tejto žaloby. Podaním z 24.06.2022 žalobca svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozšíril o ďalšiu nehnuteľnosť, a to parc. registra E č. XX o výmere 29 m2, lesný pozemok, evidovanú na LV č. XXX, kat. úz. U., okres Rimavská Sobota, ktorej je tiež ideálnym spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/
znaleckého posudku č. 8/2019 z 18.11.2019 predstavovala (celkom) sumu 246.000 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez pojednávania (§ 177 ods. 2 písm. b/ CSP), nakoľko obe strany sporu vyjadrili súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že i keď najprirodzenejším spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci
výšky podielov medzi spoluvlastníkov, predpokladom takéhoto spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastíctva je jednak skutočnosť, že predmet podielového spoluvlastníctva predstavuje deliteľnú vec z technického hľadiska a tiež skutočnosť, že rozdelenie vecí je aj funkčne opodstatnené a vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločnému poslaniu resp. záujmu. V danej veci predmetom zrušenia a vyporiadania bola taká pozemková nehnuteľnosť, ktorej reálna deľba nebola, vzhľadom na účel jej využitia, dobre možná. Preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho spôsobom, že prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Prihliadol pritom na skutočnosť, že reálna deľba týchto pozemkov nebola dobre možná, ako aj na to, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužíva. Nakoľko sa žalovaná k žalobe písomne nevyjadrila (napriek jej riadnemu doručeniu), súd vychádzal z toho, že s podanou žalobou v plnom rozsahu súhlasila. Pri určení výšky výplaty súd vychádzal z priemernej ceny ornej pôdy nehnuteľností, ktoré boli ocenené znaleckým posudkom č. 08/2019 zo dňa 18.11.2019, t. j. 0,3193/m2, spolu vo výške 8.874,67 eura. O trovách konania rozhodol
5. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti
2 CSP. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho dôvodmi, v celom rozsahu stotožnil a v ďalšom na tieto odkázal. Nad rámec dôvodov súdu prvej inštancie a v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky, odvolací súd uviedol, že podielové spoluvlastníctvo je spoločenstvo vlastníckych práv, ktoré je založené na zásade dobrovoľnosti; ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie; toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší (zákon exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť), a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie; pritom je povinný postupovať
zákonom ustanoveného poradia; nie je síce viazaný návrhmi, ani vzájomnými návrhmi strán sporu, ale ani on nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať mu za náhradu celú vec, alebo len jej reálnu časť, zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu. S konštitutívnou povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. 6. V tomto smere odvolací súd potom poukázal na to, že najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov
výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického, aj právneho hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci, slúžiace ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu) a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.); tieto nerovnosti treba vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.
podielov je najmenej častá forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva; prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže byť reálne rozdelená, ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem. Napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, je možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať; súd návrh zamietne len v prípade, keď nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka - existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať. 9. Odvolací súd s ohľadom na okolnosti danej veci, poukázal na to, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností s tým, že žalobca, po neúspešnej výzve na uzatvorenie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sa tohto nároku domáhal súdnou cestou. Súd prvej inštancie doručil žalovanej opis žaloby aj jej rozšírenie, spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe; súčasne jej doručil aj výzvu na vyjadrenie
2 písm. b/ CSP, spolu s poučením
2 CSP, t. j, že v prípade, ak tlačivo v lehote 15 dní od jeho doručenia nezašle súdu, bude súd predpokladať, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Následne súd prvej inštancie dňa 04.08.2022 vytýčil termín na verejné vyhlásenie rozsudku na deň 17.08.
odvolacieho súdu nebolo možné túto skutočnosť považovať za dôvod, ktorý by bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o jej odvolaní. Odvolací súd sa tiež stotožnil s vyjadrením žalobcu, že žalovaná bola v konaní nečinná a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo adekvátne tomuto jej procesnému správaniu; žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu a nezospornila dôkazy ním predložené. I keď konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje súdne konanie, v ktorom súd nie je striktne procesne viazaný návrhmi strán sporu vo vzťahu k petitu, a naopak je prísne viazaný poradím vyporiadania podielového spoluvlastníctva hmotnoprávnym predpisom (Občiansky zákonník), procesné ustanovenia o kontradiktórnosti konania súdu neumožňujú nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu; zákonná a sudcovská koncentrácia časovo obmedzujú strany sporu na predkladanie dôkazov a prednes ich tvrdení.
1 Občianskeho zákonníka bol pre súd záväzný, čo v praxi znamená, že súd bez ohľadu na návrhy účastníkov postupuje ex offo. Táto skutočnosť sa potom premietla aj do rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže išlo o rozhodnutie v záujme účastníkov na obidvoch stranách. V takýchto sporoch aj judikatúra a literatúra nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP na rozhodovanie o trovách konania (porovnaj Králik, M. Podílové spoluvlastnictví v Občanském zákonníku. Praha: C.H.Beck, 2008, s. 257-258, ako aj judikatúra tam citovaná). 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
17. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej len ,,dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala zmätočnosť a rozporuplnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, za ktorú označila skutočnosť že odvolací súd na jednej strane cituje a odvoláva sa na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 142 ods. 1 ) v zmysle ktorého je súd ex offo viazaný poradím vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo znamená, že súd bez ohľadu na návrhy účastníkov postupuje ex offo záväzným poradím vyporiadania, na druhej strane vyčíta žalovanej, že nenavrhla spôsob rozdelenia pozemkov, nepredložila konkrétny návrh ich rozdelenia a neuviedla dôvody, pre ktoré by práve tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol tým najvhodnejším. Odvolací súd teda na jednej strane poukazuje na pasivitu žalovanej, ktorá neprodukovala žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o reálnom rozdelení pozemku, na druhej strane hovorí o svojej vlastnej povinnosti ex offo skúmať reálnu deliteľnosť, nakoľko nie je viazaný návrhmi strán konania. V ďalšom poukázala na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný žalobným návrhom ohľadom spôsobu vyporiadania. Každá zo strán má postavenie žalobcu aj žalovaného bez ohľadu na to, kto žalobu podal, žalobou sú uplatňované rovnaké práva oboch strán sporu. Súd je povinný ex offo skúmať, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná a či je jej rozdelenie dobre možné. V danej veci predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 427, orná pôda o výmere 83 368 m2, evidovanej na LV č. 126, pre kat. úz. Figa, kde žalobca bol vlastníkom podielu 2/3 - 55 578,7 m2 a žalovaná podielu 1/3 - 27 789,3 m2.
ustálenej judikatúry súdov pozemok je v zásade vždy deliteľný, ak reálne rozdelenie nie je v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom o zákaze drobenia pôdy. V danom prípade by reálnym rozdelením spornej parcely
podielov podielových spoluvlastníkov vznikli parcely väčšie ako 3000 m2, t. j. reálne rozdelenie by bolo v súlade s týmto ustanovením. Ak je predmetom vyporiadania poľnohospodársky alebo lesný pozemok, je vyporiadanie spoluvlastníckych podielov reálnym rozdelením prípustné iba vtedy, ak vznikne pozemok s výmerou väčšou ako 3000 m2. Ak táto podmienka nie je splnená, nemôže súd použiť tento spôsob vyporiadania, ale môže rozhodnúť, že pozemky nadobúdajú spoluvlastníci, pri ktorých sú najlepšie podmienky na ich obhospodarovanie. V odvolacom konaní žalovaná predložila do katastra snímku z ortofotomapy, z ktorej vyplývalo, že sporná parcela je prístupná z verejnej komunikácie po celej svojej dĺžke až z dvoch strán a súčasne navrhla prizvať do konania znalca za účelom vypracovania geometrického plánu. Odvolací súd sa s daným návrhom žalovanej vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zmätočnosť spočívajúca vo vzájomne si odporujúcej argumentácii odvolacieho súdu, je najviac viditeľná v tom, kde odvolací súd uvádza, že nie je viazaný návrhom strany sporu, súčasne však uvádza, že žalovaná nepredložila konkrétny návrh rozdelenia pozemkov, respektíve dôkaz o ich deliteľnosti. Na jednej strane teda odvolací súd vyčíta žalovanej nepredloženie dôkazov o reálnom rozdelení pozemkov, súčasne však konštatuje, že návrhmi strán sporu nie je viazaný, pretože je ex offo viazaný poradím vyporiadania podielového spoluvlastníctva
1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na návrhy účastníkov. Ani prípadná pasivita strán konania pred súdom nemá potom žiaden vplyv na povinnosť súdu ex offo skúmať záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo predpokladá zabezpečenie si aspoň základných dôkazov samotným súdom. Naviac, súčasťou spisu nebol znalecký posudok spornej parcely (žalobca doložil do konania len znalecký posudok z roku 2019 - starý 3 roky, ktorý sa týkal úplne iných parciel ako bol predmet konania). Súd potom určil primeranú náhradu svojvoľne, bez opory v dôkazoch. Ani súd prvej inštancie nedisponoval mapou spornej parcely (hoci ju bolo možné voľne stiahnuť z internetu), z ktorej by vedel posúdiť možný prístup podielových spoluvlastníkov k parcele po jej reálnom rozdelení. Mapa bola predložená až žalovanou v odvolacom konaní, s ktorým dôkazom, sa odvolací súd nezaoberal, ani sa k nemu nevyjadril. Žalovaná má za to, že nenáležitým odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nevysporiadaným sa s podstatnými námietkami žalovanej, zmätočnosťou a vzájomným protirečením, došlo k porušeniu jej procesných práv v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces zaručený v článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, čím je daná prípustnosť dovolania
f) CSP. 17.
a) CSP. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobou
2 CSP tlačivo v určenej lehote nezašle, bude súd predpokladať, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Bez nariadenia pojednávania však môže súd rozhodnúť len za predpokladu, že s tým súhlasia všetky strany v konaní. Súčasťou spisu však nebol súhlas žalobcu s takýmto postupom, žalobca súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania neuviedol ani vo svojej žalobe, ani v inom písomnom vyjadrení, ktoré by sa nachádzalo v spise. Rozhodnutím bez nariadenia pojednávania za súhlasu strán bude taká procesná situácia, keď strany nielenže budú súhlasiť s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, ale ich tvrdenia nebudú po úkonoch
Úkony
CSP voči žalovanej urobené neboli, keďže žalovaná nebola vyzvaná
2 CSP na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 31.05.2022 (teda tej, na podklade ktorej bolo rozhodnuté v súdnom konaní). Ustanovenie § 177 CSP navyše hovorí o nutnosti dania súhlasu s rozhodnutím bez pojednávania. Súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania môže ktorákoľvek zo strán prejaviť ich podaním urobeným písomne, a to buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe, pričom, ak bolo podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
osobitného predpisu, treba takýto súhlas doplniť buď v listinnej podobe, alebo autorizovane v elektronickej podobe
osobitného predpisu. Žalovaná nikdy nedala písomný súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, pričom postup súdu
2 CSP nebol v danom prípade možný, nakoľko ten je možné použiť len v prípade, ak je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
Uvedené je podporené i tým, že voči žalovanej súd neurobil úkony
j. nevyzval ju na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie v súdnom konaní. 18. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu, navrhol dovolanie odmietnuť. Poukázal na to, že žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie pasívna, k žalobe sa nevyjadrila a v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že tak neurobila z dôvodov, ktoré nemohla ovplyvniť. Žalovaná konkludentne súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. K reálnej deľbe nehnuteľností uviedol, že túto nebolo možné realizovať tak, aby žalobca aj žalovaná získali do výlučného vlastníctva časti pozemkov, ktorých hospodárske využitie by nebolo ich polohou obmedzené. Žalovaná pritom opomína, že zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo môžu spoluvlastníci kedykoľvek vzájomnou dohodou, pri ktorej vôbec nie sú viazaný poradím
Rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva spôsobom, ako to urobil súd, nie je v rozpore s hmotným právom. Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že žalovaná je toho názoru, že § 142 Občianskeho zákonníka znamená, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je civilným sporovým konaním, ktorého výsledok závisí od procesnej aktivity alebo pasivity strán, a že súd má túto aktivitu strán suplovať a samostatne vykonávať aj také dôkazy, ktoré strany nenavrhli a dokonca dôkazy, ktorými bude sám súd, namiesto žalovanej, vyvracať tvrdenia žalobcu. Takýto záver však znenie CSP neumožňuje. To, že súd akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že vec, ktorá je predmetom vyporiadania nie je reálne deliteľná v situácii, kedy toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaná účinne nepoprela, neznamená, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka. Pri pasivite žalovanej, ktorá bola súdom náležite poučená, musel vychádzať z toho, že sa jedná o skutočnosť, ktorá medzi stranami nie je sporná. Okrem toho súd musel zohľadniť to, že žalobcovi nemožno uložiť negatívne dôkazné bremeno, t. j. dokázať, že vec nie je reálne deliteľná. Ak by to chcela žalovaná účinne poprieť, mala súdu predložiť dôkaz o opaku, teda, že nehnuteľnosť deliteľná je a súčasne, akým spôsobom, aby bolo možné jej hospodárske využitie. Žalobca uvádzal, že to možné nie je a na tomto svojom tvrdení i naďalej trvá. Za danej situácie nie je námietka žalovanej v tom smere, že súd pri zrušení spoluvlastníctva nepostupoval v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka, opodstatnená. Takáto námietka dovolací dôvod nezakladá a preto i žalovaná namieta iba nedostatky v odôvodnení rozsudku. Tieto však nie sú takej intenzity, že by došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Na dôvodoch uvedených v bode 16.3. rozsudku odvolacieho súdu žalobca nevidí nič zmätočné. Rozsudok odvolacieho súdu je zrozumiteľný a odpovedá na všetky odvolacie námietky žalovanej. Žalovaná sa podaním dovolania iba snaží zhojiť následky svojej procesnej pasivity v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná ani k odvolaniu nepripojila dôkaz o spôsobe deľby, aký navrhovala. Hoci takýto dôkaz v štádiu odvolacieho konania prípustný nie je, žalobca by očakával jeho predloženie spoločne s dôkazom o tom, že na súde prvej inštancie nebola žalovaná procesne pasívna. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd") príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky
CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné. 20. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 21.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 23. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 24. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
f) CSP vyvodzovala predovšetkým z nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým tento rozhodol bez nariadenia pojednávania, avšak bez toho, aby mal na to splnené zákonné podmienky. V tomto smere namietala, že jej nikdy nebola doručená žaloba z 19.4.2022 (bola jej doručená len žaloba z 31.5.2022) a preto sa k nej nemohla vyjadriť (súd ju zároveň uznesením zo 7.7.2022 nevyzval na vyjadrenie sa k žalobe z 31.5.2022, ale k žalobe z 19.4.2022), že bola v predmetnom uznesení nesprávne poučená o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, hoci tento v danej veci vydaný byť nemohol (nešlo totiž o žalobu podanú
a) CSP), a napokon, že nikdy nedala (a zároveň nedal ani žalobca) písomný súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, s tým, že v danej veci nebolo možné postupovať
2 CSP, nakoľko takýto postup by bol možný len v prípade, ak by sa v danej veci dalo rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
CSP (čo nebol daný prípad) a naviac súd neurobil úkony
2 CSP, t. j. nevyzval ju na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie v súdnom konaní (teda k žalobe z 31.5.2022, ale ju vyzval na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 19.04.2022, ktorá jej nebola nikdy doručená). 26.
2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 26.1.
2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c/ to ustanovuje tento zákon. 26. 2.
1 CSP, ak súd neodmietol žalobu
alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. 26.3.
2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 26.4.
3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 26.5.
4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu
odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
2 písm. b/ CSP. V tejto výzve bola žalovaná zároveň poučená o tom, že ak toto tlačivo v určenej lehote súdu nezašle, súd bude predpokladať, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu bolo pritom zrejmé, že súd žalovanej doručoval žalobu z 31.5.2022 a preto dátum jej označenia ako „žaloby doručenej súdu dňa 19.4.2022“ v uznesení zo 7.7.2022, č. k. 17C 53/2022-65 bol len chybou v písaní. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote k žalobe, ani k jej rozšíreniu písomne nevyjadrila a nezaslala súdu ani vyplnené tlačivo o tom, či súhlasí/nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Následne súd dňa 4.8.2022 určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 17.8.
2 CSP, keďže ju nevyzval na vyjadrenie sa k žalobe z 31.5.2022 (ktorá jej bola doručená a mala byť podkladom pre rozhodnutie vo veci), ale ju vyzval na vyjadrenie sa k žalobe z 19.4.2022, ktorá už jej však doručená nebola. Dovolací súd opätovne poukazuje na to, že predmetné konanie začalo výlučne len na podklade žaloby žalobcu z 31.5.2022, s tým, že táto bola žalovanej (dňa 13.7.2022) prostredníctvom pošty aj riadne doručená (čo potvrdzuje aj žalovaná), spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, a teda vo vzťahu k tejto žalobe, súd prvej inštancie riadne dodržal postup
CSP (žaloba z 19.4.2022 nikdy nebola súdu v tomto konaní doručená, išlo len o chybu v písaní uznesenia zo 7.7.2022 a preto žalovaná ani nebola povinná sa vyjadrovať k žalobe z 19.4.2022). 29. Pokiaľ ide o postup súdu prvej inštancie, ktorým tento vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, ani v tomto smere neboli dôvodnými námietky žalovanej, že k nemu došlo bez splnenia zákonných podmienok. V tomto smere dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obom stranám doručil tlačivo (vzor 04), v ktorom ich vyzval, aby súdu oznámili, či súhlasia/nesúhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania
2 písm. b/ CSP. Žalobca takýto súhlas oznámil súdu podaním z 24.6.2022 (č. l. 61) a preto tvrdenie žalovanej, že žalobca tak neurobil ani v žalobe, ani v žiadnom svojom písomnom vyjadrení, sa nezakladá na pravde. Táto výzva zároveň obsahovala poučenie súdu o tom, že ak toto tlačivo strana v určenej lehote súdu nezašle, súd bude predpokladať, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Nakoľko (iba) žalovaná si túto povinnosť nesplnila (napriek jej riadnemu doručeniu výzvy), súd vychádzal z toho, že nemá námietky, aby súd vo veci rozhodol bez nariadeného pojednávania. Žalovaná potom tento postup spochybňovala len tým, že súd nebol oprávnený postupovať
2 CSP, keďže sa nejednalo o spor začatý na podklade žaloby o plnenie (§ 137 písm. a/ CSP) a tento postup bol možný len v prípade, ak by sa v danej veci dalo rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
Tento odsek ustanovenia § 157 CSP potom vychádza z pôvodného § 101 ods. 3 OSP, a teda platí, že pokiaľ súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, môže pripojiť do tejto výzvy doložku, že ak sa strana v ustanovenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky. Túto doložku môže súd pripojiť len k výzve na vyjadrenie k návrhu ohľadom postupu a vedenia konania (napr. výzva, či strana súhlasí s návrhom na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti
2 CSP), nie však k výzve, v zmysle ktorej sa má strana vyjadriť o návrhu, ktorý sa týka veci samej (napr. výzva žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe, výzva žalobcovi na vyjadrenie sa k odporu žalovaného, výzva strane na vyjadrenie sa k odvolaniu a iné). 29.2. Z komentára (ASPI) k ustanoveniu § 177 ods. 2 CSP (upravujúceho prípady, kedy nie je potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie) potom vyplýva, že „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v takých prípadoch, keď nie sú naplnené predpoklady uvedené v písmene a/, predovšetkým v prípadoch, ak je hodnota sporu bez príslušenstva vyššia ako 2 000 eur (keďže v prípade spornosti tvrdení a navrhnutých dôkazov by v mnohých prípadoch nebolo možné vykonať dokazovanie bez nariadenia pojednávania vzhľadom na znenie § 188 CSP), no strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Pokiaľ tento súhlas neobsahuje žaloba alebo následné vyjadrenia strán sporu, môže súd vyzvať strany, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. K výzve môže pripojiť doložku
2 CSP, v ktorej uvedie, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Súhlas musí byť daný vo forme
ustanovenia § 125 CSP, súd sa nemôže uspokojiť len s telefonicky daným súhlasom alebo súhlasom zaslaným súdu v elektronickej forme bez autorizácie (e-mailom) a pod. 29.3. Z uvedeného teda vyplýva, že doložku
2 CSP môže súd pripojiť aj k takej výzve, ktorou strany sporu vyzýva na oznámenie, či súhlasia/nesúhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v posudzovanej veci bol takýto postup súdu prvej inštancie možný (umožňovalo mu to ust. § 157 ods. 2, § 177 ods. 2 a takýto postup nevylučovalo žiadne iné ustanovenie CSP), žiadneho procesného pochybenia sa súd prvej inštancie v tomto smere nedopustil. 29.4. Žalovaná sa potom zrejme snaží o správnosti svojej argumentácie presvedčiť dovolací súd s odkazom na § 177 ods. 2 písm. c/ CSP,
ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ani v prípadoch, ak to ustanovuje tento zákon, pričom zákon (CSP) to ustanovuje aj v prípade postupu súdu
j. ak súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a keďže vydanie takéhoto rozsudku je možné len na podklade žaloby na plnenie, žalovaná má za to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania). 29.5. K tomuto potom dovolací súd uvádza, že ustanovenie § 177 ods. 2 CSP upravuje prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Ide tu o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia pojednávania, a teda je na rozhodnutí súdu, či aj v prípade, ak je naplnený niektorý z dôvodov predpokladaných v odseku 2 pre nenariadenie pojednávania, pojednávanie nariadi. Pojednávanie nie je potom potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady uvedené v odseku 2 písm. a/, a teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v takých prípadoch, keď nie sú naplnené predpoklady uvedené v písmene a/, no strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Ako už bolo uvedené, pokiaľ tento súhlas neobsahuje žaloba alebo následné vyjadrenia strán sporu, môže súd vyzvať strany, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a k tejto výzve pripojiť doložku
2 CSP (§ 177 ods. 2 písm. b/ CSP). A napokon odsek 2 písm. c/ ustanovenia § 177 umožňuje nenariadiť pojednávanie aj vo veciach, keď to ustanovuje Civilný sporový poriadok (ide napr. o prípady rozhodovania platobným rozkazom
CSP, rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
CSP, rozsudkom pre uznanie nároku
CSP, rozsudkom pre vzdanie sa nároku
CSP, ale aj
ustanovení § 249, § 297, § 304, § 314, § 322, § 329, § 339, § 385, § 443 CSP). Ustanovenie § 177 ods. 2 CSP pritom súdu umožňuje rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v ktoromkoľvek z prípadov vymedzených v písm. a/ až c/. Z uvedeného potom vyplýva, že ak strany prejavia súhlas (ktorý možno vyvodiť aj s pomocou uplatnenia doložky
2 CSP) s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, je tým naplnený dôvod súdu pre takýto postup v každom spore. Inak povedané skutočnosť, že v danej veci nešlo o spor začatý na podklade žaloby podanej
a/ CSP (na plnenie, iba pri ktorom prichádza do úvahy vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného), neznamená, že súd nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ak strany s takýmto postupom prejavili súhlas. Ustanovenie § 177 ods. 2 písm. c/ upravuje iba situáciu, kedy aj v spore začatom na podklade žaloby na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP) zákon (§ 273 CSP) umožňuje rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania. Uvedené však zároveň nevylučuje bez nariadenia pojednávania rozhodnúť aj o inej žalobe, ak s takýmto postupom strany prejavili súhlas (ktorý bolo možné vyvodiť aj z doložky
2 CSP). 29.6. V tomto smere dovolací súd len dodáva, že súd prvej inštancie nerozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej (
CSP) a preto bola irelevantnou dovolacia námietka žalovanej, že ju súd v uznesení zo 7.7.2022, č. k. 17C 53/2022-65 nesprávne poučil o možnosti vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže tento v danej veci vydaný byť nemohol (nešlo totiž o žalobu podanú
a) CSP). 29.7. Jedinou skutočnosťou, ktorá by potom mohla súdu brániť v rozhodnutí veci bez nariadenia pojednávania (i napriek súhlasu sporových strán) by bolo, ak by v konaní boli skutkové tvrdenia medzi stranami sporné. V tomto sa i súdna prax delí na dve skupiny. Kým jedni zastávajú názor, že nespornosť skutkových tvrdení možno konštatovať len v prípade, ak súd už disponuje vyjadrením žalovaného, ktorý skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, druhí sú toho názoru, že postačuje, ak v konaní dosiaľ nedošlo k výslovnému popretiu skutkových tvrdení, teda tu ide o situácie, keď súd doručil riadne žalobu žalovanému a ten sa k žalobe vôbec nevyjadril alebo doručil žalobu žalovanému len fikciou (napr.
3 CSP alebo § 116 ods. 2 CSP) a rovnako nedisponuje jeho vyjadrením k žalobe. V danom prípade sa dovolací súd prikláňa k druhému z týchto názorov, nakoľko ak sme akceptovali prvý názor, išlo by o ustanovenie, ktoré by bolo pre prax nevyužiteľné. Navyše, vyjadrenie žalovaného, v ktorom nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu, by mohlo byť v mnohých prípadoch
obsahu posúdené aj ako uznanie uplatneného nároku, kedy by za splnenia ostatných podmienok mohlo byť aplikované ustanovenie § 282 CSP (rozsudok pre uznanie nároku). Preto sa i dovolací súd stotožňuje s druhým názorovým prúdom. 29.8. Nakoľko sa žalovaná v danej veci ku skutkovým tvrdeniam žalobcu nevyjadrila (napriek jej riadnemu doručeniu žaloby spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej), skutkové tvrdenia žalobcu sa stali nespornými (§ 151 ods. 1 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa potom považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t. j. fikcia založená
1 CSP) skutkových tvrdení protistrany pritom postačuje aj ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Ak potom súd považuje skutkové tvrdenia strany
V danej veci žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprela vôbec, ani len všeobecným tvrdením (generálne), že so žalobou nesúhlasí (hoci bez tvrdenia vlastných skutkových okolností).
31. Žalovaná ďalej v podanom dovolaní namietala (
nej) zmätočnú argumentáciu odvolacieho súdu, spočívajúcu na jednej strane v tvrdení tohto súdu, že nebol viazaný návrhmi sporových strán o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na druhej strane žalovanej vytýkal, že nepredložila konkrétny návrh rozdelenia pozemkov, respektíve dôkaz o ich deliteľnosti. Na jednej strane teda odvolací súd vyčítal žalovanej nepredloženie dôkazov o reálnom rozdelení pozemkov, na druhej strane súčasne konštatoval, že návrhmi strán sporu nebol viazaný, pretože bol ex offo viazaný poradím vyporiadania podielového spoluvlastníctva
1 Občianskeho zákonníka.
žalovanej ani prípadná pasivita strán nemá žiaden vplyv na povinnosť súdu ex offo skúmať záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo predpokladá zabezpečenie si aspoň základných dôkazov samotným súdom. 31.1. V tomto smere dovolací súd uvádza, že súdy nižších inštancií v konaní nijako nepochybili, keďže pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán postupovali práve
1 Občianskeho zákonníka (a teda poradie jeho vyporiadania zachovali). Odvolací súd s poukazom na jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ich (pre súd) záväzné poradie (body 10.1 až 10.4), sa rovnako (ako i súd prvej inštancie) v prvom rade zaoberal možnosťou reálneho rozdelenia danej veci so záverom, že toto v danom prípade nebolo dobre možné. Odvolaciemu súdu bolo tiež zo svojej vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že rozčlenenie sporných parciel by zhoršilo ich užívanie a hospodárenie na nich, najmä pri snahe o ekologické hospodárenie, aj preto bol daný záujem na zachovaní celistvosti týchto parciel. Preto sa odvolací súd priklonil k záveru súdu prvej inštancie, že (vzhľadom na účelné využitie veci, predmet podnikania žalobcu v poľnohospodárskej výrobe, väčšinový spoluvlastnícky podiel žalobcu na daných nehnuteľnostiach, jeho súhlas a dostatočnú solventnosť na vyplatenie primeranej náhrady, nepreukázanie potreby daných nehnuteľností na uspokojenie reštitučných nárokov oprávnených osôb) bolo v danej veci vhodnejším, prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu (t. j. v poradí druhý spôsob vyporiadania). 31.2. Z uvedeného potom vyplýva, že súdy nižších inštancií sa riadili postupom vyporiadania podielového spoluvlastníctva upraveným v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že vo svojich záverov (aj z dôvodu pasivity žalovanej v spore) nevzhliadli reálne rozdelenie nehnuteľnosti za účelnejší spôsob vyporiadania, neznamená, že v konaní postupovali procesne nesprávne (keďže tento spôsob vyhodnocovali ako prvý). Samotné rozhodnutie v tomto smere (ktorý spôsob vyporiadania sa v danej veci javil súdom ako účelnejší) nepredstavuje procesný postup súdov, ale ide o samotné rozhodnutie súdov, ktorého prípadnú nesprávnosť bolo možné dovolaním napadnúť len z dôvodov
odklonom od ustálenej súdnej praxe). 32. Dovolací súd nevzhliadol pochybenie v postupe odvolacieho súdu ani v tom, keď tento poukazoval na pasivitu žalovanej ohľadne predkladania dôkazov, z dôvodu ktorého mal za to, že v danom spore žiadne sporné ot
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.