1 Trestného zákona účinného do
1 písm. b) Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 28. októbra 2022, sp. zn. 2T/7/2022 s a z r u š u j e v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalované: 1/ PaedDr. X. A. nar. X. H. XXXX v U., trvale bytom U. XX, U. 2/ JUDr. D.Z., MBA nar. XX. H. XXXX v T., trvale bytom R. X, U. sa
c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23. júna 2022, sp. zn. VII/3 Gv 112/21/1000-18,
ktorej sa mali obžalované dopustiť zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona účinného do
Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len ,,súd I. stupňa") z 28. októbra 2022, sp. zn. 2T/7/2022, boli obžalované PaedDr. X. A. a JUDr. D. M., MBA (ďalej tiež „obžalované") uznané za vinné zo spáchania zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona účinného do
1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon
1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú
2 Trestného zákona určil na 5 rokov.
2, ods. 4 písm. h) Trestného zákona uložil obžalovanej povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku so zameraním na protikorupčné správanie.
1 Trestného zákona obžalovanej uložil peňažný trest vo výške 45.000 eur a
3 Trestného zákon ustanovil pre prípad, že by bol jeho výkon úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Zároveň jej
1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu funkcie v ktoromkoľvek subjekte verejnej správy na 5 rokov. Obžalovanej PaedDr. X. A. uložil súd I. stupňa
1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon
1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú
2 Trestného zákona ustanovil na 5 rokov.
2, ods. 4 Trestného zákona uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v účasti na hlavných pojednávaniach, až do ich skončenia, v piatich trestných konaniach vedených za trestný čin prijímania úplatku
Trestného zákona.
1 Trestného zákona uložil obžalovanej peňažný trest vo výške 30.000 eur a
3 Trestného zákon ustanovil pre prípad, že by bol jeho výkon úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 18 mesiacov. Zároveň jej
1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu funkcie v ktoromkoľvek subjekte verejnej správy na 5 rokov. Proti rozsudku súdu I. stupňa podali odvolania prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor") v neprospech obžalovaných PaedDr. X. A. a JUDr. D. M., MBA s poukazom na § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku čo do výroku o uložených trestoch odňatia slobody a spôsobu ich výkonu, a obžalované PaedDr. X. A. a JUDr. D. M., MBA proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo. Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania z 2. novembra 2022 uviedol, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obom obžalovaným nepovažuje za zákonné a správne, pretože neboli uložené v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona a preto sú neprimerane mierne, najmä s poukazom na charakter stíhaných skutkov, ich závažnosť a spoločenskú škodlivosť. Za primerané vzhľadom na závažnosť skutku, jeho následok a osoby obžalovaných, považuje uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby s ich zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Navrhol preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd" alebo „najvyšší súd"), aby na podklade jeho odvolania rozsudok súdu I. stupňa
e), ods. 3 Trestného poriadku vo výrokoch o trestoch uloženým obom obžalovaným s poukazom na zásadu nedeliteľnosti výroku o treste zrušil, a sám rozhodol
3 Trestného poriadku tak, že im uloží nepodmienečné tresty odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, súčasne im uloží rovnaké peňažné tresty spolu s náhradnými trestami odňatia slobody a trestami zákazu činnosti, ako ich uložil súd I. stupňa. Obžalovaná JUDr. D. M., MBA sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Janáča, advokáta v Bratislave, v podaní doručenom súdu I. stupňa 11. novembra 2022, v ktorom uviedla, že skutok uvedený v bode 1/ sa nestal, nespáchala ho. Zároveň má za to, že navrhovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody nikdy netrestanej a bezúhonnej osobe s prevahou poľahčujúcich okolností s absenciou priťažujúcich okolnosti, pri údajnom prijatí nevyžiadaného úplatku, po viac ako 4 rokoch od údajného protiprávneho konania, je prepínanie trestnoprávnej represie. Samotná medializácia prípadu nemôže byť dôvodom pre udeľovanie neprimeraných a exemplárnych trestov. Samotné odvolanie prokurátora a jeho návrh nepodmienečného trestu nemá oporu v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 a § 51 ods. 1Trestného zákona. Naviac všetky popri sebe uložené tresty nie sú neprimerane mierne, skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola stanovená na hornej hranici, peňažný trest vo výške 45.000 eur (1,5 násobku údajného úplatku) a trest zákazu činnosti sú, pri jej majetkových pomeroch neprimerane vysoké. Ak by aj prijala úplatok vo výške 30.000 eur, „zhodnotenie" tejto sumy pri bežnom chode vecí s poukazom na úrokovú mieru, za ktorú banky prijímajú vklady od fyzických osôb za 4 roky nemôže predstavovať 50 %. Peňažný trest preto považuje za neprimeraný, v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1 Trestného zákona a spolu s trestom zákazu činnosti vedú k predaju jej jedinej nehnuteľnosti, v ktorej býva a je zaťažená hypotékou. Navrhla preto, aby odvolací súd
Dr. X. A. sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Hudeca, advokáta v Bratislave, v podaní doručenom súdu I. stupňa 16. novembra 2022, v ktorom uviedla, že prokurátor v písomne podanom odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaných čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ostatná výroková časť rozsudku súdu I. stupňa vo výroku o treste, t. j. uloženie povinnosti
2, ods. 4 Trestného zákona, peňažného trestu s náhradným trestom odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ostali nenapadnuté odvolaním prokurátora. Následne síce prokurátor v odvolaní uvádza, že navrhuje zrušiť celý výrok o treste u oboch obžalovaných s poukazom na zásadu nedeliteľnosti výroku o treste, a aby odvolací súd sám rozhodol o celom treste pre obe obžalované, čo je však v rozpore s rozsahom, v ktorom odvolaním napadol rozsudok súdu I. stupňa v neprospech obžalovanej a nesúladné s ustanovením § 317 ods. 1 Trestného poriadku. Považuje preto odvolanie prokurátora za nedôvodné už len z hľadiska procesných nedostatkov, nesúhlasí so samotným odsudzujúcim rozsudkom, proti ktorému podala odvolanie, a to proti všetkým výrokom rozsudku, aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaná PaedDr. X. A. v odôvodnení svojho odvolania z 29. decembra 2022 podaného prostredníctvom obhajcu uviedla, že odsudzujúci rozsudok súdu I. stupňa považuje za nesprávny a nezákonný najmä z toho dôvodu, že skutok nespáchala, rozsudok bol vyhlásený na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a konanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Jediným usvedčujúcim dôkazom, na podklade ktorého bola súdom I. stupňa uznaná za vinnú, je výpoveď svedka Ing. A. Z.. Žiadny iný priamy alebo nepriamy dôkaz ku skutku kladenému jej za vinu nebol produkovaný v prípravnom konaní, ani vykonaný na hlavnom pojednávaní. Uvedené potvrdzuje aj súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, kde uvádza, že pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov postačuje súdu aj výpoveď jediného priameho svedka, o ktorej pravdivosti nemá žiadne relevantné pochybnosti. Tvrdenia svedka Ing. Z. popiera od kedy jej bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia za tento skutok. Pri všetkých svojich výpovediach vypovedala konzistentne, rovnako a jednoznačne, pričom konanie kladené jej za vinu poprela. Súd I. stupňa za takéhoto dôkazného stavu úplne nekriticky vyhodnotil výpoveď svedka Ing. Z. ako vierohodnú a pravdivú, a jej výpoveď ako nepravdivú. Vôbec nezohľadnil skutočnosť, že obžalovaná je bezúhonná osoba a svoje stanovisko k tvrdeniu Ing. Z. nezmenila ani pri jej zadržaní, umiestnení v cele policajného zaistenia a podaní návrhu na vzatie do väzby. Súd I. stupňa za danej dôkaznej situácie rozhodol v rozpore so zásadou in dubio pro reo, ktorú neaplikoval, a to navyše za situácie, keď sa nejedná iba o protichodnosť tvrdení obžalovanej a svedka Ing. Z., ale aj o relevantné pochybnosti o pravdivosti tvrdení tohto svedka, vzhľadom na podstatné rozpory v jeho výpovedi oproti výpovedi svedka Ing. PhDr. J. Y.. Odsudzujúci rozsudok je aj v rozpore s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") v podobných prípadoch, keď usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému má byť výpoveď osoby spolupracujúcej s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK"), ktorá je súčasne riešená za vlastnú trestnú činnosť, podobne ako v tejto veci, kde usvedčujúcim dôkazom má byť jediná výpoveď svedka Ing. Z., ako osoby spolupracujúcej s OČTK, voči ktorej sa vedie trestné konanie v tomto a v ďalších prípadoch, ktorá je naviac v podstatných okolnostiach v rozpore s výpoveďou druhého svedka Ing. PhDr. Y., ktorý je tiež v rovnakej pozícii osoby spolupracujúcej s OČTK. Súd I. stupňa vyhodnotil rozpory vo výpovediach týchto svedkov ako nepresnosti v detailoch s tým, že je prirodzené, že ľudská pamäť odstupom času slabne, čo je potrebné brať pri hodnotení vykonaných dôkazov do úvahy, avšak podstatu celého protiprávneho konania obžalovaných to nemení. Obžalovaná má za to, že takéto vyhodnotenie rozporov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože rozpory vo výpovediach týchto svedkov nie sú iba v detailoch ale v podstatných skutkových okolnostiach, ktoré uvádzajú úplne odlišne. Nesprávne a nedôvodné je preto aj konštatovanie súdu I. stupňa, že výpoveď svedka Ing. Z. objektivizuje aj výpoveď svedka Ing. PhDr. Y.. Výpovede týchto svedkov sa v podstatných okolnostiach natoľko odlišujú, že nemožno obe vyhodnotiť ako pravdivé. Vypovedajú úplne rozdielne o dôležitých okolnostiach, ako je napríklad výška finančnej čiastky, ktorú mal odovzdať Ing. PhDr. Y. Ing. Z.. Kým Ing. PhDr. Y. tvrdí, že to bola hotovosť vo výške 200.000 eur, Ing. Z. tvrdí, že to bolo 100.000 eur. Nezhodujú sa ani v tak dôležitej okolnosti, akou je či súčasťou odovzdanej sumy bola aj suma 50.000 Eur určená pre Ing. S. B. a suma 50.000 eur určená pre Ing. S. F.. Rozdiely v tak podstatných skutkových okolnostiach nemožno reálne vysvetliť ako nezrovnalosti v detailoch, ktoré vznikajú odstupom času. Možno ich logicky vysvetliť iba tak, že jeden z týchto svedkov alebo obaja svedkovia nevypovedajú pravdivo. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu I. stupňa v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, keď vyhodnotil výpoveď svedka Ing. Z. ako vierohodnú a pravdivú, keď je v rozpore nielen s výpoveďou obžalovanej ale aj v rozpore s výpoveďou svedka Ing. PhDr. Y.. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností potom dospel k záveru o hodnovernosti a pravdovravnosti svedka Ing. Z.. Zároveň súd I. stupňa nezobral do úvahy skutočnosť, že Ing. Z. evidentne oklamal Ing. PhDr. Y., keďže mu zatajil, že finančnú čiastku 50.000 eur nikdy neodovzdal Ing. J. E.. Súd I. stupňa akoby vôbec ani nepripustil reálnosť verzie, že Ing. Z. vypovedá nepravdivo v snahe brániť seba v situácii, keď OČTK majú informácie a konajú o tom, že prevzal peniaze od Ing. PhDr. Y., a má sa vyjadriť čo s nimi urobil. Pravdepodobnosť, že si z prevzatých peňazí vo výške 200.000 eur ponechal pre seba až čiastku vo výške 150.000 eur vyplýva z vykonaného dokazovania, keďže svedok Ing. PhDr. Y. si osobnou účasťou zabezpečil iba kontrolu nad tým, aby sa časť z tejto sumy vo výške 50.000 eur dostala do rúk Ing. B., nakladanie so zvyšnou sumou nemal reálne pod kontrolou a bola len v dispozícií Ing. Z., ktorý priznal, že si 50.000 Eur určených pre Ing. E. ponechal pre seba a 50.000 eur určených pre Ing. F. nikdy od Ing. PhDr. Y. nedostal. Je preto reálna možnosť, že Ing. Z. si ponechal a použil pre seba aj sumu vo výške 20.000 eur, o ktorej tvrdí, že ju odovzdal obžalovanej a tvrdí to preto, aby bránil seba a držal si pozíciu spolupracujúcej osoby s OČTK v snahe dosiahnuť zmiernenie trestov. Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní postupom
Trestného poriadku prečítal ako listinný dôkaz celý znalecký posudok, vypracovaný v inej trestnej veci pôvodne obvineného Ing. R. X., znalkyňou X. U. zo 4. júna 2022 k otázkam ohľadom psychologického posúdenia svedka Ing. Z., a to napriek námietkam obhajoby k nezákonnosti takéhoto postupu, pretože tým došlo k obchádzaniu záväzných postupov pre znalecké dokazovanie
ustanovenia § 268 Trestného poriadku nadväzujúceho na ustanovenia § 142 a nasl. Trestného poriadku. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že súd pri posudzovaní vierohodnosti výpovede svedka Ing. Z. nevychádzal z tohto listinného dôkazu a prečítaný znalecký posudok slúžil ako podklad pre vyriešenie otázky, či je v tomto konaní potrebné pribrať do konania znalca. Žiadna z procesných strán to nenavrhla, ani súd sám nezistil dôvod na pribratie znalca - psychológa k posúdeniu svedka Ing. Z.. Z uvedeného tak priamo vyplýva, že súd zohľadňoval skutočnosti vyplývajúce z nezákonne vykonaného dôkazu, keď na podklade týchto skutočnosti posudzoval či je, alebo nie je potrebné pribrať do konania znalca. Ďalej obžalovaná namietala, že súd I. stupňa odmietol jej návrhy na vykonanie dôkazov, konkrétne aby súd z trestných spisov vedených na Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Odbore Bratislava pod ČVS: PPZ-299/NKA-BA3-2021 a pod ČVS: PPZ-344/NKA-BA+2021 vyžiadal a na hlavnom pojednávaní oboznámil všetky listiny a dokumentáciu ohľadom vydania finančných prostriedkov Ing. Z.. Na hlavnom pojednávaní tento návrh doplnila v nadväznosti na výpoveď svedka Ing. Z. s tým, aby konajúci súd zabezpečil aj písomné podanie o tom, že svedok sám inicioval vydanie finančných prostriedkov. Obžalovaná je toho názoru, že tieto návrhy boli dôkazne relevantné, keďže zo zápisnice o vydaní veci Ing. Z. bolo možné zistiť ako naložil s peniazmi od Ing. PhDr. Y.. V nadväznosti na uvedené sa na hlavnom pojednávaní výsluchom svedka Ing. Z. potvrdilo, že čiastku vo výške 50.000 eur určenú pre Ing. E. si ponechal pre seba. Pokiaľ by konajúci súd neodmietol návrh obžalovanej a listiny by vyžiadal, došlo by k zisteniu ďalších súvisiacich skutočností. Obhajobu oboch obžalovaných vyhodnotil súd I. stupňa ako účelovú snahu vyhnúť sa trestnoprávnym následkom svojho konania postavenú na tom, že so zmluvami so spoločnosťou G. s. r. o. (ďalej len „G.") nemali nič spoločné, ich podpisy na „košieľkach" k zmluvám a dodatkom boli len formalitou a neboli za zmluvy vôbec zodpovedné, Ing. Z. tak nemal dôvod sa im odvďačovať. Obžalovaná považuje takéto vyhodnotenie svojej obhajoby za nesprávne a má a to, že súd I. stupňa bezdôvodne prehliadol a nevyhodnotil najpodstatnejšiu obhajobnú námietku, že sa skutku kladeného jej za vinu nedopustila. Nemala snahu presvedčiť súd, že Ing. Z. nemal dôvod sa jej odvďačovať odovzdaním finančnej čiastky vo výške 20.000 eur, keďže jednoznačne poprela to, že by čiastku dostala. Je pravdou, že sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala k oboznamovaným listinným dôkazom (dokumentom z Finančnej správy Slovenskej republiky ohľadom zmluvného vzťahu so spoločnosťou G.), a to iba z toho dôvodu, že tieto dokumenty boli predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vyjadrila sa k procesom na Finančnej správe Slovenskej republiky (ďalej len „finančná správa"), k okolnostiam a dôvodom, za ktorých boli niektoré z dokumentov, súvisiacich so zmluvným vzťahom so spoločnosťou G., opatrené aj jej podpisom. Dokument „Odôvodnenie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní" pred podpisom prvej Rámcovej zmluvy vypracoval
dostupných informácií z dokazovania Ing. D. A. v súčinnosti s Ing. Z., pričom obžalovaná do týchto procesov relevantným spôsobom nezasahovala najmä z dôvodu, že sa jednalo o skutočnosti v utajovanom režime, s ktorými nebola oprávnená oboznamovať sa a nemala žiadnu informáciu o tom, ktorý subjekt bude dodávateľom pre finančnú správu. Podpismi na predmetných dokumentoch zo svojej pozície potvrdzovala vo všeobecnej rovine, t. j. že pri splnení zákonných podmienok je možné uplatniť výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. Obsahom týchto dokumentov však nebola konkrétna konštrukcia zadania zákazky, presný opis jej predmetu a už vôbec nie určenie subjektu, ktorý ju bude realizovať. Uvedenými skutočnosťami sa obžalovaná rozhodne nesnažila vyviniť, resp. zbaviť sa zodpovednosti za existenciu jej podpisov na oboznamovaných dokumentoch finančnej správy, a to z dôvodu, že nie je obžalovaná z porušenia svojich pracovných povinností v súvislosti s podpisovaním dokumentov. Vyhodnotenie súdu I. stupňa, že s podpisovaním dokumentov verejnými funkcionármi je spojená zodpovednosť, ktorej následky musia znášať aj obe obžalované, je nad rámec skutku kladeného jej za vinu, ako aj nad rámec vykonaného dokazovania. Bez akejkoľvek snahy zbavovať sa zodpovednosti sa vyjadrovala aj k tomu, že reálny priebeh úhrad faktúr spoločnosti G. bol a musel byť v danom čase podmienený tomu, že sa jednalo o platby z účelovo viazaných finančných prostriedkov, preto nemohli byť tieto platby uprednostňované pred inými platbami. Obžalovaná opätovne zdôraznila svoju hlavnú obhajobnú námietku, a to že finančnú hotovosť 20.000 eur od Ing. Z. nedostala, pričom túto námietku súd I. stupňa vyhodnotil ako účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnym následkom svojho konania, čo považuje obžalovaná za nesprávne, nedostatočné a neúplné, keďže sa súd zjavne nezaoberal touto jej námietkou, rovnako tak sa vôbec pri vyhodnocovaní dôkazov nezaoberal otázkou, aké skutočnosti môžu svedčiť v jej prospech, aké dôkazy by bolo možné vykonať v jej prospech, a aké sú jej reálne možnosti relevantne sa brániť podanej obžalobe. Realita je zjavne taká, že okrem svojej výpovede, v ktorej jednoznačne poprela tvrdenia svedka Ing. Z., fakticky nemá reálnu možnosť navrhnúť vykonanie dôkazu, ktorý by toto jej tvrdenie potvrdil. Obžalovanej sa totiž kladie za vinu skutok, ktorý sa stal takmer 3 roky pred tým, ako jej bolo oznámené obvinenie. Po takomto odstupe času a najmä za situácie, keď čas skutku je určený „v presne nezistenom čase, niekedy na jeseň 2018", nemá obžalovaná reálnu možnosť navrhnúť alebo poukázať na akékoľvek dôkazy, ktoré by svedčili v jej prospech. Nie je reálne možné vypočuť svedkov, zabezpečiť kamerové záznamy, listinné dôkazy alebo vykonať iné dôkazy k preukázaniu, či v inkriminovanom čase vôbec bola prítomná na pracovisku v kancelárii prezidenta finančnej správy na J. v Bratislave, keďže pracovala v budove na N. ulici v Bratislave. Uvedený stav je dôsledkom toho, že obžalovanej je kladené za vinu prevzatie finančnej čiastky 20.000 eur od Ing. Z. niekedy na jeseň 2018 iba na základe jeho tvrdenia, uvedeného prvý raz v lete 2021, bez akýchkoľvek iných priamych alebo nepriamych dôkazov a reálne bez akejkoľvek relevantnej možnosti brániť sa iným dôkazom voči tomuto tvrdeniu, čo by malo viesť súd I. stupňa rozhodnúť
zásady in dubio pro reo. Benefity poskytnuté svedkovi Ing. Z. hodnotené vzhľadom na to, že sa jedná o svedka spolupracujúceho s OČTK a usvedčujúceho aj ďalšie osoby z korupčnej trestnej činnosti, nevyhodnotil súd ako neprimerané, pričom jeho trestné stíhanie nie je doposiaľ ukončené. K uvedeným skutočnostiam bolo na hlavnom pojednávaní prečítané vyjadrenie prokurátora,
ktorého je Ing. Z. trestne stíhaný v prípravnom konaní v dvoch trestných veciach (tzv. kauza „J." a kauza „D."), v jednej veci (tzv. kauza „K.") bola na neho prokurátorom podaná obžaloba v decembri 2021 a v jednej veci (tzv. kauza „Y.") má dočasne odložené vznesenie obvinenia, t. j. žiadna z týchto trestných veci nebola meritórne ukončená a jeho spolupráca s OČTK naďalej pokračuje, čo súd I. stupňa vôbec nezohľadnil. Bolo by
názoru obžalovanej iluzórne domnievať sa, že Ing. Z. spolupracuje s OČTK v uvedených veciach bez očakávania poskytnutia výhod. Samotná skutočnosť, že bol 30. júla 2021 príkazom prokurátora prepustený z väzby na slobodu nastala práve v období začatia jeho spolupráce s OČTK, čo by malo byť súčasťou posudzovania súdom I. stupňa, s čím sa však vôbec nezaoberal. Pokiaľ nemal v čase rozhodovania napadnutým rozsudkom žiadne informácie o tom, aké budú meritórne rozhodnutia v trestných konaniach vedených proti Ing. Z., nemohol relevantne a komplexne posúdiť primeranosť výhod za jeho svedectvá a spoluprácu s OČTK. Navyše nemal presné informácie ani o tom, pre aké konkrétne trestné činy sú proti Ing. Z. vedené trestné konania a aké trestné sadzby mu hrozia. V závere svojho odvolania obvinená (ako už opakovane namietala v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní) namietala nezákonnosť vyhláseného odsudzujúceho rozsudku, ktorý
nej nespĺňa ani zákonné podmienky
3 Trestného poriadku, a to z dôvodu, že v jeho výrokovej časti skutok uvedený v bode 2/ obsahuje opakované neurčité slovné formulácie: " ... potom ako mal po svojej rezignácii na post prezidenta finančnej správy ... požiadať ... tento návrh mal v krátkom čase Ing. PhDr. J. Y. aj odsúhlasiť a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdať Ing. A. Z. v byte ... „. Uvedené nekonkrétne slovné formulácie nevyznievajú ako konkrétny a presný popis skutkových okolností vyplývajúcich z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale skôr ako neurčitý, resp. predpokladaný priebeh udalostí, ktorý vzbudzuje pochybnosti o preukázaní skutku, zo spáchania ktorého bola uznaná za vinnú. Na základe všetkých uvedených skutočností obžalovaná PaedDr. X. A. navrhla odvolaciemu súdu, aby v celom rozsahu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo vzťahu k jej osobe, a aby
a) Trestného poriadku rozhodol o jej oslobodení spod obžaloby v celom rozsahu, alternatívne aby vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaná JUDr. D. M., MBA doručila prostredníctvom svojho obhajcu odôvodenie svojho odvolania súdu I. stupňa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, obzvlášť rozhodnutia, ktorými sa osoba uznáva za vinnú, pričom ak si vykonané dôkazy vzájomne odporujú je potrebné klásť zvýšené požiadavky na to, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov (napr. nálezy ústavného súdu z
obžalovanej napadnutý rozsudok tieto kritéria nespĺňa najmä s poukazom na preverovanie výpovede svedka Ing. Z. ako spolupracujúcej osoby, ku ktorej súd I. stupňa iba skonštatoval, že nebolo zistené, že by svedkovi bol poskytnutý nejaký benefit. Neboli tak dodržané ani kritéria vyžadované rozhodovacou činnosťou ESĽP vo veciach Adamčo proti Slovenskej republiky z
ktorých do dnešného dňa disponuje bezpečnostnou previerkou na stupeň „Dôverné", ktorá jej napriek trestnému stíhaniu nebola odobratá. V prvej polovici roku 2022 absolvovala bezpečnostný pohovor a vyšetrenie na polygrafe. Obžalovaná ďalej namietala tvrdenie súdu I. stupňa, že zapožičanie mobilného telefónu na testovanie aplikácie znie úsmevne a z tohto dôvodu jej neuveril. Zapožičanie mobilného telefónu so skutkom nesúvisí a k zapožičaniu aj
výpovedi svedkyne N. došlo v druhej polovici roku 2019, t. j. minimálne rok po údajnom spáchaní skutku. Obžalovaná dostatočne objasnila dôvod zapožičania mobilného telefónu, ktorý sa v čase jej zadržania a pozastavenia výkonu štátnej služby nachádzal v jej kancelárii na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, kde je pravdepodobne dodnes. V tomto smere odôvodnenie rozsudku narúša aj rovnosť občanov pred zákonom pri hodnotení dôkazov, keď súd vyjadrenie obžalovanej o testovaní aplikácii, ktoré sa skutku ani netýka, považuje za úsmevné a rozpor vo výpovedi svedka Ing. Z. ohľadom výšky sumy mu odovzdanej v byte v N. R. svedkom Ing. PhDr. Y. (rozdiel až 100.000 eur), ktorý sa skutku týka, pripisuje aspektu slabnutia pamäti odstupom času. Z majetkového preverenia obžalovanej nevyplýva, že by sa jej majetkové pomery po spáchaní údajného skutku na jeseň 2018 zlepšili (aj naďalej je vlastníčkou bytu, ktorý je zaťažený hypotékou), zároveň je osobou, ktorá nebola nikdy ani len vyšetrovaná, zhruba od roku 2014 sa venuje dobrovoľníckej činnosti vo viacerých neziskových organizáciách/občianskych združeniach zaoberajúcich sa charitatívnou činnosťou, konkrétne pomoc HIV infikovaným najmä v Ugande, ktorú aj osobne navštívila; pomoc ľuďom v núdzi formou poskytovania trvanlivých potravín a drogérie, na finančnej správe 2 krát organizovala zbierku trvanlivých potravín a drogérie pre túto aktivitu; sprevádzanie dospelých dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí. Zároveň zložila Profesiu ("večné sľuby") vo Františkánskom svetskom ráde (Bohu zasvätená osoba žijúca ako laik vo svete). Jediný usvedčujúci dôkaz - výpoveď svedka Ing. Z. považuje za rozporný, nedôveryhodný, pričom bol (úplne alebo čiastočne) vyvrátený inými vykonanými dôkazmi, t. j. výpovede oboch obžalovaných, výpoveď svedka Ing. E., ktorá bola súdom nesprávne interpretovaná, prevažnú časť výpovede svedka Ing. PhDr. Y. a čiastočne aj výpoveď svedkyne Ing. B.. Údajné odovzdanie úplatku prebehlo výlučne medzi „štyrmi očami", a teda výpoveď svedka Ing. Z. nebola v tejto časti potvrdená žiadnym iným, priamym či nepriamym dôkazom. Ak si niekto pre niekoho vypýta úplatok neznamená zo, že tomu, pre koho si úplatok vypýtal, ho odovzdal. Nesúhlasí preto so záverom súdu, že výpoveď svedka Ing. Z. objektivizuje aj výpoveď svedka Ing. PhDr. Y.. Ich výpovede sa zhodujú výlučne v tom, že svedok Ing. Z. vyžiadal od svedka Ing. PhDr. Y. odmeny pre zamestnancov finančnej správy napísaných na žltom lístku v celkovej výške 200.000 eur, že sa stretli v byte v N. R. pri odovzdaní peňazí a že spoločne odovzdali hotovosť vo výške 50.000 eur svedkyni Ing. B.. V ostatnom sú v ich výpovediach rozpory, ktoré sa nepodarilo odstrániť, a to konkrétne: - aký finančný obnos bol svedkovi Ing. Z. doručený do bytu v N. R. (svedok Ing. Z. uviedol čiastku 100.000 eur, pričom svedok Ing. PhDr. Y. uviedol čiastku 200.000 eur); - pre koho priniesol svedok Ing. PhDr. Y. finančnú hotovosť (svedok Ing. PhDr. Y. tvrdil, že pre Ing. B. 50.000 eur, Ing. E. 50.000 eur, Ing. F. 50.000 eur, obžalovanú JUDr. M. 30.000 eur a obžalovanú PaedDr. A. 20.000 eur a svedok Ing. Z. tvrdil, že dostal peniaze iba pre Ing. E. 50.000 eur, obžalovanú JUDr. M. 30.000 eur a obžalovanú PaedDr. A. 20.000 eur); - dôvod odovzdania/neodovzdania peňazí Ing. F. (svedok Ing. PhDr. Y. potvrdil, že nemal dôvod nevyplatiť odmenu pre Ing. F., pretože ho považoval za odborného a komunikačného ťahúňa projektu P., pričom svedok Ing. Z. uviedol, že Ing. PhDr. Y. a Ing. F. vtedy nemali dobré vzťahy, a mal už dostať peniaze za niečo iné); - ako boli peniaze odovzdané (svedok Ing. PhDr. Y. uviedol, že peniaze odovzdal v bielej tvrdej papierovej taške s uškami, v ktorej boli v čiernom PVC sáčku bankovky zviazané gumičkou a niektoré bankovou páskou, a svedok Ing. Z. uviedol, že peniaze boli odovzdané vo väčšej bielej obálke, v ktorej bankovky neboli úhľadne uložené). Obžalovaná má za to, že je ťažko uveriteľné, aby si niekto aj po 4 rokoch splietol papierovú tašku a v nej čierny PVC sáčok s väčšou obálkou. Otázne pritom je, ako by sa do obálky zmestili bankovky v celkovej sume 200.000 eur; - bankovky akých nominálnych hodnôt boli odovzdané (svedok Ing. Z. v prípravnom konaní tvrdil, že bankovky boli v hodnote 500 eur, na hlavnom pojednávaní tvrdenie zmenil, neskôr si nepamätal, rozpor vo výpovediach nevysvetlil, hoci pôvodne tvrdil, že si peniaze po odchode svedka Ing. PhDr. Y. prepočítal); - dôvod poskytnutia odmien (svedok Ing. PhDr. Y. tvrdil, že boli vyžiadané ako záväzok do budúcnosti, svedok Ing. Z. tvrdil, že to bola odmena za pracovné nasadenie pri implementácii projektov G. bez akýchkoľvek požiadaviek do budúcnosti). Tento dôvod je významný, pretože svedok Ing. PhDr. Y. by žiadne peniaze do N. R. nedoniesol, čomu svedčí aj jeho vyjadrenie vo vzťahu k obžalovanej, že ich nemala rada, ktoré doplnil tým, že jej odmietol vyplatiť odmenu, lebo im nijak nepomáhala; - časové obdobie údajného odovzdania úplatkov (svedok Ing. Z. datoval skutok medzi
1 písm. a), písm. b), písm.
3 Trestného poriadku obžalovanú
zn. VII/3 Gv 142/21/1000 vydal finančnú hotovosť vo výške 250.000 eur. Čo sa týka Ing. PhDr. Y., nebol v tejto ani v inej trestnej veci väzobne stíhaný. V trestnom konaní vedenom pod sp. zn. VII/3 Gv 90/19/1000 mal zaistený celý majetok, v dôsledku nálezu ústavného súdu z
obsahu obdobným skutkom, za ktorý bola uznaná za vinnú, avšak pribudli k nemu nové skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (že ju svedok Ing. Z. telefonicky kontaktoval za účelom pozvania na stretnutie, na ktorom malo dôjsť k odovzdaniu odmeny a odbor právnych služieb, ktorého bola riaditeľkou v čase skutku bol zásadným útvarom pri tvorbe zmlúv so spoločnosťou G.). Obžalovaná v tejto vylúčenej trestnej veci svedka Ing. Z. nebola nikdy vypočutá a nie je známe, či v nej bol vypočutý svedok Ing. PhDr. J. Y., a tak zmenil svoju výpoveď vo vzťahu k celkovej sume odovzdaných finančných prostriedkov a sume určenej pre Ing. F.. Priznanie svedka Ing. Z. k obdobnému skutku v jeho trestnej veci nespôsobuje zvýšenie dôkaznej hodnoty jeho výpovede v tomto konaní, najmä ak je s ohľadom na dôkaznú situáciu v niektorých skutočnostiach sporné, v dôsledku ktorých
názoru obžalovanej nemalo dôjsť k uzavretiu a schváleniu dohody o vine a treste. Obžalovaná ďalej namietala právnu kvalifikáciu tohto skutku, pretože sa jedná o dokonané skutky a Ing. Z. bol ich priamym páchateľom, nie účastníkom vo forme organizátorstva. K výške peňažného trestu, ktorý bol Ing. Z. uložený uviedla, že predstavuje výšku finančných prostriedkov, ktoré vydal v inom trestnom konaní po predaji rozostaveného rodinného domu. Ohľadom prepusteniu svedka Ing. A. Z. z väzby odkázala na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14. marca 2017, sp. zn. 6Tost/9/2017,
ktorého prepúšťanie obvinených z väzby na slobodu prokurátorom potom, čo sa priznali k spáchaniu trestnej činnosti a začali spolupracovať naznačuje, že väzba mohla byť prostriedkom k vynúteniu priznania, čo je nezákonné. Navyše môžu usvedčujúci obvinení prispôsobovať výpovede k už získaným dôkazom, bez hrozby postihu za krivú výpoveď. V závere uviedla, že benefit poskytnutý spolupracujúcemu svedkovi Ing. PhDr. Y. vo forme zastaveného trestného stíhania považuje za neprimeraný, už len z dôvodu, že výška poskytnutých úplatkov je 400.000 eur, pričom spolupracujúcou osobou sa stal až keď mu bolo v inej veci vznesené obvinenie pre závažnú trestnú činnosť. Nešlo tak o ojedinelý exces z riadne vedeného života, pričom poskytnutím úplatku si chcel zabezpečiť výhody v podnikaní. Obžalovaná PaedDr. X. A. sa k informácii prokurátora o zákonných benefitoch vyjadrila v podaní doručenom odvolaciemu súdu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.