1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvinenej U. H. sa odmieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej „prvostupňový súd“) rozsudkom z
zák.“), § 266 ods. 1, ods. 3 písm.
2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. resp. zákona č. 343/2015 Z. z., na výnimku z verejného obstarávania, čím dosiahli utajenie procesu výberu dodávateľa a uzavretia zmlúv na dodanie, správu a servis IT systémov pre C., a to aj napriek tomu, že vedeli, že táto výnimka sa na daný predmet obstarania nevzťahuje a tým konali v rozpore s § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. a § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. a tým zabezpečili, že na dodanie, správu a servis IT systémov C. bez riadnej súťaže priamym zadaním vybrali vopred určenú spoločnosť Y., s.r.o. zastúpenú konateľkou obv. U. H., v dôsledku čoho zisk spoločnosti Y. s.r.o., ktorý bol tak dosiahnutý na škodu iného potencionálneho súťažiteľa predstavuje sumu minimálne vo výške 8.073.319,95 € bez DPH, avšak v prípade dodania informačných systémov v objeme ako bola stanovená všeobecná hodnota informačných systémov dodaných spoločnosťou Y. s.r.o. by bol zisk dosiahnutý na škodu iného potencionálneho súťažiteľa vo výške 1.303.243,05 € bez DPH. Za to prvostupňový súd obvinenej uložil
3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), písm. n), písm.
1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2018 podmienečne odložený na skúšobnú dobu päť rokov s tým, že
3 písm. c) Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2018 bol obvinenej uložený zákaz stretávania sa s osobami, ktoré boli jej spolupáchateľmi a účastníkmi na stíhaných trestných činoch v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-7/NKA-BA4-2021, a to s výnimkou vykonávania úradných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Ďalej bol obvinenej uložený
1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere dvadsaťtisíc eur s tým, že
2 Tr. zák. suma peňažného trestu pripadá štátu, pričom
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Napokon bol obvinenej uložený
1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v obchodnej spoločnosti vo výmere šesť rokov. Proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podala dovolanie obvinená U. H. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Agalareva podaním z 30. augusta 2024 (č. l. 3691 - 3703), v ktorom navrhla, aby dovolací súd po zistení dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. a podstatou podaného dovolania je namietanie, že obvinená dohodu o vine a treste uzatvorila pod nátlakom s tým, že s poukazom na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva sa obvinená uzavretím dohody o vine a treste nevzdala práva na spravodlivý proces v súlade so zárukami vyplývajúcimi z čl. 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu porušenia práva na obhajobu, pričom bolo poukázané, že obvinená bola v štádiu prípravného konania vo väzbe a teda bola v zraniteľnom procesnom postavení. V ďalšom dovolateľka rozvádza spôsob vedenia jej obhajoby, proces spisovania dohody a nedostatočnosť preskúmania obsahu dohody prvostupňovým súdom. Dovolací súd vzhľadom na spôsob svojho rozhodnutia nepovažuje za potrebné dovolanie bližšie rozvádzať a odkazuje na jeho obsah v spise. K dovolaniu obvinenej sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním z 9. septembra 2024 (č. l. 3706 - 3711), v ktorom navrhla dovolanie obvinenej odmietnuť
b) Tr. por. ako dovolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu súdu, ktoré bolo vydané v osobitnom konaní a proti takémuto rozhodnutiu je oprávnený podať dovolanie iba minister spravodlivosti, čo vyplýva aj zo stabilnej súdnej praxe, pričom následne sa vyjadruje k námietkam uvádzaným v dovolaní. K vyjadreniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa vyjadrila obvinená prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Agalareva podaním zo 7. októbra 2024 (č. l. 3730 - 3732),
ktorého obvinená trvá na podanom dovolaní a žiada mu vyhovieť. Nestotožňuje sa s názorom prokurátora uvedeným vo vyjadrení k dovolaniu, že dovolanie môže podať iba minister spravodlivosti s tým, že by to znamenalo, že obvinená osoba by nemala právo na účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru a bola by pozbavená svojho práva na prístup k súdu garantovaným čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a podanie podnetu na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti nie je možné považovať za účinný prostriedok nápravy
čl. 13 Dohovoru. Následne sa obvinená vyjadruje k obsahu vyjadrenia prokurátora k dovolaniu. K vyjadreniu obvinenej U. H. sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním zo 2. januára 2025 (č. l. 3767 - 3770), v ktorom poukázala na výpoveď dovolateľky v inej trestnej veci v procesnom postavení svedkyne s tým, že bolo zotrvané na tom, aby bolo dovolanie odmietnuté
b) Tr. por. Rovnako ako v prípade podaného dovolania nepovažuje dovolací súd, vzhľadom na spôsob svojho rozhodnutia, za potrebné ďalej bližšie rozvádzať vyššie uvedené vyjadrenie prokurátora k dovolaniu, vyjadrenie obvinenej k vyjadreniu prokurátora a vyjadrenie prokurátora k vyjadreniu obvinenej a odkazuje na ich obsah v spise. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 25. septembra 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura, pričom na základe vylúčenia JUDr. Juraja Klimenta z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci uznesením Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2024, sp. zn. 1 Ndt 17/2024, bol tento nahradený
čl. X ods. 5, čl. XVI ods. 5 a osobitnej časti rozvrhu práce (koncové číslo 3) sudcom zastupujúceho senátu JUDr. Patrikom Príbelským, PhD. Pre úplnosť treba uviesť, že obvinená prostredníctvom obhajcu podaním doručeným na tunajší súd
3 Tr. por. tento nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.
2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
1 prvá veta Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
b) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
4 Tr. por. ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
1 písm. c) alebo § 371 ods. 2 druhá veta. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že dovolanie podala obvinená osoba síce v zákonnej lehote a na správnom mieste podania (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) a s potrebnými obsahovými náležitosťami (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ale bez splnenia zákonnej podmienky uvedenej v § 369 ods. 2 Tr. por.,
ktorého môže obvinený (rovnako tak generálny prokurátor Slovenskej republiky) podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a teda bolo podané vo veci, v ktorej obvinený tento mimoriadny opravný prostriedok nemôže podať. Také zistenie pritom vylučuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a je dôvodom odmietnutia dovolania
b) Tr. por. Uvedené zistenie dovolacieho súdu vyplýva z nasledujúcich skutočností. Z vyššie citovaného ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por. vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti rozsudku súdu, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, pričom však v tomto ustanovení nie je špecifikovaný subjekt, ktorému toto právo prislúcha. Taký subjekt, oprávnenú osobu
por. na podanie dovolania v prípade rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, je nevyhnutné odvodiť z ďalších ustanovení Trestného poriadku. Z vyššie citovaných ustanovení § 369 ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 prvá veta Tr. por. vyplýva, že obvinený môže napadnúť dovolaním iba rozhodnutie druhostupňového súdu, ktorým bolo právoplatne vo veci rozhodnuté, resp. podmienkou prípustnosti podania dovolania obvineným je, že vydaniu rozhodnutia predchádzalo dvojinštančné konanie, čo prejednávaná vec nie je, keďže obvinený nepodal odvolanie (resp. v prípade schválenia dohody o vine a treste rozsudkom odvolanie
zákona podať ani nemohol). Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v takom prípade je subjektom oprávneným na podanie dovolania iba minister spravodlivosti
vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 Tr. por. Ustanovenia § 369 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 prvá veta Tr. por. neoddeliteľne nadväzujú na § 334 ods. 4 Tr. por., pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzujú subjekty oprávnené podať dovolanie a okruh rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Teda proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodu o vine a treste, ktorý nadobúda právoplatnosť vyhlásením, môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti z dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. alebo § 371 ods. 2 druhá veta Tr. por. - k tomu R 58/2008, R 12/2017, ako aj ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu, napríklad, sp. zn. 1 Tdo 25/2020 z
c) Tr. por., tak ide o staršie rozhodnutie vymykajúce sa následnej konštantnej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu a prijaté v rozpore aj z vyššie uvedenými rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bez toho, aby v ňom boli uvedené relevantné argumenty pre taký odklon, pričom následne aj senát 6T dovolacieho súdu (ako vyplýva aj z vyššie uvedených rozhodnutí) už rozhodoval v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Z uvedeného vyplýva, že obvinená osoba v prejednávanej veci nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania, a teda dovolací súd jej dovolanie
b) Tr. por. odmietol bez vecného preskúmania veci (v dovolaní vytýkaných pochybení), ku ktorému
zákona nemohol pristúpiť, keďže nebola splnená základná zákonná podmienka, a to podanie dovolania oprávnenou osobou. Napriek tomu treba v zásade uviesť, že poukazovanie na čl. 13 Dohovoru je v danej veci bez právneho významu, keďže vnútroštátny zákon ustanovuje, že oprávnenou osobou na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade dohody o vine o treste je iba minister spravodlivosti a hoci môže mať dovolateľka názor, že taká právna úprava je z pohľadu práva na účinný opravný prostriedok nedostatočná, dovolací súd je danou zákonnou úpravou viazaný. Navyše pokiaľ dovolateľka odvodzovala podanie dovolanie v zásade tým, že dohodu o vine a treste uzatvorila pod nátlakom s poukazom, že sa nachádzala vo väzbe v prípravnom konaní, v dôsledku čoho mala byť v zraniteľnom procesnom postavení, tak zo spisu vyplýva, že medzi prepustením obvinenej z väzby (
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.