1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. B. Š. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Prievidza (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 30. júna 2020, sp. zn. 1T/114/2017, uznal obvineného Ing B. Š. za vinného pre trestný čin podvodu
1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z. z. na tom skutkovom základe, že dňa
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z. z., účinného do
3 Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
2 Tr. zák. sú zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obvinenému Ing. B. Š. rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/47/2006 zo
1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.) súd poškodeného Ing. O. G., CSc. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený Ing. B. Š. proti všetkým výrokom rozsudku a odvolanie proti výroku o náhrade škody podala odvolanie Ing. Q. G. P., PhD., manželka nebohého poškodeného Ing. O. G., CSc., ktorá bola jeho jedinou dedičkou. O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 5. septembra 2023, sp. zn. 2To/25/2021, tak, že
1 písm. f), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu O. z 30. júna 2020, sp. zn. 1T/114/2017 vo výroku o náhrade škody,
D. škodu vo výške 5.942.488,68 eur a zároveň
por. zamietol odvolanie obvineného Ing. B. Š.. Dňa 2. apríla 2024 podal obvinený Ing. B. Š. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ivana Žilíka, PhD. písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody v súlade s ustanoveniami § 371 ods. 1 písm.
1 písm. h) Tr. por. obvinený uviedol, že tento dovolací dôvod namieta z dôvodu, že v podanom dovolaní namieta výrok o vine, a preto sa domáha aj zrušenia výroku o treste. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. v rámci odôvodnenia podaného dovolania obvinený uviedol, že skutok tak ako je uvedený vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je trestným činom, a že skutok bol nesprávne subsumovaný pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by obvinený bol 17. septembra 1998 na Okresnom úrade v O., a teda nemohol byť upozornený na to, že na vklad je potrebná aj zmluva o vložení nepeňažného vkladu, tak ako to nesprávne ustálili oba súdy. Rekognícia vykonaná Mgr. J.. V. nemohla byť dôkazom, že tam obvinený bol, pretože svedkyňa si nebola istá, či išlo o jeho osobu. V čase vkladu nehnuteľného majetku zapísaného na LV XXXX k. ú. U. bolo na liste vlastníctva vyznačené záložné právo v prospech A. A. a. s., takže k žiadnemu prevodu uvedeného nehnuteľného majetku nemohlo dôjsť. Obvinený ďalej namietal, že v predmetnej veci absentuje akékoľvek preukázanie úmyslu obvineného, ktoré by smerovalo k vzniku škody na cudzom majetku alebo uvedení niekoho do omylu, čím absentuje preukázanie subjektívnej stránky trestného činu. Dokazovanie vykonané v konaní pred súdom nepreukazuje žiadnu účasť, resp. nijaké konkrétne konanie obvineného vo vzťahu k predmetnému skutku, a teda v konaní nebola preukázaná ani objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného. Obvinený v ďalšom namietal, že poškodenému žiadna škoda nevznikla, a preto nebol ani dôvod rozhodovať o náhrade škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. Z rozhodnutí súdov nie je zrejmé akú škodu svojím konaním obvinený mal spôsobiť, resp. či vznik škody súvisí s konaním obvineného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky tomuto dovolaniu vyhovel a aby
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 5. septembra 2023, sp. zn. 2To/25/2021 z dôvodov
1 písm.
2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
1 písm. i) Tr. por. Vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného ohľadom nepreukázania subjektívnej stránky trestného činu, poukázal na to, že predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. môže byť len nesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy nie samotné skutkové zistenie, ktoré je jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. K dovolacej námietke obvineného, ktorej podstata spočívala v spochybňovaní výroku o náhrade škody prokurátor uviedol, že krajský súd vo svojom rozsudku podrobne poukázal na to, z akých konkrétnych dôvodov zrušil výrok o náhrade škody súdu prvého stupňa, ktorým súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na civilný proces, pričom sa vypriadal aj s tým, z akých dôvodov sám
1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu uvedenú v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por. uviedol, že tento bol uplatnený len formálne, pričom súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov zodpovedal všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestov v zmysle Trestného zákona. Vychádzajúc z uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí uznesením predmetné dovolanie odmietol
c) Tr. por., nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dovolanie obvineného Ing. B. Š. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom bolo 8. augusta 2024 riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na konanie a rozhodnutie o podanom dovolaní. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd (§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Čo sa týka dovolacích námietok obvineného v súvislosti s naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por., najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú rozhodovaciu činnosť, v zmysle ktorej „Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.“ (stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. 46/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 5/2011). Obvinený síce formálne uplatnil ako dovolací dôvod aj dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por., avšak reálne po obsahovej stránke neuviedol v čom má spočívať pochybenie súdu vo vzťahu k tomuto špeciálnemu hmotnoprávnemu dôvodu vzťahujúcemu sa k výroku o treste, pričom takýmto dôvodom nie je tvrdenie obvineného, že namieta tento dovolací dôvod, pretože v dovolaní namieta výrok o vine, a tak žiada zrušiť aj výrok o treste, a preto najvyšší súd uvedenú dovolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. Pokiaľ ide o obsahovú stránku podaného dovolania vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu, najvyšší súd upozorňuje, že z väčšej časti obvinený v dovolaní uvádza len skutkové okolnosti (že zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by obvinený bol 17. septembra 1998 na Okresnom úrade v O., a teda nemohol byť upozornený na to, že na vklad je potrebná aj zmluva o vložení nepeňažného vkladu, tak ako to nesprávne ustálili oba súdy, že rekognícia vykonaná Mgr. J.. V. nemohla byť dôkazom, že tam obvinený bol, pretože svedkyňa si nebola istá, či išlo o jeho osobu, že v čase vkladu nehnuteľného majetku zapísaného na LV XXXX k. Ú. U. bolo na liste vlastníctva vyznačené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a. s., takže k žiadnemu prevodu uvedeného nehnuteľného majetku nemohlo dôjsť) a uvádza skutočnosti tvrdené už v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ktoré zopakoval i v rámci podaného odvolania, ktorých podstata bola však súdom prvého stupňa náležite zodpovedaná, pričom krajský súd sa so skutkovými a právnymi úvahami súdu prvého stupňa plne stotožnil. Pokiaľ ide o konkrétne dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k uplatneniu dovolacieho dôvodu
písm. i) § 371 ods. 1 Tr. por. spočívajúce v tvrdení, že v konaní nebola obvinenému preukázaná ako subjektívna stránka, tak i objektívna stránka trestného činu, z ktorého spáchania bol uznaný vinným, tak v tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, č. k. Tpj 39/2010 z 14. júna 2010, z ktorého vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, a preto tento dovolací dôvod nemôže napĺňať ani poukaz na to, že v konaní nebola preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy nie samotné skutkové zistenie, ktoré je jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Uvedené závery platia vice versa i pre posudzovanie preukázania ostatných znakov skutkovej podstaty trestného činu, vrátane jeho objektívnej stránky. Berúc do úvahy uvedené teoretické východiská pristúpil najvyšší súd k dovolaciemu prieskumu skutkovej vety dovolaním napadnutého odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolací súd uvádza, že ako je skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktorý je pre dovolací súd určujúci, tak z jeho formulácie vyplýva naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák., keďže obvinený na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Okresný súd v rozsudku na str. 27 - 31 uviedol, ktoré skutočnosti vyhodnotil ako dokázané a na základe akých skutkových a právnych úvah k uvedeným záverom došiel, vrátane vyhodnotenia na podklade akých skutočností dospel k záveru, že konaním obvineného došlo k podvodnému prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX v k. ú. U., v prospech spoločnosti Z.-A., a. s. Vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného, že poškodenému žiadna škoda nevznikla, resp. že z rozhodnutí súdov nie je zrejmé akú škodu svojím konaním obvinený mal spôsobiť, resp. či vôbec vznik škody súvisí s konaním obvineného, tak uvedené tvrdenie obvineného nezodpovedá skutočnosti. V prvom rade najvyšší súd konštatuje, že v samotnej skutkovej vete je súdmi priamo popísaný skutok mimo iné i vo vzťahu ku škode ako kvalifikačnému znaku trestného činu podvodu
zák. „čím bola Ing. O. G. CSc., spôsobená škoda 179.023.414,- Sk/5.942.488,68 eur“, z čoho implicitne plynie, že vo veci konajúce súdy ustálili skutkové zistenie spočívajúce v tvrdení, že škoda poškodenému konaním obvineného vznikla, a dokonca ustálili aj jej výšku. Najvyšší súd opätovne pripomína, že tieto skutkové zistenia nemôže ani dopĺňať a ani meniť. Vo vzťahu k zmenenému výroku o náhrade škody zo strany krajského súdu je potrebné uviesť, že krajský súd na str. 8 svojho rozsudku podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom popísal akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil pri zrušení výroku o náhrade škody v rozsudku okresného súdu, ktorým tento odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilné konanie, za súčasného zaviazania obvineného na náhradu vzniknutej škody pozostalej poškodenej. Najvyšší súd nezistil pochybenie krajského súdu ani v tomto prípade, pričom zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku zrozumiteľne plynie aká škoda bola poškodenému spôsobená, ako aj jej výška. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že v zmysle Trestného zákona č. 140/1961 Zb. pojem „škoda“ nebol výslovne definovaný v jednom paragrafe, ale jeho význam a výklad sa vyvodzovali zo znenia jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ako aj z právnej teórie a judikatúry. Škoda v trestnoprávnom význame je potom majetková ujma, ktorú trestným činom utrpela poškodená osoba - teda zmenšenie majetku, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. V predmetnom prípade je touto škodou strata vlastníckeho práva poškodeného k nehnuteľnostiam na LV XXXX v k. ú. U., pričom táto ujma poškodeného bola vyčíslená znaleckým posudkom č. 1/2007 vypracovaným znalcom z odboru lesné hospodárstvo Ing. M. C. a je uvedená v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd vyhodnotil aj tieto dovolacie námietky obvineného ako nedôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvod
1 písm.
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.