1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 9964/2009-1410 zo 17. júna 2009, ktorým ţalovaný správny orgán
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. 766/2009-5631 z 2. januára 2009 a zamietol odvolanie ţalobcu proti uvedenému rozhodnutiu, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o prepadnutí vibračného lisu na výrobu terakotovej dlaţby LONGINOTTI K 256 E, výr. č. 7844/2 v prospech štátu,
1 colného zákona č. 238/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ktorý sa vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 91a zákona č. 199/2004 Z. z. vzťahuje na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v preskúmavanej právnej veci (ďalej len „colný zákon“). Správne orgány vychádzali zo zistenia, ţe ţalobca si v roku 2007 úspešne uplatnil vlastnícke právo k zaistenému lisovaciemu zariadeniu, na ktorom však viazne colný dlh vo výške 96.121,52 €, vymeraný právoplatným rozhodnutím Colného úradu v Košiciach č. 1307/2002/KE – M z
druhej hlavy, piatej časti OSP bolo zastavené v dôsledku späťvzatia ţaloby ţalobcu FÉNIX VP , s.r.o., ktorý bol jedným z predchádzajúcich vlastníkov uvedeného tovaru. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí ţalovaného,
ktorého colný úrad môţe zaistiť tovar alebo vec bez ohľadu na práva tretích osôb. Z dikcie § 435 ods. 1 colného zákona vyplýva, ţe tovar, ktorý bol právoplatne zaistený, podlieha právnej moţnosti postupu
1 uvedeného zákona, a to bez ohľadu na vlastnícke práva k uvedenému tovaru. Je totiţ
názoru krajského súdu nesporné, ţe zmena v osobe vlastníka tovaru, ktorý nebol právne prepustený do reţimu voľného obehu, nemala právny význam pre postup colných orgánov smerujúci k úplnému alebo aspoň čiastočnému vymoţeniu cla. Krajský súd poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Sţ-o-KS92/2004 z
názoru krajského súdu kľúčovým právnym predpokladom pre legitímnosť preskúmavaného rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Napriek uvedenému sa krajský súd vysporiadal aj s jednotlivými námietkami ţalobcu, ktoré sa netýkali preskúmavaného rozhodnutia, ale konaní a rozhodnutí, ktoré tomuto predchádzali a ktoré boli právoplatne ukončené vrátane súdneho prieskumu. K námietke týkajúcej sa zániku práva na vymoţenie colného nedoplatku krajský súd poukázal opätovne na obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Sţ-o-KS 92/2004 z
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je pre krajský súd záväzný aj v preskúmavanej právnej veci, taký právny dopad, ţe konanie a rozhodnutie vo veci vymerania colného dlhu FÉNIX , s.r.o. je samostatné a jeho predmet nie je totoţný s konaním a rozhodnutím colných orgánov vo veci vymerania colného dlhu spoločnosti KAVEKO s.r.o. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci č. k. 2 Sţ -o-KS 92/2004 povaţoval za správny názor ţalovaného, ako aj prvostupňového súdu, ţe nedošlo v danej veci k preklúzii nároku vymáhať clo. K obsahu ţalobných námietok poukazujúcimi na výkaz nedoplatkov zo
názoru krajského súdu je dôleţité si uvedomiť, ţe uvedený tovar bol nadobudnutý s takými vadami, ktoré bránia z právneho hľadiska ho pouţívať a nakladať s ním, keďţe má neustále štatút zahraničného tovaru. Ani existencia vlastníctva k predmetnému tovaru nemení skutočnosť, ţe uvedený tovar má status zahraničného tovaru z dôvodu nezaplatenia príslušných dovozných platieb a táto povinnosť nezaniká ani prechodom vlastníctva na inú osobu.
7 písm. c) colného zákona, dlţníkom je aj osoba, ktorá získala alebo drţala tovar
ods. 6 a vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tovaru, ţe bol odňatý spod colného dohľadu. Za tovar, ktorý ţalobca nadobudol do svojho vlastníctva nebola doposiaľ v súlade s colnými predpismi uhradená dovozná platba, teda ţalobca nadobudol predmetný tovar zaťaţený právom tretej osoby, t.j. s takými vadami, ktoré bránia jeho pouţívaniu v tuzemsku, čiţe jeho vlastníctvo k tomuto tovaru so zahraničným statusom bolo nadobudnuté v rozpore s platnými právnymi predpismi. Krajský súd poukázal aj na personálne súvislosti (prepojene osôb L. P., ktorý v roku 1997 kúpil predmetný tovar od pôvodného vlastníka – talianskej firmy FORTRADE FINANCING EAST SPA Italia a V. K., viď. výpisy z Obchodného registra, a spol. TASTAV s.r.o., kde V. K. vystupoval ako jej splnomocnený zástupca), ktoré
názoru krajského súdu nasvedčujú tomu, ţe ţalobcovi musela byť známa skutočnosť, ţe tovar bol pod colným dohľadom a viazol na ňom colný dlh. Ďalej k obsahu argumentácie právnej zástupkyne ţalobcu na pojednávaní konanom 24. marca 2011 krajský súd uviedol, ţe ide o nové ţalobné námietky, ktoré neboli obsahom ţaloby, a preto na ne nemôţe prihliadnuť riadiac sa dispozičnou a koncentračnou právnou zásadou, ktorou je ovládané správne súdn ictvo, no napriek tomu sa týmito zaoberal a zaujal stanovisko, ţe ani dané nové ţalobné námietky nemajú právny potenciál na zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na uţ uvedené dôvody tohto rozsudku týkajúce sa skutkového a právneho stavu veci. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe ţiadne nové právne významné skutočnosti pre posúdenie preskúmavanej právnej veci navodzujúce obsahovo moţný procesný postup
3 OSP z obsahu predmetných podmienok nezistil a nevyplynuli ani z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Sţ 67/02 z 11. júla 2002, ktorý je súčasťou pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2S/25/2003.
názoru krajského súdu ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, vo vzťahu k rozhodnutiu o prepadnutí alebo zhabaní zaisteného tovaru alebo veci v prospech štátu
1 colného zákona. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec správnym orgánom na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym záverom krajského súdu, ţe existencia právoplatného rozhodnutia o zaistení uvedeného tovaru je kľúčovým právnym predpokladom pre legitímnosť preskúmavaného rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu, nakoľko
jeho názoru prvostupňový súd sa pri preskúmavaní napádaných rozhodnutí a konania správnych orgánov, ktoré ich vydaniu predchádzali vôbec nezaoberal skutočnosťou, či je rozhodnutie o prepadnutí tovaru právne záväzné a vykonateľné voči ţalobcovi a či je moţné na podklade tohto rozhodnutia zasiahnuť do majetkovej dispozície ţalobcu takým spôsobom, aby boli zachované Ústavou SR garantované základné práva ţalobcu. Tieţ nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe argumentácia ţalobcu na pojednávaní 24. marca 2011 je rozšírením ţalobného návrhu o nové skutočnosti uţ po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby, a preto nebolo moţné na tieto dôvody prihliadnuť. Zopakoval svoje námietky uvedené v ţalobe, ktoré sa týkali zameniteľnosti tovaru, vzniku vlastníckeho práva ţalobcu k tovaru, výkladu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nedoručenia rozhodnutia o zaistení tovaru, posúdenia otázky, či tovar bol alebo nebol prepustený do voľného obehu, nevedomosti ţalobcu o vadnosti tovaru, duplicitného vymerania colného dlhu na ten istý tovar, uplynutia zákonnej lehoty na vymáhanie colného dlhu , v dôsledku ktorých
jeho názoru predmetný tovar nebol zaistený v súlade so zákonom, čím nemohlo dôjsť k vydaniu platného rozhodnutia o prepadnutí veci v prospech štátu. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom zo 7. decembra 2011, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza v podstatnej časti tie skutočnosti a námietky, ktoré uţ boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku náleţite vysporiadal. Zdôraznil, ţe ţalobca vo svojej ţalobe i v podanom odvolaní nad rámec predmetu prebiehajúceho súdneho konania spochybňuje postup colných orgánov a ich rozhodnutia vydané v iných konaniach neţ bolo správne konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí predmetného tovaru, a tieţ postup colných orgánov voči iným osobám, neţ je ţalobca, ktorý bol účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí predmetného tovaru. Pretoţe ţalobca ako vlastník tovaru neodstránil dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru viedli, colný úrad bol v zmysle § 435 ods. 1 colného zákona povinný rozhodnúť o prepadnutí predmetného tovaru v prospech štátu, pričom zmena vlastníckeho práva k zaistenému tovaru nemá na právne účinky uţ vydaného rozhodnutia o zaistení takéhoto tovaru ţiaden vplyv a aj nový vlastník tovaru je povinný túto skutočnosť rešpektovať, resp. môţe odstrániť pochybnosti alebo dôvody, ktoré k zaisteniu tovaru viedli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 colného zákona, ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote
3 neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci
1 písm. a), d) aţ f), colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemoţno uloţiť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa moţno odvolať.
1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Odvolací súd sa stotoţnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom rozsahu a na jeho doplnenie povaţuje za potrebné uviesť len toľko, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým rozhodol o prepadnutí zaisteného tovaru v prospech štátu, ktorý bol zaistený z dôvodu, ţe nezaplatením príslušných dovozných platieb a neprepustením tovaru do colného reţimu voľný obeh nedošlo k zmene statusu zahraničného tovaru na status slovenského tovaru a súčasne platby colného dlhu, ktoré mali byť vykonané, sa v stanovenej lehote neposkytli. Z § 435 ods. 1 colného zákona vyplýva, ţe ak sa dôvody, ktoré viedli k zaisteniu v lehote 15 dní neodstránia, colný úrad musí vydať rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, ţe dôvody zaistenia tovaru v čase vydania predmetného rozhodnutia naďalej trvali bez ohľadu na skutočnosť, kto bol vlastníkom tovaru. Ţalobca nepredloţil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe dôvody zaistenia tovaru pominuli. Jeho argumenty uvádzané v ţalobe ako aj v odvolaní, sa týkali spochybňovania dôvodov zaistenia tovaru, ktoré však v tomto konaní nebolo moţné preskúmavať, nakoľko tovar bol zaistený na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo moţné preskúmať v samostatnom konaní.
1 OSP síce môţe súd posúdiť i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné, avšak len v tom prípade, ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. V danom prípade bolo rozhodnutie o zaistení tovaru predmetnom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 2S/19/2003, a preto v tomto konaní uţ nie je moţné opätovne skúmať zákonnosť rozhodnutia o zaistení tovaru. Toto je právoplatné a pre všetkých záväzné. Napriek týmto skutočnostiam krajský súd nad rámec svojich povinností sa vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach, ktoré síce s predmetnou vecou súviseli, ale opätovne sa týkali skutočností, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o zaistení tovaru, t.j. skutočností iných, neţ ako sú tie, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zhabaní veci. Tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie o zaistení predmetného tovaru je voči nemu nevykonateľné, nakoľko nebol účastníkom konania, nemá oporu v spisovom materiáli ani v colnom zákone, nakoľko toto rozhodnutie sa týka predmetného tovaru a ţalobca, ako jeho vlastník bol zákonným spôsobom vyzvaný na odstránenie dôvodov, pre ktoré bol tovar zaistený – zaplatenie colného dlhu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezisti l právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 22. augusta 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.