← Slovensko

určenie neplatnosti právnych skutočností

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/100/2023 Identifikačné číslo spisu: 3721203029 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 15ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej ako „Zo

PS“) taký člen pozemkového spoločenstva, ktorému napadnutým rozhodnutím nevznikla ujma (t. j. nie je napádaným rozhodnutím dotknutý, nebol rozhodnutím ukrátený na svojich právach člena), práve naopak, ktorého postavenie sa napadnutým rozhodnutím zlepšuje. Takáto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená § 421 ods. 1 písm.

  1. b)CSP. 3.1.1. Odvolací súd túto otázku (bod 17. odôvodnenia rozsudku) bez toho, aby sa touto otázkou bližšie zaoberal vo vzťahu k jednotlivým napadnutým uzneseniam, vyriešil tak, že žalobca hlasoval pri prijímaní jednotlivých napádaných uznesení proti, a preto je prehlasovaným členom spoločenstva v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS. Odvolací súd zároveň uviedol, že v tomto prípade ide o žalobu v zmysle § 137 písm.
  2. d)CSP, a teda od žalobcu nie je možné požadovať preukázanie naliehavého právneho záujmu, a to napríklad v tom zmysle, že bol napadnutým hlasovaním (uzneseniami) poškodený. 3.1.2. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd právne nesprávne interpretoval pojem prehlasovaného člena v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS, keď za prehlasovaného považuje aj takého člena, ktorého sa napádané rozhodnutie zhromaždenia negatívne nedotýka, práve naopak, ktoré ho zvýhodňuje. 3.1.3. Dovolateľ súhlasí s právnym záverom odvolacieho súdu, že žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS je žalobou v zmysle § 137 písm.
  3. d)CSP. No napádanie rozhodnutí orgánov právnických osôb je založené na relatívnej neplatnosti, čo vyplýva aj z § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS, keď tento stanovuje, kto je oprávnený domáhať sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia a je stanovená lehota, v ktorej je tak možné urobiť (R 33/2022). Ak teda vady rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže na súde žalobou napadnúť len zákonom aktívne vecne legitimovaný subjekt, a tým je prehlasovaný člen spoločenstva, a to v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa prijatia rozhodnutia zhromaždenia, potom možno dospieť len k záveru, že vady rozhodnutí orgánov pozemkového spoločenstva, ktorých dôsledkom je neplatnosť, majú následky relatívnej neplatnosti. Pričom relatívnej neplatnosti sa môže dovolávať len dotknutý subjekt, čo je podľa právneho názoru dovolateľa správny výklad pojmu prehlasovaný člen v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS v spojení s § 40a OZ. V tomto spore žalobca nie je dotknutý napádaným uznesením č. 8 zhromaždenia žalovaného prijatého 21. augusta 2021, toto uznesenie mu nie je na ujmu, neukracuje ho. Výklad odvolacieho súdu, podľa ktorého je prehlasovaným členom v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS aj člen, ktorého rozhodnutie zhromaždenia sa negatívne nedotýka jeho právnej sféry, je nesprávny, je v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesu a podporuje fingované spory. 3.1.4. Zároveň dovolateľ uvádza, že neobmedzený výklad pojmu prehlasovaní členovia zvolený odvolacím súdom v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, je právne nesprávny aj v tom zmysle, že § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS hovorí o „prehlasovaných členoch“, nie o „prehlasovanom členovi“. Výklad zvolený odvolacím súdom je teda v rozpore s gramatickým výkladom § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS, pričom tento výklad podporuje zneužívanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia spoločenstva, keď jeden člen spoločenstva s minimálnym podielom (ako je tomu v tomto prípade) žaluje o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia, za ktoré hlasovalo 196 členov (49,38 %). Preto je dovolateľ tiež toho názoru, že na prípustnosť žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS sa vyžaduje jej podanie minimálne dvoma členmi. 3.2. Ak by bol prijatý záver, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, za ďalšiu právnu otázku, ktorej vyriešenie je v tomto spore kľúčové vo vzťahu k napádanému uzneseniu č. 8 (vo vzťahu k uzneseniu č. 6 to nie je rozhodujúce vzhľadom na bod 15. a 24. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), možno považovať otázku, či je súd v konaní o žalobe o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva oprávnený prejudiciálne posudzovať platnosť ustanovenia zmluvy o spoločenstve, ktoré nebolo žalobou napadnuté. Dovolateľ je toho názoru, že pri riešení tejto otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
  4. a)CSP), prípadne ide o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
  5. b)CSP). 3.2.1. V rozsudku odvolací súd posudzoval platnosť ustanovenia Zmluvy o pozemkovom spoločenstve dovolateľa, a teda platnosť rozhodnutia, ktorým bola Zmluva schválená (v zmysle § 14 ods. 7 písm.
  6. a)ZoPS sa zmluva o spoločenstve schvaľuje rozhodnutím zhromaždenia). Túto platnosť skúmal odvolací súd v súvislosti s otázkou dosiahnutia nadpolovičnej väčšiny hlasov pri hlasovaní o napadnutých uzneseniach (body 10. a 13. odôvodnenia rozsudku), keď odvolací súd uviedol, že zákon o pozemkových spoločenstvách nedovoľuje počítať hlasy členov na zasadnutí zhromaždenia k inému dňu, ako tomu, kedy sa zasadnutie uskutočňuje. Uvedený čl. VII bod 1 ods. 2 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalovaného považoval odvolací súd za neplatný, pričom z neplatnosti tohto ustanovenia odvolací súd vyvodil, že pri prijímaní uznesenia č. 8 nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov (bod 15. odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd v bode 11. odôvodnenia rozsudku uviedol, že nie je rozhodujúce, že žalobca (ako ani iný člen žalovaného) nenapadol platnosť citovaného ustanovenia čl. VII bod 1 ods. 2 Zmluvy. 3.2.2. Dovolateľ považuje vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu za nesprávny. Zákon o pozemkových spoločenstvách v § 15 ods. 2 posledná veta ustanovil, kto, resp. za akých podmienok môže napadnúť platnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva, a teda napádanie platnosti rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva je založené na relatívnej neplatnosti. Ak je napádanie platnosti rozhodnutia zhromaždenia podľa zákona o pozemkových spoločenstvách založené na relatívnej neplatnosti, pričom ak žiadny člen spoločenstva nenapadol toto rozhodnutie žalobou, súd nie je oprávnený prejudiciálne preskúmavať platnosť takýchto rozhodnutí v inom konaní. 3.2.3. Ak odvolací súd v rozsudku skúmal platnosť čl. VII bod 1 ods. 2 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalovaného zo 7. apríla 2019, ktorý nebol žalobou napadnutý, rozhodol v rozpore so závermi vyplývajúcimi z vyššie uvedených judikátov Najvyššieho súdu SR (R 87/2018, R 80/2021), čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľ je toho názoru, že takýto prejudiciálny prieskum odvolacieho súdu je v rozpore s princípom právnej istoty, znamená obchádzanie osobitného postupu stanoveného v § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS, ktorým sa je možné domáhať neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia žalovaného. V tomto konaní žalobca žalobným návrhom nenapádal platnosť čl. VII bod 1 ods. 2 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve, preto odvolací súd nebol oprávnený skúmať platnosť tohto ustanovenia Zmluvy. 3.3. Ak by bol prijatý záver, že žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, a že súd bol oprávnený prejudiciálne skúmať platnosť čl. VII bod 1 ods. 2 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalovaného, vo vzťahu k napádanému uzneseniu č. 8 je v tomto spore ďalej kľúčové zodpovedanie právnej otázky, či je § 15 ods. 1 ZoPS dispozitívnym ustanovením vzhľadom na § 5 ods. 1 písm.
  7. j)ZoPS. Takáto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
  8. b)CSP). 3.3.1. Odvolací súd považoval uznesenie č. 8, v zmysle ktorého má každý člen spoločenstva na zasadnutí zhromaždenia jeden hlas, za neplatné pre rozpor s § 15 ods. 1 ZoPS, ktorý je podľa právneho záveru odvolacieho súdu kogentný a nie je sa možné od neho v zmluve o pozemkovom spoločenstve odchýliť (body 18. až 22. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). 3.3.2. Dovolateľ považuje právny záver odvolacieho súdu za nesprávny, obzvlášť, keď sám odvolací súd priznáva, že pri spoločenstvách spoločne obhospodarovaných nehnuteľností je možné upraviť otázku hlasovania na zhromaždení inak v porovnaní s § 15 ods. 1 ZoPS (s poukazom na § 12 ods. 5 ZoPS), no v prípade spoločenstiev spoločných nehnuteľností to už možné nie je (§ 5 ods. 1 písm.
  9. j)to už podľa odvolacieho súdu nedovoľuje). 3.3.3. Tak v prípade spoločenstiev spoločných nehnuteľností (§ 2 ods. 1 písm.
  10. a)až
  11. c)ZoPS), ako aj v prípade spoločenstiev spoločne obhospodarovaných nehnuteľností (§ 2 ods. 1 písm.
  12. d)ZoPS) vlastnícky patrí spoločná nehnuteľnosť, resp. spoločne obhospodarované nehnuteľnosti členom (§ 9 ods. 1, § 12 ods. 1 ZoPS) a pozemkové spoločenstvo má zákonný titul na ich správu (§ 19 ods. 1 ZoPS). Dovolateľovi teda nie je zrejmé, prečo v prípade spoločenstva spoločnej nehnuteľnosti odvolací súd nepripúšťa možnosť odchýlenia sa od § 15 ods. 1, no v prípade spoločenstva spoločne obhospodarovaných nehnuteľností je to podľa neho možné. Dispozitívnosť § 15 ods. 1 je vyjadrená v § 5 ods. 1 písm. j), toto ustanovenie § 5 ods. 1 písm.
  13. j)je špeciálne vo vzťahu k hlasovaciemu právu, kým § 12 ods. 5 sa týka členských práv všeobecne (teda nielen práva hlasovať, ale aj ďalších práv). Ustanovenie § 5 ods. 1 písm.
  14. j)teda ešte viac zvýrazňuje dispozitívnosť § 15 ods. 1 ZoPS, keďže sa viaže na konkrétne z viacerých členských práv, a to práva hlasovať. 3.3.4. Z hľadiska zohľadnenia ústavného vlastníckeho práva a ústavného práva združovania odvolací súd v rozsudku opomenul vyvažovanie prijatej osobitnej úpravy hlasovania s účelom pozemkového spoločenstva, ktorým je spoločné rozhodovanie o otázkach spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti (§ 19 ods. 1 ZoPS, v tomto smere aj osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný ZoPS, k čl. I, k bodom 15 až 232 - k § 9 ods. 11 ZoPS, ktoré obmedzuje veľkosť podielu spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti). Nie je vhodné, aby v pozemkových spoločenstvách získal prevahu jeden člen alebo len úzka skupina členov, a tak by ďalší členovia boli vždy prehlasovaní. Odvolací súd v rozsudku vôbec nezohľadnil túto skutočnosť, t. j. vyvažovanie záujmov, ktoré sú v hre (pričom nezohľadnil, že neplatnosti sa domáha len jeden jediný člen, ktorého prijatá úprava nijakým spôsobom neukrátila, pričom za túto úpravu hlasovalo 196 členov s 49,38 %). Odvolací súd rovnako nezohľadnil, že prijatým uznesením č. 8 sa nijako nezasahuje do ďalších majetkových a nemajetkových práv členov, že v tomto smere platí pomer účasti na členských právach podľa veľkosti podielu. 3.3.5. Dovolateľ je toho názoru, že správny právny záver vo vzťahu k povahe § 15 ods. 1 ZoPS je ten, že ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého sa môžu členovia spoločenstva odchýliť a prijať osobitnú úpravu hlasovania vzhľadom na § 5 ods. 1 písm.
  15. j)ZoPS. 3.4. Vo vzťahu k napádanému uzneseniu č. 6 je v tomto smere kľúčová právna otázka, či sú členovia pozemkového spoločenstva v zmluve o pozemkovom spoločenstve oprávnení spresniť proces ponukovej povinnosti zákonného predkupného práva podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Takáto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
  16. b)CSP). 3.4.1. Odvolací súd v rozsudku uviedol, že uznesenie č. 6, ktorým sa schvaľovala zmena čl. IV bod 2 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalovaného, rozširuje ponukovú povinnosť prevodcu nad rámec zákona (bod 25. odôvodnenia), pričom v prípade pozemkového spoločenstva, ktoré je fakticky núteným spoločenstvom zo zákona, nie je možné pripustiť rozširovanie povinností členov nad rámec zákonných povinností (bod 27. odôvodnenia). Dovolateľ je toho názoru, že uvedený právny záver odvolacieho súdu je nesprávny. 3.4.2. V tomto prípade nedošlo k žiadnemu rozšíreniu ponukovej povinnosti člena pri prevode podielu na tretiu osobu, ale výlučne k spresneniu tejto zákonnej ponukovej povinnosti v zmysle § 9 ods. 8 ZoPS. Tým, že odvolací súd považuje pozemkové spoločenstvá za nútené spoločenstvá zo zákona (bod 27. odôvodnenia), v celom rozsudku neprimerane zasahuje do vnútornej úpravy žalovaného a jeho členov, a nad rámec zákona diktuje, aké práva a povinnosti možno v zmluve o pozemkovom spoločenstve formulovať. Pozemkové spoločenstvá nie sú nútenými spoločenstvami zo zákona, nevznikajú zo zákona (ako napríklad profesijné komory). Preto je tu namieste takisto zohľadňovať spolkovú autonómiu členov spoločenstva. Navyše, žalobca pôvodne ani v žalobe nenamietal neplatnosť uznesenia č. 6 z dôvodu rozšírenia ponukovej povinnosti, ale namietal ho výlučne z dôvodu, že výbor nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť adresátom ponuky (čomu zodpovedá odôvodnenie prvoinštančného súdu v bode 29.3. rozsudku prvoinštančného súdu). 3.4.3. Dovolateľ je toho názoru, že uznesením č. 6 nedošlo k rozšíreniu ponukovej povinnosti v porovnaní s § 9 ods. 7, 8, 10 a 11 ZoPS, ale len o bližšiu úpravu procesu ponukovej povinnosti a uplatnenia zákonného predkupného práva v zmluve o pozemkovom spoločenstve, čo je v zmluve o spoločenstve možné upraviť (§ 5 ods. 1 písm.
  17. d)a
  18. f)ZoPS). 3.4.4. Ak by sa aj vykladalo uznesenie č. 6 tak, ako to uviedol odvolací súd, a teda že rozširuje ponukovú povinnosť, pre posúdenie platnosti uznesenia č. 6 je rozhodujúce zodpovedanie právnej otázky, či je možné v zmluve o pozemkovom spoločenstve dohodnúť zmluvné predkupné právo v zmysle § 5 ods. 1 písm.
  19. f)ZoPS, pričom táto ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
  20. b)CSP). Keďže pozemkové spoločenstvá sú združeniami osôb v rámci klasifikácie právnických osôb, dovolateľ je toho názoru, že v rámci vnútornej úpravy členských práv a povinností sú členovia oprávnení dohodnúť sa aj na zmluvnom predkupnom práve. Jedným z práv členov je právo previesť podiel na spoločnej nehnuteľnosti za podmienok ustanovených zákonom o pozemkových spoločenstvách a zmluvou o pozemkovom spoločenstve. 3.5. Dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu v rozsahu určenia, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. 6/2021 a č. 8/2021 z 21. augusta 2021 sú neplatné, zmenil tak, že rozsudok okresného súdu potvrdzuje a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že na strane žalovaného neexistuje dovolací dôvod tak, ako ho vymedzuje § 421 ods. 1 písm.
  21. a)a
  22. b)CSP, preto žalobca navrhol, pre prípad, že dovolací súd dovolanie v súlade s § 447 písm.
  23. f)CSP neodmietne, aby v súlade s § 448 CSP dovolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie, trov odvolacieho konania a trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v časti neprípustné a v časti prípustné, ale nedôvodné. 6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolací súd je pri rozhodovaní o dovolaní viazaný jednotlivými dovolacími dôvodmi tak, ako ich dovolateľ vymedzil vo svojom dovolaní (§ 440 CSP). 8. V danom prípade žalovaný tvrdí, že prípustnosť jeho dovolania je daná podľa § 421 ods. 1 písm.
  24. a)a
  25. b)CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a)), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená (písm. b)). 9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10. Zo zákonného znenia ustanovenia § 421 ods. l CSP je zrejmé, že na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod písmenom
  26. a)až
  27. c)ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré, okrem iného, patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP). 10.1. V ustanovení § 421 CSP je výslovne zakotvená záväznosť judikatúry ako nepriama záväznosť vyplývajúca z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá možnosť dovolacieho prieskumu. 11. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 12. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej dovolateľom označenej právnej otázky súdu. 13. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
  28. a)CSP). 13.1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm.
  29. a)CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm.
  30. a)CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 13.2. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, jej aplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018). 14. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm.
  31. a)CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm.
  32. a)CSP, by mal dovolateľ:
  33. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
  34. b)vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
  35. c)uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. 15. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm.
  36. a)a
  37. b)CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili/neriešili prvoinštančný a odvolací súd. 16. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania, a to najmä z hľadiska, či žalovaný v podanom dovolaní vôbec nastolil právnu otázku, resp. ním nastolené právne otázky sú také otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 16.l. Podľa dovolacieho súdu z obsahu dovolania je možné vyvodiť s interpretáciou, resp. aplikáciou ktorého zákonného ustanovenia dovolateľ nesúhlasí, k čomu dovolateľ formuloval právne otázky a predložil vlastnú argumentáciu ohľadom riešenia nastolených právnych otázok. Dovolateľ nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. 8 vzhliadal v nesprávnom výklade § 15 ods. 2 vety druhej zákona č. 97/2013 Z. z. v súvislosti s posúdením aktívnej vecnej legitimácie člena pozemkového spoločenstva, k čomu nastolil právnu otázku v bode 3.1. tohto rozhodnutia. Tiež svoju argumentáciu vo väzbe na ním naformulovanú právnu otázku v bode 3.2. ohľadom prejudiciálneho posudzovania platnosti ustanovenia zmluvy o spoločenstve súdom v konaní o žalobe o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva opieral o § 14 ods. 7 písm.
  38. a)zákona č. 97/2013 Z. z. Dovolacia argumentácia žalovaného sa ďalej týkala posúdenia podľa jeho názoru dispozitívneho ustanovenia § 15 ods. 1 vzhľadom na § 5 ods. 1 písm.
  39. j)zákona č. 97/2013 Z. z., k čomu nastolil právnu otázku v bode 3.3. tohto rozhodnutia. Dovolateľ ďalej nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. 6 ohľadom ponukovej povinnosti vzhliadal v nesprávnom výklade § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. v porovnaní s § 9 ods. 7, 10 a 11 zákona č. 97/2013 Z. z., k čomu nastolil právnu otázku v bode 3.4. tohto rozhodnutia, pre prípad riešenia ktorej podľa odvolacieho súdu nastolil právnu otázku v bode 3.5. tohto rozhodnutia ohľadom dohody zmluvného predkupného práva v zmysle § 5 ods. 1 písm.
  40. f)zákona č. 97/2013 Z. z. 16.2. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatoval, že otázkami relevantnými v zmysle § 421 ods. l CSP sú dovolateľom vymedzené otázky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. 8 v časti otázky pod bodom 3.1. tohto rozhodnutia a vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. 6 otázka bod bodom 3.4. tohto rozhodnutia, pretože posúdenie výkladu žalovaným namietaných niektorých ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách má v predmetnej veci rozhodujúci význam, nakoľko od ich správneho vyriešenia závisí určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného č. 6/2021 a č. 8/2021 z 21. augusta 2021. Vzhľadom na uvedené je dovolanie dovolateľa v tejto časti prípustné, keď v ďalšom dovolací súd skúmal aj dôvodnosť dovolania. 17. Podľa rozhodnutia okresného súdu bolo prijaté uznesenie č. 6/2021 - Zmeny zmluvy o spoločenstve týkajúce sa bližšej úpravy ponukovej povinnosti a uplatnenia predkupného práva - za hlasovalo 50,65 %, proti 1 člen (žalobca) - 0,24 % a zdržal sa 0. Týmto uznesením sa v čl. IV bod 2 doterajšie znenie mení nasledujúco: „Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva a na blízke osoby sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, je povinný ho ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, ako aj výboru. Ak si spoločenstvo uplatní predkupné právo, môže konať buď vo svojom mene ako právnická osoba (vtedy nadobúda spoločenstvo podiel v sebe samom) alebo v mene všetkých vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti (vtedy nadobúdajú podiel všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti pomerne podľa veľkosti podielov). V oboch prípadoch platí cenu spoločenstvo. Ak ide o darovanie, v rámci uplatneného predkupného práva sa platí obvyklá (trhová) cena vychádzajúc najmä z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie, resp. znalca, prípadne zo znaleckého posudku. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci alebo spoločenstvo konajúce prostredníctvom výboru, vlastník ho môže previesť tretej osobe.“ (bod 16. rozhodnutia okresného súdu). 17.1. Tiež podľa rozhodnutia okresného súdu bolo prijaté uznesenie č. 8/2021 - Zmeny zmluvy o spoločenstve týkajúce sa hlasovania v spoločenstve - za hlasovalo 49,38 %, proti 1 člen (žalobca) - 0,24 % a zdržal sa Y. Y. - 1,27 %.Týmto uznesením došlo, okrem iného, k nasledujúcej zmene: V čl. V sa pred doterajší odsek 3 vkladá nový odsek 3 v znení: „Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti na liste vlastníctva a je uvedený v zozname členov spoločenstva. Tým nie je dotknutý čl. VII bod 1 s názvom „Valné zhromaždenie“ odsek 1. „Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6. V čl. VII bod 1 s názvom „Valné zhromaždenie“ sa znenie odseku 1 mení nasledujúco: „Každý člen spoločenstva má pri hlasovaní jeden hlas.“ (bod 18. rozhodnutia okresného súdu). 17.2. Uvedené uznesenia žalovaného (č. 6/2021 a č. 8/2021), ohľadom ktorých odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie boli predmetom dovolacieho prieskumu. 18. K napadnutému uzneseniu č. 8 zhromaždenia žalovaný ako kľúčovú otázku nastolil otázku v nasledovnom znení: - či je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia

§ 15ods.

2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení taký člen pozemkového spoločenstva, ktorému napadnutým rozhodnutím nevznikla ujma (t. j. nie je napádaným rozhodnutím dotknutý, nebol rozhodnutím ukrátený na svojich právach člena), práve naopak, ktorého postavenie sa napadnutým rozhodnutím zlepšuje. (bod 3.1. tohto rozhodnutia). Podľa dovolateľa ide o otázku, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm.

  1. b)CSP. 18.1. K tejto právnej otázke odvolací súd uzavrel, že žalobca konal ako prehlasovaný člen spoločenstva, ktorému priamo zákon (§ 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z.) umožňuje podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia. Vzhľadom na toto ustanovenie zákona nie je možné od žalobcu požadovať ani preukázanie naliehavého právneho záujmu (napr. v tom zmysle, že bol napadnutým hlasovaním poškodený) - v zmysle § 137 písm.
  2. d)CSP postačuje, že oprávnenie podať takúto žalobu vyplýva z osobitného predpisu. (pozri bod 17. rozhodnutia odvolacieho súdu). 18.1.1. Z uvedeného je zrejmé, že predmetnú právnu otázku odvolací súd neriešil presne v takom vymedzení ako to nastolil dovolateľ, ale len v časti, a to v časti aktívnej vecnej legitimácie strany sporu na podanie žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia

§ 15ods.

2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z., na čo odpovedal jednoznačne, že aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia

§ 15ods.

2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. je prehlasovaný člen pozemkového spoločenstva. Odvolací súd ešte dodal, že uvedená zákonná možnosť nevyžaduje u prehlasovaného člena spoločenstva preukázanie naliehavého právneho záujmu, napr. v tom zmysle, že bol napadnutým hlasovaním poškodený. Odvolací súd tak neriešil časť otázky ako to uvádza dovolateľ, či je aktívne vecne legitimovaný taký člen pozemkového spoločenstva, ktorému napadnutým rozhodnutím nevznikla ujma (t. j. nie je napádaným rozhodnutím dotknutý, nebol rozhodnutím ukrátený na svojich právach člena), práve naopak, ktorého postavenie sa napadnutým rozhodnutím zlepšuje. V tejto časti preto nejde o otázku významnú z hľadiska § 421 ods. l písm. b) CSP. 18.1.

  1. Dovolací súd k vyššie uvedenému ešte poznamenáva, že uznesením č. 8 sa mal zmeniť spôsob počítania hlasov na valnom zhromaždení žalovaného pozemkového spoločenstva tak, že namiesto váhy hlasov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti by mal každý člen spoločenstva jeden hlas. Každá zmena počítania hlasov, resp. spôsobu hlasovania môže znamenať pre jednotlivých hlasujúcich pri niektorých hlasovaniach výhodu, pri iných hlasovaniach nevýhodu v závislosti od toho, ako (za alebo proti) budú konkrétni účastníci hlasovania o tej-ktorej otázke hlasovať (ktorí konkrétni hlasujúci budú za a ktorí proti). Uznesením č. 8 prijatá zmena spôsobu počítania hlasov sa mala aplikovať na vopred neurčitý počet hlasovaní do budúcna, teda mohla byť žalobcovi raz na prospech, raz na neprospech. Nemožno preto tvrdiť, že by touto zmenou nebol žalobca dotknutý, resp. že by mu touto zmenou nevznikla ujma. Dovolateľ vložil do nastolenej otázky skutkový predpoklad, ktorý v konkrétnej posudzovanej veci nebol preukázaný, ani preukazovaný (že napadnutým rozhodnutím valného zhromaždenia nevznikla žalobcovi ujma), preto je táto otázka akademická, nesúvisí priamo s prejednávanou vecou, resp. nie je takou otázkou, ktorú odvolací súd v celom rozsahu riešil a od jej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 18.
  2. Naopak, priamo s prejednávanou vecou, tak ako už bolo uvedené, súvisí otázka, ktorú odvolací súd riešil, a to aktívna vecná legitimácia prehlasovaného člena pozemkového spoločenstva na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia

§ 15ods.

2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. Dovolací súd nemá vedomosť o žiadnom rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré by výslovne nastolenú právnu otázku riešilo. Okrajovo bola táto otázka riešená v rozhodnutí z 30. novembra 2011 sp. zn. 3Obdo/7/2011 a z 12. júna 2024 sp. zn. 7Cdo/256/2022 (týkala sa ale zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý predchádzal zákonu č. 97/2013), v rozhodnutí z 30. decembra 2019 sp. zn. 4Obdo/19/2018 a v rozhodnutí z 30. novembra 2023 sp. zn. 6Cdo/174/2022. 18.2.1. V rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/7/2011 najvyšší súd vyslovil, že „Zo žiadneho právneho predpisu, vrátane zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách nevyplýva, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môžu len členovia výboru (resp. odvolaní členovia výboru). Ak existuje právny prostriedok, ktorým sa možno dovolať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nepochybne patrí členom spoločenstva, ktorí majú právo zúčastňovať sa valného zhromaždenia, ktoré formou uznesení vytvára kolektívnu vôľu spoločenstva, do kompetencie ktorého, okrem iného, patrí aj voľba orgánov spoločenstva (§ 18 ods. 2 písm. c), § 19 zákona).“ 18.2.2. V rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/256/2022 najvyšší súd vyslovil, že zúženie súdnej ochrany súdom prvej inštancie, vzniknutej za účinnosti ustanovenia § 80 písm.

  1. c)CSP (správne OSP, pozn. dovolacieho súdu) je spôsobilé vyvolať stav denegatia iustitiae. Žalobca v dovolaní tvrdil, že v danej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4. zák. č. 181/1995 Z. z., keďže on nebol prehlasovaný, lebo sa ani hlasovania nezúčastnil, keďže opakovaná schôdza nebola riadne zvolaná a prítomní sa rozišli. V tejto časti ide už o skutkové okolnosti, ktoré budú zistené v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania na základe aktivity a argumentácie sporových strán. 18.2.3. V rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/19/2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 33/2022) najvyšší súd uviedol „V dôvodovej správe k zákonu č. 110/2018 Z. z. (posledná veľká novela zákona o pozemkových spoločenstvách), zákonodarca v bode 36. konštatoval, že „... sa ponecháva ustanovenie o práve prehlasovaných členov spoločenstva obrátiť sa na súd s určovacou žalobou o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. (...)“ 18.2.4. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/174/2022 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 28/2024) najvyšší súd na dovolateľom nastolenú otázku v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. l písm.
  2. b)CSP, či § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. zakladá prehlasovaným členom spoločenstva právo napádať aj právny úkon prijatý hlasovaním zhromaždenia členov alebo len rozhodnutie prijaté na zhromaždení (uznesenie), uviedol, že možnosťou prehlasovaných členov domáhať sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia podľa § 15 ods. 2 poslednej vety nového zákona č. 97/2013 Z. z. možno rozumieť výlučne možnosť spochybniť väčšinové uznesenie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva a nie aj právny úkon majúci byť takto schválený (odsúhlasený). 18.3. Dovolací súd preto pristúpil k riešeniu vyššie uvádzanej právnej otázky priamo (bod 18.2. tohto rozhodnutia) súvisiacej s prejednávanou vecou a riešenej odvolacím súdom vo väzbe na dovolateľom nastolenú právnu otázku, ktorú len v časti riešil odvolací súd, a tak posúdeniu opodstatnenosti dovolania dovolateľa k napadnutému uzneseniu č. 8 zhromaždenia. 18.3.1. Podľa § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. 18.3.2. Vyššie uvádzaný text právnej normy zakladá prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia spoločenstva každému prehlasovanému členovi spoločenstva bez akýchkoľvek ďalších podmienok vrátanie určenia, či limitovania počtu členov spoločenstva, ktorí by mohli podať takúto žalobu. 18.3.3. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd spolu s okresným súdom pri interpretácii ustanovenia § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. správne aplikovali gramatický, resp. jazykovo-gramatický výklad ako priamočiary výklad právnej normy vychádzajúci z jej slovného textu, pri ktorom sa vychádza zo štruktúry vety, rozoberajú sa použité výrazy, čo obvykle znamenajú atď. Ide o jednu zo základných výkladových metód na zisťovanie (objasňovanie) zmyslu a obsahu platných právnych noriem za účelom ich správneho praktického používania. Výkladom zisťujeme nielen obsah právnych noriem, ale aj ich zmysel, t. j. cieľ, aký norma sleduje, resp. úlohu plní. Cieľom zákona č. 97/2013 Z. z. bola úprava nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností (teda nie spoločnej nehnuteľnosti) s cieľom ich spoločného racionálneho obhospodarovania. Keďže samotné spoločenstvo slúži na lepšie obhospodarovanie pôdy vo vlastníctve jeho členov, sú to práve členovia (podielnici, urbárnici), ktorí majú rozhodovať o jeho ďalšom smerovaní a uberaní sa, pokiaľ ide o starostlivosť o túto pôdu a otázky s tým spojené. Spoločenstvo koná prostredníctvom troch obligatórnych (povinných) orgánov, a to valného zhromaždenia (zákon o pozemkových spoločenstvách používa legislatívnu skratku „zhromaždenie“), výboru a dozornej rady. Členovia spoločenstva prejavujú svoju vôľu v určených záležitostiach na zhromaždení, na ktorom ide o rozhodovanie o najzásadnejších otázkach činnosti spoločenstva. Právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia a hlasovať na ňom je jedným z najdôležitejších práv členov spoločenstva, pričom prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. 18.3.3.1. Súdy nižšej inštancie v zmysle vyššie uvedeného správne uplatnili podľa rozsahu právnej normy stanovenej výkladom doslovný (teda nie extenzívny, ani reštriktívny) výklad, ktorý znamená, že rozsah právnej normy vyjadrený v texte a rozsah právnej normy vyplývajúci z výkladu sú totožné. Doslovný výklad by mal byť pri interpretácii právnej normy v zásade pravidlom, pretože najviac zodpovedá skutočnému obsahu interpretovanej právnej normy. Je zrejmé, že zákonodarca tým, že v ustanovení § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. jednoznačne a bez ďalšieho uviedol, že prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia, použil jasnú formuláciu práva všetkých prehlasovaných členov spoločenstva na zhromaždení domáhať sa na súde rozhodnutia o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia na súde bez akýchkoľvek limitov, obmedzení, či ďalších podmienok vrátane podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. minimálnym počtom dvoch členov ako to prezentuje dovolateľ. Takýto výklad by bol v rozpore s právom všetkých prehlasovaných členov spoločenstva, t. j. aj jedného prehlasovaného člena spoločenstva, vyplývajúcim zo zákonného textu § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. Vychádzajúc z predpokladu racionálneho zákonodarcu a aplikujúc logický výklad, ak by zákonodarca mienil, aby prehlasovaní členovia (podľa dovolateľa minimálne dvaja členovia) mohli podať žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia iba v prípadoch, keď daným rozhodnutím boli ukrátení na svojich právach urbárnika vrátane podmienky minimálneho počtu dvoch členov, uvedené podmienky by výslovne v texte právnej normy aj uviedol (zakotvil). 18.3.3.2. Na podporu správnosti tohto názoru dovolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 97/2013 Z. z., ktorá pôvodne uvádzala, že prehlasovaní členovia sa môžu domáhať neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia v prípade, ak ich hlasy tvoria najmenej jednu desatinu hlasov členov spoločenstva, ale do zákonného znenia sa takáto podmienka nedostala. Rovnako dovolací súd poukazuje aj na predošlú právnu úpravu zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý v ustanovení § 19 ods. 4 výslovne uvádzal, že prehlasovaní členovia spoločenstva v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov, môžu dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol (s poznámkou 19, ktorá odkazovala na § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka), t. j. normatívne určoval ďalšiu podmienku u prehlasovaných členov spoločenstva obrátiť sa na súd v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov. Čo v prípade zákonného textu § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. vyjadrenie obmedzení, či iných podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia u prehlasovaných členov spoločenstva absentuje. 18.3.3.3. Podľa názoru dovolacieho súdu vyššie prezentovaný gramatický a logický výklad podporuje aj teleologický výklad (dynamický, výklad e ratione legis = podľa cieľa a účelu, či zmyslu zákona, hľadania spoločenského konsenzu) opierajúci sa o dôvodovú správu k zákonu č. 97/2013 Z. z. vo všeobecnej časti, aj osobitnej časti, najmä k § 15, v ktorej zákonodarca konštatoval, že „(...) sa ponecháva ustanovenie o práve prehlasovaných členov spoločenstva obrá

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.