2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že ide o obchodnoprávny spor a zároveň, že je založená osobitná miestna príslušnosť Mestského súdu Košice, keďže v jeho obvode malo dôjsť ku škode, ktorej náhrady sa žalobca domáha podanou žalobou. Uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody na tom skutkovom základe, že žalobca ponúkol žalovanému na odkúpenie trafostanicu, ktorú mal vo svojom vlastníctve a nachádzala sa v katastrálnom území T., obec T., okres X. - K.. Žalovaný (napriek tomu, že vedel o vlastníckom práve žalobcu k trafostanici), požiadal Okresný úrad Košice, odbor výstavy a bytovej politiky o vydanie povolenia na odstránenie stavieb, ktoré kúpil za účelom výstavby závodu na výrobu automobilov značky VOLVO, a ktoré mali byť žalovaným na základe vydaného rozhodnutia správneho orgánu zbúrané, avšak aj spolu s trafostanicou, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu. Po jej odstránení tak mala vzniknúť žalobcovi škoda vo výške 60 700 eur. Vzhľadom na uvedené, predkladajúci súd uviedol, že skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody nastala v územnom obvode Mestského súdu Košice, a teda v zmysle § 19 písm. b) CSP je tak miestna príslušnosť daná Mestskému súdu Košice. Zároveň uviedol, že je názoru, že predmetný spor je obchodnoprávny, keďže žalobcom a žalovaným sú právnické osoby - podnikatelia a spory vyplývajúce z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi dvoma podnikateľmi týkajúce sa ich podnikateľskej činnosti spadajúce pod dikciu § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“). Poukázal tiež na ustanovenie § 1 ods. 2 ObZ
ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť
ustanovení ObZ, aplikujú sa ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), a teda absencia právnej úpravy náhrady škody v Obchodnom zákonníku nezakladá občianskoprávny charakter takéhoto právneho vzťahu a vzťah medzi žalobcom a žalovaným je zo zákona obchodnoprávnym vzťahom. Predkladajúci súd má teda za to, že kauzálne ako aj miestne príslušným súdom na prejednanie sporu je Mestský súd Košice.
b) CSP z dôvodu, že ku skutočnosti, ktorá zakladá žalobou uplatňovaný nárok na náhradu škody došlo v obvode Mestského súdu Košice. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa
žalobcu vzniknúť zbúraním nehnuteľnosti žalovaným, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu. Uviedol, že kauzálne ako aj miestne príslušným súdom na konanie o spore je Mestský súd Košice. 5.
CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6.
1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 7.
b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 8.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.
Z, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 10.
Z právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
týchto ustanovení, riešia sa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani
týchto predpisov, posúdia sa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 11.
Z, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné zodpovedať otázku či predmetom tohto konania je občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným, ku ktorej malo dôjsť zásahom do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konkrétne jej zničením. Strany sporu sú právnické osoby - podnikatelia. Zároveň zo žalobného návrhu ako aj z obsahu celého spisu nevyplýva skutočnosť, že by medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah, ktorý by mohol mať základ v ustanoveniach Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa týmto zákonom spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Najvyšší súd konštatuje, že podmienka pre záver o obchodnoprávnom charaktere vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 ObZ nie je splnená a nejde ani o vzťah medzi subjektami uvedenými v § 261 ods. 2 a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktoré by sa týkali zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. V danom prípade nejde ani o vzťah tzv. absolútneho obchodu
6 Obchodného zákonníka a ani o vzťah, ktorý vznikol pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. K argumentácii predkladajúceho súdu, týkajúceho sa dikcie § 1 Obchodného zákonníka (zásada subsidiarity), že v danom prípade ide o vzťahy, ktoré síce Obchodný zákonník vôbec neupravuje (napríklad právna úprava vlastníckeho práva a jeho ochrany), avšak patria do všeobecného vymedzenia právnych vzťahov v zmysle § 1 ods. Obchodného zákonníka, a teda je ich potrebné považovať napriek tomu za obchodnoprávne, najvyšší súd uvádza, že okrem skutočnosti, že medzi stranami sporu nie je žiaden záväzkový vzťah, z predloženého spisu nevyplýva, ani iný vzťah, ktorý by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 1 ObZ. 13. Občiansky zákonník upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu, pričom okruh povinností, ktoré môžu byť porušené, nie je špecifikovaný (môže ísť tak o zmluvnú, ako aj o mimozmluvnú povinnosť) na základe zavinenia škodcu. Obchodný zákonník upravuje v § 373 zodpovednosť za škodu spôsobenú pri porušení zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z obchodnozáväzkového vzťahu, a taktiež obchodnoprávnu povahu by mal spor o náhradu škody spôsobenej porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka). O takúto zodpovednosť za škodu v danom prípade nejde. V prejednávanom spore ide o občianskoprávny nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej zničením predmetu jeho vlastníctva, pričom medzi stranami sporu (
žaloby) nie je žiaden obchodnoprávny vzťah, z ktorého vyplývajúca povinnosť by bola porušená a v príčinnej súvislosti s tým by vznikla žalovaná škoda. Taktiež nie je v žalobe tvrdené ani porušenie niektorej povinnosti upravenej Obchodným zákonníkom, v dôsledku ktorého by vznikla predmetná škoda. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno považovať predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za vzťah obchodnoprávnej povahy. 14. Zároveň je potrebné konštatovať, že v sporoch o náhradu škodu je voľba žalobcu, či si pri podaní žalobného návrhu vyberie uplatniť osobitnú fakultatívnu miestnu príslušnosť
b) CSP, a teda si vyberie súd v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá žalobcom tvrdený nárok na náhradu škody, alebo sa rozhodne podať žalobu na všeobecný súd žalovaného
adresy jeho sídla (pri právnickej osobe). Žalobca v tomto konaní podal žalobný návrh na Mestský súd Košice, ktorý je miestne príslušný na konanie v zmysle § 19 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.