← Slovensko

o zapl. 95 186,03 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 19/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š.V. - V., O.K., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. J.Ď., advokátom, K.Ţ. proti ţalovanému: O., S.O.S., IČO: X., zastúpenému AK M.B., s. r. o., B.B., IČO: X., o zaplatenie 95 186,03 eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 14. októbra 2010, č. k. 14Cob/183/2010-201 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Ţilina zo dňa 20. januára 2010, č. k. 11Cb/262/2008-155, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a. Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 1 239,72 eur na účet právneho zástupcu ţalovaného. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Ţilina rozsudkom zo dňa 20. januára 2010 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 95 186,03 eur (2 867 574,40 Sk) s príslušenstvom a ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 4 368 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca uplatnil nárok z titulu zmluvy o dielo č. 04/2006 (zo dňa 18. mája 2006) a jej dodatku, podľa ktorej sa zaviazal ţalobca zhotoviť a dodať ţalovanému dielo „Rekonštrukcia a skvalitnenie lokálnej infraštruktúry v obci S..“ Cena za predmet zmluvy o dielo bola dohodnutá v tom čase v platnej mene 9 199 750,29 Sk. Na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 8. septembra 2007 objednávateľ v zastúpení starostom obce s autorizovaným stavebným 5 Obdo 19/2012 2 dozorom dielo prevzali. Ţalobca faktúrou č. 03/2008 vyúčtoval cenu diela 2 867 574,40 Sk. Ţalovaný uhradil cenu diela čiastočne, vyúčtovanú vo faktúrach č. 04/2006, 07/2006, 09/2006, 05/2007 a 19/2007, spolu vo výške 6 332 175,50 Sk. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, ţe ţalovaný ako objednávateľ uzatvoril so ţalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 04/2006. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa vyhotoviť pre objednávateľa dielo, označené „Rekonštrukcia a skvalitnenie lokálnej infraštruktúry v obci S..“ Stavba sa mala realizovať na objekty Rekonštrukcia MK na H., Rekonštrukcia MK K. a rekonštrukcia MK P. - Vetva A, C, D, cena bola dohodnutá na 9 199 750,29 Sk. Podľa článku 10.2 zmluvy, túto je moţné meniť len formou písomných dodatkov. Dodatkom č. 1 k zmluve došlo k zmene termínu ukončenia výstavby, ktorý sa predlţuje do 30. mája 2008. Predmetom ţaloby je zaplatenie ceny diela vyúčtovanej vo faktúre č. 3/2008 vo výške 2 867 574,40 Sk. Vo vzťahu k tvrdeniu ţalobcu ohľadne naviac prác, ktoré mali vyplývať zo zápisov v stavebnom denníku, okresný súd konštatoval, ţe z tohto nie je moţné jednoznačne ustáliť dohodu účastníkov o vykonávaní prác naviac. Podľa záznamu v stavebnom denníku na č. l. 231255 (č. l. 74), bez uvedenia dátumu bolo zistené, ţe starosta obce ţiada rozšíriť šírku vetvy A na 2,8 m z pôvodnej 2,5 m v rámci moţností, záznam pritom nepodpísal ani starosta obce, ani stavebný dozor, je podpísaný iba Ing. H. ako zástupcom dodávateľa, preto prvostupňový súd nemohol konštatovať, ţe došlo k riadnej dohode o zmene rozsahu diela. S odkazom na zmluvné dojednanie a § 272 ods. 1 OBZ poukázal na potrebu písomnej dohody ohľadne platnej dohody o rozšírení rozsahu diela podľa zmluvy o dielo, ako aj na skutočnosť, ţe nebola preukázaná iná zmluva o dielo v ústnej forme, podľa ktorej by sa účastníci jednoznačne dohodli na prácach nad rámec pôvodnej písomnej zmluvy o dielo pri súčasnom konštatovaní prvostupňového súdu, ţe existenciu takejto zmluvy účastníci ani netvrdili, keď v priebehu konania ţalobca oproti ţalobe uvádzal, ţe predmetnou faktúrou boli vyúčtované práce naviac, ktoré pre ţalovaného realizoval. S ohľadom na rozporné tvrdenia, keďţe v ţalobe ţalobca uviedol, ţe faktúrou vyúčtoval dielo po jeho vykonaní v súlade s uzavretou zmluvou o dielo a v priebehu súdneho konania uvádzal, ţe touto faktúrou boli fakturované práce naviac, ktoré pre ţalovaného realizoval, ako aj obranou ţalovaného, ţe faktúra bola vystavená na práce, ktoré ţalobca nikdy nerealizoval, prvostupňový súd skúmal otázku, či ţalobcovi vzniklo právo na zaplatenie vyúčtovanej sumy vo faktúre č. 3/2008. Keďţe ţalobca vo vzťahu k objednávaniu naviac prác odkazoval predovšetkým na stavebný denník a jediný záznam v stavebnom denníku zachytáva iba ţiadosť starostu o rozšírenie vetvy A, ktorú nepodpísal ani starosta, ani stavebný dozor Ing. G., je podpísaný výlučne zástupcom 5 Obdo 19/2012 3 dodávateľa Ing. H., nebolo moţné prvostupňovému súdu konštatovať, ţe by medzi účastníkmi došlo k riadnej dohode o zmene rozsahu diela. Zo ţiadneho z ďalších záznamov v stavebnom denníku nevyplýva, ţe by ţalobca ţiadosť ţalovaného o rozšírenie komunikácie akceptoval. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na dojednanie v zmluve o dielo, podľa ktorého bol v mene ţalobcu oprávnený konať v zmluvných veciach výlučne Š.V., záznamy za ţalobcu podpisoval Ing. H., tento však podľa zmluvy nebol osobou oprávnenou konať v mene ţalobcu v zmluvných veciach, preto zo stavebného denníka nevyplýva dohoda účastníkov o zmene rozsahu diela. V stavebnom denníku je len záznam o poţiadavke starostu, pričom ani táto poţiadavka nie je potvrdená podpisom starostu, rovnako chýba zápis, ktorý by potvrdzoval, ţe ţalobca túto ţiadosť - návrh ţalovaného akceptoval, súhlasil s realizáciou diela v rozšírenom rozsahu. Aj v prípade, ak by existoval preukázaný súhlas ţalobcu a ţalovaného s rozšíreným dielom, bolo by potrebné špecifikovať rozsah rozšírenia, zmeny diela. Ţiadne takéto konkrétne záznamy v stavebnom denníku uvedené nie sú (č. l. 102). Nebol preukázaný rozsah rozšírenia a nebol preukázaný ani vplyv prípadného rozšírenia na cenu diela. V stavebnom denníku nie je ţiaden zápis, ktorý by akýmkoľvek spôsobom upravoval otázku ceny prípadných naviac prác. Písomná dohoda o rozšírení diela o naviac práce v zmysle § 549 OBZ, na základe ktorej by vznikol ţalobcovi nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcej výsledku vykonaných prác, v konaní preukázaná v písomnej forme nebola, preto ţalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu ním tvrdeným prácam naviac. Prvostupňový súd poukázal, ţe objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníţenie ceny diela za podmienok vymedzených v ust. § 549 OBZ. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 OBZ pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôţe zhotoviteľ hodnotu takýchto prác poţadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Pôvodne uzatvorená zmluva o dielo sa naviac prác netýkala a iná zmluva o dielo ohľadom týchto prác uzatvorená nebola. Vo vzťahu k záverečnému prednesu právneho zástupcu ţalobcu, ktorý uviedol, ţe v prípade nezaplatenia vykonaných prác na strane ţalovaného by vzniklo bezdôvodné obohatenie, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (č. l. 163) zaoberal i výkladom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a 454 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prijatému právnemu záveru o nepreukázaní písomnej dohody ohľadne ţalobcom tvrdených prác naviac, poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (rozhodnutia pod sp. zn. 32Cdo 5 Obdo 19/2012 4 2592/2008, 29Odo 214/2003, 32Odo 735/2004 a iné). Súčasne okresný súd uviedol, ţe zo strany ţalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno ani ohľadne ním tvrdených prác naviac. Ako dôkazy, ktoré mali tieto preukázať, boli doklady vypracované stavebným dozorom Ing. D. a jeho svedecká výpoveď. Tieto doklady a svedeckú výpoveď na ďalšom pojednávaní poprel starosta ţalovaného. Pri hodnotení výpovede svedka okresný súd bral do úvahy, ţe sa jedná o svedka, ktorý v mene ţalobcu sám realizoval celé dielo pre ţalovaného od prípravy súťaţných podkladov aţ do jeho odovzdania. Za dôkaz o vykonaní prác naviac nepovaţoval preberací protokol, nakoľko z jeho textu vyplýva, ţe sa mali preberať a odovzdávať práce podľa pôvodne uzatvorenej zmluvy o dielo. Tejto skutočnosti zodpovedá aj cena prác, ktorá je totoţná s cenou diela uvedenou v uzatvorenej písomnej zmluve. Jediná poznámka, ktorá nasvedčovala skutočnosti, ţe sa realizovali aj práce v inom ako dohodnutom rozsahu, je poznámka, podľa ktorej pre potreby obce boli komunikácie v niektorých miestach rozšírené. Takýto záznam však podľa prvostupňového súdu nekonvalidoval vyššie uvedené nedostatky, týkajúce sa nepreukázania existencie písomného dodatku k zmluve, resp. neexistencie osobitnej zmluvy o dielo ohľadom naviac prác. V preberacom protokole práce naviac nie sú nijakým spôsobom bliţšie špecifikované ani kvantifikované. Ani z faktúry, ktorá je predmetom konania, ani z dokladov, ktoré ţalobca predloţil ako prílohu, nevyplýva, ţe by sa malo jednať o práce naviac. Zo súpisu vykonaných prác a z krycieho listu rozpočtu je zrejmé, ţe tieto doklady sa týkajú nerealizovaných vetiev B a D miestnej komunikácie P.. Odôvodnenie ţalobcu, ţe ţalovaný od neho poţadoval takéto vyúčtovanie z dôvodu preplácania prác z fondov Európskej únie, pre prvostupňový súd nebolo postačujúce, aj s ohľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný v priebehu súdneho konania uvedené nepotvrdil. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v rozsahu tvrdených vykonaných prác naviac poukázal, ţe skutočný rozsah týchto prác hodnoverným spôsobom nebol ţalobcom preukázaný a tieţ, ţe takýto návrh nebol ani predmetom konania. Predmet konania, vymedzený skutkovými tvrdeniami ţalobcu v ţalobe, ako aj v priebehu súdneho konania, neumoţňoval posúdenie uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 5 Obdo 19/2012 5 O. s. p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. Na základe uznesenia Krajského súdu v Ţiline, č. k. 14Cob/183/2010-193 zo dňa 28. septembra 2010 došlo v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského súdu zo dňa 28. septembra 2010 (č. l. 194, doručenky na č. l. 192). Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Ţilina potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré ţalobca vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré boli predmetom uplatneného nároku ţalobcu pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu podľa § 213 ods. 1 O. s. p. krajský súd uviedol, ţe okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vychádzajúc z dôkazov, ktoré účastníci konania boli povinní predloţiť, resp. označiť na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.), za splnenia poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ako to vyplýva z predvolania na pojednávanie na č. l. 60, ktoré prevzal ţalovaný, ţalobca, ako aj ich právni zástupcovia (doručenky na č. l. 59). Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vo vzťahu k napadnutému rozsudku ich správne i právne vyhodnotil. Pri konštatovaní vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku okresného súdu a stotoţnenia sa s podstatnými dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k relevantným odvolacím dôvodom odvolací súd uviedol, ţe z protokolu na č. l. 13 aţ 16 vyplýva, ţe ţalovaný podpísal dňa 8. septembra 2007 zápis o odovzdaní a prevzatí prác na objekte P., tieţ z faktúry č. 3/2008 (č. l. 17) vyplýva, ţe ţalobca vyúčtoval cenu práve za predmet zmluvy o dielo č. 4/2006, čomu nasvedčujú aj ďalšie listiny, krycí list čerpania (č. l. 18) a súpis vykonaných prác (č. l. 19). Je teda zrejmé, ţe tam uvedené práce sa týkajú dohodnutého predmetu zmluvy o dielo, v časti objektu - rekonštrukcia MK P.. V konaní pred okresným súdom, tvrdeniami ţalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18. septembra 2009 (zápisnica z pojednávania č. l. 63) aj zo zápisu 5 Obdo 19/2012 6 v stavebnom denníku č. 231255 (č. l. 74) vyplynulo, ţe došlo k zväčšeniu rozsahu diela a uţ realizovaním prvých dvoch etáp bol celkový rozsah diela vyčerpaný. Výslovne uviedol: „Čo sa týka etáp B a D, tieto ţalobca skutočne nerealizoval a v tomto konaní ich ani neţiada zaplatiť. Práce naviac starosta prevzal a zaviazal sa ich kompenzovať zápisom v stavebnom denníku, takţe bol určitý záväzok, ţe tieto práce budú zaplatené.“ Aj výsluchom svedka p. Ing. D.D. na pojednávaní dňa 28. októbra 2009 (zápisnica z pojednávania č. l. 107) bolo tak prvostupňovému, ako aj odvolaciemu súdu zrejmé, ţe ţalobca v skutočnosti neuplatňuje cenu za práce, ako sú špecifikované v uvedených dokladoch. Uviedol, ţe faktúra č. 3/2008 je konečná faktúra a sú v nej doúčtované všetky práce, ktoré boli realizované jednak na etape P. a tieţ naviac práce, ktoré boli realizované na predchádzajúcich dvoch etapách. Konečná suma tejto faktúry bola prispôsobená podľa svedka v celkovej cene podľa uzatvorenej zmluvy o dielo. Výslovne uviedol, ţe dodatok k zmluve ohľadne realizovaných prác naviac uzatvorený nebol. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal, ţe svedok Ing. D.D. sa zúčastňoval na prácach podľa zmluvy o dielo č. 4/2006 od počiatku, t. z. ţe pripravoval súťaţné podklady, cenovú ponuku na účasť vo verejnom obstarávaní a na stavbe pôsobil ako stavbyvedúci, t. z. ţe sa zaoberal stavbou od začiatku aţ do jej ukončenia. Z uvedeného vyplýva, ţe mal prehľad o skutočne realizovaných prácach, či boli vykonané práce dohodnuté podľa zmluvy o dielo, resp. práce, ktoré boli nad rámec dohodnutého predmetu zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné a preukázané tvrdenie ţalobcu, ţe mu patrí dohodnutá cena za predmet zmluvy o dielo minimálne v rozsahu 2/3 ţalovanej sumy, ako cena za časť predmetu zmluvy o dielo za objekt P. za realizáciu vetvy A, C, ako vyplynulo z dokazovania pred prvostupňovým súdom (vyjadrenie právneho zástupcu ţalobcu, výpoveď svedka), predmetom vyúčtovania vo faktúre č. 03/2008 nie je cena za predmet zmluvy o dielo na objekte P. - vetva A, C a D, v skutočnosti je v tejto faktúre vyúčtovaná cena za práce naviac, nad rámec dohody o predmete zmluvy o dielo podľa čl. II zmluvy o dielo č. 04/2006, ako správne vyhodnotil výsledky dokazovania aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O. s. p.). 5 Obdo 19/2012 7 Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uvádza, ţe ak bola vykonanými dôkazmi vyvrátená v protokole prezentovaná skutočnosť - odovzdanie prác podľa zmluvy o dielo (výpoveďou svedka Ing. D. na pojednávaní dňa 28. októbra 2009, vyjadrením ţalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18. septembra 2009 (zápisnica z pojednávania č. l. 61 a nasl.), potom nebolo dôvodné vykonať dôkaz výsluchom svedka Ing. P.G. - stavebný dozor a z rovnakých dôvodov nebolo potrebné vykonať dokazovanie v zmysle § 127 ods. 1 O. s. p., ako aj ohliadkou na mieste samom. Okrem toho, ţe nebolo potrebné predmetné dôkazy vykonať, neboli zo strany ţalobcu v prvostupňovom konaní tieto dôkazy označené (§ 120 ods. 4 O. s. p., § 205a O. s. p.) a odvolacím súdom nebola zistená výnimočnosť pre postup prvostupňového súdu v zmysle § 120 ods. 1 posledná veta O. s. p., aby pristúpil k vykonaniu aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci konania. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uvádza, ţe sa nestotoţňuje ani s odvolacou námietkou, ţe neboli naplnené zákonné predpoklady § 157 ods. 2 O. s. p. vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, prvostupňový súd sa v odôvodení zaoberal obranou ţalovaného, vyhodnotil predloţené listinné dôkazy, výsluchy svedkov a na základe vykonaného dokazovania zreteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval v konaní za preukázané a ktoré nie (č. l. 162, strana 8 aţ 11 napadnutého rozsudku). Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd riadil. Odôvodnenie rozsudku preto napĺňa zákonné predpoklady vyţadované ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a odvolací súd, stotoţňujúc sa s týmito dôvodmi, za konštatácie ich vecnej správnosti na odôvodnenie napadnutého rozsudku napokon podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odkázal. Ďalšie, v odvolaní uvádzané dôkazy, neboli pred prvostupňovým súdom označené, preto sa nemohol prvostupňový súd s týmito v odôvodnení vysporiadať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.ÚS 209/204 zo dňa 23. júna 2004, podľa ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ 5 Obdo 19/2012 8 rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Krajský súd nezistil v konaní okresného súdu postup, ktorým by došlo k odňatiu práva odvolateľa konať pred súdom. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p.. Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k. 14Cob/183/2010-201 zo dňa 14. októbra 2010 a proti rozsudku Okresného súdu v Ţiline, č. k. 11Cb/262/2008-155 zo dňa 20. januára 2010 podal ţalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm.

  1. c)O. s. p. V dovolaní poukázal ţalobca na rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu a naďalej zotrváva na skutočnostiach uţ uvádzaných v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, ţe v konaní došlo k vadám v rozsahu § 211 ods. 1 O. s. p., čo sa týka vykonaného dokazovania na skutočnosti tvrdené ţalobcom, rozsah skutočne vykonaných prác pre ţalovaného. Súd na objektívne zistenie skutočného rozsahu prác mal vykonať dôkaz ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním, prípadne ďalšími dôkazmi, napr. svedeckými výpoveďami zainteresovaných osôb. Vzhľadom k tomu, ţe nedošlo k takémuto postupu, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dovolaní ţalobca ďalej uvádza, ţe platí zásada, podľa ktorej sa kaţdé podanie, prejav vôle posudzuje podľa obsahu. Namieta, ţe súd týmto smerom nepostupoval pri ujasnení si predmetu konania jednak pri vyhodnotení obsahu ţalobného návrhu, jednak pri vykonaní dokazovania a predloţených dokladov účastníkmi konania. Ţalobca neuvádzal, ţe spornou faktúrou 3/2008 fakturoval práce na Rekonštrukcia MK P. vetvy B, D. Kvalifikovaným spôsobom, z akého dôvodu a aké práce boli touto faktúrou fakturované vo svojej svedeckej výpovedi vysvetlil svedok Ing. D.D., ktorý sa na predmetných prácach zúčastňoval z titulu svojho pracovného zaradenia od začiatku. Je nesporné, ţe ţalobca vykonal pre ţalovaného práce, ktoré vychádzali z uzavretej zmluvy o dielo č. 04/2006, čo sa týka štruktúry, druhu prác, ale v konečnom dôsledku faktúrou č. 03/2008 ţalobca vyfakturoval skutočne vykonané práce, ktoré zohľadňovali naviac práce v zmysle poţiadavky investora v osobe starostu obce. Bolo povinnosťou súdu týmto smerom vykonať dokazovanie, vyhodnotiť ho, či skutočne vykonané práce ţalobcom boli všetky uhradené na základe vystavených faktúr. Je nesporné, a to potvrdil aj vo svojej výpovedi starosta obce, 5 Obdo 19/2012 9 ţe poţadoval od ţalobcu ako dodávateľa naviac práce, čo sa týka šírky komunikácie, presunu hmôt, naviac materiálu a odchýlky od schváleného projektu. Vzhľadom k tomu, ţe súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Jednoznačne z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli o prácach, ktoré budú vykonávané nad rámec pôvodne uzatvorenej Zmluvy o diela, a to jednak ústnou formou a jednak zápisom do stavebného denníka. Pokiaľ sa týka ceny týchto prác, vychádzali z všeobecne platných noriem, uzatvorenej Zmluvy o dielo 4/2006. Ţalobca v dovolaní poukázal aj na ustanovenia § 236 ods. 1 a § 240 ods. 1. Dovolateľ týmto ţiada, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu Ţilina, č. k. 14Cob/183/2010-201 zo dňa 14. októbra 2010 v celom rozsahu zrušil, a to v súlade s § 243b ods. 2 O. s. p. Taktieţ ţiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu Ţilina, č. k. 11Cb/262/2008-155 zo dňa 20. januára 2010 v súlade s § 243b ods. 2 O. s. p. Dovolateľ zároveň ţiada, aby dovolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 17. decembra 2010 došlo Okresnému súdu v Ţiline doplnenie dovolania. Týmto podaním dovolateľ doplnil dôvody dovolania v zmysle § 237 písm.
  2. f)O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolateľa súd nepostupoval v súlade s § 211 ods. 1 O. s. p., na zistenie dôvodnosti uplatneného nároku nevykonal dôkazy na rozsah skutočne vykonaných prác dovolateľom a úhradu za tieto práce, či boli uhradené v celom rozsahu. Zároveň uviedol, ţe zotrváva na ďalších skutočnostiach a tvrdeniach v zmysle podaného dovolania zo dňa 14. decembra 2010 a v zmysle tohto ţiada Najvyšší súd SR vo veci rozhodnúť. Vyjadrenie ţalovaného k podanému dovolaniu došlo Okresnému súdu v Ţiline dňa 4. februára 2011. V ňom poukázal na ustanovenia § 238 ods. 1 - 3 a § 237 O. s. p. Taktieţ navrhol, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. dovolanie zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania tak, ako to uviedol vo vyjadrení k dovolaniu. 5 Obdo 19/2012 10 Ţalovaný uviedol skutočnosti, na základe ktorých, podľa neho, nie je dovolanie ţalobcu dôvodné. Z vykonaného dokazovania povaţuje za zrejmé, ţe medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom cena za dielo bola stanovená na základe rozpočtu, ktorý bol súčasťou zmluvy. Rovnako je nepochybné, ţe predmetnú zmluvu o dielo moţno v zmysle jej ustanovenia bodu 10.2 meniť len formou písomných dodatkov. Zmeny zmluvy o dielo, ktoré by nespĺňali túto formálnu náleţitosť, by boli v zmysle ustanovenia § 40 OZ neplatné. Preberacie protokoly nie sú dôkazom o zmene zmluvy o dielo. V samotných protokoloch sa uvádza, ţe zmluva bola zmenená len jedným dodatkom. Tento dodatok sa však netýka rozsahu diela ani ceny diela. Vo vyjadrení ţalovaný ďalej uvádza, ţe ţalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody o zmene obsahu predmetnej zmluvy o dielo v časti rozsahu diela a v časti ceny za dielo. Ţalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie časti ceny diela za práce, ktoré vykonané neboli. Uvedené potvrdil jednak ţalobca, ako aj ním navrhnutý svedok Ing. D.D.. Následne, keď bola táto skutočnosť potvrdená, ţalobca uviedol, ţe si uplatňuje nárok na zaplatenie prác, ktoré boli na diele vykonané naviac. Toto tvrdenie preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré boli vyhotovené len pre účely súdneho konania a rovnako boli ţalovaným spochybnené. Aj napriek tomu ţalobca nepreukázal, či ním prezentovaný rozsah prác naviac bol skutočne vykonaný. Nepochopiteľné je preto tvrdenie ţalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, ţe dielo vykonal a odovzdal podľa uzatvorenej zmluvy. Je zrejmé, ţe časť diela P. vykonaná nebola. Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby č. 3/2007 ţalovaný spochybnil tým, ţe uviedol, ţe predmetný protokol podpísal v domnienke, ţe sa jedná o prevzatie časti realizovaného diela. V predmetnom protokole je ako popis stavby uvedená rekonštrukcia komunikácií - P., bez ďalšieho špecifikovania jednotlivých vetiev. Ţalovaný skutočne vykonané práce na tejto časti diela aj zaplatil, a to v zmysle ţalobcom vystavených faktúr č. 5/2007 a 19/2007. Keďţe medzi účastníkmi nebola sporná tá skutočnosť, ţe dielo nebolo vykonané v celom rozsahu a z listinných dôkazov vyplývalo, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie časti diela, ktoré nevykonal, nebolo potrebné, aby súd za účelom ustálenia rozsahu diela ustanovil znalca. Ţalobca napokon vykonanie tohto dôkazu ani nenavrhoval. 5 Obdo 19/2012 11 Na základe tohto má ţalovaný za to, ţe ţalobca si pred súdom prvého stupňa nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 O. s. p. Povaţoval za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe ţalobca si návrhom na začatie konania uplatnil nárok z titulu zmluvy o dielo za časť diela, ktoré nerealizoval. Aţ následne, keď bola táto skutočnosť preukázaná, ţalobca zmenil základ svojho návrhu a doţadoval sa zaplatenia prác, ktoré mal na diele vykonať naviac. Svoj návrh však nepodloţil relevantnými skutkovými ani právnymi tvrdeniami, a preto súd prvého stupňa ako odvolací súd vyhodnotil jeho nárok za nedôvodný. V neposlednom rade ţalovaný povaţoval za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe práce, ktoré ţalobca vykonával mimo zmluvou o dielo stanoveného rozsahu, boli kompenzované prácou, ktorú pre ţalobcu vykonávali pracovníci ţalovaného v hodnote 528 350, Sk, t. j. 17 538 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), má náleţitosti vyţadované podľa ust. § 241 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania ţalobcu, skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Ţalobca dovolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj rozsudok odvolacieho súdu. Preto dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s .p., ktoré odseky vymedzujú prípustnosť dovolania v prípade, ţe dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, ak ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci alebo ide o rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. 5 Obdo 19/2012 12 Dovolací súd, preskúmajúc rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj rozsudok súdu odvolacieho konštatoval, ţe prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., keďţe predmetné rozsudky súdu I. a II. stupňa nespĺňajú stanovené kritéria v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., stanovené pre prípustnosť dovolania. Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:
  3. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  4. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
  5. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
  6. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
  7. e)nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
  8. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z vyššie citovaného ustanovenia § 237 O. s. p. teda vyplýva, ţe prípustnosť dovolania môţe zaloţiť existencia niektorej z vád taxatívne vymenovaných pod písm.
  9. a)
  10. g)§ 237 O. s. p. Dovolací súd preto z úradnej povinnosti zisťuje existenciu vád bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., zruší toto rozhodnutie. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ako aj konaní, ktoré im predchádzali, dovolací súd dospel k názoru, ţe tieto netrpia vadami uvedenými v ust. § 237 písm. a), b), c), d),
  11. e)a
  12. g)O. s. p., a preto pre vady tam uvedené nie je daná prípustnosť dovolania ţalobcu, keďţe neboli zistené. Ţalobca v doplnení svojho dovolania, ktoré podal v lehote podľa ust. § 240 O. s. p., prípustnosť dovolania v predmetnej veci odôvodňuje podľa ust. § 237 písm.
  13. f)O. s .p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O odňatie moţnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka konania, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním 5 Obdo 19/2012 13 a hodnotením dôkazov. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Ţalobca - dovolateľ vidí odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe súd nepostupoval v súlade s § 211 ods. 1 O. s. p., keď na zistenie dôvodnosti uplatneného nároku nevykonal dôkazy na rozsah skutočne vykonaných prác ţalobcom a úhradu za tieto práce, či boli uhradené v celom rozsahu. Podľa ust. § 211 ods. 1 O. s. p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náleţitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, ţe sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, ţe sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa ust. § 138 ods. 1, vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Dovolací súd nezistil, ţe v predmetnej veci nebol dodrţaný postup tak, ako to má na mysli ust. § 211 ods. 1 O. s. p., na ktoré poukazuje v doplnenom dovolaní dovolateľ - ţalobca, pričom dovolateľ z tohto vyššie citovaného ustanovenia vyvodzuje povinnosť súdu vykonať dôkazy na preukázanie dôvodnosti ţaloby ţalobcu. Zrejme dovolateľ mal úmysel poukázať na ust. § 213 ods. 4 a 5 O. s. p. Dovolací súd konštatoval, ţe na pojednávaní dňa 13. januára 2010, na ktorom bol prítomný aj ţalobca osobne, súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní ţalobcu dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci bolo vykonané dostatočne dokazovanie v predmetnej veci, aby mohol rozhodnúť, a preto nepochybil, keď neakceptoval procesné návrhy ţalobcu na doplnenie dokazovania. Rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá kritériám vyţadovaným v ust. § 157 O. s. p. Rozsudky sú riadne odôvodnené a vyplýva z nich, o aké dôkazy sa súdy pri ich vydaní opierali, pričom dôkazy hodnotili jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Preto dovolací súd nezistil, ţe by právo ţalobcu na odôvodnenie rozhodnutia, ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného 5 Obdo 19/2012 14 Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), bolo porušené. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaním a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a konania im predchádzajúce nevykazujú vadu konania podľa ust. § 237 písm.
  14. f)O. s. p., t. j. ţe účastníkovi konania - ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to, ţe dovolací súd nezistil splnenie podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. a ani podľa ust. § 237 O. s. p., dovolanie ţalobcu podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm.
  15. c)O. s. p. odmietol, keďţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich náhradu priznal úspešnému účastníkovi - ţalovanému. V dovolacom konaní bol úspešný ţalovaný, ktorý návrh na náhradu trov dovolacieho konania urobil v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu (č. l. 221), pričom si uplatnil trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní za 2 úkony právnej pomoci v hodnote á 612,45 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k dovolaniu) + 2x reţijný paušál 7,41 eur. Dovolací súd priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania za 2 úkony právnej sluţby a 2x reţijný paušál v celkovej výške 1 239,72 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
  16. a)a
  17. b)a § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.