Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/12/2024 Identifikačné číslo spisu: 1113221317 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 8.

§ 420písm.

f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je rozhodovaná rozdielne. K prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
4. f)CSP 10. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm.
5. f)CSP, pričom tam uvedenú vadu zmätočnosti videl v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a stotožnil sa s nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň spochybnil aj skutkové závery odvolacieho súdu, ktorý sa nedostatočne zaoberal a nezdôvodnil, ako malo vzniknúť právo na zaplatenie náhrady za bezdôvodné obohatenie, ani ako mal byť užívaný pozemok Záhrady, ku ktorému žalovaný nemal žiaden prístup a reálne ho nikdy neužíval. 11. Ustanovenie § 420 písm.
6. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu

§ 420písm.

1. f)CSP sú: zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere/intenzite, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán v prípade, ak majú relevanciu pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). 13. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o (riadnom alebo mimoriadnom) opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. 14. Dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, z bodov 38 a 39 odôvodnenia ktorého vyplýva, že pod pojmom procesný postup je podľa názoru ústavného súdu potrebné rozumieť nielen faktický postup súdu, teda to, ako sa spor vedie, ale napríklad aj postup súdu pri vykonávaní alebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS 557/2020), ktorý má v konečnom dôsledku svoj odraz aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu. V zmysle judikatúry ESĽP aj kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí spĺňať obsahové požiadavky vymedzené ustanovením § 393 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a ods. 3 tým nie sú dotknuté. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho dovolania tvrdil nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tento podľa tvrdenia žalovaného nevysvetlil, prečo cena nájmu určená rozhodnutím primátora hlavného mesta SR pre prenájom pozemkov slúžiacich na služby bola nižšia, ako v napadnutom rozhodnutí určená cena, s uvedeným tvrdením žalovaného sa dovolací súd nestotožňuje. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného dostatočne vysporiadal v rámci bodu 21. odôvodnenia svojho rozhodnutia. K posudzovaniu prípustnosti dovolania pri uplatnení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba pristupovať individuálne s prihliadnutím na konkrétnu rozhodovanú vec. Na mieste je tak reštriktívny prístup a rovnako tak platí, že nie je možné posudzovať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu izolovane, ale v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže obidve rozhodnutia tvoria jeden celok (3Obdo/4/2021). 15. K dovolacej argumentácii žalovaného vo vzťahu k záverom odvolacieho súdu, ktorý svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý v I. výroku zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 36.250,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 11.820,- eur od 26.03.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.430,03 eur od 03.07.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku vo zvyšnej časti žalobu zamietol, dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal a rovnako dostatočne zdôvodnil svoj záver, prečo boli splnené všetky žalovaným namietané predpoklady nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a to tak, ako predpokladá dikcia ustanovenia § 451 ods. 1, 2 OZ s tým, že majetkový prospech získal na úkor žalobcu práve žalovaný, ktorý užíval nehnuteľnosť na parc. č. XXXXX/X o výmere 306 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v správe žalobcu bez právneho dôvodu a jeho záveru nie je čo vytknúť. Iná situácia však nastala vo vzťahu k záveru vo veci konajúcich súdov o vzniku záväzku a určenia istiny a úrokov z omeškania z bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX o výmere 1140 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálne mape, druh pozemku: záhrady, voči ktorému záveru smeruje i dovolacia argumentácia žalovaného. 16. Aj v prípade, ak sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, je povinný v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať sa s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (nález sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 47/2018, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.). 17. Vzhľadom na námietky žalovaného uplatnené v dovolaní sa dovolací súd zameral na preskúmanie toho, či zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyplýva z písomných listinných dôkazov (ako to konštatovali súdy nižšej inštancie) a či sa odvolací súd zaoberal všetkými relevantnými námietkami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. 18. Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý v procese dokazovania písomnými listinnými dôkazmi nebol zistený úplne a riadne. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie trval na skutočnosti, že z jeho strany síce dochádza k faktickému užívaniu pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území A. s parc. č. XXXXX/X o výmere 306 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. X vedeným Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom z dôvodu, že stavba so súpisným číslo XXX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom v Bratislave katastrálnym odborom, je vo vlastníctve žalovaného, avšak v čase rozhodnom, t. j. v čase od 17.06.2011 do 17.06.2012 nedochádzalo k užívaniu pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území A. s parc. č. XXXXX o výmere 1140 m2, záhrady. I súd prvej inštancie správne určil, že medzi stranami sporu sú sporné skutkové tvrdenia ohľadom skutočnosti, či žalovaný užíva priľahlý pozemok na č. parcely XXXXX a aká je výška obvyklého nájmu. Zo znaleckého posudku číslo 36/2011 zo dňa 17.10.2011, katastrálnej mapy ako aj z vyjadrenia žalovaného v liste zo dňa 5.10.2011, fotografií založených v súdnom spise a vyjadrení strán sporu mal súd prvej inštancie za preukázané, že Nehnuteľnosti (Pozemok pod kotolňou a Záhrada) tvoria jeden celok. K námietke žalovaného, ktorý v konaní poprel, že užíval aj Záhradu, súd prvej inštancie zdôvodnil, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že Nehnuteľnosti tvoria jeden celok, na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu sa aj s užívaním Záhrady. Žalovaný rovnakú námietku vzniesol aj v odvolaní. Odvolací súd sa v bode 18. svojho odôvodnenia plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, že je zrejmé, že nehnuteľnosti (Pozemok pod kotolňou a Záhrada) tvoria jeden neoddeliteľný celok, čo je dôležité a nevyhnutné zdôrazniť práve pre účely platenia nájomného, resp. náhrady za užívanie nehnuteľností. Odvolací súd dodal, že v prípade, ak žalovaný užíva svoju stavbu (Kotolňu), užíva aj jednotný pozemok - Pozemok pod kotolňou a Záhradu, na ktorom sa Kotolňa nachádza, pričom užívanie týchto nehnuteľností (pozemkov) spočíva už len v samotnom umiestnení stavby na cudzom pozemku, kedy jej samotné umiestnenie bráni vlastníkovi pozemku tento užívať riadnym spôsobom. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že z rozhodnutí vo veci konajúcich súdov nijako nevyplýva, akým spôsobom žalovaný bráni žalobcovi v užívaní pozemku Záhrady. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a riadne nevysporiadal s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami žalovaného v odvolaní vo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam, keď z rozhodnutia súdu ani nie je zrejmé, ako malo v rozhodnom čase dochádzať k užívaniu pozemku Záhrady žalovaným, v akom rozsahu a či k nemu vôbec došlo. Odôvodnenie rozhodnutí súdov, že Pozemok pod Kotolňou a Záhrada tvoria jeden celok sa vo vzťahu k uvedenému záveru javí ako nedostatočné, a to osobitne i vo vzťahu k námietke žalovaného, že pri posudzovaní nároku z bezdôvodného obohatenia je potrebné skúmať a preukázať bezprávne užívanie pozemku a v prípade využitia prístupu ku stavbe cez pozemok Záhrady by vznikol záväzok žalovaného z bezdôvodného obohatenia iba v časti užívania pozemku Záhrad, ktorú by reálne využil, t. j. pravdepodobne 1/25 z celej výmery Záhrad. Odvolací súd sa k povinnosti platenia náhrady za užívanie Záhrady vyjadril iba jednou vetou, kedy uviedol, že Pozemok pod Stavbou a Záhrada tvoria jeden celok, čo je dôležité a nevyhnutné aj pre účely platenia nájomného, resp. náhrady za bezdôvodné obohatenie. Následne sa odvolací súd už ďalej zaoberal iba Pozemkom pod Stavbou a jeho faktickým užívaním, čo sporné medzi stranami ani nebolo. Týmto postupom porušil ustanovenie § 387 ods. 3 druhej vety CSP zásadným spôsobom (v relevantnej intenzite), čo založilo vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.
2. f)CSP a došlo tým k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, čo zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v tejto časti. K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
3. a)a písm.
4. b)CSP 19. V časti dovolania, ktorého prípustnosť odvodzuje od ust. § 421 ods. 1 písm.
5. a)a
6. b)CSP žalovaný uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje odklon od doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď odvolací súd uviedol, že bezdôvodné obohatenie vzniklo aj vo vzťahu k pozemku Záhrad, ktorý ale žalovaným nebol reálne užívaný, iba susedil s užívaným Pozemkom pod Stavbou. Uvádza, že pre vznik nároku na vyplatenie náhrady za bezdôvodné obohatenie považovala doterajšia rozhodovacia prax užívanie pozemku. Užívaním pozemku pritom bolo jeho skutočne preukázané fyzické užívanie, kedy povinný z bezdôvodného obohatenia reálne užíval pozemok (na prechod, prejazd, uskladnenie hnuteľných vecí a podobne) alebo aj tým, že pozemok zastaval stavbou, t.j. reálne užívanie bolo preukázané faktickou existenciou stavby na pozemku. Je podľa dovolateľa zrejmé, že v časti právneho posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa pozemku Záhrady sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe, keď vznik bezdôvodného obohatenia priznal aj za pozemok Záhrady. 20. Namietaným nesprávnym právnym posúdením (§ 432 ods. 1 CSP) sa dovolací súd už nemohol zaoberať pre vady zmätočnosti skonštatované vyššie, nakoľko v okolnostiach rozhodovaného sporu by posudzovanie nastolenej právnej otázky ,,vzniku bezdôvodného obohatenia k pozemku susediacemu s pozemkom užívaným bez právneho dôvodu, oplotenému a uzamknutému vlastníkom pozemku, ku ktorému nemá vlastník Stavby umožnený žiaden prístup“ bolo predčasné. 21. Žalovaný namietal aj určenie výšky bezdôvodného obohatenia v peňažných jednotkách. Zastáva názor, že priznaná výška náhrady bezdôvodného obohatenia za užívanie Pozemku pod Stavbou bola tiež v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, nakoľko táto má zodpovedať cene obvyklého nájomného za porovnateľné nehnuteľnosti. Vo vzťahu k uvedenému dovolací súd pripomína, že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Keďže dovolací súd je viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, nemôže byť postačujúce, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo vymedzené len všeobecne, resp. spôsobom, ktorý neumožňuje dovolaciemu súdu sa ním meritórne zaoberať. Dovolací súd preskúmaním VII. časti dovolania žalovaného konštatuje, že v ňom absentuje jednoznačné vymedzenie právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s tým, že túto nie je možné jednoznačne vyvodiť ani z obsahu podaného dovolania s dopadom na jej zovšeobecnenie (III. ÚS 123/2020). Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný ním vyjadruje len svoj nesúhlas s neúspechom v spore. Už v uznesení z 11. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací súd skonštatoval, že prípustnosť dovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie), ktoré vyznelo v jeho neprospech. 22. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru o prípustnosti a dôvodnosti dovolania žalovaného podľa § 420 písm.
7. f)CSP, z dôvodu ktorého dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti vzniku záväzku a určenia istiny a úrokov z omeškania z bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX o výmere 1140 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálne mape, druh pozemku: záhrady zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu inštancie v časti vzniku záväzku a určenia istiny a úrokov z omeškania z bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX o výmere 1140 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálne mape, druh pozemku: záhrady sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej jeho časti. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I v časti vzniku záväzku a určenia istiny a úrokov z omeškania z bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX o výmere 1140 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálne mape, druh pozemku: záhrady (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP), v ktorom sa súd vysporiada s vytknutými vadami vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu vo väzbe na navrhnuté dôkazy, ako aj predložené listinné dôkazy, pričom bude potrebné skúmať užívanie pozemku záhrady (nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX o výmere 1140 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: záhrady) zo strany žalovaného a v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. V ďalšom konaní je súd nižšej inštancie právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 CSP). 23. Podľa § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania, ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 24. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie prípustný opravný prostriedok.