Obsah (4)

§ 78§ 420§ 449§ 450

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/1/2024 Identifikačné číslo spisu: 3819202483 Dátum vydania rozhodnutia: 19.03.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025

posledných informácií, ktoré majú k dispozícii bola H. slobodná a bezdetná, a preto ako jediní dedičia prichádzajú do úvahy žalobca 1/ a žalobkyňa 2/. 4. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal správne za zistené, že v čase podania žaloby existovala ďalšia potenciálna dedička po poručiteľovi Y. U., jeho dcéra H., ktorá však nevystupovala v konaní ako strana sporu. Vzhľadom na to bolo potrebné prisvedčiť následnému postupu súdu , keď

§ 78ods.

2 CSP žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, keďže účastníkmi tohto konania musia byť všetci dedičia, keďže rozhodnutie o vlastníckom práve ich právnych predchodcov by sa dotýkalo ich práv a oprávnených záujmov ako dedičov.

1. Odvolací súd v bode 25 odôvodnenia nepovažoval za relevantné, že žalovaný výslovne v konaní nepoprel tvrdenia žalobcov 1/, 2/ o tom, že H. U. zomrela pred podaním žaloby ako bezdetná a neponúkol v tomto smere vlastné skutkové tvrdenia (§151 ods. 1, 2 CSP). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 a súd k nej pristupuje z úradnej povinnosti, i keď to žiadna zo strán sporu výslovne nenamieta.
2. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, keďže účastníkmi tohto konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi Y. U.X.. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vždy vedie k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 53/2001, sp. zn. lCdo 99/2012, 2Cdo 283/2013, 3Cdo 201/2007 a ďalšie). Ďalšie úvahy súdu prvej inštancie, týkajúce sa vecnej nedôvodnosti žaloby, boli potom nadbytočné. Spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa týka (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 358/2015). Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov 1/ a 2/, týkajúce sa merita veci, odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže samotný záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie bol (s poukazom na § 78 ods. 1, 2 CSP) spôsobilý pre záver o nutnosti zamietnutia žaloby.
3. Proti tomuto rozsudku podal i žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ , každý samostatne v zastúpení advokátmi, včas dovolanie .
4. Žalobca 1/ podal dovolanie

§ 420, písm.

f) CSP s tým, že nesprávnym procesným postupom mu ako strane znemožnil aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces. Okrem iných dôvodov uviedol, že nie je zrejmé z dôvodov napadnutého rozsudku, akým dôkazným spôsobom dospel k záveru, že potencionálne existuje ďalší žalobca. Toto nevysvetlenie kľúčovej okolnosti, a ani jej nedokázanie dôkaznými prostriedkami evokuje arbitrárnosť rozhodnutia, a tiež je vždy takou vadou konania, ktorá predstavuje porušenie práva na. spravodlivý proces. Rovnako treba nazerať na uvedené porušenie, že rozhodnutia súdov boli prekvapivé v tom, že prvoinštančný súd ako spornú neuviedol

neho samého neúplnú vecnú aktívnu, legitimáciu na strane žalobcov ako spornú, keď za spornú považoval iba hmotnú právnu otázku, ku ktorej sa už malo viesť dokazovanie. Nepriamo tým však odňal žalobcom právo preukazovať aspoň spôsobom, ako ho naznačil odvolací súd v uvedenom bode

1. Hoci dovolateľovi odvolací súd ponúka určité prípadné dôkazné prostriedky, tak toho z dôvodu, že v prvoinštančnom konaní nebola vecná legitimácia označená ako sporná zmysle § 181 ods. 2 CSP, tak sa uprelo právo žalobcom k dokazovaniu okolností spornej povahy. Odvolací, súd už nepreskúmaval vec komplexne, a to pre stotožnenie sa s prvoinštančným rozsudkom, so zhora uvedeným dôvodom zamietnutia žaloby, čím ostatné odvolacie námietky zostali v odvolacom konaní ponechané bokom, a teda odňal právo konať pred súdom na dvojinštančnej úrovni. Tento procesný postup súdu, že si sám osoboval právo, ktoré patrí jedine strane, je takou vadou konania, ktorá vo svojej podstate znemožnila žalobcom 1/ a 2/ , aby bola vec meritórne prejednaná aj na odvolacej inštancii. Išlo o zásadný zásah do procesných práv najmä práva na prejednanie veci samej, ktorým bolo odňaté ústavné právo prístupu k spravodlivosti.
2. Ďalej uviedol, že po viacerých, žiadostiach a urgenciách mu bol doručený v mesiaci apríl 2023 úmrtný list z Rakúskej republiky vydaný príslušným matričným úradom k 30.3.2023,

ktorého pani H. U. narodená XX.XX.XXXX D. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX B. XX,XX R.. D. D.. Súčasne z úmrtného listu vyplýva, že zomrela bez akýchkoľvek pozostalých osôb. Táto dodatočne zistená skutočnosť podporuje dovolaciu tézu, že išlo o okolnosť, ktorú súdy nijako nezisťovali, ale naopak za správnu považovali iba vlastnú domnienku o jej existencii.

1. Žalobca 1/ navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. Žalobkyňa 2/ v zastúpení advokátkou v dovolaní zo dňa 29.05.2023 okrem iného namietala, že potom ako súd prvej inštancie po vrátení veci znovu pojednával vec dňa 27.04.2022, po prednesoch strán v zmysle § 181 ods. 2 CSP, neuviedol, že tvrdenie ohľadne úmrtia H. U. považuje za spornú okolnosť (tak ako to neuviedli súdy ani v predchádzajúcich dvoch rozhodnutiach). Jediné čo v konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci zostávalo sporné, bola naďalej konfiškácia sporného majetku, ako je to uvedené na str. 3 zápisnice o pojednávaní, a preto sa ďalšie dokazovanie obmedzilo len vo vzťahu ku sporným okolnostiam, čiže ku konfiškovaniu majetku a pod. Ak nebolo toto tvrdenie zaradené medzi sporné skutočnosti, tak logicky považovali žalobcovia v 1) a v 2) rade svoje skutkové tvrdenie, že dcéra Y. U. je mŕtva, a že nezanechala po sebe potomkov za nesporné najmä pre potreby uzatvorenej aktívnej vecnej legitimácie. Zo znenia § 181 ods. 2 CSP vyplýva, že súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a teda ak nepoprela žalovaná toto skutkové tvrdenie, tak logicky malo byť nesporným tvrdenie žalobcov v 1/ a 2/. Žalovaná nikdy nepoprela skutkové tvrdenie, že jediní preživší dedičia po poručiteľovi sú žalobcovia 1/ a 2/. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní postupoval nesprávne keď na zistený skutkový stav neaplikoval ustanovenie § 149 CSP,

ktorého prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia.

1. Namietala, že skutková okolnosť, že by H. U. v čase rozhodovania ešte žila, alebo kto sú jej potomkovia, a kde žijú nebola overená. Ani z jedného z rozsudkov nevyplýva, že by súdy mali túto skutočnosť preukázanú. V tomto smere nijaký dôkaz (najmä súd prvej inštancie) neprodukovali a bez akéhokoľvek tvrdenia si súdy vytvorili hypotézu, že H. U. ešte môže žiť (ako 111 ročná), alebo nežije. Vo svetle uvedeného súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal mať údajne (bez akýchkoľvek dôkazov) zistené, že v čase podania žaloby existovala ďalšia potenciálna dedička ( 111 ročná ) po Y. U..
2. Ďalej uviedla zhodne so žalobcom 1/, že napokon po viacerých žiadostiach a urgenciách bol obstaraný úmrtný list z Rakúskej republiky vydaný príslušným matričným úradom k 30.03.2023,

ktorého pani H. U. narodená XX.XX.XXXX D. M., zomrela dňa XX.XX.XXXX B. XX,XX R.. D. D.. Súčasne z neho vyplýva aj to, že zomrela aj bez akýchkoľvek pozostalých osôb. Táto dodatočne zistená skutočnosť, navzdory hypotetickej domnienke súdov nižších inštancií dokazuje opak, a len podporuje dovolaciu tézu, že ide o okolnosť, ktorú súdy v konaní nijako nedokazovali, ale naopak za správnu považovali iba vlastnú opačnú domnienku v neprospech strany žalobcu, čo je zásadná procesná vada.

1. Uvedená skutočnosť podporuje a osvedčuje prípustnosť dovolania v tom smere, že domnelé úvahy súdov bez dôkazov o akejkoľvek nastolenej skutočnosti, vedú k nesprávnym zisteniam, a potom aj majú procesné dôsledky ako bolo uvedené zhora. V tomto ohľade bol ich záver predčasný, spôsobili tak vadu konania, pre ktorú sa žalobcom 1/ a 2/ ukrátili možnosť konať pred súdom v plnom rozsahu svojich práv, najmä na meritórne prejednanie veci samej.
2. V závere dovolania žalobkyňa v 2) rade dáva do pozornosti dovolacieho súdu aj ten procesný moment, ktorý zistila až v čase vyhlásenie napadnutého rozsudku dňa 15.03.2023, a ktorý zodpovedá dovolaciemu dôvodu

§ 420písm.

e) CSP. Žalobkyňa v 2) rade pri vyhlásení napadnutého rozsudku registrovala iné personálne obsadenie senátu, než bolo jeho zloženie v čase, kedy vec ako odvolacia napadla na odvolací súd. Zo svojej pozície žalobkyňa v 2) rade nevie verifikovať, prečo a na základe akého postupu či rozhodnutia a vôbec akých závažných dôvodov došlo k tejto personálnej zmene, a preto je nútená namietnuť správne obsadenie senátu. Za správne považuje rozhodovanie a aj vyhlasovanie rozsudku o odvolaní totožným senátom, aký bol pri napadnutí veci, teda s predsedníčkou JUDr. Sopkovou a prísediacimi sudcami JUDr. Anderleovou a JUDr. Anovčinom.

1. Žalobkyňa 2/ navrhovala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/70/2022-219 zo dňa
2. marca 2023 zrušil a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6C/14/2019-169 zo dňa 19.05.2022a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrila.
4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné, a preto

§ 449

ods.1 CSP napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a

§ 450CSP vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie

§ 420písm.

f) CSP 19.

§ 420písm.

f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20.

§ 78

ods.1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. 21.

§ 78

ods.2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

odseku

2. Dovolací súd zistil, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to z rozsudku zo dňa
3. júna 2010, sp.zn. 2 Cdo/205/2008,

ktorého : „ Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“. 23. Z uvedeného je zrejmé, že súd

predmetu konania skúma vždy vecnú legitimáciu aj bez návrhu. Dovolací súd dopĺňa, že skúmaniu vecnej legitimácie predchádza skúmanie procesných podmienok týkajúcich sa spôsobilosti byť účastníkom konania u sporových strán. Pred rozhodnutím vo veci súd musí overiť, či sporové strany majú spôsobilosť byť účastníkom Rovnaká povinnosť overiť spôsobilosť byť účastníkom konania sa týka aj subjektov, ktorí neboli účastníkmi konania, ale tvoria s nimi nútené spoločenstvo. Pre nedostatok núteného spoločenstva je postačujúce, ak absentuje ako sporová strana čo i len jeden z členov núteného spoločenstva, avšak jeho právna subjektivita v čase začatia konania musí byť súdom preskúmaná. Nútené spoločenstvo totiž môžu tvoriť iba subjekty majúce spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda účastníci konania, ktorí majú spôsobilosť byť účastníkom konania.

1. Dovolací súd zistil, že odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje na strane žalobcov nútené spoločenstvo a ďalšie preskúmanie odvolacích dôvodov preto neuskutočnil. Právny záver o nútenom spoločenstve však nemá poklad v obsahu spisu. Odvolací súd ďalšie odvolacie argumenty žalobcov 1/ a 2/, týkajúce sa merita veci, považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže samotný záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie bol ( s poukazom na § 78 ods. 1, 2 CSP) spôsobilý pre záver o nutnosti zamietnutia žaloby.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolacom konaní predložili úmrtný list vydaný Matričným úradom v Kittsee, Spolková Krajina Burgerland, Rakúska republika č. 00192/2023

ktorého H. U. zomrela dňa XX.XX.XXXX D. D.. Konanie vo veci bolo začaté dňa 10.júna

1. V čase začatia konania teda, nútené spoločenstvo dedičov pozostávalo iba so žalobcov 1/ a 2/. Okruh účastníkov núteného spoločenstva preto zodpovedal okruhu žalobcov.
2. Dovolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom došlo k procesnej vade v zmysle § 420, písm. f) CSP.
3. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok