← Slovensko

poplatok za odber podzemných vôd, § 79 ods. 3 písm. i/ zák č. 364/2004 Z.z., čl. 2 ods. 2 ÚS SR

Najvyšší súd 2Sžo/45/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci ţalobcu: BBC Five ABC, a.s., so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 15, IČO: 35 945 583, zastúpeného spoločnosťou B & S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5, IČO: 35 929 049, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Peter Bartošík, proti ţalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Podnikové riaditeľstvo Žilina, so sídlom v Ţiline, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. PzV-PR 2009/003 zo dňa

  1. augusta 2009, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 196/2009- 130 zo dňa
  2. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 196/2009-151 zo dňa
  3. júla 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 196/2009-130 zo dňa
  4. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 196/2009-151 zo dňa
  5. júla 2011 p o t v r d z u j e . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 130,99 € (jednostotridsať eur deväťdesiatdeväť centov) na účet jeho právneho zástupcu B & S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5, vedený vo V. S.S. a. s., č. účtu X. v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2 2Sţo/45/2011 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 2S 196/2009-130 zo dňa
  6. apríla 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., odštepný závod Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 8101106109 zo dňa
  7. mája 2009 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie; ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 561,43 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 8101106109 zo dňa
  8. mája 2009, ktorým bola podľa § 79 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z. z.“) a § 7 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním uţívania vôd (ďalej len „nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z.“), v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 367/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z., určená výška poplatkov pre rok 2009 za odbery podzemných vôd v celkovej výške 14.940 € (predpokladaný odber 150.000 m3/poplatok za MJ vo výške 0,09960 €/m3); zároveň ţalobcovi určil tri splátky po 4.980 € v termínoch
  9. júna 2009,
  10. septembra 2009 a
  11. decembra
  12. Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z., týkajúceho sa účelného, hospodárneho vyuţívania podzemných vôd, vyjadrujú vôľu zákonodarcu diferencovať spôsoby vyuţívania podzemných vôd z hľadiska ich určenia a osohu pre odberateľov. Vo všeobecnosti majú odberatelia povinnosť uhrádzať určenú finančnú náhradu (poplatok) za odber podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd. Ustanovenie § 79 ods. 3 citovaného zákona určuje, pri akom účele vyuţitia sa povinnosť platiť poplatky za odbery podzemných vôd na ich odberateľov nevzťahuje. Podľa § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z. je výnimkou z poplatkovej povinnosti odber podzemných vôd na energetické vyuţitie, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd. Krajský súd neprisvedčil 3 2Sţo/45/2011 argumentom ţalovaného uvádzaným v preskúmavanom rozhodnutí, ktorých podkladom bolo usmernenie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 3761/2006-5.1 zo dňa
  13. apríla 2006 k výkladu § 6 ods. 2 písm. c/ nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z. Príslušné právne predpisy výslovne pojem „energetické vyuţitie“ nedefinujú, preto je potrebné vychádzať z ich pojmového a významového výkladu. Energia je miera všetkých foriem pohybu hmoty. Základnými druhmi energie sú potencionálna, kinetická a vnútorná. Vnútorná energia zahŕňa rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou hmoty. Energetickým vyuţitím podzemných vôd je proces, kedy medzi podzemnými vodami a okolím dochádza k vzájomnému pôsobeniu, vplyvu a k výmene energie. V danom prípade za pomoci odoberaných podzemných vôd dochádza k prijímaniu tepla a ďalším ochladzovaním priestoru, čo je nepochybne procesom definovateľným ako energetické vyuţitie. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalovaným prezentovaný výklad § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z. nemôţe byť správny ani z dôvodu, ţe v samotnom zákonnom ustanovení sa výnimka z povinnosti platiť poplatky za odber podzemných vôd na energetické vyuţívanie nevzťahuje na odber geotermálnych vôd. Pokiaľ by energetickým vyuţitím, ako tvrdil ţalovaný, bolo len získavanie tepelnej energie, nenastal by taký prípad predpokladaný zákonodarcom, ktorý by bol od povinnosti platiť poplatky za odber podzemných vôd na energetické vyuţitie oslobodený. Podľa názoru krajského súdu správne orgány vec nesprávne právne posúdili, čo malo za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, konanie zastaviť a zaviazať ţalobcu, aby ţalovanému uhradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Namietal, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku). Namietal, ţe krajský súd nerozlišoval medzi dvoma rozdielnymi pojmami: podzemné vody a geotermálne vody, resp. ich stotoţňoval. Geotermálna voda je jedným z druhov podzemných vôd a slúţi na exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia; poukázal aj na zákonnú definíciu geotermálnych vôd (§ 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.). Nie všetky podzemné vody, ktoré vydávajú tepelnú energiu, sú automaticky vody geotermálne. V rámci delenia podzemných vôd na jednotlivé druhy sú aj podzemné vody, ktoré je moţné vyuţiť na energetické účely pri získavaní a odovzdávaní 4 2Sţo/45/2011 tepelnej energie a zároveň nejde o vody geotermálne. Ţalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, ţe nemôţe nastať prípad, ţe podzemná voda je vyuţívaná na energetické účely pre účely získania tepelnej energie a zároveň je oslobodená od poplatkov. V praxi totiţ existujú prípady, kedy odberateľ odoberá podzemnú vodu na energetické účely vykurovania a je v zmysle § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z. oslobodený od poplatkov – ide o tzv. tepelné čerpadlá vyuţívané na vykurovanie, ktoré odoberú teplotu podzemnej vody, čím dochádza k jej ochladeniu a do podzemných vôd sa vypúšťa ochladená. Základom tepelného čerpadla je uzatvorený okruh naplnený chladivom, ktoré pri nízkej teplote mení svoje skupenstvo na plynné. Pri takomto spôsobe vykurovania dochádza k vyuţitiu nízkopotenciálneho tepla z okolia (z vody, vzduchu, zeme, odpadového tepla). Privedené teplo do výparníka spôsobuje vyparovanie chladiva, jeho nasávanie, stláčanie a vytláčanie do kondenzátora pomocou kompresora. Práca na pohon kompresora sa premení na teplo, ktoré sa pripočíta k teplu privedenému do výparníka a vyuţije sa na vykurovanie. Vyuţiteľné teplo sa skladá z tepla, ktoré bolo zdroju tepla odobraté jeho ochladením, a tepla, ktoré sa rovná pohonnej energii. Práve tento účel odberu podzemných vôd (pre tepelné čerpadlo na vykurovanie) spĺňa podmienku na oslobodenie od spoplatnenia, ak sa vyuţitá (ochladená) podzemná voda následne vypúšťa do podzemných vôd; čo je prospešné pre ţivotné prostredie. Ţalovaný v priebehu správneho konania ani súdneho preskúmavacieho konania nepoprel, ţe medzi podzemnou vodou, ktorú vyuţíva ţalobca, a jej okolím (prostredím kancelárskej budovy ţalobcu) dochádza k interakcii. Ţalobca však podzemnú vodu odoberá pre technológiu chladenia, kedy dochádza k opačnému javu – k odovzdaniu tepelnej energie a k ohriatiu podzemnej vody. Zvýšenie teploty podzemných vôd má environmentálne negatívny vplyv na ich kvalitu, nakoľko zvyšovaním teploty vznikajú v podzemných vodách priaznivejšie podmienky pre rozpúšťanie solí obsiahnutých v horninovom prostredí, a tým sa mení aj chemické zloţenie podzemných vôd. Dôvody, prečo je za energetické vyuţitie povaţované len získavanie tepla, sú uvedené v usmernení Ministerstva ţivotného prostredia č. 3761/2006-5.1 zo dňa
  14. apríla 2006 (ďalej len „usmernenie MŢP SR“). Krajský súd však usmernenie MŢP nezohľadnil a v odôvodnení ani neuviedol argumenty, prečo tak urobil. Ţalovaný tieţ namietal, ţe rozsudok krajského súdu je nezrozumiteľný a nevykonateľný a povaţuje ho za arbitrárny. Krajský súd neodôvodnil, v čom videl nelogickosť ţalovaným poskytnutých odborných poznatkov. Krajský súd podľa názoru ţalovaného nerešpektoval systematickú súvislosť jednotlivých ustanovení zákona 5 2Sţo/45/2011 č. 364/2004 Z. z. a kontext určovania poplatkov. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010 (judikát č. 37/2010) a na rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa
  15. októbra
  16. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a ţalovaného zaviazať na náhradu trov konania. Podľa názoru ţalobcu krajský súd zobral do úvahy usmernenie MŢP SR ako aj vyjadrenie ţalovaného z
  17. novembra 2009, avšak nerozhodol v súlade s ich obsahom. Súd je povinný postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi – v predmetnej veci v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. Usmernenie ústredného orgánu štátnej správy však nemá všeobecnú záväznosť, preto nemôţe mať vplyv na právne posúdenie veci. Podľa ţalobcu krajský súd rozlišoval medzi pojmami podzemná voda a geotermálna voda. Poukázal na definíciu geotermálnej vody zakotvenú v § 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. Preto podľa ţalobcu nemôţe platiť, ţe z pohľadu citovaného zákona existuje nejaký iný druh podzemnej vody, ktorá slúţi na exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ale iba v nejakom rozsahu) a zároveň nie je geotermálnou vodou, ale je podzemnou vodou určenou na energetické vyuţitie, lebo slúţi na transport a exploatáciu zemského tepla iba v nejakom (menšom) rozsahu stanovenom ţalovaným. Ţalobca povaţuje odôvodnenie rozsudku krajského súdu za súladné s ustanovením § 157 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj na jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní pred vyhlásením rozsudku (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe ţalobca podal
  18. januára 2009 Poplatkové oznámenie o výške poplatkov za odbery podzemných vôd na rok 2009, v ktorom uviedol 6 2Sţo/45/2011 predpokladaný odber geotermálnych vôd a iných podzemných vôd na energetické vyuţitie vo výške 150.000 m3/rok. Po uskutočnení miestneho zisťovania dňa
  19. februára 2009 Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., odštepný závod Bratislava, dňa
  20. mája 2009 rozhodol rozhodnutím č. 8101106109 podľa § 76 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z. a § 7 ods. 3 nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z. o určení výšky poplatkov pre rok 2009 za odbery podzemných vôd v celkovej výške 14.940 € v troch splátkach. Dôvodom bolo zistenie, ţe ţalobca vyuţíva odoberanú podzemnú vodu pre technológiu chladenia, fontány a závlahovú vodu; odoberaná voda je meraná vodomermi pre všetky účely pouţitia bez osobitného merania podľa účelu ich vyuţitia (na chladenie priestorov budovy ţalobcu, fontány a zavlaţovanie). Ak sa podzemné vody odoberajú na viac účelov pouţitia a jednotlivé odbery sa osobitne nemerajú určeným meradlom, pouţije sa najvyššia sadzba 0,0996 €/m3, tak ako to vyplýva z § 6 ods. 3, § 6 ods. 2 písm. d/ nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z. Vychádzal tieţ z usmernenia MŢP SR k výkladu ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c/ nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z. Ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu okrem iného uviedol, ţe
  21. apríla 2009 boli v jeho budove nainštalované a zaplombované tri nové vodomery, ktoré osobitne merajú mnoţstvo podzemnej vody vyuţívanej na závlahy, fontány a energetické vyuţitie. Ţalovaný po uskutočnení miestneho zisťovania
  22. júla 2009 vydal dňa
  23. augusta 2009 rozhodnutie č. PzV-PR 2009/003, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozšíril dôvody vyrubenia poplatku za odber podzemných vôd na rok 2009 o skutočnosť, ţe energetickým vyuţitím podzemných vôd sa rozumie len získavanie tepelnej energie z podzemných vôd (tepelné kúrenie v objektoch), nie odovzdávanie tepelnej energie podzemným vodám (chladenie objektov). Obvodný úrad ţivotného prostredia v Bratislave rozhodnutím č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa
  24. októbra 2008 ţalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 364/2004 Z. z. povolil odber podzemných vôd z troch čerpacích studní à 25 l/s v celkovom mnoţstve max. 75 l/s pre technológiu chladenia, fontány 7 2Sţo/45/2011 a závlahovú vodu v komplexe na Plynárenskej ulici 7 v Bratislave; zároveň mu podľa § 21 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona povolil vypúšťať odpadové vody (zmenená teplota) zo vsakovacích studní v max. mnoţstvách uvedených pri odbere (podmienkou povolenia na vypúšťanie bola teplota odpadových vôd z technológie chladenia na vstupe do vsakovacích studní neprevyšujúca 25oC a pravidelná kontrola fyzikálnych vlastností vody – teplota – a jej kvality Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., odštepný závod Bratislava). Zákon č. 364/2004 Z. z. vytvára podmienky (okrem iných) na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd, a upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom vyuţívaní, ďalej zakotvuje oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona (§ 1 ods. 1 písm. a/ aţ písm. c/, ods. 2 citovaného zákona). Podzemné vody zákonodarca definoval v ustanovení § 3 ods. 3 prvej vete citovaného zákona ako všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podloţím; za podzemné vody sa povaţujú aj geotermálne vody, ktoré slúţia ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia. Primárnym vyuţitím podzemných vôd je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je pouţitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom; iné pouţitie podzemných vôd je moţné iba pri zachovaní ich prednostného určenia (§ 3 ods. 4 citovaného zákona). Pojem podzemných vôd je preto širší ako pojem geotermálnych vôd. Na základe uvedeného moţno dospieť k záveru, ţe geotermálna voda je jednou z podzemných vôd; geotermálna voda na rozdiel od ostatných podzemných vôd je definične vyčlenená z definície podzemných vôd. Zákonodarca rozlišuje medzi geotermálnou vodou odovzdávajúcou teplo (ktorá teplo neprijíma) a podzemnou vodou, ktorá nemusí slúţiť výlučne na odovzdanie tepla, ale napríklad aj na prijatie tepla. Zákon potom odlišne upravuje reţim geotermálnych vôd a ostatných podzemných vôd. Povinnosť odberateľa podzemných vôd platiť poplatky za ich odber a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd je upravená v ustanovení § 79 zákona č. 364/2004 Z. z. 8 2Sţo/45/2011 Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v mnoţstve presahujúcom 15.000 m3 za kalendárny rok alebo 1250 m3 za mesiac. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri odberoch na účely energetického vyuţitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd (§ 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z.). Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe ustanovenie § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z. bolo zavedené zákonom č. 230/2005 Z. z. s účinnosťou od
  25. júla 2005, a to článkom II bodom 31 tohto zákona. Zákonodarca však k článku II zákona č. 230/2005 Z. z. dôvodovú správu neposkytol, resp. nevytvoril, nenachádza sa ani v spoločnej Česko-slovenskej digitálnej parlamentnej kniţnici (http://www.nrsr.sk/dl/; www.nrsr.sk); je vytvorená len dôvodová správa k čl. I zákona č. 230/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Nie je preto moţné zistiť zámer zákonodarcu so zavedením citovaného ustanovenia do zákona č. 364/2004 Z. z., ani čo rozumel pod pojmom „energetické vyuţitie“ podzemných vôd. Odvolací súd preto vychádzal z teleologického, gramatického a systematického výkladu ustanovenia § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z. Poplatky za odber geotermálnych vôd na účely energetického vyuţitia podľa ustanovenia § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z., aj keď sa následne geotermálna voda vypúšťa do podzemných vôd, sa platia vţdy. Výnimku tvoria ostatné podzemné vody za kumulatívneho splnenia nasledovných zákonných podmienok:
  26. nejde o geotermálnu vodu,
  27. ide o odber podzemnej vody na energetické vyuţitie,
  28. následné vypúšťanie „pouţitej“ podzemnej vody do podzemných vôd. V predmetnej veci k prvému bodu odvolací súd uvádza, ţe ţalobca neodoberá geotermálnu vodu, ale ostatnú podzemnú vodu, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Obvodného úradu ţivotného prostredia v Bratislave č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa
  29. októbra
  30. Je splnená aj podmienky uvedená v treťom bode, teda ţe ţalobca následne vypúšťa „pouţitú“ podzemnú vodu do podzemných vôd. Uvedené dve skutočnosti nie sú medzi účastníkmi konania sporné. V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ţe ţalobcom „pouţitá“ podzemná voda je vypúšťaná naspäť do podzemných vôd teplejšia, ako je 9 2Sţo/45/2011 čerpaná (táto skutočnosť medzi účastníkmi tieţ nie je sporná). Pri vypúšťaní pouţitej vody naspäť do podzemných vôd uţ teda ide o odpadovú vodu, definovanú ako vodu pouţitú v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po pouţití zmenenú kvalitu (zloţenie alebo teplotu), ako aj priesakovú vodu zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môţe byť splašková, priemyselná a komunálna; za pouţitú vodu sa nepovaţuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrţí osobitne vhodných na chov rýb (§ 2 písm. j/ zákona č. 364/2004 Z. z., rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Bratislave č. ZPS/2008/07513/GEE/II/2328 zo dňa
  31. októbra 2008). Ţalobca vypúšťa odpadovú vodu do podzemných vôd prostredníctvom vsakovacích studní. Zákon č. 364/2004 Z. z. však v ustanovení § 79 zaviedol poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, nie do podzemných vôd (povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody; povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody; povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom - § 3 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.). Na druhej strane však ustanovenia § 17 ods. 1 písm. d/, § 21 ods. 1 písm. c/, § 36, § 37, § 62 ods. 2 písm. a/, § 66 ods. 6, § 74 ods. 1 písm. e/, § 77 ods. 1 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z. rozlišujú medzi vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Preto, ak by bolo úmyslom zákonodarcu zaviesť poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd aj do podzemných vôd, bolo by to expressis verbis uvedené v ustanovení § 79 citovaného zákona ako aj v ustanoveniach nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z., a to rovnakým spôsobom ako v ustanoveniach uvedených v predchádzajúcej vete. Poplatkovú povinnosť (ako aj iné povinnosti) moţno uloţiť len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). S prihliadnutím na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky preto správny orgán ani súd nemôţe vysloviť a zaloţiť poplatkovú povinnosť ţalobcu za vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd, ktoré neukladá zákon, medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 4 ústavy ani nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy. 10 2Sţo/45/2011 Spornou otázkou medzi účastníkmi konania teda zostáva posúdenie pojmu „energetické vyuţitie“ podzemnej vody. Ako krajský súd správne konštatoval, zákon č. 364/2004 Z. z. ani nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z. nedefinujú pojem energetické vyuţitie podzemnej vody. V ustanovení § 2 písm. ak) je definované len vyuţívanie vody, ktorým sa rozumie vykonávanie činností v rámci vodohospodárskych sluţieb a činností spojených s akoukoľvek ľudskou činnosťou, ktoré majú významný dopad na stav vôd (legislatívnou skratkou je ďalej len „nakladanie s vodami“, bliţšie k tomu § 17 zákona); energetickou vodou je voda odobratá na účely vyuţitia jej hydroenergetického potenciálu (§ 2 písm. ai/ zákona č. 364/2004 Z. z.). Pri absencii zákonnej definície je nevyhnutné vychádzať z gramatického, logického, systematického a teleologického výkladu uvedeného pojmu. Pojem „energia“ je definovaný ako sila schopná vykonávať prácu; ako jedna z foriem hmoty; pojem „energetika“ priemyselné odvetvie vyrábajúce energiu, najmä elektrickú – z neho potom pojem „energetický“; pojem „vyuţiť“ je definovaný ako pouţiť úplne pre svoju potrebu, zuţitkovať vo svoj prospech, synonymami sú slová pouţiť, uţiť, upotrebiť, aplikovať (Krátky slovník slovenského jazyka. 4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Povaţaj. Bratislava: Veda 2003; Synonymický slovník slovenčiny. Tretie vydanie, Veda 2004). Slovník slovenského jazyka (Hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959) definuje pojem „energia“ ako schopnosť hmoty vykonávať prácu aj ako mieru pohybu hmoty; pojem „energetika“ predstavuje náuku o vyuţití rôznych druhov energie v technike a v hospodárstve, výrobu rôznych druhov energie; pojem „vyuţiť“ je chápaný ako pouţiť úplne pre svoju potrebu, zuţitkovať vo svoj prospech – z neho potom podstatné meno „vyuţitie“. Pod pojmom „energetické vyuţitie“ teda moţno rozumieť vyuţitie, zuţitkovanie energetického potenciálu určitej hmoty (v tomto prípade podzemnej vody) v prospech konkrétneho subjektu. V predmetnej veci potenciálom hmoty moţno chápať teplo, resp. tepelnú energiu podzemnej vody ako vnútornú energiu, ktorú teleso príjme alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu, pričom teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou teplotou. Zákon č. 364/2004 Z. z. však v ustanovení § 79 ods. 3 písm. i/ nerozlišuje medzi formami energetického vyuţitia podzemnej vody, t.j. medzi odovzdaním a prijatím tepelnej energie, ktorú má podzemná voda, inému telesu; jediným kritériom je, ţe sa musia následne vypúšťať do podzemných vôd a ţe nejde o odber geotermálnej vody. Na druhej strane, 11 2Sţo/45/2011 zákonodarca vyčlenením geotermálnej vody (u ktorej sa predpokladá, ţe bude vyuţívaná na odovzdanie tepelnej energie inému telesu, teda ţe bude vyuţívaná na vykurovanie) z poplatkového oslobodenia určitým spôsobom rozlišuje medzi odovzdaním a prijatím tepelnej energie, aj keď veľmi vágne a nejasne, pretoţe aj ostatná podzemná voda (nielen geotermálna voda) môţe byť vyuţívaná na vykurovanie. Zákonodarca v uvedenom prípade spôsobil nejasnosť právnej úpravy, ktorá však nemôţe byť na ťarchu individuálneho subjektu. Opätovne Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda aj správne orgány a súdy) môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďţe zákon v citovanom ustanovení nerozlišuje medzi jednotlivými účelmi energetického vyuţitia podzemných vôd (príjem alebo odovzdanie energie, resp. tepla), nie je to moţné rozlišovať ani v individuálnom správnom akte (rozhodnutí) orgánu verejnej správy. Zákon č. 364/2004 Z. z. oslobodzuje subjekty od platenia poplatkov v prípade odberu podzemných vôd na účely ich energetického vyuţitia, za podmienky, ţe sa následne vypúšťajú do podzemných vôd (s výnimkou odberov geotermálnych vôd), preto nie je na mieste ani aplikácia nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z., ktoré upravuje jednotlivé poplatky za odbery povrchových, podzemných, geotermálnych vôd, vypúšťanie odpadových vôd. Neobstojí preto argumentácia ţalovaného, ţe po pouţití má voda vyššiu teplotu, a preto má byť vyrubený poplatok za odber podzemnej vody podľa § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z., pretoţe uţ ide o odpadovú vodu, za ktorej vypustenie sa platí poplatok podľa iného ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z., a to § 79 ods.
  32. Podmienkou však je, aby odpadová voda bola vypúšťaná do povrchových vôd a nie do podzemných vôd (bliţšie k tomu cit. ustanovenia § 2 písm. j/ zákona č. 364/2004 Z. z. a výklad uvedený vyššie). V prípade posúdenia správnosti aplikácie Usmernenia MŢP SR Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe usmernenie MŢP SR je interným právnym predpisom, nie je všeobecne záväzné, nakoľko nebolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nemôţe o ňom platiť nevyvrátiteľná domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym kaţdému, koho sa týka (a contrario § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Interné predpisy orgánov verejnej správy smerujú dovnútra daného systému verejnej správy. Zaväzujú len podriadené útvary, nie subjekty mimo týchto útvarov, sú prejavom vôle nadriadených k podriadeným vo vzťahoch hierarchie 12 2Sţo/45/2011 jednotlivých útvarov. Krajský súd postupoval správne, keď usmernenie MŢP SR nezohľadnil. Usmernenie MŢP SR nemoţno chápať ako výklad ustanovenia § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z., pretoţe ide o konkretizáciu, resp. zaloţenie povinnosti platiť poplatky za odber podzemných vôd, ktoré zákonodarca nepredpokladal a zákon neupravuje. Pričom povinnosti, ako bolo uvedené vyššie, moţno uloţiť len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z. nemoţno chápať ako nariadenie podľa čl. 120 ods. 2 ústavy (tzv. aproximačné nariadenie vlády, ktoré je vláda oprávnená vydávať na vykonanie Európskej dohody o pridruţení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 ústavy), pretoţe ide o nariadenie vlády vydané podľa čl. 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na vykonanie zákona a musí byť vydané v jeho medziach. Na základe uvedeného a s dôrazom na preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy (teda preskúmavanie súladu postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy so zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vyššej právnej sily) ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na usmernenie MŢP SR. Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom prvostupňového súdu, ţalovaný správny orgán a prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď nezohľadnili znenie ustanovení § 79 ods. 3 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z. z., čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nevykladali ich vo vzájomnom kontexte. Postup a rozhodnutie krajského súdu je preto po skutkovej a právnej stránke správne. Jeho rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti, so všetkými pre vec dôleţitými skutočnosťami sa vysporiadal v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 196/2009-130 zo dňa
  33. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 196/2009-151 zo dňa
  34. júla 2011 ako vecne správny (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). 13 2Sţo/45/2011 O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 130,99 €. Pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z § 11 ods. 4, § 14, § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Výška trov konania pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby. - vyjadrenie z
  35. septembra 2011 k odvolaniu ţalovaného – 123,58 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), - reţijný paušál za rok 2011 – 7,41 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
  36. septembra 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.