bodu 6.4 zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (na č.l. 5 a nasl. súdneho spisu), ktorý mal vzniknúť, ako sankcia za nedovolené požitie alkoholu na pracovisku v dňoch
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OBZ") medzi objednávateľom - žalobcom zastúpeným konateľom U. X. a poskytovateľom - žalovaným posúdil ako absolútne neplatný právny úkon
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ"), nakoľko svojím účelom a obsahom obchádza zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce"). Zároveň je
okresného súdu zmluva i dojednanie o zmluvnej pokute
bodu 6.4 zmluvy neplatné aj s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, pretože bolo dohodnuté neurčitým spôsobom, aké dielo má byť výsledkom tejto zmluvy. Ustanovenia OZ o neplatnosti právnych úkonov súd prvej inštancie aplikoval odkazujúc na § 1 ods. 2 OBZ. Okresný súd tiež podotkol, že neplatnosť právneho úkonu považuje za prioritný dôvod pre zamietnutie žaloby. Z neplatného záväzku nie je dlžník, žalovaný, povinný plniť a žalobca nie je oprávnený od neho plnenie požadovať. 4.
súdu prvej inštancie ďalej žalobca v konaní nepreukázal namietané porušenie povinností žalovaným dňa
3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP") tak, že svedok sa vyjadril písomne, pretože išlo o výnimočné okolnosti na jeho strane a bolo to v súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania. Ďalší dvaja svedkovia I. R. a J. T. napriek pokynom súdu žalobcom a jeho právnym zástupcom neboli na pojednávanie zabezpečení a predvolanie zo strany súdu neprevzali v odbernej lehote. Okresný súd aplikoval § 198 ods. 3 CSP a zamietol návrh na výsluch týchto svedkov.
súdu prvej inštancie ani neobsahovala náležitosti námietky
2 CSP. Dňa 18. júla 2022 žalobca vzniesol opakovanú námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni z dôvodu príbuzenského a priateľského pomeru zákonnej sudkyne k právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Antonovi Kupšovi a tiež pre nezákonný a svojvoľný postup sudkyne. Súd prvej inštancie na námietku zaujatosti neprihliadol pretože, čo do dôvodu priateľského vzťahu sudkyne s advokátom JUDr. Kupšom išlo o opakovanú námietku z totožného dôvodu, a čo sa týka príbuzenského vzťahu chýbali tvrdenia, dôkazy
2 CSP.
súdu prvej inštancie účelovo prvýkrát návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti
2 CSP. Okresný súd z tohto dôvodu odročil vytýčené pojednávanie, vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v určenej lehote a následne predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Nadriadený súd vrátil vec súdu prvej inštancie bez rozhodnutia z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok. Z toho dôvodu sa návrh na prikázanie veci stal neúčinným. Podaním zo dňa 18. júla 2022 žalobca opakovane podal návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti
2 CSP z dôvodov totožných s dôvodmi uvedenými v prvom návrhu. Okresný súd postupoval
4 CSP, keďže mal za to, že ide o duplicitný, totožný návrh na prikázanie sporu inému súdu, a preto na tento opakovaný návrh žalobcu neprihliadal.
súdu prvej inštancie zároveň tento návrh nebol dôvodom na odročenie pojednávania, ktoré bolo riadne a včas vytýčené na
odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatočné odôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých vyvodil skutkové závery, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý záver riadnym spôsobom vyjadril. Odôvodnenie rozhodnutia
krajského súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu nielen k meritu veci, ale aj k procesnému postupu okresného súdu. 9. Vo vecnoprávnej rovine odvolací súd konštatoval, že okresný súd nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v okolnostiach danej sporovej veci, avšak odvolací súd bol odlišného právneho názoru, a to v časti týkajúcej sa posúdenia neplatnosti zmluvy. Odvolací súd bol názoru, že na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného možno aplikovať § 269 ods. 2 OBZ, keďže zmluvné strany dostatočne určili predmet ich záväzkov.
odvolacieho súdu v danom prípade nešlo medzi zmluvnými stranami o pracovnoprávny vzťah uzavretý v rozpore s § 39 OZ. Dojednanie o zmluvnej pokute
odvolacieho súdu taktiež spĺňa náležitosti vyžadované § 544 OZ.
2 CSP. Ak žalobca tvrdil, že konajúca sudkyňa je voči nemu zaujatá, možno uzavrieť, že išlo iba o subjektívny vnem žalobcu, ktorý nemal svoj reálny základ a ani nebol právne odôvodnený. K opakovane podanému návrhu na prikázanie sporu inému súdu odvolací súd uviedol, že uvedený postup nasvedčuje účelovosti podaného návrhu s úmyslom dosiahnuť odročenie pojednávania iným spôsobom, keďže jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovené nebolo. Procesný postup okresného súdu týkajúci sa vznesených námietok zaujatosti a návrhu na prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad nemožno vyhodnotiť ako postup, ktorým by bola odňatá žalobcova možnosť konať pred súdom v rámci ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a prístup k súdu. Rovnako nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti, nakoľko sporové strany mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti súdu, predkladať a označovať dôkazy.
odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval v súlade s článkom 6, článkom 8 a článkom 10 CSP a v spojení s § 179 ods. 1 CSP tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. 12. K námietke týkajúcej sa nevykonania dokazovania výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov odvolací súd poukázal na výzvu okresného súdu stranám sporu, aby zabezpečili prítomnosť svedkov a na to, že zároveň predvolal svedka R., P., V. a T. z dôvodu, aby nebolo zmarené pojednávanie, a to z adries, ktoré označil právny zástupca žalobcu. K zabezpečeniu týchto svedkov aj napriek snahe súdu prvej inštancie nedošlo. Následný postup okresného súdu, keď zamietol návrhy na vykonanie dôkazov
3 CSP, bol
odvolacieho súdu správny a žalobcovi nebolo týmto odňaté právo konať pred súdom.
dovolateľa súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť vo veci samej predtým, než bude rozhodnuté o námietkach zaujatosti (§ 57 CSP). Dovolateľ v podanom dovolaní doslovne citoval znenie prvej námietky zaujatosti zo dňa
jeho názoru táto námietka zaujatosti má všetky náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 CSP, a preto o nej musí rozhodnúť nadriadený súd. V námietke zaujatosti sú uvedené všetky tvrdenia k namietaným skutočnostiam, pričom nie je možné vyhovieť žiadosti súdu a preukázať tvrdenia o príbuzenskom a priateľskom pomere, pretože je nepochybné, že žalobca nedisponuje dôkazmi týkajúcich sa iných ľudí, typu rodný list a pod., a zároveň je zrejmé, že ani z rodného listu nemôže vyplývať pomer napr. sesternica a bratranec. V dovolaní dovolateľ doslovne citoval aj tretiu námietku zaujatosti zo dňa 20. júla 2022 (na č.l. 171 a nasl. súdneho spisu). Podotkol, že súd prvej inštancie túto nijako nevybavil, a ani sa o nej nijako nezmieňuje. Krajský súd
dovolateľa ohľadne nesprávneho procesného postupu týkajúceho sa námietok zaujatosti neuskutočnil žiadnu nápravu, postup súdu prvej inštancie považoval za správny. Dovolateľ zhrnul, že
jeho názoru o každej námietke zaujatosti malo byť rozhodnuté nadriadeným súdom, čo sa však nestalo. 15. Súd prvej inštancie
dovolateľa uplatnil nesprávny procesný postup, aj čo sa týka žalobcovho druhého návrhu na prikázanie sporu zo dňa
dovolateľa je nepochybné, že o návrhu na prikázanie sporu inému súdu sa musí konať predpísaným spôsobom. Pôvodný návrh nastal (v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku, na čo žalobca iba zabudol) neúčinným (teda platí, akoby nikdy ani nebol podaný), čo je zrejmé aj z prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/3/
dovolateľa označiť aj vykonané dokazovanie a jeho rozsah. Dovolateľ podotkol, že dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku preukázať ani nemohol, pretože mu súd prvej inštancie v tomto zámerne zabránil, keď nevykonal žiadne dokazovanie, napriek tomu, že ho žalobca navrhoval. Krajský súd v odvolacom konaní ani v tomto smere nevykonal žiadnu nápravu. Žalobca na preukázanie toho, že druhá dychová skúška vykonaná dňa
ktorého žalobca v námietkach zaujatosti neustále tvrdil, že zákonná sudkyňa JUDr. Anna Plichtíková a právny zástupca žalovaného JUDr. Anton Kupšo sú v príbuzenskom pomere, čo právny zástupca žalovaného kategoricky odmieta a ide o číry nezmysel a výmysel právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný je názoru, že odvolací súd vo svojom odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, nie je mu možné vytýkať žiadne pochybenie, odôvodnenie je zrozumiteľné a logické. Žalobcove dôvody, či už podanej žaloby, odvolania a dovolania, sa neustále opakujú bez ohľadu na to, aby žalobca reálne zhodnotil skutočnosti, ktoré boli potvrdené rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu. Žalovaný má za to, že dovolanie nie je dôvodné a zo strany žalobcu sú popierané reálne fakty.
žalovaného súdy postupovali hmotnoprávne, ako aj procesne správne. 20. Na základe vo vyjadrení uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
CSP dovolanie žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd„ alebo „dovolací súd"), ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený
1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm.
ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 23. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 24. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú vadu zmätočnosti
ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť na nápravu najzávažnejších procesných pochybení, t.j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov, ako prvkov naplnenia princípu právnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020, I. ÚS 204/2023). K námietkam zaujatosti 28. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ napáda procesný postup konajúcich súdov vo vzťahu k vybaveniu troch námietok zaujatosti voči zákonnej sudkyni, keď súd prvej inštancie nepredložil ani jednu z týchto námietok nadriadenému súdu a na uplatnené námietky zaujatosti neprihliadol. 29.
1 CSP sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám alebo k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k sporovým stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to buď:
dohovoru (v obsahu týchto práv
dohovoru a
ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by na to nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca. 31. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh strany sporu (
1 CSP) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (
Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Pokiaľ ide o návrh strany sporu na vylúčenie sudcu označovaný v súlade s terminológiou CSP ako námietka zaujatosti, právny poriadok ustanovuje aj zákonnú ochranu pred šikanóznymi, neodôvodnenými, alebo účelovými námietkami zaujatosti. Z CSP je zrejmé, že konajúci súd po uplatnení námietky zaujatosti nie je povinný predložiť vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o takejto námietke za každých okolností. 32.
2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 33.
1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
2 CSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
b) CSP alebo na dovolací dôvod
f) CSP. To, že v spore rozhodoval vylúčený sudca je zároveň možné zároveň namietať aj ako odvolací dôvod
1 písm. c) CSP, ako aj dovolací dôvod
f) CSP, nakoľko s prihliadnutím na podané dovolanie by preskúmaním prípustnosti dovolania
e) CSP prekročil dovolateľom stanovený rozsah dovolacieho prieskumu.
2 CSP. O príliš neurčité vymedzenie dôvodov na vylúčenie sudcu pre jeho pomer k zástupcovi strany sporu išlo rovnako aj v prípade tvrdení žalobcu o príbuzenskom vzťahu medzi právnym zástupcom žalovaného a sudkyňou obsiahnutých v druhej námietke zaujatosti.
žalobcu sa jedná o krajne neštandardné konanie sudkyne, ktoré je nezákonným a svojvoľným postupom (č.l. 171 a nasl. súdneho spisu). Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že súd prvej inštancie sa k zvolenému procesnému postupu ohľadne vybavenia tretej námietky nevyjadril a túto explicitne nespomenul ani v odôvodnení rozsudku vo veci samej.
najvyššieho súdu žalobcovi dostatočnú odpoveď aj vo vzťahu k tretej námietke zaujatosti. Dovolací súd odkazuje v tejto súvislosti na napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorého „ak sa námietka v prvom rade týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudkyne a v jej rozhodovacej činnosti, ktoré u žalobcu mohli vyvolať subjektívny dojem zaujatosti konajúcej sudkyne, tak bolo nevyhnutné konštatovať, že obsahovo mala námietka zaujatosti svoj pôvod len v postupe sudcu, a tým nebolo možné konštatovať, že vec prejednávala vylúčená sudkyňa".
f) CSP musia mať na to, aby bolo možné zo strany dovolacieho súdu konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, relevantnú mieru intenzity.
najvyššieho súdu nedostatok týkajúci sa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že odvolací súd sa explicitne nezmienil o tretej námietke zaujatosti žalobcu za súčasného stavu, keď sa všeobecné odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku zjavne obsahovo vzťahuje aj na uplatnenú tretiu námietku zaujatosti, nemôže mať relevantnú mieru intenzity pre účely posúdenia napadnutého rozhodnutia ako zmätočného s poukazom na dôvod prípustnosti dovolania
f) CSP.
názoru ústavného súdu v namietanej veci sťažovateľov na zistený skutkový stav aplikoval relevantnú zákonnú úpravu a jeho právne závery nemožno hodnotiť ako také, ktoré by popierali zmysel a účel tejto právnej úpravy". K opakovanému návrhu na prikázanie sporu inému súdu
4 zákona o súdnych poplatkoch, a preto má súd prvej inštancie pokračovať v konaní (č.l. 91 a nasl. súdneho spisu). Dovolací súd zistil, že žalobca podal totožný druhý návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad dňa 18. júla 2022 (č.l. 141 a nasl. súdneho spisu) opätovne bez toho, aby zaplatil súdny poplatok splatný podaním návrhu
1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. 46. Najvyšší súd uvádza, že ak sa návrh na prikázanie sporu v dôsledku pasivity žalobcu stane zo zákona neúčinným, ani následné zaplatenie poplatku nemôže vyvolať jeho účinky. Následkom nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na prikázanie sporu preto nemôže byť vymáhanie súdneho poplatku alebo zastavenie konania. Na neúčinný návrh na prikázanie sporu z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku
dovolacieho súdu je potrebné nahliadať spôsobom, ako keby ani nebol podaný v kontexte prípadného vymáhania súdneho poplatku a ďalšieho pokračovania v konaní bez rozhodnutia o prikázaní sporu nadriadeným súdom. Súd prvej inštancie totižto na takýto návrh nebude ďalej prihliadať a bude pokračovať v prejednávaní sporu aj napriek tomu, že nadriadeným súdom nebolo o takomto návrhu rozhodnuté. 47. Najvyšší súd však nesúhlasí s názorom dovolateľa, že neúčinnosť návrhu na prikázanie sporu odvodená od § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch znamená, že na návrh sa bude nahliadať ako keby nebol podaný aj pre účely skúmania možnosti uplatnenia procesného postupu spočívajúcom v neprihliadnutí na podaný návrh s poukazom na § 39 ods. 4 CSP. Dovolateľom načrtnutý výklad § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch ohľadne neúčinnosti návrhu na prikázanie sporu inému súdu je
dovolacieho súdu v priamom rozpore s účelom § 39 ods. 4 CSP, ktorý bol
dôvodovej správy zahrnutý do procesnoprávnych predpisov z dôvodu odstránenia šikanóznych návrhov na prikázanie sporu inému súdu. Dovolací súd uvádza, že pokiaľ by sa pristúpilo na dovolateľom preferovaný výklad,
ktorého by sa malo na neúčinný návrh na prikázanie sporu inému súdu
4 zákona o súdnych poplatkoch pri posudzovaní nového návrhu z hľadiska § 39 ods. 4 CSP hľadieť akoby neexistoval, poskytol by sa stranám sporu jednotný návod ako efektívne a opakovane predlžovať sporové konanie, čo je v priamom rozpore s účelom § 39 ods. 4 CSP a princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. 48. Dovolací súd dodáva, že pre účely posúdenia možnosti neprihliadnutia na totožný a opakovaný návrh na prikázanie sporu inému súdu
4 CSP je nevyhnutné rozlišovať medzi neúčinnosťou a neexistenciou skôr podaného návrhu na prikázanie sporu inému súdu. Aj keď je zjavné, že pôvodný návrh je z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku s prihliadnutím na § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch neúčinný, najvyšší súd uzatvára, že pre účely posúdenia nového návrhu z hľadiska § 39 ods. 4 CSP je potrebné tento neúčinný, avšak existujúci skôr podaný návrh, vziať do úvahy. Dovolací súd s poukazom na uvedené sumarizuje, že postup súdu prvej inštancie, keď neprihliadol na opakovaný návrh na prikázanie sporu inému súdu
4 CSP a rozhodol rozsudkom vo veci samej bez toho, aby predložil tento návrh nadriadenému súdu, nie je nesprávnym procesnom postupom, a preto v kontexte tejto dovolacej námietky nie je daná prípustnosť dovolania
f) CSP. K návrhu na odročenie pojednávania zo dňa
1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 51. Dovolací súd pripomína, že samotná identifikácia nesprávneho procesného postupu súdu na odôvodnenie prípustnosti dovolania
f) CSP nestačí, pokiaľ dovolateľ súčasne riadne nevymedzí aj namietané porušenie práva na spravodlivý proces, resp. dostatočne závažný zásah do procesných práv spadajúcich do množiny práv patriacich pod právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd sa preto ďalej zaoberal tým, či mohlo byť do procesných práv žalobcu zasiahnuté v dôsledku vymedzeného nesprávneho procesného postupu súdu relevantnou mierou spôsobilou odôvodniť prípustnosť dovolania na podklade vymedzenej vady zmätočnosti.
Pozornosti dovolacieho súdu tiež neuniklo, že celkové konanie žalobcu v prejednávanom spore vykazuje znaky obštrukcie s cieľom opakovane oddialiť prejednanie sporu a rozhodnutie súdu, čo taktiež znižuje vážnosť identifikovaného procesného pochybenia súdu prvej inštancie z pohľadu relevantnosti jeho uplatnenia v dovolacom konaní. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 15/2023 zo dňa 11. januára 2023, ktorý v tomto spore tiež vzhliadol účelovosť v procesnom postupe žalobcu, ktorý mal
jeho názoru už pri prvotnom odročení pojednávania konať v úmysle dosiahnuť odročenie pojednávania. S prihliadnutím na uvedené
najvyššieho súdu dovolateľova argumentácia nie je ani v tejto časti spôsobilá odôvodniť prípustnosť dovolania
f) CSP, keďže vzhľadom na spomenuté okolnosti nič nenasvedčuje tomu, že by bolo zasiahnuté namietaným nesprávnym procesným postupom súdu do procesných práv žalobcu relevantnou mierou intenzity vyžadovanou pre konštatovanie prípustnosti dovolania na podklade označenej vady zmätočnosti. 53. Pre úplnosť najvyšší súd opätovne pripomína, že dovolacie konania majú slúžiť len na nápravu najzávažnejších procesných pochybení spôsobujúcich celkovú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, preto nie každé procesné pochybenie súdov nižších inštancií musí byť považované z pohľadu dovolacieho súdu za relevantné pre naplnenie dôvodu prípustnosti dovolania
f) CSP. K dokazovaniu
žalobcu preukázať pozitívny výsledok dychovej skúšky žalovaného. Žalobca súdu prvej inštancie taktiež oznámil, že prítomnosť svedka I. R. na pojednávanie zabezpečí, ostatných svedkov zabezpečiť nevie, a preto požiadal súd prvej inštancie o ich predvolanie (č.l. 53 súdneho spisu).
1 CSP z adries označených žalobcom (č.l. 134 a nasl. súdneho spisu). Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. K samotnému rozsahu voľnej úvahy súdu pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania
1 CSP sa najvyšší súd opakovane vyjadroval (pozri napríklad 4Cdo/100/2018 alebo 5Cdo/202/2018) nasledovne: „procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,
ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument,
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené". 59. Najvyšší súd je po nahliadnutí do podania žalobcu (č.l. 102 a nasl. súdneho spisu) názoru, že súd prvej inštancie neuplatnil nesprávny procesný postup, keď zamietol návrh žalobcu na výsluch svedka T. V., keďže z predložených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca sám vopred spochybnil výpovednú hodnotu navrhovaného dôkazu, a preto sa súdu prvej inštancie mohlo odôvodnene javiť, že tento dôkaz vo väzbe na skutkové tvrdenia žalobcu nemôže disponovať vypovedacou potenciou. Samotné zamietnutie návrhu na výsluch svedka preto nemôže predstavovať nesprávny procesný postup súdu, keďže súd prvej inštancie pri zamietnutí návrhu na výsluch svedka rešpektoval rozsah jeho voľnej úvahy
1 CSP. 60. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhov na výsluchy ostatných svedkov najvyšší súd dáva do pozornosti, že CSP obsahuje špeciálnu právnu úpravu výsluchu svedka v sporovom konaní, ktorá obsahuje ďalší špeciálny dôvod pre zamietnutie návrhu na výsluch svedka.
1 CSP súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
2 CSP, ak súd nariadi výsluch
odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.
3 súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal písomne; tým nie je dotknutá povinnosť
odseku 2. Zároveň svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla.
1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
2 CSP ak nemožno postupovať
odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
1 CSP ak súd svedka predvolá, v predvolaní označí strany a predmet konania.
3 CSP, ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne. 61. Výsluch svedka je popri vykonaní dôkazu listinou najbežnejším dôkazom v sporovom konaní. Súd nariaďuje výsluch svedka vzhľadom na prejednávací princíp sporového konania na návrh strany sporu. Súčasné procesnoprávne predpisy sporového konania preferujú zabezpečenie svedka stranou sporu, ktorá jeho výsluch navrhla. Zamietnutie návrhu na výsluch svedka
3 CSP prichádza do úvahy, ak strana sporu svedka na pojednávanie nezabezpečí napriek svojej povinnosti
1 CSP v dôsledku svojej pasivity alebo tiež, ak sa svedka nepodarí zabezpečiť na pojednávanie predvolaním
1 CSP. Pre riadne odôvodnenie zamietnutia návrhu na výsluch svedka postačuje poukázať na pasivitu strany sporu, ktorá výsluch svedka navrhla, a na jej zodpovednosť za zabezpečenie svedka na pojednávanie v súlade s § 197 ods. 1 CSP alebo v prípade uplatnenia procesného postupu
2 CSP postačuje poukázať na dostatočné úsilie súdu o zabezpečenie svedka na pojednávanie. 62. Najvyšší súd po nahliadnutí do napadnutého rozsudku konštatuje, že odvolací súd sa zaoberal námietkou ohľadne postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na výsluch svedkov I. R., G. P. a J. T.
3 CSP a vo svojej podstate skonštatoval, že súd prvej inštancie doručením výzvy stranám sporu, aby zabezpečili navrhnutých svedkov na pojednávanie a zaslaním predvolania týmto svedkom, aby sa dostavili na pojednávanie vynaložil dostatočnú snahu odôvodňujúcu aplikáciu § 198 ods. 3 CSP na pojednávaní. Dovolací súd sa s týmto názorom odvolacieho súdu stotožňuje. Keďže sa svedkov napriek vynaloženiu dostatočného úsilia zabezpečiť nepodarilo, nemožno považovať za nesprávny procesný postup, keď súd prvej inštancie zamietol návrhy na vykonanie výsluchu svedkov
3 CSP. Dovolací súd je názoru, že dovolateľ v podanom dovolaní neprimerane prenáša zodpovednosť za zabezpečenie svedkov na konajúce súdy, pričom opomína svoju procesnú pasivitu, ktorá primárne spôsobila jeho dôkaznú núdzu v tomto sporovom konaní. S poukazom na to, že dovolací súd na podklade námietok dovolateľa nezistil nesprávny procesný postup konajúceho súdu, dovolacie konanie je aj v tejto časti nutné považovať za neprípustné. 63. Na okraj najvyšší súd poznamenáva, že nahliadanie na písomné podanie predvolaného svedka P., ktorým ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, ako na písomnú výpoveď svedka
3 CSP nie je dôvodné. Procesný postup súdu smerujúci k získaniu písomnej výpovede svedka má svoje procesné pravidlá a podmienky, ktoré garantujú elementárnu mieru kontradiktórnosti takéhoto výsluchu, pričom tieto neboli v prejednávanej veci naplnené. Dovolací súd v tejto súvislosti vidí na podklade dovolateľových námietok pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nebolo korigované ani napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu. Pozornosti dovolacieho súdu však v nadväznosti na uvedené tiež neuniklo, že pokiaľ by aj súd prvej inštancie nevyhodnotil písomné výpoveď
3 CSP, ale nanajvýš ako čestné prehlásenie, na rozhodujúcom skutkovom závere súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal namietané porušenie povinnosti žalovaného by sa nič nezmenilo. Vzhľadom na uvedené je predmetné pochybenie konajúcich súdov z pohľadu tohto sporového konania zanedbateľné, a preto nemôže dosahovať požadovaný stupeň závažnosti, ktorý by odôvodňoval prípustnosť dovolania
f) CSP. O trovách konania
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.