Obsah (11)

§ 34§ 379§ 2§ 77§ 291§ 24§ 292§ 294§ 27§ 420§ 421

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/37/2024 Identifikačné číslo spisu: 2123208575 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 34zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je v napadnutej časti potrebné v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach

§ 379

- § 380 CSP, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie je v napadnutej časti vecne správne, nakoľko registrový súd dostatočne zistil skutočný stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia registrového súdu, ktoré považoval za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

1. V odôvodnení uznesenia, po citácii ustanovenia § 2 CMP, odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že Špecializovaný trestný súd vykonateľným uznesením sp. zn. 15T/8/2022 zo dňa
2. októbra 2023, právoplatným dňa
3. októbra 2023 zrušil zaistenie majetku spoločníka Ing. J. G., a to 1/2 obchodného podielu obchodnej spoločnosti MERUS, spol. s r.o., so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 548 464, výška vkladu spoločníka MERUS, spol. s r.o.: 444.800,00 Eur, rozsah splatenia: 444.800,00 Eur, čo de facto zodpovedá výške obchodného podielu obvineného Ing. J. G. v obchodnej spoločnosti MERUS, spol. s r.o.
4. Poukázal na jeden zo základných účelov zriadenia a vedenia obchodného registra a zbierky listín, ktorým je verejné sprístupnenie údajov o zapísaných subjektoch v obchodnom registri dôležitých a nevyhnutných pre tretie osoby, ktoré vstupujú so zapísanými subjektmi do právnych vzťahov (SUCHOŽA, J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár, Bratislava, EUROUNION, 2003, s. 73). Upriamil pozornosť na to, že z úpravy okruhu zapísaných údajov do obchodného registra

§ 2

zákona o obchodnom registri vyplýva, že tieto údaje majú poskytnúť základné relevantné informácie od vzniku zapísaného subjektu až po jeho zánik, t.j. po výmaz z obchodného registra. Z časového hľadiska existencie zapísaného subjektu preto zapísané údaje majú dávať prehľad o aktuálnom stave zapísaného subjektu v obchodnom registri (zápis vzniku spoločnosti, zápis o zrušení spoločnosti a právnych dôvodoch zrušenia spoločnosti, zápis o vstupe spoločnosti do likvidácie, o skončení likvidácie, zápis údajov o konkurznom a vyrovnacom konaní, až po výmaz zapísaného subjektu z obchodného registra). Uviedol, že okrem uvedených údajov zapisovaných do obchodného registra sú súčasťou povinne zapisovaných údajov základné identifikačné údaje o zapísaných subjektoch (obchodné meno, právna forma, sídlo, IČO), ďalej údaje týkajúce sa štatutárnych orgánov alebo osôb oprávnených konať v mene zapísaného subjektu, údaje o členoch dozorných orgánov, údaje o spoločníkoch, ako aj údaje o výške a rozsahu splatenia základného imania a o vkladoch a rozsahu splatenia vkladov spoločníkov.

1. Odvolací súd vyslovil názor, že registrový súd postupoval správne, keď výrokom II. uznesenia rozhodol aj o zapísaní do časti - Ďalšie právne skutočnosti - Iné ďalšie právne skutočnosti: Špecializovaný trestný súd pracovisko Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 15T/8/2022 zo dňa
2. októbra 2023, právoplatným dňa
3. októbra 2023 zrušil zaistenie majetku spoločníka Ing. J. G.. K tvrdeniu odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nevzhliadol žiadne z uvedených dôvodov, ktoré by viedli k zrušeniu výroku II. napadnutého uznesenia. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. t) Zákona o obchodnom registri,

ktorého sa do obchodného registra zapisuje zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe v trestnom konaní a zrušenie tohto zaistenia. Zákon teda ukladá súdu povinnosť zapísať nie len údaje o zaistení, ale aj údaje o zrušení zaistenia majetkovej účasti v právnickej osobe. Zákon zároveň nerozlišuje dôvody zrušenia zaistenia, resp. neuvádza, že by sa v niektorých prípadoch zrušenie zaistenia do obchodného registra nezapisovalo. Prvoinštančný súd nepochybil, rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď výrokom II. napadnutého uznesenia rozhodol o zapísaní do časti Ďalšie právne skutočnosti - Iné ďalšie právne skutočnosti údaj: Špecializovaný trestný súd pracovisko Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 15T/8/2022 zo dňa 27. októbra 2023, právoplatným dňa 27. októbra 2023 zrušil zaistenie majetku spoločníka Ing. J. G.. 9. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie spoločnosť Pivnica Radošina s.r.o., so sídlom v Seredi (ďalej aj „dovolateľ“) v zmysle ust. § 420 písm.

1. f)a ust. § 421 ods. 1 písm.
2. b)Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadami zmätočnosti, ktoré sa priečia základným zásadám civilného procesu. Poukázal na to, že k zrušeniu zaistenia majetku Ing. J. G.V. v obchodnej spoločnosti prišlo rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 15T/8/2022 z 27. októbra 2023 a to na základe nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL ÚS 1/2021-164 z 27. septembra 2023, ktorým ústavný súd rozhodol o nesúlade právnych predpisov a rozhodol zároveň o ich protiústavnosti, resp. nesúlade s medzinárodnými zmluvami, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Dovolateľ poukázal na závery vyslovené ústavným súdom v odôvodnení nálezu. Konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre zápis do obchodného registra, a ktoré bolo následne zrušené, nemalo byť nikdy vydané, nakoľko orgán pri jeho vydávaní vychádzal z právnej normy, ktorá bola v rozpore s ústavou a následne bola táto norma rozhodnutím Ústavného súdu SR zrušená a teda stratila účinnosť. Účinky nálezu na jednotlivé subjekty pritom pôsobia ex tunc, t. j. od počiatku a uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadniť ako zásadnú pri posudzovaní správnosti vykonania zápisu v intenciách krajského súdu. Dovolateľ ďalej uviedol, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv a jedným z nich je nevyhnutne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia predstavuje garanciu možnosti kontroly súdneho rozhodnutia súdom vyššej inštancie. V súvislosti s tým poukázal dovolateľ na stanovisko NS SR uverejnené pod R 2/2016, ako aj rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/120/2019, sp. zn. 8Cdo/152/2018, sp. zn. 5Cdo/57/2019, sp. zn. 4Cdo/3/2019, sp. zn. 7Cdo/7/2020, ako aj ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07 a I. ÚS 402/08. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za vnútorne rozporné, nekonzistentné, neprehľadné, t. j. pre rozhodnutie zásadnej právnej otázky neponúka z hľadiska jej riešenia náležité odôvodnenie. Vytýkal súdu, že jeho závery, uvedené v odseku 13 odôvodnenia, sú formalistické a bez podrobnejšieho vysvetlenia, pričom nereagoval na zásadnú argumentáciu, ktorú v podanom odvolaní predostrel účastník. Namietal, že nemožno akceptovať stav, v ktorom by existoval záznam, že k samotnému zaisteniu došlo, i keď v podobe zápisu o jeho zrušení. Vyslovil názor, že pokiaľ teda rozhodnutie ústavného súdu prezumovalo protiústavnosť zaistenia majetku je povinnosťou ostatných súdov svojou činnosťou nastoliť stav, ako keby k samotnému zaisteniu majetku a zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra nikdy nedošlo. 10. Dovolateľ podal dovolanie aj z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP. Právnu otázku zásadného právneho významu, ktorá doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi NS SR riešená sformuloval tak, že či „možno ustanovenie § 2 ods. 1 písm.
4. t)zák. č. 530/2003 Z. z. interpretovať tak, že povinnosť registrového súdu vykonať zápis o zrušení zaistenia majetku sa vzťahuje aj na prípady, keď ustanovenie zákona, na podklade ktorého bolo uznesenie o zaistení majetku vydané, bolo nálezom Ústavného súdu SR vyhlásené za protiústavné?“. Záver, ku ktorému dospeli vo veci konajúce súdy označil za nesprávny, nakoľko súdy pristúpili čisto len ku gramatickému výkladu a to bez zohľadnenia potreby účelu aplikovaného zákonného ustanovenia. Poukázal na záver ústavného súdu, ktorý za jeden z dôvodov vyhlásenia protiústavnosti napadnutého ustanovenia označil skutočnosť, že napadnuté ustanovenie vytváralo priestor na také zásahy do vlastníckeho práva dotknutých osôb, ktoré sú, resp. môžu byť v konkrétnom prípade neprimerané a odporujúce zásade ochrany legálne nadobudnutého majetku. Uviedol, že o uvedené ide aj v tomto prípade, keď obchodný podiel v spoločnosti nikdy nebol nadobudnutý (a táto skutočnosť nikdy nebola preukázaná) v súvislosti s protiprávnou činnosťou a ani nebol na takúto činnosť použitý. Pokiaľ ústavný súd svojím rozhodnutím zmiernil následky poškodenia obchodného mena a to aj v intenciách právnych vzťahov s potencionálnymi záujemcami a klientami, interpretácia, ktorú nastolil odvolací súd v napadnutom rozhodnutí tento stav udržiava, čím vytvára ďalšie zásahy do práv účastníka. Záverom uviedol, že sa domnieva, že interpretácia, ktorú zvolil v dovolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd, je v rozpore so základnými požiadavkami ochrany práv. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodovanie o dovolaní

ustanovenia § 35 CSP (ďalej aj ,,dovolací súd“ alebo „NS SR“) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený v dovolacom konaní v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 12.

ustanovenia § 2 odseku 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), na konania

tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie vyjadruje vzťah subsidiarity CSP k CMP tak, že v prípade, ak Civilný mimosporový poriadok ako procesný kódex „lex specialis“ nemá osobitnú úpravu, aplikuje sa Civilný sporový poriadok ako procesný predpis „lex generalis“. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje komplexnú úpravu dovolania, pretože má len dve ustanovenia o dovolaní (ust. § 76 a ust. § 77, ktoré predstavujú odchýlky od právnej úpravy obsiahnutej v CSP. 13.

ustanovenia § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej aj „účastník“) a konanie

tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 14.

ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 15.

§ 77

CMP dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 16.

ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17.

ustanovenia § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená. 18. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ vyvodzuje jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP. 19. Dovolateľ prípustnosť dovolania založil konkrétne na ustanovení § 420 písm.
4. f)CSP tvrdiac, že došlo k takým vadám zmätočnosti, ktoré sa priečia základným zásadám civilného procesu. 20. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm.
5. f)CSP sa uplatňuje aj v mimosporovom konaní. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu aj

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (viď sp. zn. II. ÚS 383/06). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

1. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom (riadnom alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje zákonom požadované náležitosti, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
2. Z obsahu spisu vyplýva, že registrový súd začal konať vo veci na základe doručenia uznesenia vydaného Špecializovaným trestným súdom pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 15T/8/2022 z
3. októbra 2023, teda konanie sa na registrovom súde začalo bez návrhu. 23.

§ 291ods.

1 CMP ak sa konanie o zosúladenie údajov začína bez návrhu, registrový súd v uznesení o začatí konania uvedie, aké údaje majú byť do obchodného registra zapísané. 24.

§ 24

CMP konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu, alebo vydaním uznesenia o začatí konania. 25.

§ 292ods.

1 CMP účastníkmi konania o zosúladenie údajov sú navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údaje majú byť do obchodného registra zapísané alebo z obchodného registra vymazané. 26.

§ 294ods.

CMP návrh na začatie konania alebo uznesenie o začatí konania doručí registrový súd účastníkom a vyzve ich, aby sa vyjadrili, či s vykonaním zápisu údajov do obchodného registra súhlasia alebo, aby uviedli skutkové tvrdenia alebo právne dôvody, ktoré bránia vykonaniu zápisu. 27.

§ 27

CMP, ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk. 28. Ako vyplýva z odseku 9 odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie, súd upustil od postupu

§ 291ods.

1 CMP s poukazom na článok 12 CMP. 29. Ak súd začína konanie vydaním uznesenia, potom je uznesenie o začatí konania procesnou podmienkou. Toto uznesenie nahrádza návrh na začatie konania. Začatie konania spôsobuje významné právne následky a je preto nevyhnutné, aby účastníci, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať vedeli o prebiehajúcom konaní a mohli kvalifikovane uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti. V konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu sa formálne konanie začína urobením procesného úkonu procesným súdom - vydaním uznesenia o začatí konania. Ak návrh na začatie konania nebol podaný, je vydanie uznesenia o začatí konania procesnou podmienkou pre priebeh konania a preto

názoru dovolacieho súdu odporuje ustanoveniam CMP postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesenie o začatí konania nevydal s odkazom na článok 12 Základných princípov CMP a konštatovaním, že ak by tak nepostupoval, tak by nekonal bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb a následne nepostupoval

§ 294ods.

1 CMP a bez tohto postupu, majúc za to, že údaje zapísané v obchodnom registri, ktoré sú predmetom konania, nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, hoci v zmysle CMP samotné konanie, spôsobom zodpovedajúcim zákonu, vôbec nezačalo.

1. Z obsahu odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že hoci súd nevydal uznesenie o začatí konania, konanie nezačalo na návrh, vydal
2. februára 2024 v zmysle § 8 zák. č. 530/2003 Z. z. potvrdenie o vykonaní zápisu navrhovaných údajov. So zreteľom na uvedené dovolací súd dal za pravdu dovolateľovi, že v konaní došlo k vadám zmätočnosti, ktoré sa priečia základným zásadám civilného procesu.
3. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a to v celom rozsahu s odkazom na § 77 CMP,

ust. § 449 ods. 2 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ust. § 450 CSP), nakoľko nápravu nebolo možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne v súlade s ustanoveniami CMP a v odôvodnení rozhodnutia sa podrobne vysporiada s prípadnými námietkami.

1. Len na dôvažok dovolací súd dodáva, že neušlo jeho pozornosti, že Ing. J. G. nie je spoločníkom spoločnosti Pivnica Radošina, s.r.o., jej spoločníkom je spoločnosť MERUS, spol. s r. o. Šaľa, IČO: 36 548 464, ktorej spoločníkom bol do
2. júna 2024 aj Ing. J. G. (výpis z obchodného registra vedeného Okresným súdom Trnava Oddiel: Sro, Vložka č.: 15239/T).
3. Vzhľadom na zrušenie vo veci vydaných uznesení v dôsledku nenaplnenia ust. § 420 písm. f) CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania) dovolací súd sa už nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pretože by to bolo nadbytočné (viď bod 28 uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1VCdo/1/2018 z
4. marca 2018, z ktorého vyplýva, že „dovolací súd sa z povahy dovolacieho dôvodu uplatneného

§ 420

CSP zaoberá najprv týmto dovolacím dôvodom a ak zistí, že je daný, dovolacím dôvodom uplatneným

§ 421CSP sa už nezaoberá, pretože by to bolo neefektívne.

Existencia dovolacieho dôvodu

§ 420

CSP zakladá totiž nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania“).

1. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.