d) Trestného poriadku dovolanie obvineného L. V. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I. trestným rozkazom, sp. zn. 0T/22/2021, z
1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tam podrobne rozvedenom skutkovom základe. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov na výkon, ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov. Proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 0T/22/2021, z 24. mája 2021 podal obvinený L. V. dovolanie (č. l. 155) s poukazom na dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, keďže obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Z ustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že jednou z podmienok pre prípadne ,,úspešné“ podanie dovolania, ktorú musia oprávnené osoby (okrem ministra spravodlivosti) splniť, je využitie ich zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku (s výnimkami uvedenými v druhej a tretej vete tohto ustanovenia). Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľným nedostatkom dovolania, ktorý má za následok odmietnutie dovolania
d) Trestného poriadku.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1 Trestného poriadku. Najvyšší súd konštatuje, že ak obvinený L. V. v konaní vedenom pred okresným súdom nevyužil svoje právo podať proti trestnému rozkazu okresného súdu opravný prostriedok (vzdal sa práva podať odpor aj za všetky oprávnené osoby - čl. l 75) - odpor, deklaroval tak svoju spokojnosť s trestným rozkazom vo všetkých jeho výrokoch. V takom prípade sa použije záver, že obvinený sa v ďalšom konaní nemôže procesne účinným spôsobom (podaním dovolania) domáhať ochrany svojich práv, ak sa v predchádzajúcich štádiách konania o tieto práva náležitým spôsobom nezaujímal a nestaral (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým, nie spiacim). Najvyšší súd dopĺňa, že pod podaním riadneho opravného prostriedku v predmetnom konaní by napriek tomu nebolo možné rozumieť ,,len“ využitie práva podať odpor proti trestnému rozkazu
1 veta prvá Trestného poriadku. Odpor podaný obvineným proti trestnému rozkazu nie je možné stotožňovať s pojmom riadny opravný prostriedok (ktorého uplatnenie je požadované ustanovením § 372 Trestného poriadku) z dôvodu, že priamo nevyvoláva prieskumné konanie týkajúce sa rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odporu je procesný úkon, ktorým strana v konaní pred súdom odmieta ,,skrátenú“ formu predmetného trestného konania a s ktorým zákon v dôsledku jeho včasného podania osobou na to oprávnenou ukladá súdu povinnosť prejednať vec na hlavnom pojednávaní v zmysle § 355 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Naopak, pod riadnym opravným prostriedkom treba rozumieť podanie odvolania proti rozsudku, ktorým by súd rozhodol po zrušení trestného rozkazu na základe riadne a včas podaného odporu prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní - R 8/2011. Najvyšší súd uzatvára, že nakoľko obvinený v konaní pred okresným súdom nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, nesplnil tak podmienku pre podanie dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Táto právna skutočnosť súčasne predstavuje neodstrániteľnú chybu konania, ktorú by nebolo možné napraviť ani po výzve
1 Trestného poriadku. Najvyšší súd pre úplnosť dopĺňa, že iný procesný postup by prichádzal do úvahy len v tom prípade, ak by podal dovolanie minister spravodlivosti, ktorý na rozdiel od ostatných osôb oprávnených na podanie dovolania, disponuje uvedeným právom bez využitia možnosti podania riadneho opravného prostriedku [t. j. aj proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým je trestný rozkaz - viď § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku]. V dôsledku absencie Trestným poriadkom predpokladaných formálnych podmienok preto najvyšší súd ďalej bližšie neskúmal právnu argumentáciu obvineného obsiahnutú v podanom dovolaní; vyššie formulovaný záver najvyššieho súdu o prípustnosti dovolacieho prieskumu napadnutého trestného rozkazu ministrom spravodlivosti, hoc aj na podklade identickej právnej argumentácie ako je tá, ktorú prezentoval v podanom dovolaní obvinený, tým nie je dotknutý. S ohľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného L. V. odmietol postupom
d) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.