2 zákona č. 328/1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení (ďalej len „ZKV“) a v súlade s touto výzvou žalobcovia podali svoju žalobu. Z obsahu výzvy Krajského súdu v Bratislave vyplývalo, že žalovaný zapísal do konkurznej podstaty úpadcu (okrem iného) aj parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré sú vedené ako pozemnoknižná vložka č. 1 pre k. ú. I. v časti A/I. ako spoločný les bývalých urbárnikov.
identifikácie parciel sú parcely vedené v registri E/KN ako parcela č. XXXX/X - les o výmere 316.861 m2 a parcela č. XXXX/X - pasienok o výmere 26.256 m
3 OSP bez osobitného rozhodnutia. Krajský súd z obsahu spisu v rámci skúmania podmienok konania zistil, že žalobca 3/ J.S. a žalobca 22/ Q. J. zomreli pred podaním žaloby, preto výrokom I. konanie o žalobe žalobcov 3/ a 22/ ex offo aj bez návrhu zastavil.
2 ZKV doručená subjektu označenému ako Urbárska spoločnosť Nitrianske Hrnčiarovce, Ing. Ján Vaňo (čl. 29 spisu), ale to, že táto lehota doposiaľ nebola skončená. Z tohto hľadiska bolo
názoru súdu možné podať žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu vlastníkmi nehnuteľností parc. č.. a č. XXXX/X v k. ú. I. resp. spoločenstvom. Pre rozhodovanie v danom incidenčnom konaní bolo tiež relevantné, že správca sám veci zo súpisu (doposiaľ) nevyradil a naďalej ich považuje za súčasť majetkového portfólia úpadcu určeného k speňaženiu. Súd prvej inštancie mal za to, že nemôže odoprieť ochranu dotknutých práv žalobcov len z dôvodu, že konkurzný súd nesprávne doručil výzvu na podanie vylučovacej žaloby subjektu bez právnej subjektivity, ktorý však takto označil samotný úpadca ako subjekt, ktorý realizuje práva v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami.
žalovaného nastať z dôvodu, že parc. č. XXXX/X . nie je les, ale lesný pozemok a parc. č. XXXX/X nie je les, ale pasienok, a teda sa
žalovaného na ne nevzťahuje režim zákonného čl. XIX/1898 a zákona č. 2/58 Sb. 12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Urbárske spoločenstvá „spravujúce“ spoločné lesné pozemky, boli zrušené zákonom č. 2/1958 Sb., pričom tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov, alebo ak ich výmera nepresahovala 50 ha, mohli byť odovzdané do obhospodarovania aj družstvám. V prípade, že súčasťou lesa boli aj pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstvu, alebo ak toto nebolo v obci zriadené, tak boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných pasienkov (§ 3 ods. 1 zákona č. 2/1958 Sb.). Subjekt, ktorému bol takto do obhospodarovania odovzdaný les alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval pojmom „obhospodarovateľ“, nie vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovaným pozemkom ostalo zachované individuálnym vlastníkom, t. j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev.
2/1958 Sb., odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýkalo dovtedajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostali spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere
svojich podielov. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedala zistiť, platilo, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom. Existencia pozemkových spoločenstiev bola obnovená zákonom č. 181/1995 Z. z., pričom pozemkovým spoločenstvom
tohto zákona sa rozumelo aj lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), a jeho členmi sa mohli a môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu na spoločnej nehnuteľnosti, takže za členov pozemkového spoločenstva sú považovaní všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bolo a je nedeliteľné. 13.
súdu prvej inštancie patria obe parcely, ktorých vylúčenia zo súpisu sa žalobcovia domáhajú, do spoločnej nehnuteľnosti. V prípade parcely č. XXXX/X (pôvodne ako PKN vložka č. 1 v k. ú. I.), táto je evidovaná ako lesné pozemky a po schválení ROEP bola zapísaná na LV č. XXXX. V prípade parcely č. XXXX/X (pôvodne ako PKN vložka č. 1 v k. ú. I.), táto je evidovaná na LV č. XXXX ako trvalé trávne porasty. Z výpisu pozemkovej knihy je zrejmé, že na strane A je vlastníctvo vo vložke uvedené ako spoločný les bývalých urbarialistov v celosti (čl. 45 spisu). Užívateľom predmetných parciel boli Štátne lesy Topoľčany, čo vyplýva z identifikácie parciel a zo žiadosti o oznámenie podkladov pre zápis v evidencii nehnuteľnosti (čl. 15-16 spisu). Z ďalších písomností v spise vyplýva, že predmetnú parcelu dlhodobo užívajú Lesy SR, š. p. (čl. 890-900). Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade oboch parciel sa jedná o les. Poukázal na zápisnicu MNV v Nitrianskch Hrnčiarovciach zo dňa 13.6.1958, z ktorej vyplynulo, že zástupca odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Nitre odovzdal Krajskej správe lesov v Nitre - lesnému závodu v Nitrianskej Strede „spoločný les“ zrušeného útvaru bývalých urbárnikov v Nitrianskych Hrnčiarovciach zapísaný v k. ú. I. parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X (ako aj ďalšie parcely, ktoré však nie sú predmetom tohto sporu), pričom v prípade parcely č. XXXX/X je v zápisnici uvedené, že sa jedná o výmeru 316.861 ha, pričom
pozemnoknižného zápisu ide o les a v skutočnosti je to les. V prípade parcely č. XXXX/X je v predmetnej zápisnici uvedené, že parcela má výmeru 26.256 ha, pričom
pozemnoknižného zápisu ide o pasienok, ale v skutočnosti je to les.
právnej úpravy zákona č. 2/58 Sb. po zániku niekdajších (lesných) spoločenstiev ostalo vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti zachované v prospech jej jednotlivých vlastníkov (spoluvlastníkov).
súdu zostalo vlastníkom (žalobcom) zachované, nemali títo dôvod uplatňovať si nárok na dané parcely formou reštitúcie. Zároveň parcely, ktoré sú predmetom konania sp. zn. 10Cbi/1/2009, neboli predmetom reštitučného konania, na ktoré žalovaný poukazoval. Uzavrel, že parcely č. XXXX/X. a č. XXXX/X, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobcovia domáhajú, nebolo možné uplatňovať formou reštitučných nárokov, a teda ich uplatnenia žalobou o vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu je možné. Sporné nehnuteľnosti nikdy neprešli do vlastníctva štátu, tieto boli len v správe krajskej správy lesov a vlastníctvo k nim zostalo zachované. Je tak vylúčené, aby sa ich vydania domáhali vlastníci od štátu formou reštitučných nárokov. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval vlastníctvo žalobcov, resp. by preukazoval, že silnejšie právo patrí úpadcovi. Zároveň nepreukázal ani tú skutočnosť, že by sa jednalo o nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo bolo potrebné uplatniť v reštitúcii. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu tomuto patrili, ani že by v priebehu konkurzného konania úpadca tento majetok nadobudol, súd prvej inštancie výrokom II. dotknuté nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty. 18. Záverom uviedol, že žaloba bola podaná postupne viacerými spoluvlastníkmi, ktorí však neboli vyzvaní na jej podanie postupom
Právoplatnosťou uznesenia č. k. 10Cbi/1/2009 - 1013 vstúpil do konania tiež žalobca 37/ - spoločenstvo, ktoré je oprávnené konať pred súdom za všetkých podielových spoluvlastníkov. Nový zákon o pozemkových spoločenstvách umožnil spoločenstvu konať za vlastníkov, čím zákonodarca reagoval na stav, kedy v prípade veľkého množstva spoluvlastníkov aplikačne vznikali neriešiteľné situácie, keď stranou sporu mali byť stovky spoluvlastníkov na to, aby sa dovolali súdnej ochrany. Takýto stav nielenže bránil spravodlivosti, ale sťažoval aj postup súdu, ktorý by musel konať so všetkými vlastníkmi. Prijatím ustanovenia § 16 ods. 2 ZoPS však nastala situácia, že spoločenstvo
ZoPS zo zákona koná v súdnom konaní v mene a na účet vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú na základe ich vlastníctva podielu k nehnuteľnosti členmi spoločenstva. V predmetnom konaní preto nastala situácia, že v časti si vlastníci uplatňovali svoj nárok jednotlivo (do dňa 9.2.2021) a od uvedeného dátumu ich nárok už legitímne uplatňuje žalobca 37/, ktorý zároveň uplatňuje práva všetkých podielových spoluvlastníkov z LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. I.a to aj s ohľadom na skutočnosť, že doposiaľ neuplynula prekluzívna lehota na podanie excindačnej žaloby.
1 CSP, keďže žalobcovia 25/ a 26/ žalobu zobrali späť z dôvodov na ich strane, nakoľko nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, o vylúčenie ktorej v tomto spore ide. V tomto prípade žalobca 25/ a 26/ zobrali späť žalobu bez toho, aby sa jednalo o reakciu na správanie sa žalovaného. Preto procesne zavinili zastavenie konania o žalobe podanej žalobcami 25/ a 26/, preto súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcom 25/ a 26/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). 21. Na záver súd prvej inštancie
1 CSP rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcom 3/, 15/ a 22/ nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď v prípade konania o žalobe týchto žalobcov došlo k zastaveniu konania, ktoré nezavinil žalovaný, avšak neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť na náhradu trov konania v tomto prípade zaviazaný, keď žalobcovia 3/ a 22/ zomreli ešte pred podaním žaloby a žalobca 15/ zomrel síce až po podaní žaloby, avšak počas konania stratil aktívnu legitimáciu a dedičské konanie bolo zastavené (výrok V.).
1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 24. Žalovaný bol názoru, že rozhodnutie súdu je predčasné. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že sporné nehnuteľnosti nikdy netvorili pasienkové spoločenstvo
zákonného článku X z roku 1913, a z toho dôvodu nemohol nikdy nastať dôsledok uvedený v zákone č. 81/1949 Sb., teda že vlastníctvo prešlo na JRD v obci. Ďalej uviedol, že pre ustálenie, či nehnuteľný majetok ne/tvoril majetkový substrát pasienkového spoločenstva, bolo potrebné zaobstarať zakladajúce listiny tohto spoločenstva, a to z dôvodu, že
zákonného čl. X/1913 povinnosť vytvorenia spoločenstva sa týkala spoluvlastníkov nedeliteľných spoločných pastvín vzniknuvších spôsobmi uvedenými v ustanovení § 1 daného zákonného článku. V ďalšom poukázal odvolateľ na § 25 a § 26 zákonného článku X/1913, majúc za to, že pozemok parc. č. E 1488/5 vyhovoval ustanoveniu § 26 zákonného čl. X/1913, a je teda potrebné skúmať, či aj táto nehnuteľnosť tvorila substrát pasienkového spoločenstva, alebo nie. 25. Odvolanie podali aj žalobcovia 25/ a 26/ len voči výroku IV. rozsudku, ktorým súd priznal žalovanému voči nim nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Uviedli, že sú právnymi nástupcami po V. G. zomr. XX.X.XXXX, ktorý v čase podania žaloby bol podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel, preto v roku 2009 žalobcovia 25/ a 26/ ako do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi podali žalobu dôvodne. S ohľadom na ukončenie dedičského konania po V. G., osvedčením o dedičstve č. k. 17D/180/2016 zo dňa 23.1.2018, ktorého predmetom boli aj podiely poručiteľa na dotknutých nehnuteľnostiach, tieto žalobcovia 25/ a 26/ nezdedili, dedičmi sa stali žalobcovia 27/ a 28/. S ohľadom na uvedené preto žalobcovia 25/ a 26/ zobrali žalobu späť, nakoľko podiely na parcelách v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi nezdedili. Záverom uviedli, že v čase podania žaloby podali žalobu dôvodne a boli aktívne legitimovaní na jej podanie, pričom s poukazom na výsledok dedičského konania, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 8.2.2018 však aktívnu legitimáciu na účasť v konaní na strane žalobcovi stratili, preto zobrali následne žalobu späť. Odvolaciemu súdu navrhli, aby o náhrade trov konania v osobách žalobcov 25/ a 26/ rozhodol
CSP tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nárok žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcom 25/ a 26/ neprizná. 26. Žalobcovia 2/ až 37/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na § 153 ods. 2 CSP, ohľadom žalovaným uplatnených prostriedkov procesného útoku a obrany, ako aj na skutočnosť, že na pojednávaní 30.5.2024 boli poučení
CSP, pričom skutočnosti ním uvádzané v odvolaní pred súdom prvej inštancie neprezentoval a ani nenavrhol doplniť dokazovanie. V ďalšom uviedli, že je zrejmé, že výzva na podanie žaloby bola konkurzným súdom zaslaná nesprávnemu subjektu, ktorý nebol vlastníkom dotknutých parciel, pričom sú toho názoru, že predmetné parcely nemali byť zaradené do súpisu majetku konkurznej podstaty, nakoľko sa jednalo, a aj v súčasnosti sa jedná, o lesy. Odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 27. K odvolaniu žalobcov 25/ a 26/ sa vyjadril žalovaný, majúc za to, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali strany sporu (žalobcovia 25/ a 26/ a žalovaný), v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP), proti rozsudku, proti ktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal podané odvolania v rozsahu a z dôvodov v nich uvedených (ktorými je odvolací súd
1 CSP viazaný), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok
1 CSP ako vecne správne rozhodnutie vo výrokoch II. a III. potvrdil. 31.
1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 32.
2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 39. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. 40. Ďalej najvyšší súd uvádza, že
1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3). 41. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sporové strany boli súdom prvej inštancie
CSP poučené, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zápisnica z pojednávania č. l. 1584). Zo zápisnice ďalej vyplýva, že súd vyzval sporové strany
CSP na zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, pričom ani jedna strana nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie. Je zrejmé, že sporové strany nemali iné návrhy na doplnenie dokazovania a ani v záverečnej reči nevyjadrili žiadne výhrady k predmetu, či spôsobu dokazovania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu nezistil. 42. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalovaného, uvádzané v odvolaní na vykonanie dokazovania (zaobstaranie zakladajúcich listín spoločenstva či tangovaný nehnuteľný majetok ne/tvoril majetkový substrát pasienkového spoločenstva) ako aj poukaz na použitie § 25 a § 26 zákonného článku X/1913 na prejednávanú vec, sú oneskorené a neprípustné, nakoľko tieto tvrdenia a argumenty mohol žalovaný uviesť už skôr, avšak tak neučinil a prvýkrát ich uviedol až v podanom odvolaní, t. j. po uplynutí koncentračnej lehoty (§ 149, § 153 ods. 2, 3, § 154 CSP). Ide o tzv. „novoty", pre uplatnenie ktorých v odvolacom konaní neboli naplnené podmienky (§ 366 CSP) a žalovaný naplnenie týchto podmienok navyše ani netvrdil. V odvolaní prvýkrát predostreté argumenty sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd na ne neprihliadol. K odvolaniu žalovaného vo vzťahu k ostatným výrokom prvoinštančného rozhodnutia 43. Odvolací súd vo vzťahu k napadnutým ďalším výrokom uvádza, že v odvolaní žalovaného sa nenachádza právna ani skutková argumentácia odôvodňujúca podanie odvolania, ktoré má smerovať proti výroku I., III., IV. a V. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a ku týmto ani žalovaný konkrétne odvolacie dôvody ani neformuloval. 44. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku I. a VI. napadnutého rozsudku (zastavenie konania, priznanie náhrady trov konania žalovanému) odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol s poukazom na § 386 písm.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej hradili všetky trovy, ktoré vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnej“ strane konania náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložila. Pokiaľ by súd v tomto prípade nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi 25/ a 26/ nepriznal, odoprel by tejto strane ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku, ktorým je aj majetkové právo
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právo na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny, pretože náhrada trov súdneho konania tiež súvisí s majetkovým právom strany.
1 CSP. 54. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
ktorého sa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní (o odvolaní žalobcu 25/ a 26/) bol úspešný žalovaný, preto mu bola výrokom VI. priznaná plná náhrada odvolacích trov voči žalobcom 25/ a 26/. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, boli v plnej miere úspešní žalobcovia 2/, 4/, 5/, 6a/, 7a/, 8a/, 9a/, 10aa/, 11/, 12a/, 13/, 14a/, 16a/, 16b/ 17/, 18/, 19aa/, 19ab/, 20a/, 21a/, 23/, 24/, 27/, 28/, 29a/, 30/, 31/, 32a/ - 32p/, 33a/, 34a/, 35/, 36aa/, 37/, preto im výrokom III. ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
ustanovení § 463 - § 467 a § 469 a § 484 Občianskeho zákonníka. 58.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 59.
1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (ods. 2) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. (ods. 3) 60.
CSP, právny nástupca
a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (ods. 1). Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. (ods. 2) Právnemu nástupcovi
odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia
(ods. 3)
1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§ 432 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.