← Slovensko

určenie zmluvy o úvere za bezúročnú a bez poplatkov

Obsah (6)§ 43§ 13§ 15§ 19§ 22§ 2

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndob/54/2024 Identifikačné číslo spisu: 5723202059 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

Okresného súdu Martin zrejmé, že žalobkyňa úverovú zmluvu uzavrela ako podnikateľka - fyzická osoba a finančné prostriedky z úveru sú poskytnuté na výkon podnikania. Žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin. 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a súdny spis

§ 43ods.

2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že zo Zmluvy o úvere nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu nevystupovala ako spotrebiteľ. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa je v uvedenej úverovej zmluve označená okrem iného aj údajmi zo živnostenského registra a že úver je

zmluvy poskytnutý na podnikateľské účely v zásade nevylučuje spotrebiteľský charakter sporu a spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti Mestský súd Bratislava III poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/14/2017 a 3Obdo/37/

  1. Mestský súd Bratislava III je názoru, že v zmysle uvedeného je príslušným súdom na konanie o tomto spore Okresný súd Martin, na ktorom bola žaloba podaná.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Martin, vzhľadom na predloženie nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu veci Okresným súdom Martin v zmysle § 43 ods. 2 CSP tento nesúhlas prejednal a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením je dôvodný a príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Martin. 4.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 5.

§ 15

CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého má právnická osoba adresu sídla. 6.

§ 19písm.

d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. 7.

§ 22písm.

a) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave. 8.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.

§ 2ods.

16 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice.

  1. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné zodpovedať otázku či predmetom tohto konania je občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor. Predmetom sporu je okrem iného určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a že zmluva o úvere je neplatná. Argumentácia žalobkyne je založená na tvrdení, že zmluvu o úvere uzatvárala v postavení spotrebiteľa, avšak záver o tom, či postúpený spor je sporom týkajúcim sa spotrebiteľskej zmluvy, bude možné urobiť až po vykonaní dokazovania. Pre posúdenie či žalobkyňa je alebo nie je spotrebiteľom a či sa na vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou vzťahuje právna úprava ochrany spotrebiteľa, nepostačuje, že v úverovej zmluve je žalobkyňa označená údajmi zo živnostenského registra a že jej bol úver poskytnutý na podnikateľské účely. Táto skutočnosť v zásade nevylučuje spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu. Najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa je v samotnej zmluve o úvere uzavretej medzi ňou a žalovanou označená popri údajoch zo živnostenského registra aj osobným údajom (rodným číslom). Uvedené je postačujúce pre záver o existencii spotrebiteľskej zmluvy pre účely uplatnenia osobitnej miestnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 19 písm. d) CSP. Najvyšší súd poukazuje, že ,,pre určenie príslušnosti súdu je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, a teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva.“ (rovnako v rozhodnutí sp. zn. 4Ndob/80/2023).
  2. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sa proti žalovanej domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere, alternatívne určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Vec bude potrebné rozhodnúť

príslušných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ktorých právna úprava sa nachádza v Občianskom zákonníku ako aj

zákona č. 129/2010 Z. z. o úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Rozhodovať o takomto žalobnom návrhu môže súd len v spore, ktorý má súkromnoprávny, spotrebiteľský charakter. Súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľa je popri všeobecnom súde žalovaného aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, teda v danom prípade Okresný súd Martin. Zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov došlo k zavedeniu kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch, keď pre obchodnoprávnu agendu v zmysle § 22 písm. a) CSP je od 1. júna 2023 kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, ak v tomto obvode má žalovaný ako právnická osoba adresu sídla. Pre spotrebiteľské spory zase platí, že ich môže rozhodovať všeobecný súd žalovaného (súd v obvode ktorého má žalovaný sídlo, či miesto podnikania, či trvalý pobyt - fyzická osoba nepodnikateľ). V prípade spotrebiteľského sporu proti žalovanému so sídlom, miestom podnikania v obvode Krajského súdu v Bratislave by všeobecným súdom bol Mestský súd Bratislava IV. Popri všeobecnom súde žalovaného je na prejednanie spotrebiteľského sporu príslušný

§ 19písm.

  1. d)CSP aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom. Ide o tzv. alternatívnu príslušnosť (danú na výber) v spotrebiteľských sporoch, pričom výber medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom uvedeným § 19 písm.
  2. d)CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd. Žalobca túto voľbu meniť nemôže a žalovaný nemá možnosť túto voľbu žalobcu namietať, ibaže by bola žaloba podaná na nepríslušný súd, teda že nie je možné aplikovať príslušnosť na výber danú

§ 19CSP.

12. Najvyšší súd zdôrazňuje, že ,,v rámci posudzovania dôvodnosti nesúhlasu s postúpením veci a určenia príslušného súdu,

toho či ide o spotrebiteľský, obchodnoprávny, či občianskoprávny vzťah

najvyššieho súdu nejde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o skutočnosti odôvodňujúce určenie miestnej príslušnosti ako podmienky konania všeobecného súdu. Ak sa žalobca stavia do pozície spotrebiteľa a ak je toto tvrdenie sporné, je úlohou protistrany dokázať opak, a následne povinnosťou súdu si po vykonanom dokazovaní zodpovedať predbežnú otázku, či považuje vec za konanie so spotrebiteľom“. (obdobne v uznesení sp. zn. 4Ndc/9/2022 a sp. zn. 4Ndc/12/2022) Vyhodnotenie vzťahu medzi stranami sporu je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom procesného útoku a procesnej obrany.

  1. S ohľadom na uvedené je neakceptovateľné, aby ustanovenie § 19 písm. d) CSP bolo vykladané spôsobom v zásade znemožňujúcim dosiahnutie účelu, ktorému úprava ochrany spotrebiteľa ako celok slúži (m. m. IV. ÚS 57/2012). Cieľom predmetného ustanovenia je široko koncipovaná právna ochrana spotrebiteľa, ktorá umožňuje strane v konaní, ktorá sa považuje za spotrebiteľa, využiť procesným právom predpokladanú výhodu „domáceho“ súdu v osobitnej miestnej príslušnosti danej jej na výber, ktorá je predovšetkým daná z dôvodu zabezpečenia čo najväčšej šetrnosti k ekonomicky slabšej strane spotrebiteľského vzťahu.
  2. Vychádzajúc z obsahu spisu najvyšší súd uzatvára, že pre účely rozhodnutia o príslušnosti súdu na predmetné konanie, sa vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou nejaví ako vzťah obchodnoprávny, nemožno ho podriadiť ani pod ustanovenie § 261, ani § 262 OBZ, pričom sa nejedná ani o spor

druhej časti OBZ, Mestský súd Bratislava III, preto nie je v spore kauzálne príslušným súdom. Obsah spisu, povaha vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ako aj tvrdenia žalobkyne, nasvedčujú tomu, že v predmetnom spore môže ísť o spotrebiteľský spor, čo zakladá miestnu príslušnosť súdu príslušného na prejednanie sporu

ustanovenia § 19 písm.

  1. d)CSP tak, aby bola žalobkyni poskytnutá výhoda v zmysle úpravy o ochrane spotrebiteľa, a teda využiť možnosť „domáceho“ súdu pre ekonomicky slabšiu stranu konania. 15. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu tohto sporu Okresným súdom Martin je dôvodný. Mestský súd Bratislava III nie je kauzálne príslušným na prejednanie tohto sporu. Príslušný na prejednanie a rozhodnutie tohto občianskoprávneho sporu je Okresný súd Martin [§ 19 písm.
  2. d)CSP], v ktorého obvode má žalobkyňa trvalý pobyt. 16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.