zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o e-Governmente“ alebo „zákon č. 305/2013 Z. z.“). Právny zástupca žalovanej však odvolanie v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované
zákona č. 305/2013 Z. z. súdu nedoručil. Odvolací súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 484/2019 a sp. zn. I. ÚS 454/2019, ktoré sa síce týkajú dovolacieho konania, ale ich závery je možné použiť aj na odvolacie konanie. 5. Vzhľadom na to, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronicky podala odvolanie bez podpisu (autorizácie) právneho zástupcu žalovanej (elektronické podanie obsahovalo len kvalifikovaný elektronický podpis zamestnankyne advokáta, ktorá na takéto podpisovanie nemala zákonné oprávnenie), pričom v zákonnej lehote 10 dní od urobenia odvolania v elektronickej podobe bez autorizácie nebolo odvolanie dodatočne doručené v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované
zákona o e-Governmente, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nemá náležitosť
Keďže súd na odstránenie uvedeného nedostatku sporovú stranu nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP), avšak pre uvedený nedostatok (absencia podpisu ako podstatnej náležitosti odvolania) nie je možné v konaní o odvolaní pokračovať, odvolací súd
d) CSP odvolanie žalovanej odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 a § 255 ods. 1 CSP a zásady úspechu v spore. 6. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie
f) CSP, namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie, hoci na to neboli splnené podmienky. Dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd alebo „NS SR“) uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie
1 CSP, keďže dňa
2 a § 64 ods. 2 zákona o advokácii uskutočňovaním akýchkoľvek podaní prostredníctvom portálu e-Žaloby a podpisovaním príloh týchto podaní jej kvalifikovaným elektronickým podpisom. Kristína Kmeťová bola v čase odvolania žalovanej advokátskou koncipientkou právneho zástupcu žalovanej, a nejedná sa preto o odborného alebo iného zamestnanca advokáta. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývajú žiadne dôvody, prečo by Kristína Kmeťová nemala byť advokátskou koncipientkou. Spísanie, resp. podanie odvolania možno považovať za úkon právnej služby, na vykonanie ktorého je advokát oprávnený poveriť aj advokátskeho koncipienta. Tento v rámci právnej praxe u advokáta je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony právnych služieb, ktoré ako advokátsky koncipient robí samostatne. Dovolateľka vyjadrila presvedčenie, že jej právny zástupca bol oprávnený poveriť svoju advokátsku koncipientku, či už spísaním odvolania alebo jeho podaním. Kristína Kmeťová ako advokátska koncipientka bola preto oprávnená podať odvolanie, resp. ho autorizovať v zmysle osobitného predpisu. Pokiaľ by bola prijatá argumentácia odvolacieho súdu,
ktorej v zmysle § 65 ods. 2 zákona o advokácii nemôže advokátsky koncipient zastupovať klienta pred súdom, znamenalo by to, že advokátski koncipienti by sa nemohli zúčastňovať súdnych pojednávaní, na ktorých sa však bežne zúčastňujú. Odvolanie žalovanej bolo riadne autorizované osobou, ktorá ako advokátska koncipientka bola v zmysle zákona o advokácii a poverenia priloženého k odvolaniu oprávnená zastúpiť advokáta pri podaní odvolania. Ak mal odvolací súd aj napriek zneniu poverenia Kristíny Kmeťovej z 20. mája 2021 pochybnosť o tom, či menovaná je alebo nie je advokátskou koncipientkou, mohol požiadať právneho zástupcu žalovanej o objasnenie uvedenej skutočnosti, keďže odvolanie a aj príslušný formulár odvolania boli autorizované, t. j. boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom advokátskej koncipientky právneho zástupcu žalovanej. Odvolací súd preto nemal byť pasívny a postupovať v zmysle § 125 ods. 2 CSP, keďže podpis konajúcej osoby, resp. autorizácia podania (ako jedna z podstatných náležitostí podania) nechýbala, ako to nesprávne uviedol odvolací súd v odseku 32 odôvodnenia rozhodnutia. Postup súdu
2 CSP by prichádzal do úvahy iba vtedy, ak by podanie vo veci samej nebolo vôbec autorizované. Keďže odvolanie žalovanej podané elektronicky bolo riadne autorizované, a to osobou, ktorá ako advokátska koncipientka bola v zmysle zákona o advokácii a poverenia priloženého k odvolaniu oprávnená zastúpiť advokáta pri podaní odvolania, žalovaná nebola povinná v zmysle § 125 ods. 2 CSP dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo elektronicky autorizované
osobitného predpisu v lehote 10 dní a následne súd nemohol postupovať tak, že na podanie žalovanej (odvolanie) neprihliadol a toto odmietol. Nálezy, na ktoré odkázal v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd, nie je možné použiť na daný prípad, pretože sa týkali dovolacieho konania, v ktorom (na rozdiel od odvolacieho konania) dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolateľka poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/158/2018 z
f) CSP a zároveň žiadal priznať 100% náhradu trov dovolacieho konania. V súvislosti s dôvodom, pre ktorý odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej, poukázal na to, že splnomocnený právny zástupca žalovanej vydal v tomto konaní niekoľko poverení s analogickým obsahom, resp. rozsahom poverenia, ako malo poverenie pre Kristínu Kmeťovú s tým, že tieto poverenia boli vydané buď v zmysle § 64 ods. 2 alebo v zmysle § 65 ods. 2 zákona o advokácii (napr. poverenia pre Janu Moštenickú), a to pre jednu a tú istú osobu. Žalobca v tomto smere vzniesol námietku, že u niektorých takto poverených osôb nebolo možné ich poverenia akceptovať ako právne relevantné, keďže v čase poverenia neboli zapísaní ako advokátski koncipienti u právneho zástupcu žalovanej. Vo vzťahu k samotnému dovolaniu žalobca namietal, že dovolateľka argumentačne reaguje len na časť (vytrhnutú z kontextu) napadnutého rozhodnutia, avšak opomína zaujať stanovisko k predmetnému rozhodnutiu ako celku, so zohľadnením odôvodnenia súdu vo vzťahu k dodržaniu príslušných ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. Z predmetného odôvodnenia je zrejmé, že zo strany žalovanej, resp. jej právneho zástupcu nedošlo k právne relevantnému postupu v zmysle § 23 zákona o e-Governmente. Splnomocnenie, ktoré žalovaná udelila svojmu právnemu zástupcovi, možno
názoru žalobcu považovať za neurčitý právny úkon v časti, v ktorej sa pojednáva o súhlase splnomocniteľa s ustanovením zástupcu (iného advokáta) za splnomocnenca. Z použitej formulácie „zástupcu (iného advokáta)“ totiž nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, či zástupcom môže byť len advokát (kvôli bližšej špecifikácii v zátvorke) alebo akýkoľvek právne relevantný zástupca (potom ale nie je zrejmá špecifikácia v zátvorke). Potreba jednoznačného určenia uvedenej skutočnosti je dôležitá z dôvodu, že
3 zákona o advokácii nie je zastupovanie
1 a 2 možné proti vôli klienta. Z uvedeného znenia časti splnomocnenia nie je zrejmé, na aký druh zastúpenia dal splnomocniteľ súhlas, a teda či zastupovanie na základe poverenia udeleného konkrétnej osobe je v súlade s prejavenou vôľou klienta. V súvislosti s poverením vydaným pre Kristínu Kmeťovú žalobca poukázal na to, že
informácie dostupnej na webovej stránke právneho zástupcu žalovanej menovaná úspešne absolvovala štúdium na PF UMB v Banskej Bystrici v roku 2021, pričom poverenie jej bolo vystavené
jeho názoru neexistuje k takémuto postupu dôvod hodný osobitného zreteľa, resp. taký dôvod existuje na strane žalobcu ako investora stavby, na ktorej žalovaná vykonala nekvalitné dielo.
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí (za také rozhodnutie možno považovať aj uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
f) CSP spočívala v namietaní nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu vo vzťahu k posúdeniu náležitosti podaného odvolania, a to konkrétne jeho podpisu. 14.
1 až 3 zákona o advokácii, advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie
odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta. 15.
2 zákona o advokácii, advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne. 16.
2 zákona o advokácii, advokát je oprávnený odborných a iných zamestnancov poveriť vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré robia samostatne; odborný zamestnanec nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy. 17.
1 písm.
zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je
osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis:
osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu
osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je
osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. 18.
2 zákona o e-Governmente, uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený. 19.
4 zákona o e-Governmente, ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „vysoká“
osobitného predpisu a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene. 20.
4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu a tiež osoba poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom.
ktorého nie sú oprávnení zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo (iným) orgánom verejnej správy (§ 65 ods. 2 zákona o advokácii, časť vety za bodkočiarkou).
2 CSP. 23. Zo spisu nepochybne vyplýva, že odvolanie žalovanej bolo odoslané z elektronickej schránky jej právnej zástupkyne BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o. (ako majiteľa elektronickej schránky), na prácu s ktorou bola poverená jej advokátska koncipientka Mgr. Kristína Kmeťová, ktorá odvolanie podpísala svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom. Právnym základom jej úkonov bolo ustanovenie § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje majiteľovi elektronickej schránky poveriť inú osobu na prístup a disponovanie s jeho elektronickou schránkou. Keďže zákon o e-Governmente pojmy prístup a disponovanie s elektronickou schránkou bližšie nedefinuje, ich obsah treba ustáliť výkladom. Pojem „disponovanie“ možno vyložiť s ohľadom na to, aké dispozičné úkony v elektronickej schránke môže robiť jej majiteľ a aké úkony takto splnomocnenej osobe systém umožní vykonať. Koncipientke advokátskej kancelárie systém umožnil nielen vstup do elektronickej schránky, napísanie sprievodnej správy, ale aj jej podpísanie vlastným elektronickým podpisom (t. j. autorizáciu), ako aj priloženie a autorizáciu textového súboru odvolania. Celý tento proces bol zavŕšený tým, že systém jej umožnil, aby súdu odoslala správu s prílohami. Nebyť splnomocnenia právnou zástupkyňou žalovanej
4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, advokátska koncipientka by tieto úkony technicky nemohla vykonať, keďže Ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Nemožno preto pochybovať o tom, že právna zástupkyňa žalovanej týmto splnomocnením, resp. poverením advokátskej koncipientky prejavila vôľu, aby koncipientka vykonávala akékoľvek úkony súvisiace s jej právne záväznou komunikáciou prostredníctvom elektronickej schránky. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že udelenie oprávnenia právnou zástupkyňou žalovanej na prístup a disponovanie s jej elektronickou schránkou je jej právnym úkonom, ktorým vedome a cielene splnomocnila svoju advokátsku koncipientku na tieto úkony a tým jasne prejavila svoju vôľu dať sa pri komunikácii z elektronickej schránky zastúpiť svojou koncipientkou. Takéto splnomocnenie je v súlade s § 16 ods. 2 zákona o advokácii,
ktorého advokátsky koncipient môže advokáta zastúpiť pri jednotlivých úkonoch. Právna zástupkyňa žalovanej tak splnomocnila svoju koncipientku vykonávať za ňu právne úkony v elektronickej podobe. 24. Pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
4 písm. g) bodu 2 zákona e-Governmente, ide
názoru dovolacieho súdu o riadne realizované elektronické podanie. Oprávnenie
4 písm. g) zákona o e-Governmente je tak splnomocnením, resp. poverením na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ alebo na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu „disponovať s elektronickou schránkou“. S poukazom na uvedené potom nemožno súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že išlo o elektronické podanie bez autorizácie a uvedený nedostatok podania mohla odstrániť len právna zástupkyňa žalovanej v lehote 10 dní tým, že by súdu doručila odvolanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
zákona o e-Governmente. Predmetné podanie (odvolanie) bolo autorizované, a to advokátskou koncipientkou Mgr. Kristínou Kmeťovou, ktorá bola na takýto úkon splnomocnená na základe osobitného poverenia právnej zástupkyne žalovanej z
1 CSP je nielen povinnosť obligatórneho zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, ale aj spísanie dovolania advokátom. Takáto striktná právna úprava však neplatí v prípade odvolania. 26. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že odvolací súd tým, že odvolanie žalovanej odmietol, hoci pre to neboli splnené zákonné podmienky, svojím nesprávnym procesným postupom zaťažil konanie vadou zmätočnosti, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu procesných práv žalovanej v takej miere, resp. intenzite, ktorá predstavuje porušenie jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
1 CSP dovolací súd uvádza, že z podaného návrhu nemal osvedčené dôvody hodné osobitného zreteľa, preto tomuto návrhu pred rozhodnutím o podanom dovolaní nevyhovel. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.