2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v rozsahu zrušenia vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe preskúmavaným rozhodnutím rozhodol ţalovaný ako príslušný odvolací orgán
2, 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo 4. apríla 2008, tak, ţe zmenil pôvodný výrok: „...nakoľko fyzická osoba Miroslav Turok - Meceňo, Habura 166, 067 52 Habura, DIČ: 1020713254 v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 20078/2006-6291 vydaného Colným úradom Prešov dňa 17.09.2006 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení" nasledovne: „... nakoľko fyzická osoba - podnikateľ Miroslav Turok - Meceňo, Habura 166, 067 52 Habura, DIČ: 1020713254 v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 53758/2006- 6291 vydaného Colným úradom Prešov dňa 17.09.2006 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli 2 2Sţf/14/2012 k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení." Ďalším výrokom rozhodol tak, ţe „ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ostávajú nezmenené". V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe dňa 14.9.2006 v rámci vykonaného miestneho zisťovania
105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z liehu“) našli colníci colného úradu v prevádzke fyzickej osoby - podnikateľa M. P. spotrebiteľské balenia liehu (ďalej len „SBL“) v mnoţstve a druhu, ako je to uvedené v rozhodnutí, ktoré boli označené kontrolnými páskami
zákona o spotrebnej dani z liehu a vyhlášky č. 123/1997 Z. z. .o označovaní spotrebiteľského balenia liehu, t.j. neboli označené v súlade s § 10 ods. 7 zákona o spotrebnej dani z liehu. O vykonanom miestnom zisťovaní bola spísaná Zápisnica .o miestnom zisťovaní č. 43/06-6291-Sk zo dňa 14.9.2006, do ktorej p. P. uviedol: „SBL, ktoré boli zistené v hangári 4 v areáli mojej firmy som uskladnil po dohode s p. Turok - Meceňom v areáli druţstva v mesiaci júl asi začiatkom, presný dátum neviem,
oznámenia p. Turoka - Meceňa tovar bol ním zakúpený v konkurze - v celkovom mnoţstve asi 18 tisíc litrov rôznych druhov. Po dohode o uskladnení mi oznámil, ţe tovar prekolkuje a si ho odvezie." Colný úrad v predmetnej veci vypočul tieţ ţalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zn. 43/06-6291-SK zo dňa 14.9.2006, do ktorej odvolateľ uviedol, ţe odkúpil vyššie uvedené SBL na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.6.2006 od úpadcu NADA, a.s., 067 41 Chlmec 149, IČO: 36 469 882 v zastúpení správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Janou Čepčekovou. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy ho správkyňa konkurznej podstaty upovedomila, ţe alkohol je označený kontrolnými páskami, ktoré platia do 30.6.2006. Ďalej ho upovedomila, ţe alkohol sa nachádza v sklade Policajného zboru SR v Dunajskej Strede. Po uhradení platby mu oznámila, ţe z technického dôvodu toho istého dňa, t.j. 28.6.2006 sa alkohol nedá previezť zo skladu v Dunajskej Strede. Informovala ho, aby si podal ţiadosť na CÚ Prešov o vydanie nových kontrolných známok, čo aj urobil. Po telefonickom ozname od správkyne KP mu bolo oznámené, ţe dňa 7.7.2006 mu bude dodaný zakúpený alkohol, čo sa aj stalo. Alkohol uskladnil na základe ústnej dohody s p. M. P. v jeho hangári na hospodárskom dvore vo Svetliciach. Po dátume 7.7.2006 mu písomnou formou došlo stanovisko z CÚ Prešov, ţe ţiadosti o vydanie nových kontrolných známok na zakúpený alkohol nevyhovujú. Z postúpeného spisového materiálu krajský súd zistil, ţe ţalobca dňa 28.6.2006 poţiadal colný úrad o povolenie označiť SBL novými kontrolnými páskami a o dodanie kontrolných pások v mnoţstve v akom odkúpil spotrebiteľské balenia liehu. Následne však colný úrad rozhodnutím č. 38258/2006-6262
názoru colného úradu ţalobca nie je v zmysle § 10 ods. 41 zákona o spotrebnej dani z liehu odberateľom kontrolnej známky, preto nie je oprávnený označovať spotrebiteľské balenia liehu novými kontrolnými známkami. Dňa 17.9.2006 vydal colný úrad rozhodnutie o zabezpečení č. 53758/2006-6291, ktorým colný úrad na základe § 47 ods. 1 písm. b) a § 47 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani z liehu v spojení s § 14a ods. 2 zákona o správe daní zabezpečil ţalobcovi tovar SBL v mnoţstve 15727 ks, pretoţe neboli označené
7 zákona o spotrebnej dani z liehu, a taktieţ mu zabezpečil plastové prepravky v mnoţstve 1315 ks a drevené palety v mnoţstve 47 ks. Predmetné rozhodnutie bolo zo strany ţalobcu napadnuté odvolaním, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodlo Colné riaditeľstvo SR dňa 24.1.2008 vydaním rozhodnutia č. 44965/2006, ktorým potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 53758/2006-6291 zo dňa 17.9.
3 zákona č. 511/1992 Zb. prepadnutie tovaru - SBL v celkovom mnoţstve 15727 ks a vecí k nim patriacich - plastové prepravky v mnoţstve 1315 ks a drevené palety v mnoţstve 47 ks v prospech štátu, nakoľko ţalobca neodstránil v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru a veci, ktoré bolo na odvolanie ţalobcu zmenené ţalovaným tak, ţe bolo zmenené číslo rozhodnutia o zabezpečení tovaru, ktoré bolo vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uvedené nesprávne. Ostatné časti rozhodnutia zostali nezmenené. Včas podanou ţalobou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Citoval § 14a ods. 1 zákona o správe daní a zdôraznil, ţe k prevodu vlastníckeho práva k spotrebiteľským baleniam liehu došlo dňa 28.6.2006 (t.j. pred účinnosťou novely zákona o spotrebnej dani z liehu), teda v súlade so zákonom o spotrebnej dani z liehu, ktorý nezakazuje ani neobmedzuje nadobúdateľa v tom, aké mnoţstvo alkoholu môţe nadobudnúť do vlastníctva. Rozhodujúce je, aby bol nadobudnutý lieh zdanený. Uviedol, ţe treba rozlišovať medzi drţbou liehu, ktorý bol nadobudnutý pred novelou zákona a bol daňovo vysporiadaný a nakladaním s liehom odo dňa účinnosti novely zákona o spotrebnej dani z liehu. Zákon zakazuje len predaj neoznačeného liehu. Ak policajný orgán vydával lieh dňa 7.7.2006 ţalobcovi, vydanie liehu daňovo vysporiadaného jeho vlastníkovi nemôţe byť posudzované ako dávanie veci do obehu, resp. jeho vyskladňovanie. V takomto prípade by došlo zo strany štátneho orgánu - štátu k porušeniu zákona a eventuálne k hrozbe uplatnenia si náhrady škody voči štátu za nesprávny úradný postup, následkom ktorého štát - resp., iný štátny orgán vydal ďalšie rozhodnutie, ktoré ţalobca napáda a ktoré vychádza, alebo je zaloţené na protiprávnom postupe iného štátneho orgánu a teda je taktieţ nezákonné, pretoţe z nepráva nemôţe vzniknúť právo. Inak povedané, štátne orgány SR zaloţili a spôsobili protiprávny stav, z ktorého uplatňujú sankcie voči daňovému subjektu spôsobom, ktorý odporuje zákonu a zakladá daňovému subjektu nárok na uplatnenie náhrady škody voči štátu. Ţalobca trval na tom, ţe rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 22.4.2010 č. 31186/2008 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov č. 20736/2008-6291 zo dňa 4.4.2008, ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 24.1.2008, č. 44965/2006 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 17.9.2006, č. 53758/2006-6291 boli vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b) a § 47 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani z liehu, s ustanovením § 14a ods. 2 a 3 zákona o správe daní, aj Ústavou SR a zdôraznil, ţe drţba SBL označeného kontrolnou páskou platnou do 30.6.2006 v ţiadnom prípade nemôţe byť posudzovaná ako správny delikt, pretoţe ţalobca sa ţiadneho protiprávneho konania nedopustil. Nadobudol SBL do svojho vlastníctva v súlade s právnymi predpismi a urobil všetko pre to, aby tieto kontrolné pásky boli vymenené za platné. 4 2Sţf/14/2012 Vlastnenie SBL nadobudnutého v súlade s platnými právnymi predpismi a s vysporiadanou spotrebnou daňou nie je skladovaním liehu v zmysle zákona účinného od 1.7.2006, preto správny orgán
názoru ţalobcu nepostupoval správne, keď aplikoval na daný stav ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebnej dani z liehu. Naopak, ak je SBL označené, aj keď kontrolnou páskou po lehote platnosti, je to dôkaz o daňovom vysporiadaní SBL voči štátu bez akýchkoľvek pochybností, navyše ak tento lieh je vydaný policajnými orgánmi SR. Ţalobca namietal aj nezrozumiteľnosť rozhodnutia ţalovaného, pričom poukázal na publikované rozhodnutie R 108/1999,
ktorého „výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať a j pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu."
jeho názoru, spôsob, akým ţalovaný rozhodol o jeho odvolaní, nebol v súlade so zákonom, nakoľko pri zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolací orgán nahrádza toto rozhodnutie svojím rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho orgánu musí preto obsahovať nielen úplné výstiţné zdôvodnenie, ale i všetko to, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti rozhodnutí o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho konania. Rozhodnutie Colného riaditeľstva SR neobsahuje výrok o tom, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolaním ţalobcu. Napokon namietal aj nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného o zabezpečení predmetných SBL, nakoľko z tohto rozhodnutia nebolo zrejmé, aké pochybnosti viedli k jeho zabezpečeniu a čo vlastne má ţalobca odstrániť, aby predmetné SBL neboli zabezpečené, resp. aby neprepadli v prospech štátu. Krajský súd postupujúc
3 zákona o správe daní, § 10 ods. 7, § 51 ods. 44, § 47 ods. 1 písm. b), § 47 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani z liehu preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, ţe ţaloba je čiastočne dôvodná,
1 OSP, lebo rozhodnutia správnych orgánov v časti prepadnutia plastových prepraviek a drevených paliet v prospech štátu sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V časti prepadnutia SBL v prospech štátu bol
názoru krajského súdu postup správnych orgánov v súlade so zákonom, preto v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol, keď sa v celom rozsahu stotoţnil so zisteným skutkovým stavom aj právnym odôvodnením, keďţe miestnym zisťovaním vykonaným dňa 14.9.2006, o výsledku ktorého bola spísaná zápisnica zo dňa 14.9.2006 č. 43/06-6291-Sk, bolo nepochybne preukázané, ţe ţalobca skladoval v hangári č. 4 u podnikateľa M. P. spotrebiteľské balenia liehu v celkovom mnoţstve 15727 ks, ktoré boli označené kontrolnými páskami
doterajších predpisov (zákon o spotrebnej dani z liehu a vyhláška č. 123/1997 Z. z. o označovaní SBL kontrolnými páskami), ktoré sa po 30.6.2006 povaţujú
44 zákona o spotrebnej dani z liehu za neoznačené. Skutočnosť, ţe SBL boli označené
doterajších predpisov ţalobca ani nenamietal a táto okolnosť sporná nebola. Krajský súd poukázal na to, ţe základom bolo vyriešenie otázky, či mohol správny orgán tieto SBL a veci k nim patriace zabezpečiť a následne, či boli splnené zákonné podmienky pre prepadnutie tohto tovaru a vecí v prospech štátu, keďţe ţalobca tvrdil, ţe SBL nadobudol v súlade so zákonom, SBL boli označené kontrolnými páskami v súlade s vtedy platným zákonom, išlo o daňovo vysporiadaný lieh a zákon o spotrebnej dani z liehu ani teraz, ani pred novelou drţbu liehu nezakazoval. Krajský súd poukázal na to, ţe správny orgán rozhodol o zabezpečení tovaru a veci z dôvodu, ţe tovar - SBL boli označené kontrolnou páskou
doterajších predpisov, ktoré sa po dátume 30.6.2006 povaţujú za neoznačené. Zároveň ţalobcu upozornil, ţe ak v lehote 5 2Sţf/14/2012 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru a veci v prospech štátu. Rozhodnutie bolo
názoru krajského súdu jasné, zrozumiteľné a nevyvolávalo pochybnosti o tom, v čom spočíva podstata zabezpečenia tovaru. Nemoţno preto súhlasiť s námietkou ţalobcu, ţe pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia o zabezpečení tovaru nevedel aké pochybnosti má odstrániť, preto ich neodstránil. Práve naopak, s poukazom na vyššie uvedené, nepochybil správny orgán ak skladované SBL vyhodnotil ako neoznačené, ako neoznačené ich zabezpečil a následne, keďţe nedošlo k odstráneniu pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu, rozhodol o ich prepadnutí v prospech štátu. Krajský súd poukázal na to, ţe konanie o zabezpečení je inštitútom preventívnym a bezodkladným, v konkrétnom prípade sledujúcim účel, aby nedošlo k uvádzaniu neoznačeného spotrebiteľského balenia do daňového voľného obehu. Ide o konanie samostatné, paralelne a nezávisle prebiehajúce popri konaní o uloţení pokuty, preto nie je dôvodná námietka ţalobcu, ţe z ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z liehu vyplýva, ţe colné orgány sú oprávnené zabezpečiť tovar vtedy, ak sa osoba dopustila správneho deliktu, pričom zabezpečiť tovar moţno len vtedy, ak sa uloţí pokuta s tým, ţe obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku týkajúcu sa formálno-procesných pochybení ţalovaného v súvislosti s výrokom preskúmavaného rozhodnutia, pričom poukázal na to, ţe aj keď formulácia, ţe „časť výroku mení a ostatná časť výroku ostáva nezmenená..." úplne nezodpovedá zneniu § 48 ods. 5 zákona o správe daní, výrok nevyvoláva pochybnosti o tom, ako ţalovaný rozhodol, keďţe znenie „ostáva nezmenené" moţno povaţovať za synonymum slova potvrdzuje. Zároveň s poukazom na platnú judikatúru, zdôraznil, ţe účelom preskúmavacieho konania nie je len formálne zrušovanie rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sami o sebe ani po vydaní nových rozhodnutí nemôţu privodiť vecne iné, či priaznivejšie rozhodnutie pre ţalobcu. Vo vzťahu k zabezpečeniu a prepadnutiu plastových prepraviek a drevených paliet dospel krajský súd k záveru, ţe v tejto časti je ţaloba dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k týmto veciam sú pre absenciu dôvodov nepreskúmateľné. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil, nakoľko tento povaţoval za arbitrárny, nepreskúmateľný a postihnutý viacerými vadami, tvrdil, ţe bolo preukázané, ţe postup a konanie ţalovaného v spojitosti s postupom a konaním Colného úradu Prešov prebehlo na základe neúplne zisteného skutkového stavu, konajúce správne orgány predmetnú vec nesprávne právne posúdili, pričom tieto nedostatky neodstránil ani krajský súd, z čoho vyplýva nesprávnosť a nezákonnosť i tohto konania. Ţalobca v priebehu konania na správnom orgáne i súdneho konania opakovane poukázal na porušenie viacerých základných zásad občianskeho súdneho konania, najmä zásadu zákonnosti a spravodlivosti, porušenie viacerých ustanovení právnych predpisov, nesprávnu interpretáciu dotknutých zákonov, z čoho vyplýva nevyhnutnosť zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a nakoľko tieto nedostatky neodstránil ani súd konajúci o ţalobe, nevyhnutnosť zrušenia i jeho rozhodnutia. Opätovne pripomenul, ţe v kúpnej cene predmetných SBL bola zahrnutá aj spotrebná daň, ktorá bola zaplatená právnym predchodcom ţalobcu, keďţe liehoviny boli opatrené kontrolnými páskami,
doterajších právnych predpisov. Ţalobca teda vlastnil daňovo vysporiadané SBL, nadobudnuté v súlade so zákonom, daň z liehu z nich bola riadne zaplatená a tieto mu boli dokonca vydané policajnými orgánmi Slovenskej republiky. Zdôraznil, ţe je neprípustné pripraviť niekoho o vlastnícke právo k veci len preto, ţe došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa jej označovania a ešte ho za to aj neprimerane sankcionovať. Rovnako je neprípustné, aby všeobecný súd takéto konanie v súdnom konaní o ţalobe proti rozhodnutiu 6 2Sţf/14/2012 správnych orgánov potvrdil. Tento výklad zákona je
názoru ţalobcu v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá garantuje nedotknuteľnosť vlastníctva. Poukázal pritom na názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sţf 37/2010 a sp. zn. 5Sţf/19/2009 a uviedol, ţe s vyššie uvedenými nespornými tvrdeniami sa krajský súd v priebehu konania náleţite nevysporiadal a vady, ktoré predstavujú zásah do jeho základných práv, neodstránil. Ţalobca tieţ poukázal na skutočnosť, ţe v súvislosti s predmetnými SBL bola na stranu štátu uhradená spotrebná daň vo výške 53.207,80 €, DPH vo výške 2.869,61 € a uloţená pokuta ţalobcovi vo výške 26.603,90 €. Navyše ešte správny orgán rozhodol o prepadnutí predmetného tovaru v prospech štátu. Štát tak v súvislosti s predmetným tovarom tento tovar nadobudol a získal viac ako 82.000 €. Takýto postup v ţiadnom prípade nie je moţné povaţovať za primeraný alebo v súlade so zásadami spravodlivosti či zákonnosti a účelom, ktorý zákonodarca reguláciou obehu liehu sledoval. Rovnako je tento postup i v rozpore s princípom uplatňovania v konaní taký postup voči subjektom, aby ich práva boli dotknuté v čo najmenšom rozsahu. Ţalobca preto povaţoval postup krajského súdu, a rovnako tak konanie ţalovaného s ohľadom na vyššie opísané skutočnosti za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré
zákona nepoţíva súdnu ochranu. Podstata rozporu s dobrými mravmi spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní poţiadavky vyváţenosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencie" sa prejavuje aj ako neprimeranosť konkrétneho zásahu. Táto nerovnováha či neprimeranosť môţe spočívať aj v hrubom nepomere, či uţ vzájomných plnení alebo práv a povinností jednej strany. Ţalobca taktieţ poukázal na zásadu ekvity. Akúkoľvek dokonalú právnu normu nemoţno uplatňovať či vykonávať len prísne formálne, doslovne a striktne, právo sa musí realizovať aj v spojitosti s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone, tieto kritériá sa v priebehu vývoja vyvíjali, patria sem dobré mravy, zásady poctivého obchodu, obchodné zvyklosti, zákaz zneuţitia práva a pod. Všetky spolu vytvárajú sústavu mimoprávnych pravidiel napomáhajúcich humanizáciu realizácie práva. Ţalobca ďalej zopakoval, ţe z výroku rozhodnutia Colného úradu Prešov o zabezpečení tovaru nebolo od začiatku jasné a zrozumiteľné, aké pochybnosti viedli k zabezpečeniu tovaru, a aké pochybnosti mal ţalobca odstrániť a ako, pričom z tohto nezrozumiteľného rozhodnutia vychádzal i ţalovaný, keď rozhodol o prepadnutí predmetného tovaru v prospech štátu. Aj z tohto dôvodu bol postup ţalovaného nezákonný a neodôvodnene sa s ním stotoţnil i krajský súd v rámci preskúmavania rozhodnutia ţalovaného. Krajský súd taktieţ nevysvetlil a asi ani neporozumel, aké pochybnosti mal ţalovaný na mysli, t.j. ktoré uloţil ţalobcovi odstrániť, pretoţe doteraz tieto pochybnosti nie sú ţalobcovi známe, a ani ţalovaný ich v priebehu celého konania jasne nekonkretizoval. Nie je preto moţné na neodstránenie týchto povinností na strane ţalobcu v priebehu celého konania poukazovať. Pokiaľ krajský súd poukazoval na to, ţe tieto rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu, pričom ţaloba bola zamietnutá, ţalobca poukázal na to, ţe toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko Krajský súd v Prešove vo veci prieskumu rozhodnutia o zabezpečení tovaru konanie zastavil z dôvodu, ţe ide o predbeţné rozhodnutie, ktoré súdnemu prieskumu nepodlieha a teda v merite veci sa ţalobou nezaoberal. Namietal nezrozumiteľnosť a nesprávnosť výroku rozsudku krajského súdu, ktorý ţalobu zamietol len v časti a vo zvyšnej časti vyslovil, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia ţalovaného, nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu a s tým súvisiace porušenie niekoľkých základných práv ţalobcu, predovšetkým práva na súdnu ochranu, práva 7 2Sţf/14/2012 na spravodlivý súdny proces a v súvislosti s prepadnutím tovaru v prospech štátu aj zásah do vlastníckeho práva. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z
názoru ţalovaného nebolo moţné subsumovať pod inštitút chýb v písaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,
2 v spojení s § 250ja OSP, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu zistí, ţe toto je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe ţaloba sa zamieta, v opačnom prípade rozhodnutie správneho orgánu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 a 2 OSP). 8 2Sţf/14/2012
1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní, v znení účinnom v rozhodujúcom období, zamestnanec správcu dane môţe zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa vyuţije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je moţné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môţe správca dane na náklady ich majiteľa alebo drţiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môţe zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bliţšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane
.
ods. 2 správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa moţno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
ods. 3 ak majiteľ alebo drţiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemoţno odvolať. Ak majiteľ alebo drţiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa moţno odvolať.
105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou (ďalej len "daň") na daňovom území.
1, v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským balením liehu (ďalej len "spotrebiteľské balenie") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal 16) naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.
ods. 2, kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náleţitosti v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu ceniny.
ods. 3, spotrebiteľské balenie kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 moţno uviesť do daňového voľného obehu na daňovom území, len ak je označené kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak. Označovať spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou môţe len prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca spotrebiteľského balenia (ďalej len "odberateľ kontrolnej známky"), ktorý ho bude uvádzať do daňového voľného obehu na daňovom území.
ods. 7 spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
odseku 38, sa na účely tohto zákona povaţuje za neoznačené. Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa povaţuje aj kaţdé spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste 9 2Sţf/14/2012 vrátane skladových a iných účelových priestorov prevyšuje jeden otvorený kus z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou známkou.
ods. 8 predaj neoznačeného spotrebiteľského balenia na daňovom území je zakázaný s výnimkou odseku 34.
ods. 38, podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok a o grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Takýmto právnym predpisom bola vyhláška č. 206/2004 Z. z. účinná od 1. mája 2004 a do tohto dátumu vyhl. č. 123/1997 Z. z., ktorá bola zrušená zákonom č. 105/2004 Z. z.
1 písm. b), správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak predá, ponúkne na predaj, skladuje alebo prepravuje spotrebiteľské balenie, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) s výnimkou odberateľa kontrolnej známky, ak označuje spotrebiteľské balenie
39 aţ 41.
ods. 2 písm. b), colný úrad uloţí pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na mnoţstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 10.000,--Sk, za správny delikt
odseku 1 písm. b), a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí.
44 spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou
doterajších predpisov 49a) moţno predávať najneskôr do
doterajších predpisov povaţované za neoznačené. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2006 sú upravené v § 51f zákona o spotrebnej dani z liehu. V predmetnom konaní sa tak krajský súd ako aj správne orgány oboch stupňov dopustili niekoľkých váţnych pochybení ako procesného tak aj hmotnoprávneho charakteru. Predovšetkým, pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, tento je v rozpore s ustanovením § 250j ods. 1 a 2 OSP, ktoré umoţňuje buď rozhodnutie správneho orgánu, poprípade aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť, ak rozhodnutie resp. postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, alebo ţalobu zamietnuť. Neumoţňuje však ten postup, aký zvolil krajský súd a síce čiastočné zamietnutie ţaloby a zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného len v určitej časti. Takýto postup nemá oporu v platnej právnej úprave, a preto uţ len z tohto dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, čo i len v časti svojho postupu, resp. rozhodnutia, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie ţalovaného resp. aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako také a nie len jeho časť. Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa zmätočnosti výroku rozhodnutia ţalovaného, záver, ktorý prijal v tejto otázke krajský súd taktieţ nezodpovedá ustálenej judikatúre,
ktorej v zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie 10 2Sţf/14/2012 správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, pretoţe sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok v ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náleţitosti výroku, ktorý je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí preto v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vţdy určitý a presný. Túto poţiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov. Vţdy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo a rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje (pozri medzi iným rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sţo/163/2009 z
jeho názoru ţalobca pochybil, keď v stanovenej lehote neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru. Uniklo však pozornosti krajského súdu, ţe pochybnosti, ktoré mali viesť k zabezpečeniu tovaru a spôsob, akým ich mal ţalobca odstrániť neboli určené ani 11 2Sţf/14/2012 v rozhodnutí o zabezpečení tovaru, ani v rozhodnutí o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Z dikcie § 14a zákona o správe daní je zrejmé, ţe toto opatrenie sa vyuţije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich mnoţstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Účelom zabezpečenia tovaru je prinútiť daňový subjekt, aby si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona splnil a po ich splnení mu bude tovar vydaný. V posudzovanom prípade je však nad všetku pochybnosť jasné a tieto skutočnosti nespochybnil ani krajský súd, ani správne orgány oboch stupňov, ţe ţalobca tovar nadobudol legálne, vedel preukázať a aj preukázal spôsob jeho nadobudnutia a finančné povinnosti v súvislosti s nákupom tovaru mal riadne vysporiadané. Bolo preto úlohou správnych orgánov, aby určili povinnosť, ktorú mal ţalobca splniť, aby mu mohol byť zabezpečený tovar vrátený. Pokiaľ mali správne orgány pod pojmom „pochybnosti“ na mysli skladovanie neoznačených SBL, potom odvolací súd pripomína, ţe ţalobca sa dokonca ešte pred vydaním rozhodnutia o zabezpečení tovaru pokúsil o nápravu danej situácie a ţiadal o vydanie nových kontrolných známok platných od
1 písm. h) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd opätovne preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného a vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania,
3 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave, dňa 19. septembra 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.