Obsah (4)

§ 66f§ 419§ 447§ 397

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoV/1/2025 Identifikačné číslo spisu: 1000898046 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

odvolacieho súdu nepochybne musela vychádzať z konkrétnych účtovných a iných podkladov a rovnako si musela byť vedomá toho, že pri následnej kontrole bude nevyhnutné jednotlivé položky konkurzným súdom verifikovať a v prípade chýb alebo nejasností bude potrebné z jej strany podať vysvetlenie. Argumentácia odovzdaním všetkých podkladov bývalému správcovi JUDr. Hurtišovi teda sama osebe nemôže obstáť, a to obzvlášť za situácie, keď z úradného záznamu z 8. apríla 2009, formulovaného len veľmi všeobecne a postrádajúceho akúkoľvek prílohu, nie je zistiteľný konkrétny obsah odovzdávanej agendy úpadcu. 8. Z obsahu spisu je

odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie po obdržaní námietok veriteľov 1/ a 2/ opakovane vyzýval tak odvolateľku ako bývalú správkyňu, ako aj vtedajšieho správcu JUDr. Hurtiša na predloženie dokladov k sporným položkám. Už v prvej výzve súdu prvej inštancie zo

1. februára 2013 (č. l. 684 súdneho spisu), ktorej prílohou boli námietky veriteľov, boli odvolateľka a vtedajší správca JUDr. Hurtiš vyzvaní, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k časti týkajúcej sa ich výdavkov a uplatnených nárokov spolu s predložením súvisiacich listín. Následne na základe žiadostí odvolateľky jej bola súdom prvej inštancie zaslaná konečná správa (č. l. 685 - 686 súdneho spisu) a bola jej predĺžená lehota na podanie vyjadrenia k námietkam (č. l. 689 súdneho spisu), avšak napriek tomu k doloženiu kompletnej dokumentácie k sporným položkám z jej strany nedošlo. Vyjadrenie odvolateľky z
2. apríla 2013 (č. l. 690 súdneho spisu) obsahovalo iba všeobecné tvrdenia bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych a relevantných zdôvodnení sporných položiek, keď napríklad v súvislosti s namietanou výškou ekonomických nákladov odvolateľka len všeobecne vymenovala obsah úkonov a uviedla, že suma nákladov za obdobie rokov 2003 - 2009 predstavovala cca 1.200,- eur, čo rozhodne nemožno považovať za relevantné zdôvodnenie uplatňovaných ekonomických nákladov vo výške 7.245,47 eura. K vyjadreniu bol priložený len odvolateľkou vypracovaný rozpis a cestovné príkazy, ktoré preukazovali len časť uplatňovaných cestovných výdavkov.
3. V neposlednom rade bolo

odvolacieho súdu potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že odvolateľka nielenže mala povinnosť zdokladovať ňou uplatnené výdavky a náklady, ale zjavne mala i reálnu možnosť dokumentáciu k spornej časti svojich výdavkov skompletizovať a predložiť súdu, keďže aj v rámci prípravy odvolania od svojej ekonómky zabezpečila ďalšie doklady a pripojila ich k odvolaniu. Odvolateľka bola súdom prvej inštancie opakovane predvolávaná na pojednávania, ktorých predmetom bolo prejednanie konečnej správy, a teda súdom prvej inštancie jej aj touto formou bola opakovane poskytnutá možnosť na prezentovanie svojich stanovísk, avšak túto možnosť nevyužila a svoju neúčasť opakovane ospravedlňovala. Z konečnej správy predloženej bývalým správcom JUDr. Hurtišom, ako aj z jeho následných vyjadrení smerom k súdu

odvolacieho súdu vyplýva, že súdu predložil všetky podklady, ktoré mal k dispozícii s tým, že odvolateľku opakovane bezúspešne vyzýval na predloženie ďalších dokladov. 10. Z obsahu spisu ďalej

odvolacieho súdu vyplýva vykonanie vysokého počtu procesných úkonov súdom prvej inštancie, ktorých cieľom bolo zabezpečenie podkladov v dostatočnom rozsahu a obsahu potrebnom pre posúdenie námietok veriteľov a následné rozhodnutie o konečnej správe, pri ktorom súd prvej inštancie vychádzal z podkladov tvoriacich súčasť spisu v čase jeho rozhodovania. Preto odvolací súd ustálil záver o irelevantnosti odvolacej argumentácie odvolateľky, ktorou namieta, že napadnuté rozhodnutie v časti jeho výroku I. bod 3 vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

1. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že odvolateľka v prípade listín pripojených k odvolaniu neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré ich nemohla od svojej ekonómky zabezpečiť a následne predložiť súdu prvej inštancie skôr (ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia), v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie § 366 CSP nesporne ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže v danom prípade odvolateľka ani netvrdila a ani nepreukázala žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt.
2. Vo vzťahu ku konkrétnym sporným položkám odvolateľkou uplatňovaných výdavkov odvolanie

odvolacieho súdu neobsahovalo žiadne relevantné a konkrétne tvrdenia spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že v podanom odvolaní mala odvolateľka prezentovať svoj nesúhlas so skrátením odmeny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd konanie konkurzného súdu spočívajúce v schválení končenej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty za správne a súladné s § 29 ZKV.

1. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, 949 01 Nitra (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila poukazom na ústavné právo na spravodlivý súdny proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
2. Dovolateľka sa nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, nakoľko obe rozhodnutia

jej názoru vykazujú znaky arbitrárnosti, svojvoľného prístupu a nedostatku odôvodnenia v podstatným námietkam dovolateľky. Ako aj bolo konštatovane v rozhodnutiach oboch súdov, žalobkyňa predložila v konaní úradný záznam, na základe ktorého nový správca JUDr. Hurtiš prevzal od nej celý spisový materiál, čo potvrdil svojím podpisom. Teda k veci náležiaci spisový materiál sa dostal do dispozície nového správcu, ktorý s ním mohol a mal právo disponovať. Týmto dovolateľka zdôraznila, že fakticky stratila možnosť nakladať so spisom a z neho čokoľvek predkladať, keďže za spisový materiál a jeho obsah po jeho prevzatí subjektívne zodpovedal JUDr. Hurtiš. To, že dovolateľka predložila časť dokladov v odvolacom konaní získaných od ekonómky, ktorá ich náhodne dohľadala, znamená, že fakticky suplovala činnosť nového správcu JUDr. Hurtiša, ktorý disponoval s celým správcovským spisom, v ktorom sa potrebné doklady na preukázanie neschválených výdavkov dovolateľky nachádzali.

dovolateľky teda nový správca JUDr. Hurtiš bol povinný predložiť doklady o výdavkoch predchádzajúcich správcov, a nie dovolateľka, ktorá už spisom nedisponovala. Týmto

dovolateľky neprichádza do úvahy záver oboch súdov, že doklady, ktoré sa nachádzali v spise odovzdanom JUDr. Hurtišovi by mala predkladať dovolateľka, ktorá spisom nedisponovala. Takýto prístup súdov oboch inštancií

názoru dovolateľky nasvedčuje viditeľnej hrubej svojvôli a arbitrárnosti.

1. Dovolateľka preto navrhla dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Dovolateľka taktiež navrhla, aby dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolateľka v prípade svojho úspechu žiada priznať trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
2. Správca konkurznej podstaty úpadcu vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, dovolanie JUDr. Hlaváčovej je datované dňom
3. októbra 2024, z čoho implicitne vyplýva, že bolo podané oneskorene. Keďže predmetom podaného dovolania je zároveň rozhodnutie odvolacieho súdu týkajúce sa rozhodnutia o schválení záverečnej správy vydané v konkurze

ZKV, dovolanie smerujúce proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné

§ 66fZKV.

Na základe všetkých uvedených skutočností žiada dovolací súd, aby dovolanie odmietol a priznal spoločnosti Insolvenčný správca, k.s., správca konkurznej podstaty I M A, spol. s r.o., náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % voči dovolateľke - JUDr. Eve Hlaváčovej, ktorá je povinná ich uhradiť k rukám právneho zástupcu. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 CSP) predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Eva Hlaváčová, ako subjekt oprávnený na podanie dovolania s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a) CSP), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) skúmal, či dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané v konkurznom konaní možno podrobiť dovolaciemu prieskumu, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 18.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 19.

§ 447písm.

c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

1. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že konkurz na majetok dlžníka majetok spoločnosti I M A, spol. s r.o. so sídlom: Župná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 31 428 720, bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/234/00 z
2. marca 2003, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OSP“), pričom bolo relevantné, že dovolanie, podané už za účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku, bolo podané v konkurznom konaní vedenom

Zákona o konkurze a vyrovnaní.

1. Zákon o konkurze a vyrovnaní v ustanovení § 66e ods. 1 zakotvil primerané použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa na konkurzné konanie primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak ZKV neustanovuje inak. Primerané použitie všeobecného procesného predpisu znamená, že tam, kde osobitný predpis (v tomto prípade ZKV) určitú procesnú situáciu nerieši, a zároveň ZKV použitie všeobecného procesného predpisu priamo nevylučuje, použije sa právna úprava všeobecného procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok, resp. od
2. júla 2016 Civilný sporový poriadok). 22.

§ 66fZKV ustanovenia § 221 ods.

1 písm. a) a § 228 až § 243d Občianskeho súdneho poriadku sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú. Citované ustanovenie v zásade vylučuje použitie mimoriadnych opravných prostriedkov v konkurznom konaní vedenom

ZKV. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sú v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní z mimoriadnych opravných prostriedkov vylúčené: obnova konania (§ 228 - § 235 OSP), resp. žaloba na obnovu konania

§ 397až § 418 CSP a dovolanie (§ 236 - § 243d OSP), resp.

§ 419 - § 457 CSP. Zákon o konkurze a vyrovnaní z mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v Občianskom súdnom poriadku pripúšťal len využitie inštitútu mimoriadneho dovolania (obdobne viď uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2MObdoV/4/2012, sp. zn. 2MObdoV/1/2015, sp. zn. 2ObdoV/8/2022, sp. zn. 2ObdoV/3/2023). Najvyšší súd k tomu len dodáva, že mimoriadne dovolanie je procesný inštitút odchylný od dovolania. Vyplýva to aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď napr. v uznesení z

1. júla 2000, PL. ÚS 57/99 vyslovil, že: „Mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší mimoriadny opravný prostriedok“.
2. Keďže zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ako osobitný predpis vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania (v tomto prípade predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty) domáhať prípustnosti dovolania

ustanovení všeobecného procesného predpisu (do

1. júna 2016 ustanovenia § 236 a nasl. OSP, od
2. júla 2016 ustanovenia § 419 a nasl. CSP), ktoré upravujú dovolanie. Na tomto závere nič nemení ani poukaz dovolateľa na základné ústavné právo na spravodlivý proces (čl. 46, čl. 48), keďže

čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty JUDr. Evy Hlaváčovej, Farská 12, 949 01 Nitra, proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní je v zmysle ust. § 66f ZKV neprípustné. Posúdením prípustnosti v dovolaní predchádzajúcou správkyňou vznesených dovolacích dôvodov sa preto nezaoberal. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dovolanie predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty JUDr. Evy Hlaváčovej

§ 447písm.

c) CSP, odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

1. K výslovnému návrhu správcu konkurznej podstaty úpadcu na náhradu trov konania, ktorý návrh je súčasťou vyjadrenia k dovolaniu, dovolací súd len pre úplnosť uvádza, že v takom osobitnom type konania, ktorého predmetom nie je spor strán, ale rozhodovanie o parciálnej otázke týkajúcej sa určitého štádia konkurzného konania (tu o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty), rozhodovanie o náhrade trov, z hľadiska zásady úspechu v konaní, či zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania (§ 255 a nasl. CSP), nepripadá do úvahy, a to ani vo vzťahu k trovám dovolacieho konania.
2. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.