Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/10/2025 Identifikačné číslo spisu: 6124379749 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 36ods.

1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 7.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 8.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 9.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 10.

§ 12ods.

2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 11.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 12.

§ 15ods.

1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 13.

§ 14ods.

3 zákona o UK, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní. 14.

§ 2ods.

4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 15.

§ 261ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „Ob

Z“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

§ 261ods. 8 Ob

Z, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

1. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP. Konanie o predmetnom peňažnom nároku bolo začaté dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica a po splnení podmienok podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tento spor pokračuje na príslušnom súde podľa CSP v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP) [m. m. 5Ndob/3/2023].
2. Upomínací súd postúpil spor na ďalšie konanie Mestskému súdu Bratislava III ako súdu kauzálne príslušnému, nakoľko mal za to, že ide o obchodnoprávny spor. To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Z ust. § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 2 ObZ je zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny, musí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku. Z hľadiska obchodného záväzkového vzťahu na strane subjektu verejného práva by muselo ísť o zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a na strane podnikateľa o výkon jeho podnikateľskej činnosti. Uvedené požiadavky musia byť splnené pri vzniku záväzkového vzťahu, v opačnom prípade o obchodnoprávny vzťah nepôjde.
3. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca si podanou žalobou uplatnil peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného užívaním pozemku vo vlastníctve žalobcu v dobe od 01.09.2022 do 12.12.2022 bez právneho dôvodu. Žalovaný nárok teda nie je vyvodzovaný zo vzájomného záväzkového vzťahu strán, ktorý by bol založený obchodnou zmluvou a ktorý by súvisel so zabezpečovaním verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky na strane žalobcu a podnikateľskou činnosťou na strane žalovaného. Žalobca zjavne nárok opiera výhradne o svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku a ochranu tohto práva, ktorého súčasťou je právo pozemok užívať. Taktiež aj zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu (z časti D označenej ako „Uplatňovaný peňažný nárok“, z bodu „skutočnosti významné pre rozhodnutie“) vyplýva, že žalobca si návrhom neuplatňuje obchodnoprávny nárok (č. l. 2 spisu). Vzhľadom na predmet a právny charakter záväzkového vzťahu strán z bezdôvodného obohatenia, za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, nemožno naň aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom v danej veci zo spisu aktuálne nevyplýva ani žiadna iná okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť obchodnoprávny charakter sporu.
4. Najvyšší súd podporne a primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndc/18/2024 zo dňa 25.9.2024 podľa ktorého: „Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Keďže však strany sporu síce sú podnikateľmi, avšak nemajú medzi sebou uzatvorenú zmluvu, z ktorej by vyplývali vzájomné práva a povinnosti, teda odplatný podnikateľský vzťah dodávateľ-odberateľ, v prejednávanej veci takáto zmluva neexistuje, a preto vzniká bezdôvodné obohatenie, pri ktorom nie je rozhodujúce aké postavenie majú tieto subjekty práva, či sú alebo nie sú podnikateľmi, ale rozhodujúce (je to), či v niektorom z nich nevzniká majetkový prospech na úkor druhého subjektu. Nedochádza tak k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, ale naplnenie zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia.“
5. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že predmetný spor má charakter občianskoprávny a nie obchodnoprávny. Preto na jeho prejednanie nie je daná kauzálna príslušnosť súdu podľa § 22 CSP [tu podľa § 22 písm. a) CSP] a nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný.
6. Nakoľko v danom prípade bolo zistené, že sa nejedná o obchodnoprávny spor, je zrejmé, že postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako súdu kauzálne príslušnému, nebol správny. Vzhľadom na uvedené sa preto v spore prednostne neaplikuje ust. § 22 CSP upravujúci kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch. V danom spore je tak na konanie príslušný všeobecný súd žalovaného. Preto za aplikácie § 13 v spojení s § 12 ods. 2 CSP, príslušným súdom na konanie v spore je Mestský súd Bratislava IV.
7. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.