zabezpečeného veriteľa ako „PSN, a.s./Nehnuteľnosti“ a ktorú speňažil ako súbor nehnuteľných vecí jej predajom
kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2013 za kúpnu cenu 287.000,-- eur. Za speňaženie oddelenej podstaty „PSN, a.s./Nehnuteľnosti“ spôsobom speňaženia ako súboru majetku jedným právnym úkonom mu patrí odmena správcu z výťažku určená
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z. (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“). 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dospel k záveru o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky proti podstate, preto ďalej skúmal, či v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. a vyhlášky č. 665/2005 Z. z. existuje nárok na pomerné uspokojenie pôvodného a nového správcu tak, ako to v konečnom zozname pohľadávok proti podstate rozdelila správkyňa, resp. či má nárok na odmenu zo speňaženia majetku iba pôvodný správca, ktorý majetok speňažil. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyhláška č. 665/2005 Z. z. v ustanovení § 13 ods. 3 upravuje práve takúto situáciu, pričom nárok na odmenu z výťažku má ten správca, ktorý prijal alebo zabezpečil peňažné plnenie v eurách, ktoré predstavuje výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Uviedol, že medzi stranami je nesporné, že k prijatiu finančných prostriedkov došlo pôvodným správcom, teda v súčasnosti veriteľom podávajúcim návrh na určenie poradia pohľadávky proti podstate, preto nie je žiaden zákonný dôvod, aby došlo k pomernému deleniu odmeny z výťažku medzi pôvodného správcu a správkyňu, ktorá vykonáva funkciu v čase vyhotovenia rozvrhu výťažku, a to
času výkonu funkcie správcu v konkurze. Uviedol, že ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. upravuje nárok na odmenu správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, pričom tento nárok nemožno stotožňovať s nárokom (odmenou) za výkon funkcie správcu ako takej, ale že nárok na odmenu z výťažku zo speňaženia majetku je motiváciou správcu za čo najrýchlejšie a najefektívnejšie speňaženie majetku. Ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. považuje preto za súladné so zákonom ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Vyjadreniami správkyne týkajúcimi sa postupu pôvodného správcu v konaní, ktoré nepovažovala za konanie s odbornou starostlivosťou, sa súd nezaoberal s odôvodnením, že pre jeho rozhodnutie nemajú žiadnu právnu relevanciu. Konanie na odvolacom súde 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie správkyňa z odvolacích dôvodov
1 písm. b), d),
1 CSP potvrdil. 4. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že je nesporné, že pôvodný správca pri súpise podstát zapísal oddelenú podstatu, ktorú označil
zabezpečeného veriteľa ako „PSN a.s./Nehnuteľnosti“, čo vyplýva zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 19/2013 zo dňa
kúpnej zmluvy z
1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou správkyne, že na výpočet odmeny správcu zo speňaženia mal pôvodný správca použiť ustanovenie § 20 ods. 1 tejto vyhlášky, namiesto § 22 ods. 1 vyhlášky, pretože v tomto prípade došlo k speňaženiu súboru nehnuteľných vecí jedným úkonom, jednalo sa o dva pozemky a stavbu a nestotožnil sa ani s jej tvrdením, že nemožno speňažiť pozemok bez stavby, prípadne stavbu bez pozemku. Uviedol, že takýto spôsob speňaženia je možný, preto si pôvodný správca správne uplatnil odmenu v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 5. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. upravuje, kto má nárok na odmenu z výťažku; je to bývalý správca, ktorý prijal alebo zabezpečil peňažné plnenie v eurách, ktoré predstavujú výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. V konaní nebolo sporné, že k prijatiu finančných prostriedkov pôvodným správcom došlo, a preto nie je žiaden zákonný dôvod, aby došlo k pomernému deleniu odmeny z výťažku medzi pôvodného správcu a správkyňu, ktorá vykonáva funkciu v čase vyhotovovania rozvrhu výťažku, a to
času výkonu funkcie správcu v konkurze tak, ako to uviedla odvolateľka. Na námietku odvolateľky týkajúcu sa aplikácie § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorý upravoval pomerné rozdelenie odmeny, odvolací súd konštatoval, že sa jednalo o vyhlášku, ktorou sa upravovali ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pričom vyhláškou č. 665/2005 Z. z. sa upravujú ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda ustanovenie § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb. nie je možné aplikovať na prejednávaný spor a nie je možné ani aplikovať analógiu práva, a teda nie je možné pomerné uspokojenie odmeny zo speňaženia. Nárok na odmenu za speňaženie majetku nemožno stotožňovať s nárokom (odmenou) za výkon funkcie správcu ako takej. Taktiež uviedol, že námietky uplatnené v odvolacom konaní, týkajúce sa neplnenia povinností pôvodného správcu pri výkone jeho funkcie, nemajú pri rozhodovaní o pohľadávke veriteľa žiaden právne relevantný význam. Dovolanie 6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala v zákonnej lehote dovolanie správkyňa konkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj „dovolateľka“), prípustnosť ktorého odôvodnila ustanoveniami § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie súdu prvej inštancie. 7. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania
f) CSP dovolateľka v dovolaní namietla, že konajúce súdy sa nevysporiadali s jej námietkami, ktoré v konaní uplatnila a ktorými namietala poradie prihlásenej pohľadávky proti podstate, konkrétne vyčísleného nároku ako aj jeho oprávnenosti, vrátane jej požiadavky rozdeliť odmenu za speňaženie majetku medzi dvoch správcov v konaní s ohľadom na dĺžku konania, s poukazom na absenciu právnej úpravy vykonávacieho predpisu k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedla, že z listinných dôkazov predložených v konaní nepochybne vyplýva, že funkciu správcu vykonávala 91 mesiacov, pričom výkon funkcie pôvodného správcu (veriteľa) trval 15 mesiacov, počas ktorého obdobia mal pôvodný správca porušiť svoje základné zákonné povinnosti a vykonal len jeden úkon speňaženia. Dovolateľka dôvodila absenciou právnej úpravy, ktorá by zakladala nárok na odmenu pôvodného správcu a vyslovila názor, že v prípade absencie právnej úpravy, ktorá by upravovala postup pri vyčíslení nároku na odmenu v prípade, keď v konkurze sú ustanovení postupne viacerí správcovia, je odôvodnený postup súdu analógiou práva,
ktorej po konštatovaní neexistencie právnej úpravy, mali súdy nižšej inštancie posudzovať vec
právnej normy, ktorú by zvolil zákonodarca, s prihliadnutím na princíp zakotvený v čl. 4 ods. 2 CSP, a to tak, aby výsledkom konania bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúc stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 8. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) CSP dovolateľka namietla právne posúdenie odvolacieho súdu právnych otázok, ktoré v dovolacej praxi doposiaľ neboli riešené a od ktorých záviselo jeho rozhodnutie, formulujúc ich nasledovne:
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb. Namietla, že súdy nižšej inštancie nesprávne vec posúdili
3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a nereflektovali pri tom na jej argumentáciu spočívajúcu v tvrdení, že výpočet odmeny správcu zo speňaženia je v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 tejto vyhlášky, zároveň, že výpočet odmeny mal byť vypočítaný
ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., nie
jej ustanovenia § 20 ods.
3 CSP pôvodnému veriteľovi na vyjadrenie, ktorý sa v zákonnej lehote nevyjadril. Konanie na dovolacom súde 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas správkyňa konkurzného konania zastúpená advokátkou (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný a dospel k záveru, že dovolanie správkyne je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP): 13.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 14. Konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, ako aj konanie o oddlžení sú riadnymi súdnymi konaniami, v ktorých sa postupuje
pravidiel Civilného sporového poriadku alebo Civilného mimosporového poriadku. Použitie týchto pravidiel nie je však bezvýhradné a mechanické. Pri riešení úpadku dlžníka je základným právnym predpisom upravujúcim postup (vrátane procesného postupu súdov) zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (do nadobudnutia jeho účinnosti ním bol zákon č. 328/991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Pokiaľ ZKR ako lex specialis obsahuje výslovnú právnu úpravu, majú jeho ustanovenia vo vyššie označených konaniach pred CSP prednosť. 15.
2 ZKR, pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje; v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku. 16.
3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. 17.
6 ZKR, poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávok proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie. 18.
1 ZKR, súd v konaní
tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní
tohto zákona nie je prípustné. 19. Najvyšší súd pred zameraním sa na obsah samotného dovolania a jednotlivé správkyňou vymedzené dovolacie dôvody, skúmajúc, či má spôsobilý predmet dovolacieho prieskumu (ktorým je napádané uznesenie odvolacieho súdu), zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu (spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie) boli vydané v nadväznosti na námietky uplatnené JUDr. V. P. (pôvodným správcom konkurznej podstaty) v postavení veriteľa pohľadávky proti podstate a na jeho návrh podaný
6 ZKR. Námietky smerujú proti poradiu pohľadávok proti podstate, ktoré vyplýva zo zverejneného zoznamu pohľadávok proti podstate. Zoznam pohľadávok proti podstate správca vypracováva v rámci konkurzného konania v jeho záverečnom štádiu, pričom právna úprava umožňuje zabezpečenému veriteľovi, poverenému členovi veriteľského výboru a každému, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky, správnosť jeho zostavenia namietať. 20. Z citovanej právnej úpravy § 96 ods. 6 ZKR vyplýva, že o námietkach rozhoduje súd uznesením, voči ktorému zákon pripúšťa odvolanie v súlade s § 198 ods. 1 veta druhá ZKR. Z predmetnej právnej úpravy teda vyplýva, že uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o námietkach (pôvodného) správcu konkurznej podstaty v zmysle § 96 ods. 6 ZKR, je uznesením vydaným v konkurznom konaní, ktoré sa spravuje ustanoveniami ZKR, a nie rozhodnutím súdu vydaným v sporovom konaní. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o určení, že (pôvodný) správca je veriteľom pohľadávky proti podstate zapísanej v zozname pohľadávok proti podstate pod č. 112 vo výške 45.214,27 eura, je rovnako uznesením vydaným v konkurznom konaní, proti ktorému je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená citovaným ustanovením § 198 ods. 1 ZKR. Keďže Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný právny predpis, prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní výslovne vylučuje, nemôže sa účastník konkurzného konania, ani správca, úspešne domáhať prípustnosti dovolania
ustanovení § 419 a nasl. CSP upravujúcich dovolanie (rovnako viď aj napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/63/2018 zo
ZKR), predmetné dovolanie správkyne konkurznej podstaty
c) CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Najvyšší súd sa z dôvodu konštatovanej neprípustnosti dovolania preto nemohol meritórne zaoberať dovolacími dôvodmi vymedzenými správkyňou konkurznej podstaty.
1 CSP a v súlade s ustálenou súdnou praxou nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom; napr. rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1Cdo/105/2021 a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/578 /2022). 24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.