súdu sa záver daňových orgánov opiera o logické argumenty podrobne vysvetľujúce 4 2Sžf/57/2011 v dôvodoch rozhodnutí, prečo reťazenie jednotlivých platieb na účtoch v rámci jednej banky, prebiehajúcich medzi účtom ţalobcu, spoločnosti MOBILE TRADING CZ, s.r.o. (disponujúcej finančnými prostriedkami spoločnosti Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o.) a TELEXIS, s.r.o., vyhodnotil ako účelové bankové prevody neosvedčujúce, ţe došlo k úhrade uplatnených preddavkových faktúr v celom rozsahu. Pokiaľ ţalobca namietal aj nesprávnosť vysloveného záveru daňových orgánov, ţe vedome uzatvoril nevýhodný obchod v rozpore s princípmi podnikania, tak aj
názoru krajského súdu, skutočnosť, ţe ţalobca pri svojej podnikateľskej činnosti v rámci jedného „obchodu“ uzavrel zmluvy, na základ ktorých minimálne v rámci záloh zaplatí za dodávku „sluţieb“ od svojho dodávateľa viac (a podstatne skôr) ako mu bude zaplatená od jeho dodávateľa, je dôvodným podkladom pre podrobnejšie vyhodnocovanie skutočného obsahu takýchto právnych úkonov ako podkladov pre uplatnenie nárokov na vrátenie odpočtu DPH. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe pokiaľ ţalobca argumentoval, ţe splnil všetky zákonné podmienky pre odpočítanie dane s poukazom na § 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z., nakoľko sa jednalo o platenie zálohy na budúce plnenie, tak súd sa stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobca v konaní dostatočne nepreukázal, ţe zmluvne dohodnuté sluţby, ku ktorým sa platby vopred mali viazať, mali byť poskytnuté. Krajský súd v tejto súvislosti povaţoval za správne vyhodnotenú nedôvodnú a nezákonnú snahu ţalobcu zbaviť sa dôkazného bremena s poukazom na tvrdené obchodné tajomstvo, ako aj nepreverovanie ţalobcom plnenia predmetu zmlúv dodávateľom Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o. v priebehu roka 2008 a predloţené zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z dotknutých zmlúv medzi ţalobcom, spoločnosťou Promotion & Consulting Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou WINGZ COMPANY Hong Kong.
názoru krajského súdu daňové orgány vo svojej činnosti ani procesne nepochybili, pretoţe skúmali všetky okolnosti a súvislosti zmluvných a iných vzťahov týkajúce sa ţalobcom uplatneného odpočtu DPH. Taktieţ sa ţalovaný vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami vznesenými ţalobcom a jeho tvrdenia, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, povaţoval krajský súd za nepodloţené. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe ţalovaný sa svojím postupom v odvolacom konaní dopustil viacerých zásadných procesných pochybení, a teda toto konanie trpí závaţnými vadami, ktoré mali vplyv 5 2Sžf/57/2011 na zákonnosť rozhodnutia.
2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúmava odvolaním napadnuté rozhodnutie vţdy iba v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Avšak odvolací orgán nie je návrhmi odvolateľa viazaný, pretoţe ak vyjdú pri preskúmaní najavo skutkové či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadať. Odvolací orgán môţe výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane. Z uvedeného síce vyplýva, ţe postup odvolacieho orgánu, v ktorom doplňuje dokazovanie a následne potom vyvodí iný právny názor, ako bol záver správcu dane v prvostupňovom konaní, nie je v rozpore so zákonom. Avšak v týchto prípadoch vzhľadom na skutočnosť, ţe ide o konanie pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, proti ktorému nemá daňový subjekt právo ďalšieho odvolania, má daňový subjekt právo na súčinnosť, zaručené mu § 2 ods. 2 citovaného zákona. Má teda právo byť s odlišným právnym posúdením veci zoznámený a musí mu byt' daná moţnosť proti novému posúdeniu vzniesť argumenty či navrhovať dôkazy, tieto nové závery vylučujúce. V situácii, kedy odvolateľ nebol oboznámený so zmenou právneho posúdenia, ktoré urobil odvolací orgán, nemoţno vylúčiť (a prípad ţalobcu to jednoznačne potvrdzuje), ţe sa pôvodne uplatnené odvolacie dôvody, smerujúce proti rozhodnutiu správcu dane v prvostupňovom konaní, zaloţenom na odlišnom právnom posúdení, s novými dôvodmi úplne rozchádzajú. O to dôslednejšie je nevyhnutné dbať na uvedenom v prípade daňového konania, keďţe daňový subjekt v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu musí preukazovať, ţe v prípade uvedených ţalobných dôvodov vyuţil riadny opravný prostriedok v správnom konaní. Postupom, kedy odvolací orgán neoboznámi odvolateľa s výsledkami doplneného konania a zmení ako skutkový základ rozhodnutia (pričom takýto skutkový základ tu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebol a ani nemohol byť, keďţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte v ţalobcovom prípade nemalo dôjsť k plneniu sluţby) tak aj právnu kvalifikáciu, odvolací orgán vlastne jednoznačne ukráti daňový subjekt o jedno zo základných zákonom stanovených práv, a to práva podať odvolanie. Pokiaľ zákon o správe daní v § 46 ods. 4 ako jednu z obsahových náleţitostí odvolania vymedzuje aj uvedenie rozporu s právnymi predpismi, je nutné, aby daňový subjekt bol s dôvodmi stanovenia dane oboznámený riadne a včas tak, aby mohol odvolanie so všetkými náleţitosťami podať. To, ţe predloţenými dôkazmi v následnom súdnom konaní sa odmietol súd zaoberať a prihliadať na ne, je práve a len jednoznačným potvrdením ţalobcom namietaných 6 2Sžf/57/2011 zásadných procesných vád konania, ktorými bol závaţným spôsobom ukrátený na svojich právach. Ďalšie závaţné porušenie zásady zákonnosti ţalobca vidí v dĺţke trvania daňovej kontroly. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 nerešpektovanie maximálnej dĺţky trvania daňovej kontroly je porušením zásady primeranosti a zásady zákonnosti v daňovom konaní. Protokol o daňovej kontrole prerokovaný po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nezákonným dôkazom a pokračovanie v daňovej kontrole po uplynutí zákonnej lehoty je nezákonným zásahom. V kontexte uvedeného zásadného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ţalobca poukazuje na to, ţe daňová kontrola u neho bola vykonávaná od 4.2.2008 do 18.11.2008, t.j. viac ako 6 mesiacov. Daňový úrad Trnava síce oznámil ţalobcovi svojím Upovedomením č. 649/320/49497/2008/Mo,Št zo dňa 27.6.2008, ţe lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺţil nadriadený orgán do 28.11.2008, avšak v rozpore s § 15 ods. 18 zákona o správe daní neoboznámil daňový subjekt s dôvodmi na jej predĺţenie. Vzhľadom na skutočnosť, ţe do úradnej korešpondencie medzi správcom dane a ţalovaným, ktorý túto lehotu predĺţil, bolo ţalobcovi umoţnené nahliadnuť aţ v rámci nahliadnutia do súdneho spisu, ţalobca nemohol v predsúdnom konaní vzniesť v rámci odvolania námietku nezákonného predĺţenia tejto kontroly, má však za to, ţe vzhľadom na citovaný nález ide o tak závaţnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. V súlade s § 15 ods. 17 zákona o správe daní síce môţe byť lehota na vykonanie kontroly primerane predĺţená, avšak musí byť splnená zákonná podmienka na tento postup, ktorou je, ţe sa jedná o zloţitý prípad. To, ţe toto predĺţenie nemá byť automatické a má sa tak diať skutočne iba vo výnimočných prípadoch daných svojou zloţitosťou svedčí aj fakt, ţe zákonodarca zveril právomoc predĺţiť túto lehotu aţ nadriadenému orgánu. Ten by mal najmä rešpektujúc princíp proporcionality šetriť, či sú splnené podmienky na predĺţenie tak závaţného zásahu do subjektívnych práv daňového subjektu, akým je daňová kontrola. Zo spisu (listiny v spise predloţenom ţalovaným označené pod č. 7 a 8) vyplýva, ţe jediným dôvodom ţiadosti správcu dane o predĺţenie lehoty bolo neobdrţanie odpovede doţiadaného správcu dane (ţalobca podotýka, ţe zo spisu je zrejmé tieţ, ţe listina, ktorá bola predmetom doţiadania zo dňa 6.5.2008, ktoré sa uvádza ako dôvod pre predĺţenie lehoty, bola v dispozícii doţiadaného správcu dane uţ v marci 2008, mohol ju teda obratom zaslať) a následný záujem správcu dane postupovať v striktnom rozpore s právami daňového subjektu, medzi ktoré o.i. patrí právo na dvojstupňové konanie, a to tým, ţe poţiada o "metodické usmernenie, či na základe predloţených dokladov vznikla daňová povinnosť..." 7 2Sžf/57/2011 Z oznámenia ţalovaného, ktorým predĺţil lehotu na vykonanie daňovej kontroly vôbec nie je moţné zistiť, na základe akých skutočností vyhodnotil tento prípad ţalobcu ako zloţitý, resp. aké boli dôvody na predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u ţalobcu. Postup ţalovaného je teda nepreskúmateľný najmä s ohľadom na nevyhnutnosť vysporiadať sa s poţiadavkou splnenia zákonnej podmienky na predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly ako aj s ohľadom preskúmateľnosti, či ţalovaný rešpektoval základné ústavné princípy pri tomto postupe, a to najmä uţ uvedený princíp proporcionality. Z daňového spisu je zrejmé, ţe nadriadený orgán nemal k dispozícii celý spis, aby bol schopný vyhodnotiť závaţnosť a zloţitosť prípadu a postup správcu, jeho postup moţno hodnotiť len ako svojvôľu pri rozhodovaní o predĺţení lehoty. K právnemu názoru Krajského súdu v Trnave, v ktorom sa stotoţnil so závermi ţalovaného, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tým, ţe dostatočne nepreukázal, ţe zmluvne dohodnuté sluţby, ku ktorým sa platby vopred mali viazať, mali byť poskytnuté, ţalobca uviedol, ţe v prvostupňovom konaní predloţil všetky zmluvné dokumenty, ktoré mal k dispozícii, z ktorých vyplýva obsah sluţby, ktorú mu mal jeho dodávateľ - spoločnosť PCS poskytnúť, a to vykonanie prieskumu trhu (bliţšia špecifikácia predmetu plnenia je obsiahnutá v čl. IX zmlúv) v zmluvách špecifikovaných teritóriách. Daňový úrad obsah týchto zmlúv v konaní nespochybnil. Sluţba mala byť poskytnutá aţ po vydaní prvostupňového rozhodnutia, preto ţalobca reálne iné doklady v tom čase nemohol mať k dispozícii. Ţalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie, ţalobca mu v rámci neho poskytol všetky relevantné doklady, ktoré mal k dispozícii (Dodatky k zmluvám o prieskume trhu, Dodatky ku komisionárskym zmluvám, Zmluvu o úprave vzájomných práv a povinností, Preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí správ o prieskume trhu, faktúry, Plány prieskumu trhu – viď. Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 649/320/13300/2009/Mo,Št zo dňa 6.3.2009 v spise). Zároveň na ďalších ústnych pojednávaniach (vid'. zápisnice č. 649/320/14772/2009/Mo,Št zo dňa 12.3.2009 a č. 649/320/16130/2009/Mo,Št zo dňa 18.3.2009) vysvetlil, ako prebehlo odovzdanie výsledkov prieskumu a ţe z dôvodu povinnosti zachovávať obchodné tajomstvo, ku ktorej sa zaviazal v Zmluve o úprave vzájomných práv a povinností, si nevyhotovil ţiadne fotokópie predmetných správ ani sprievodnej dokumentácie. Ţalobca poukazuje na skutočnosť, ţe v tomto konaní z postupu ţalovaného nevyplynulo, ţe predloţené doklady, o ktorých bol ţalobca presvedčený, ţe jednoznačne preukazujú dodanie sluţby, povaţuje za nevierohodné alebo sporné. Mal za to, ţe dostatočne zdôvodnil, prečo ďalšími vyţiadanými dokladmi nedisponuje, toto jeho 8 2Sžf/57/2011 zdôvodnenie v priebehu odvolacieho konania ţalovaný ani raz nespochybnil. Ţalovaný ani raz po tomto vysvetlení ţalobcu, prečo nedisponuje poţadovanými dokladmi, nevyzval ţalobcu, aby tieto zabezpečil, inak neuzná dodanie sluţby za uskutočnené. Ţalobca následne na základe odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného poţiadal svojho obchodného partnera - spoločnosť WINGZ COMPANY z Hong Kongu (subjekt v prospech ktorého muselo byt' obchodné tajomstvo zachovávané), aby mu poskytol pomoc v následnom konaní. Na základe uvedeného zástupca spoločnosti p. Yeung Fei Pang poskytol čestné vyhlásenie zo dňa 10.10.2009, ktorým potvrdil skutočnosti deklarované ţalobcom, počas svojho pobytu v SR svoj podpis na tomto čestnom vyhlásení úradne osvedčil. Následne pre účely súdneho konania poskytol výsledky marketingového prieskumu, ktoré boli spolu s úradnými prekladmi doručené súdu (vid'. spis). Uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú tvrdenie ţalobcu o poskytnutí sluţby. Vzhľadom na priebeh daňového konania, najmä na hore zdôvodnené porušenia zásady súčinnosti v odvolacom konaní, dôsledkom ktorej bolo, ţe sa ţalobca aţ zo ţalobou napadnutého rozhodnutia dozvedel, ţe ním predloţené dôkazy ţalovaný spochybňuje, a tým aj poskytnutie sluţieb, nemoţno súhlasiť so záverom súdu, ţe na dôkazy - doloţené výsledky prieskumov, súd pri svojom rozhodovaní nemôţe prihliadať. Čo sa týka súdom tvrdeného upustenia od námietky o moţnom ohrození obchodného tajomstva, ţalobca uvádza, ţe uţ v ţalobe uviedol, ţe sa bude pokúšať získať od svojho obchodného partnera relevantné dôkazy, ktoré nemá z dôvodu, ţe si nemohol pre povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo, vyhotoviť ţiadne kópie listín. Obchodný partner mu tieto sprístupnil na predloţenie súdu, súčasne so svojím čestným vyhlásením (tento dôkaz bol tieţ v ţalobe uvedený). Nedošlo preto k upusteniu od tejto námietky, tak ako to vyhodnocuje súd. Ten, v koho prospech bolo obchodné tajomstvo zachovávané, sám poskytol poţadované listiny a súhlasil s ich predloţením súdu. Proti zdôvodneniu súdu, ţe daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou a teda dôkazné bremeno leţí na daňovníkovi, ţalobca uvádza, ţe táto zásada ale nezbavuje ţalovaného povinnosti uloţenej mu § 29 ods. 2 zákona o správe daní, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ţalobca dôkazy - správy o výsledkoch prieskumu v priebehu konania jasne označil, zdôvodnil prečo tieto nemá vo svojej moci, vysvetlil, ţe sa zaviazal dodrţať obchodné tajomstvo. Ţalovaný jediný disponuje právomocou v danom prípade uloţiť edičnú povinnosť subjektu, ktorý predmetný dôkaz má vo svojej moci. Ţalovaný, aj vzhľadom na citované ustanovenie zákona, 9 2Sžf/57/2011 mal a mohol túto právomoc vyuţiť a to najmä v situácii, kedy ţalobcu neoboznámil s tým, ţe ním predloţené dôkazy nepovaţuje za dostatočné, a teda ţalobca ani nemohol vedieť, ţe sa má pokúsiť poţiadať svojho obchodného partnera o ich sprístupnenie ţalovanému. Ţalobca ďalej namietal, ţe prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s dôkazmi predloţenými ţalobcom na pojednávaní, ktorými ţalobca poukazoval na zámernú účelovosť hodnotenia dôkazov zo strany ţalovaného, dôkazmi, ktoré jednoznačne spochybňuje ako závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, tak aj závery ţalovaného v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa však prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku v celosti stotoţnil. Ţalobca predloţil súdu Protokol o daňovej kontrole na daň z príjmov za rok 2008 zo dňa 7.4.2010, ktorú u neho vykonal ten istý správca dane, ktorý spochybnil existenciu transakcií odôvodňujúcich uplatnený nadmerný odpočet. Z predloţeného protokolu je zrejmé, ţe platby, spochybňované správcom dane i ţalovaným v ţalovanom rozhodnutí, boli následne (táto kontrola začala krátko po vydaní ţalovaného rozhodnutia 15.6.2009, ţalované rozhodnutie bolo vydané dňa 3.6.2009) na účely dane z príjmov akceptované bez najmenšieho spochybnenia ich existencie, resp. existencie sluţieb, ku ktorým sa viaţu. Neobstojí tu tvrdenie ţalovaného uvedené na pojednávaní, ţe pracovníci v danom prípade nekontrolovali pôvod ani kolobeh finančných prostriedkov. Z uvedeného protokolu jednoznačne vyplýva, ţe daňové orgány účelovo hodnotia tie isté transakcie diametrálne odlišne na účely DPH a dane z príjmov, resp. spochybňujú ich existenciu na účely priznania odpočtu DPH (a to len a len preto, ţe iný daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť priznanú vlastnú daňovú povinnosť aj zaplatiť, a v snahe preniesť bremeno tohto nezaplatenia zo štátu na ţalobcu), avšak v plnom rozsahu tie isté transakcie bez výhrad akceptujú na účely posúdenia príjmov a výdavok pri dani z príjmov. To však nie je moţné. Jedna a tá istá transakcia buď je alebo nie je zaplatenou zálohou za sluţby, buď je alebo nie je pôţičkou. Ţalobca poukázal na to, ţe tento dôkaz nemohol pouţiť v odvolacom konaní, nakoľko táto kontrola bola vykonaná aţ po právoplatnom skončení konania, výsledkom ktorého bolo ţalobou napadnuté rozhodnutie. Prvostupňový súd bol takto závaţným dôkazom, spochybňujúcim závery ţalovaného v rozhodnutí, povinný sa zaoberať a vysporiadať, najmä vzhľadom na to, ţe sa v úplnosti priklonil k hodnoteniu dôkazov a záverom ţalovaného spochybňujúcim zálohové platby a následne aj poskytnutie sluţby. Prvostupňový súd však túto povinnosť porušil a s uvedeným dôkazom sa nevysporiadal. Ţalobca je presvedčený, ţe ţalovaný sa v danom prípade nevysporiadal s ním spochybňovanými zmluvnými vzťahmi medzi 10 2Sžf/57/2011 uvedenými spoločnosťami, jeho odôvodnenie je zmätočné, vnútorne rozporné a preto zásadne nepreskúmateľné, z hľadiska splnenia podmienok na aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o správe daní, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Aj preto ţalobca nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe sa záver daňových orgánov opiera o logické argumenty, na základe ktorých vyhodnotili uskutočnené bankové prevody ako účelové, neosvedčujúce, ţe došlo k úhrade uplatnených preddavkových faktúr v celom rozsahu a trvá na tom, ţe jeho ţalobná námietka, ktorou nesúhlasil so spochybňovaním preukázania zaplatenia celkovej fakturovanej sumy, je oprávnená a dôvodná. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom 11 2Sžf/57/2011 správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 12 2Sžf/57/2011
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 13 2Sžf/57/2011
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu ţalovaného mal i Najvyšší súd SR za preukázané, ţe Daňový úrad Trnava vykonal u ţalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu za rok
názoru Najvyššieho súdu SR postupoval správca dane jednoznačne správne, keď neuznal ţalobcovi odpočet DPH 19% vo výške 34.021.544,--Sk z faktúr č. P-C 20070008 aţ 11, ktoré boli vystavené spoločnosťou Promotion Consulting Slovakia, s.r.o., pretoţe táto obchodná spoločnosť neprijala od platiteľa platby z predmetných faktúr na účet a to pred dodaním sluţieb. Za daného skutkového a právneho stavu platiteľovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane (§ 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z.). Odvolací súd v zhode s krajským súdom ako i ţalovaným je toho názoru, ţe uvedené konania príslušných obchodných subjektov majú nesporne za následok vznik pochybností o pravdivosti finančných transakcií a o zaplatení dane vopred oprávnenému subjektu. Taktieţ ako vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, nepotvrdilo sa tvrdenie ţalobcu, ţe by údajný príjemca Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. odviedol príslušnú daň. Správne konštatuje krajský súd, ţe uţ samotné neodvedenie dane, keď na druhej strane bolo uplatnené odpočítanie dane, má za následok vznik pochybností o účele a legálnosti predmetných obchodov a finančných transakcií. Taktieţ odvolací súd súhlasí s krajským súdom, keď uvádza, ţe z dôkazov získaných správca dane v priebehu daňovej kontroly ţalobcu ako aj spoločnosti TELEXIS, s.r.o., ktoré predstavujú výpisy z účtov daňového subjektu MOBILE TRADING, s.r.o. a TELEXIS, s.r.o. vyplynulo, ţe nikdy neprišlo k zaplateniu preddavkov v celej fakturovanej sume, ale tieto tri subjekty si medzi sebou posúvali sumy neprevyšujúce 33.400.000,--Sk tým spôsobom, ţe najskôr bola určitá suma poskytnutá spoločnosťou TELEXIS, s.r.o. ako pôţička daňovému subjektu (ţalobcovi), ktorý z nej zaplatil časť jednej z preddavkových faktúr na účet MOBILE TRADING CZ, s.r.o., ten následne pribliţne obdobnú sumu poskytol spoločnosti TELEXIS, s.r.o. ako 16 2Sžf/57/2011 pôţičku a TELEXIS, s.r.o. ju vzápätí po pripísaní na účet poskytol ako pôţičku daňovému subjektu, ktorý z nej zaplatil časť ďalšej z preddavkových faktúr na účet MOBILE TRADING CZ, s.r.o., ktorý ju po pripísaní na účet opäť poskytol spoločnosti TELEXIS, s.r.o. ako pôţičku, ten následne ako pôţičku daňovému subjektu. V priebehu jediného dňa v rámci reťazca týchto subjektov sa posúvala ako pôţička stále pribliţne rovnaká suma peňaţných prostriedkov. Najvyšší súd SR sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou ţalovaného, ţe účelovosť transakcií – platieb vopred vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ţalobca vedome uzatvoril pre neho nevýhodný obchod, keď na základe uzavretých komisionárskych zmlúv mal do 31.12.2008 vykonávať prieskumy a analýzy trhov Indie, Ruska, Nemecka a Francúzska, za čo mu od komitenta mala byť vyplatená záloha vo výške 75% dohodnutej odmeny, t.j. 6.994.000 € nepodliehajúca DPH, pričom ţalobca sa za tieto sluţby dodané spoločnosťou Promotion Consulting Slovakia, s.r.o. zaviazal zaplatiť zálohu vo výške 80% z dojednanej odmeny t.j. 8.009.890 € včítane DPH do 14 dní od uzavretia zmluvy dňa 27.11.2007 t.j. rok vopred. Najvyšší súd SR je toho názoru, ţe vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia príslušných zmlúv a nepredloţenie dôkazov platiteľom dane o skutočnom poskytnutí zmluvne dohodnutých sluţieb daňovým orgánom, vyplýva potom logický záver, ţe jediným účelom i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bolo iba získanie nadmerného odpočtu, pričom konanie ţalobcu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci postráda akýkoľvek ekonomický zmysel a preto takémuto konaniu daňového subjektu nemoţno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu. Taktieţ tvrdenia ţalobcu o tom, ţe príslušné dôkazy o zmluvne dohodnutých sluţbách nemohol správcovi dane poskytnúť i s poukazom na ochranu predmetu zmluvy v zmysle zákonnej úpravy obchodného tajomstva, povaţuje i odvolací súd za právne irelevantné a účelové. Správne konštatuje krajský súd, ţe predloţené zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností, ktoré mu pod hrozbou vysokej sankcie zabraňovali urobiť si kópie sluţieb, ktoré uţ mali byť vykonané a písomnosti, ktoré mali preukazovať ich odovzdanie WINGZ COMPANY Hong 17 2Sžf/57/2011 Kong, nemôţu byť akceptované na daňové účely a nemôţu byť relevantným odôvodnením absencie konkrétnych dôkazov. Ţalobca ako i jeho zmluvní partneri si v danom prípade musia uvedomiť, ţe v danom prípade správca dane je príslušným orgánom štátu, ktorý je oprávnený oboznamovať sa i s obchodným tajomstvom a postup v súvislosti s nakladaním s obchodným tajomstvom je zákonným spôsobom upravený v Obchodnom zákonníku. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ preto ţalobca doloţil aţ krajskému súdu po podaní ţaloby výsledky prieskumov objednaných ţalobcom u spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o., postupoval krajský súd súladne so zákonom, keď na takéto dôkazné prostriedky neprihliadal (§ 250i ods. 1 O.s.p.) a na takéto dôkazy nemal povinnosť prihliadnuť ani ex offo. Najvyšší súd SR sa taktieţ stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe dôkazy, ktoré správca dane získal od doţiadaného správcu dane, nemoţno povaţovať za dôkazy získané nezákonným spôsobom a v tomto smere povaţuje odvolací súd tvrdenia ţalobcu za účelové. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný postupoval v rozpore s ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb., keď predĺţil lehotu na vykonanie daňovej kontroly, tak Najvyšší súd SR sa s touto argumentáciou ţalobcu nestotoţnil. V danom prípade je potrebné poukázať na zloţitosť daného prípadu, ktorá skutočne oprávnene odôvodňuje postup ţalovaného, keď predĺţil lehotu na vykonanie príslušnej daňovej kontroly. Z administratívneho spisu ţalovaného totiţ vyplýva, ţe ţalobca neposkytoval potrebnú súčinnosť správcovi dane pri predkladaní dôkazných prostriedkov (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.). Taktieţ z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe i doţiadaný správca dane mal problém s obchodnou spoločnosťou Promotion Consulting Slovakia, s.r.o., ktorá spoločnosť najskôr príslušnú súčinnosť doţiadanému správcovi dane neposkytovala a to napriek tomu, ţe doručenie predvolania jej bolo k miestne príslušnému správcovi dane vykazované. Napokon bolo potrebné doţiadanie prostredníctvom Daňového úradu Košice I opätovne vykonať po tom, čo sa správca dane Daňový úrad Trnava oboznámil s pôvodnými zisteniami z prvého doţiadania. 18 2Sžf/57/2011 Odvolací súd povaţuje tvrdenia ţalobcu o neexistencii zákonného dôvodu na predĺţenie daňovej kontroly za účelové, pretoţe i v doţiadaní sa riešili také závaţné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku pri vyhodnotení dôkazných prostriedkov zohrali významnú úlohu, aby daňové orgány mohli v podstate vysloviť záver, ţe poţiadavka ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 34.021.544,--Sk je v rozpore so zákonom.
názoru Najvyššieho súdu SR správca dane v danom prípade postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a daňovú kontrolu ukončil v primeranej lehote v kontexte so zloţitosťou daného prípadu a taktieţ je moţné konštatovať, ţe jednotlivé kroky daňovej kontroly po sebe nasledovali v primeraných časových intervaloch, ktoré skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe výkon daňovej kontroly nebol svojvoľný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno dôvodne konštatovať, ţe závery daňových orgánov sa opierajú o logické argumenty, keď reťazenie jednotlivých platieb na účtoch v rámci jednej banky, prebiehajúcich medzi účtom ţalobcu, spoločnosti MOBILE TRADING CZ, s.r.o. (disponujúcej finančnými prostriedkami spoločnosti Promotion Consulting Slovakia, s.r.o.) a TELEXIS, s.r.o. vyhodnotili ako účelové bankové prevody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto
3 druhá veta O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 22. augusta 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth 19 2Sžf/57/2011
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.