V., naposledy v hodnosti podpráporčík, počas sluţobného pomeru ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. zneuţil svoju právomoc pri vykonávaní evidenčných úkonov tým, ţe prijal prostredníctvom sprostredkovateľa Š. K., nar. X. ţiadosť od P. C., nar. X. nového majiteľa osobného motorového vozidla Škoda Felícia e. č. Z. na zaevidovanie ťaţného zariadenia na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI PZ v Ţ. bez potrebných náleţitostí, ktoré osobne vybavoval v rozpore s nariadením P PZ, čiastka 3 z roku 2005, v rozpore so Zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore so Zbierkou pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií, čiastka 1 z roku 2005, a to najmä v tom, ţe pri evidenčnom úkone nebola fyzicky vykonaná kontrola identifikácie vozidla a ťaţného zariadenia a bez účasti majiteľa vozidla, teda bez splnomocnenia na inú osobu, a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi na ODI v Ţ., čím mali spáchať obţalovaný P. V. v bodoch I/ aţ XI/ pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 2 To 7/2011 7 Trestného zákona účinného do
  21. 2005, a obţalovaná M. B. v bodoch II/, III/ a VI/ trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. ej trestného zákona účinného do
  22. 12.2005, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní. Proti rozsudku odvolanie prokurátor ústne do zápisnice po jeho vyhlásení, a to vo vzťahu k oslobodzujúcom výroku o vine u oboch obţalovaných. Odvolanie odôvodnil písomným podaním z
  23. júna
  24. Prokurátor povaţuje skutkové závery súdu za nedôvodné a nezodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Trestná činnosť je dokázaná v rozsahu uvedenom v obţalobe, a to predovšetkým výpoveďou obvinených z prípravného konania, ako aj obsahom odpočutých telefonických hovorov. Ak B. ţiadala od účastníkov konania 100,- Sk navyše oproti nákladom na kolky, išlo o úplatky. Ak v príslušnom rozhovore uviedla, ţe tieto peniaze pôjdu „P.“ je ním zrejme obţ. V.. Prokurátor ďalej uvádza znenie niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré povaţuje za nelogické, pokiaľ odporujú záverom obţaloby. V závere odvolania navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaní vo svojom vyjadrení navrhli podané odvolanie zamietnuť. Poukazujú na dôvody pouţité súdom prvého stupňa. Naviac argumentujú okrem iného aj okolnosťou, ţe v konaní bol vypočutý ako svedok aj iný policajt menom P., zaradený v kritickom čase na príslušnom dopravnom inšpektoráte v rovnakej funkcii (ide o svedka P. R.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd Špecializovaného trestného súdu (§ 315 Tr. por.) nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté prihliadal len vtedy, 2 To 7/2011 8 ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Takto zistil najvyšší súd nasledovné: Súd prvého stupňa konal riadnym procesným postupom a rozhodol tak, ako to zodpovedá stavu veci a zákonu. Svoje rozhodnutie i náleţite odôvodnil. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, jeho podanie rekapituluje základné argumenty ako obţaloby, tak aj odôvodnenia rozsudku. Tieto odôvodnenia potom v niekoľkých obmenách označuje ako nesprávne, tendenčné a nelogické. Prokurátor však neprezentuje ţiaden ucelený súbor hodnotiacich úvah, ktorými by spochybnil závery súdu prvého stupňa, a to ako skutkové (na ktoré sa viaţe pouţitý dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. a/ ) Tr. por.), tak aj právne (v hmotnoprávnej oblasti ide o posúdenie absencie materiálneho korektívu ako kritéria spáchania trestného činu v prípadoch čiastkového porušovania predpisov vo veciach vybavovaných obţalovaným V. v rámci jeho funkčného zaradenia). Naopak, odôvodnenie napadnutého rozsudku podrobne analyzuje dôkaznú situáciu vo vzťahu ku kaţdému bodu obţaloby a potom zhŕňa úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. S týmto hodnotením sa odvolací súd stotoţňuje a vzhľadom k jeho podrobnosti nepridáva argumentáciu, ktorá by bola duplicitná, a teda samoúčelná. Výnimkou v tomto smere, resp. výhradou k formulácii pouţitej v odôvodnení rozsudku je konštatovanie súdu prvého stupňa o svojom dospení k jednoznačnému a nepochybnému záveru, ţe sa nestali skutky, pre ktoré sú obţalovaní stíhaní (č.l. 24 ods. 2). Ostatné hodnotiace úvahy odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd hodnotí ako vecne správne totiţ vyznievajú obsahovo tak, ţe súd nedospel k jednoznačnému a nepochybnému záveru, ţe sa ţalované skutky stali. Takýto rezultát však rovnako podmieňuje pouţitie ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. a v jeho zmysle oslobodenie obţalovaného spod obţaloby. K tomuto je potrebné ešte dodať, ţe (ako konštatuje aj súd prvého stupňa), niektoré preukázateľne vykonané úkony obţalovaného (resp. ich súčasti) predstavujú porušenie 2 To 7/2011 9 sluţobných povinností, ktoré však z hľadiska závaţnosti, resp. stupňa spoločenskej nebezpečnosti nedosahuje intenzitu trestného činu (§ 3 ods. 4 vo vzťahu k § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom pred
  25. januárom 2006). Je potrebné objasniť, ţe táto okolnosť nemohla viesť k oslobodeniu obţalovaného V. spod obţaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. (teda z dôvodu, ţe skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je trestným činom). V bodoch II/, III/ a VI/ obţaloby je totiţ uvedená aj okolnosť ţiadania a sprostredkovaného preberania úplatkov. Túto okolnosť z hľadiska podoby ţalovaného pokračovacieho trestného činu nemoţno oddeliť od zvyšku konania obţalovaného V., teda ani od porušovania predpisov z jeho strany. Prijímanie úplatku je pritom prísnejšie trestným z oboch do úvahy prichádzajúcich trestných činov a vo vzťahu k nemu by dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. b/ Tr. por. nebol daný (ak by táto súčasť ţalovanej trestnej činnosti bola dokázaná, čo však nemoţno konštatovať). Prednosť mal teda záver o nedokázaní ţalovaného skutku ako pokračovacieho trestného činu, teda skutku v hmotnoprávnom ponímaní, ktoré je tu vzhľadom k riešeniu otázky časovej pôsobnosti Trestného zákona charakterizované ustanovením § 89 ods. 13 Tr. zák. v znení účinnom pred
  26. januárom
  27. Na základe uvedeného, preferenciu pouţitia ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. vyvolalo nedokázanie korupčných aktivít oboch obţalovaných. V čom je potrebné zvaţovať odvolacie námietky (smerujúce proti oslobodzujúcemu výroku o vine) a touto otázkou sa naďalej zaoberať, je výpoveď obvineného V. z
  28. júna 2005, čítaná na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. V zmysle tejto výpovede (obsah ktorej je reprodukovaný aj v odôvodnení napadnutého rozsudku) obvinený nevedel, ţe M. B. od účastníkov konania na dopravnom inšpektoráte ţiadala peniaze. On od nej však niekedy obdrţal sumy 200, 300 alebo 500 Sk, predpokladá, ţe v rokoch 2004 a 2005, ktoré mu B. dávala z vlastnej iniciatívy. Uvedené chápal ako vďačnosť a takto obdrţal aj hračky a sladkosti pre dcéru. Celkovo nevedel určiť sumu prijatých prostriedkov ani spojitosť s konkrétnymi úkonmi (občasné poskytovanie čokolád V. uviedla pri výsluchu v prípravnom konaní i obvinená B., nie však za zvýhodnenie pri úkonoch na dopravnom inšpektoráte, ktoré inak menovaná v zastúpení vykonávala, resp. sprostredkúvala pre zainteresované osoby za nimi jej poskytovanú finančnú odmenu). Obvineným v jeho výpovedi v prípravnom konaní prezentované údaje potom 2 To 7/2011 10 obsahovo zodpovedajú popisu prijímania úplatku (úplatkov) jeho osobou v obţalobných bodoch II/, III/ a VI/. Tu je pouţitá vo vzťahu k obţalovanému formulácia „ktorý od M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v presne nezistených výškach ako i vecných darov osobne pre seba na bliţšie nezistenom mieste a čase prijímal.“ Ide teda o skutkové zistenia, zaloţené na dotknutej výpovedi obvineného a neprekračujúce jej obsahový rámec. Prijímanie úplatku P. V. obţaloba v nadväznosti na to pripája ku tým svojim bodom, pri ktorých je z odposluchov telefonických hovorov zrejmé, ţe B. od zainteresovaných osôb ţiadala finančné prostriedky (1000 Sk). Ako to však písomné vyhotovenie rozsudku podrobne (uţ na základe dokazovania na hlavnom pojednávaní) odôvodňuje, pri uvedených troch ţiadostiach nemuselo ísť o úplatok pre V., ale mohlo ísť o obţalovanou ţiadanú sumu, ktorá predstavovala jej profit, resp. protihodnotu za poskytnutú sluţbu spojenú s obstaraním evidenčného konania na dopravnom inšpektoráte, ktorú menovaná beţne, pravidelne a za odplatu poskytovala. Uvedené nič nemení na právnom závere, ţe za výkon sluţobných úkonov nebol obţalovaný oprávnený ţiadne finančné prostriedky ani vecné dary prijímať. Aj keby takéto peňaţné plnenie nebolo spojené s porušením jeho povinností v správnom konaní, ale bolo by „poďakovaním“ za ich plnenie, išlo by o prijímanie úplatku, ako to právne (právnou vetou a označením príslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona) kvalifikuje obţaloba. Aby však ku takejto kvalifikácii mohlo dôjsť, musela by byť aplikovaná na konkrétny skutok (a to aj v prípade čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu), ktorého súčasťou by prijatie úplatku (ako faktické konanie obţalovaného) bolo, a to pri naplnení všetkých zákonných znakov určených pouţitým ustanovením. Tieto kritéria v posudzovanom prípade nie sú splnené. Vyššie uvedená formulácia, vyjadrujúca prijímanie úplatku obţalovaným V. sa totiţ neviaţe na čiastkové skutky v bode II/, III/ a VI/ obţaloby (resp. na kaţdý z nich jednotlivo), ale tvorí (pri opakovaní svojho znenia v uvedených bodoch) samostatný skutok. Tento je opísaný ako prijímanie úplatkov od M. B. vo forme finančných hotovostí v nezistených výškach a (tieţ bliţšie neurčených) vecných darov na nezistenom mieste a v nezistenom čase. Zo znenia predchádzajúcich častí skutkových viet v dotknutých bodoch vyplýva len ţiadosť B. o poskytnutie príslušnej sumy, 2 To 7/2011 11 adresovaná tretím osobám, avšak nie prevzatie ţiadanej sumy menovanou a jej odovzdanie (pre konkrétny prípad) obţalovanému. Namiesto toho nasleduje údaj o celkovom podplácaní v kontexte ţalovanej trestnej činnosti, ktorý nie je bliţšie charakterizovaný časovo, priestorovo, ani z hľadiska vecnej súvislosti so zvýhodnením toho-ktorého ţiadateľa, resp. účastníka konania. Aby mohlo dôjsť k uznaniu viny pre konkrétny skutok, musí byť tento skutok (v zásade uţ pri vznesení obvinenia) popísaný (a v prípade odsudzujúceho rozsudku samozrejme aj dokázaný) s uvedeným miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom (§ 206 ods. 1 Tr. por., § 163 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom pred
  29. januárom 2006). Tento skutok musí zodpovedať pouţitej právnej kvalifikácii vo všetkých jej zákonných znakoch. Ak nie je pri zachovaní uvedených kritérií dokázané, ţe sa skutok stal, súd oslobodí obţalovaného spod obţaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Za dokázanie skutku vo vyššie charakterizovanej relevantnej podobe nemoţno povaţovať zaloţenie jeho popisu na neurčitých formuláciách, tvoriacich obsah dotknutej výpovede obvineného a pretransformovaných do obţalobného výroku. Tento stav odráţa dôkaznú núdzu aj v prevyšujúcom rozsahu vykonaného dokazovania, na čo súd reagoval v súlade so zákonom oslobodzujúcim výrokom. Otázkou moţnosti posúdiť kritické korupčné konanie ako trestnoprávne relevantný skutok sa v tejto veci najvyšší súd uţ zaoberal. Došlo k tomu pri rozhodovaní o sťaţnosti špeciálneho prokurátora proti uzneseniu Špeciálneho súdu z
  30. marca 2006, sp. zn. BB-3Tš 1/
  31. Uznesením napadnutým sťaţnosťou Špeciálny súd po podaní obţaloby na P. V. a M. B. podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odmietol obţalobu a vrátil vec prokurátorovi. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo jednak porušenie práva obvineného P. V. na obhajobu v prípravnom konaní a jednak okolnosť, ţe obţalobný návrh konkrétne nešpecifikuje jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, čo do miesta, času a spôsobu ich spáchania tak, aby nemohli byť zamenené s inými skutkami, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto (obţalobného) návrhu (obţaloba sp. zn. VII Gv 35/05, podaná 2 To 7/2011 12 na Špeciálnom súde
  32. januára 2006). V predmetnej obţalobe Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
  33. januára 2006 pod sp. zn. VII Gv 35/05 na Špeciálny súd obţalobu, v ktorej obvinenému P. V. kládol za vinu spáchanie trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného do
  34. januára 2006, v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej náleţitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do
  35. januára 2006, a obvinenej M. B. pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do
  36. januára 2006, ktorých trestných činov sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe: „Obvinený P. V. ako policajt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúc funkciu staršieho referenta – technika sluţobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. po vzájomnej spoločnej dohode s obvinenou M. B. odo dňa
  37. septembra 2004 najmenej v 52 prípadoch do dňa
  38. júna 2005, kedy bol zadrţaný príslušníkmi policajného zboru, opakovane zneuţíval svoju právomoc tým, ţe prijímal prostredníctvom sprostredkovateľky obvinenej M. B. rôzne ţiadosti od rôznych ţiadateľov na vykonanie evidenčných úkonov na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ţ. a to prednostne pred ostatnými ţiadateľmi bez potrebných náleţitostí, ktoré aj osobne vybavoval v rozpore s čl. 3 ods. 2 písm. c/, písm. d/, čl. 11 ods. 1 a čl. 17 ods. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru o postupe dopravného inšpektorátu pri evidovaní vozidiel, čiastka 3 zo dňa
  39. septembra 2005, v rozpore s ustanoveniami § 89 ods. 1, ods. 4 a § 125 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. NS SR o premávke na pozemných komunikáciách a v rozpore s čl. 2 poloţky 65 a 76 zbierky pokynov riaditeľa odboru dokladov a evidencií PZ č. 1/2005 o postupe dopravného inšpektorátu pri vyberaní správnych poplatkov, čiastka 1 zo dňa
  40. februára 2005, pričom obvinená M. B. ako sprostredkovateľka od kaţdého ţiadateľa samostatne ţiadala po 1 000 Sk, okrem potrebného správneho poplatku za vybavenie ţiadosti a vykonanie evidenčného úkonu a to pre obvineného P. V., ktorý od obvinenej M. B. úplatky vo forme finančných hotovostí v rôznych čiastkach do výšky 1 000 Sk ako i rôznych vecných darov osobne pre sebe prijímal.“ 2 To 7/2011 13 Sťaţnosť špeciálneho prokurátora najvyšší súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uznesením zo
  41. apríla 2007, sp. zn. 3Toš 7/2006, pričom sa stotoţnil aj s námietkou Špeciálneho súdu vo vzťahu k fikcii ţalovaného skutku, resp. skutkov. V tejto súvislosti uviedol nasledovné: „Vymedzenie pojmu „skutok“ ponecháva zákon teórii trestného práva hmotného a procesného a súdnej praxi. Vzhľadom k tomu nie je moţné dať všeobecne platný výklad k otázke, čo tvorí skutok v konkrétnej prejednávanej veci a kedy je totoţnosť skutku zachovaná, ale bude nutné skúmať túto otázku vţdy podľa individuálnych okolností kaţdého prípadu osobitne. Z uvedeného potom vyplýva, ţe v posudzovanej trestnej veci, keďţe ide o pokračovací trestný čin, nestačí vymedzenie skutku v obţalobnom návrhu slovnými spojeniami „najmenej v 52 prípadoch... prijímal rôzne ţiadosti od rôznych ţiadateľov“, „prijímal úplatky v rôznych čiastkach, rôzne vecné dary...“, pretoţe takáto dikcia neumoţňuje zistiť, ktoré čiastkové útoky tohto jedného skutku je potrebné povaţovať za protiprávne konanie obvinených P. V. a M. B. majúce znaky ţalovaných pokračovacích trestných činov.“ Tieto závery sú vo vzťahu ku prijímaniu úplatkov naďalej aktuálne aj pri súčasnom rozhodovaní v konaní, keď po odstránení procesných chýb prípravného konania a opätovnom podaní obţaloby Špecializovaný trestný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Jemu predchádzajúcim uznesením najvyššieho súdu z
  42. októbra 2010, sp. zn. 3 Tošs 8/2008, bola odobrená moţnosť prejednať vec na hlavnom pojednávaní po reparácií porušenia práv obhajoby v prípravnom konaní a opätovnom konaní obţaloby s tým, ţe výsledkom dokazovania bude buď pozitívne, alebo negatívne rozhodnutie o vine. V novo podanej obţalobe boli skutky (čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu) bliţšie špecifikované, avšak len pokiaľ ide o ich „administratívnu“ časť, teda prijímanie ţiadostí a s tým súvisiaci postup v konaní na dopravnom inšpektoráte. Na rozdiel od vyššie uvedeného, prijímanie úplatkov obţalovaným od M. B. je aj v novopodanej obţalobe popísané rovnako ako v pôvodnej a je „upresnené“ len formuláciou o bliţšie nezistenom mieste a čase ich prijímania. Tým, ţe je príslušná (vyššie citovaná) 2 To 7/2011 14 formulácia zahrnutá do bodov III/, IV/ a VI/ obţaloby opakovane, je jej zodpovedajúci skutok, ktorého páchateľom má byť P. V., ţalovaný viacnásobne. Ako uţ bolo uvedené, takýto popis korupčnej aktivity obţalovaného (a vzájomnej súčinnosti obţalovanej B. na nej) je maximom dôkazno-informačnej výťaţnosti v prejednávanej veci vykonateľného (a v súdnom konaní aj vykonaného) dokazovania. Týmto maximom je obsah na hlavnom pojednávaní čítanej výpovede obvineného V. z prípravného konania. To však nepostačuje na spôsobilosť dotknutého skutkového zistenia byť predmetom odsudzujúceho rozsudku ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred
  43. januárom 2006, ani ako iný trestný čin. Uvedenú okolnosť teda konštatuje najvyšší súd opakovane, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zo
  44. apríla 2007 uţ aj po vykonaní dokazovania pred súdom prvého stupňa. Preto je správny záver Špecializovaného trestného súdu, ţe nebolo dokázané, ţe sa skutok, z ktorého bol P. V. obţalovaný, stal. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti (nad rámec korupčného konania) ţalovaného skutku (čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu), ktorý sa mu kladie za vinu, resp. jeho podraditeľnosti pod pouţitý dôvod oslobodenia spod obţaloby (§ 285 písm. a/ Tr. por.) je potrebné opätovne poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku a predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto uznesenia. Nedokázanie nastania skutku (body II/,III/ a VI/ obţaloby) vo vzťahu k obţalovanej B. je taktieţ dostatočne popísané v odôvodnení rozsudku Špecializovaného trestného súdu. To platí pokiaľ ide o nepreukázanie spojitosti medzi menovanou ţiadanými sumami od dotknutých osôb (3x1000 Sk) a podplácaním obvineného. Vo vzťahu ku v závere dotknutých skutkových viet všeobecne uvedenému prijímaniu úplatkov obţalovaným prostredníctvom, resp. za pomoci B., je potrebné poukázať popri argumentoch súdu prvého stupňa aj na skôr prezentované závery najvyššieho súdu. Tieto súvisia s negatívnym posúdením skutkovo-zisťovacej pouţiteľnosti jediného v tomto smere priamo v neprospech obţalovaných vyznievajúceho dôkazného zdroja pre rozhodnutie, a to výpovede obvineného z prípravného konania. Na základe uvedeného najvyšší súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. 2 To 7/2011 15 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  45. marca 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.