1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej U. K. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 18. októbra 2021, č. k. 21T/20/2020-3269, uznal obvinenú U. K. za vinnú (v spoločnom konaní s L. K. a R. M.) zo zločinu vydierania
1 Trestného zákona („Tr. zák.“), zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
zák., § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
zák., § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to obvinenej uložil
zák., § 37 písm. h), písm.
2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinená U. K. a prokurátor, na podklade ktorých Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 26. mája 2022, č. k. 4To/9/2022-3662,
1 písm. b), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku („Tr. por.“) zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu vo vzťahu k obvinenej U. K. a
3 Tr. por. uznal obvinenú za vinnú zo zločinu vydierania
1 Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
zák., § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že dňa 20. júna 2019 v čase približne o 20.30 hodine v obci N. - Č.P., osada B., súpisné číslo rodinného domu XXXX, prišli na osobnom motorovom vozidle značky N. V., k pozemku tohto rodinného domu, U. K., L. K., R. M. a R. M., voči ktorému bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní s tým, že U. K. vstúpila na pozemok rodinného domu, ktorý bol ohraničený nízkym nedokončeným plotom bez pletiva a prišla k na lavičke pred rodinným domom sediacemu U. N., ktorý sedel pri stolíku so svojimi rodičmi, Y. N., nar. v roku XXXX a Y. N., nar. v roku XXXX a U. N. sa spýtala, „že kedy zaplatí dlh 2 000,- eur“, pričom potom čo U. N. uviedol, že on jej nie je nič dlžný a vyzval ju, aby opustila ich pozemok a odišla, U. K. zobrala zo stolíka sklenený popolník, s ktorým sa v ruke zahnala na hlavu U. N., avšak Y. N. jej ho palicou na podopieranie vyrazil z ruky, počas toho Y. N., U. K., L. K. a R. M., ktorí sa nachádzali na pozemku pred rodinným domom vyzývala, aby opustili ich pozemok a to tak, že na nich kričala aby „odišli preč, že tam nemajú čo robiť“, U. N. išiel do vnútra rodinného domu, odkiaľ zobral mobilný telefón jeho matky, s ktorým išiel do záhrady pred rodinným domom, aby zavolal na políciu, kde za ním prišli U. K., L. K., R. M. a R. M. s tým, že U. K. na neho kričala, že kedy jej dá peniaze, pričom U. N. nemal na mobilnom telefóne signál a tak utekal do vnútorných priestorov rodinného domu pre svoj mobilný telefón s tým, že za ním vbehla do rodinného domu Y. N., ktorá zamkla vchodové dvere s tým, že U. K. následne opakovane búchala na vstupné dvere rodinného domu a kričala na U. N., že „ho zničí, dá ho dobiť, dá ho zabiť, že ona svoje peniaze dostane, že mu nikto nepomôže a že jej tie peniaze vráti“, pričom Y. N., ktorý zostal pred rodinným domom, išiel pustiť psa z klietky s tým, že keď to U. K. videla, tak odišla od dverí rodinného domu, opustili pozemok rodinného domu, nasadli do osobného motorového vozidla a odišli. Za to krajský súd obvinenej uložil
1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody štyri roky so zaradením
2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala dovolanie obvinená vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu Mgr. Dávida Štefanku podaním z 8. júla 2024 (č. l. 4235 - 4247), v ktorom navrhla, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona z dôvodu § 371 ods. 1 Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a prikázal príslušnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obvinená uplatnila dovolacie dôvody
1 písm. a), písm. c), písm.
1 písm. a), písm. e) Tr. por. obvinená namietla, že vo veci mal rozhodnúť nepríslušný krajský súd, ktorý nerozhodol o jej návrhoch na odňatie a prikázanie veci z 27. júla 2020, 31. augusta 2020 a 8. apríla 2022, resp. uvedené návrhy na odňatie a prikázanie veci
1 Tr. por. nepredložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o nich (s poukazom na predošlé rozhodnutie o návrhu obvinenej na odňatie a prikázanie veci uznesením Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2019, sp. zn. 5 Ndt 26/2019 a list Najvyššieho súdu SR z 10. júla 2020).
obvinenej skutočnosti uvedené minimálne vo vyjadrení z 8. apríla 2022 vo vzájomnej súvislosti vzbudzujú navonok dôvodnú pochybnosť o objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní pred krajským súdom a táto pochybnosť sa v kontexte všetkých okolností prípadu nepochybne vzťahuje na všetkých sudcov krajského súdu. Zdôraznila, že opodstatnené námietky smerovali v minulosti z jej strany aj smerom k sudkyni krajského súdu JUDr. Zite Matyóovej (čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 6 Ndt 16/2016), ktorá rozhodovala ako predsedníčka senátu vo veci odvolania obvinenej. Keďže obsahom predmetných návrhov na odňatie a prikázanie veci inému súdu bola zaujatosť celého krajského súdu, mal
názoru obvinenej o zaujatosti rozhodovať Najvyšší súd SR, čo sa nestalo a o týchto návrhoch nebolo rozhodnuté. Ohľadom dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinená namietla, že postup prokurátora bol v rozpore s § 234 ods. 2 Tr. por., keď ju síce upovedomil o zmene právnej kvalifikácie skutku, avšak urobil tak spolu s upovedomením o podaní obžaloby a nevyzval ju ani obhajcu, aby s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie oznámila návrhy na doplnenie dokazovania, čím bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu s tým, že na súd bola obžaloba podaná 11. marca 2020, avšak upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie spolu s upovedomením o podaní obžaloby bolo obhajobe doručené až po podaní obžaloby 27. marca 2020. Ohľadom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinená namietla nesprávne právne posúdenie zisteného skutku spočívajúce v nesprávnom vysporiadaní sa s pojmom obydlie. Mala za to, že pozemok poškodených nie je z dva a pol strany nijako oplotený ani vymedzený, aby bolo jasné, kde sú jeho hranice, a preto nemožno hovoriť o obydlí ako o uzavretom priestore v zmysle jeho definície v § 122 ods. 5 Tr. zák. K podanému dovolaniu sa vyjadrili - Okresná prokuratúra Nitra podaním z 20. augusta 2024,
ktorého okresný súd vykonaným dokazovaním v plnom rozsahu objasnil skutkový stav veci a následným vyhodnotením dôkazov v spojitosti s náležitým právnym posúdením dôkaznej situácie mal za jednoznačne preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, vykazuje znaky žalovaných trestných činov, ktoré spáchala obvinená s tým, že so všetkými skutočnosťami, či už skutkového alebo právneho charakteru uvedenými ako dôvody dovolania sa krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku riadne a náležite vysporiadal a navrhla dovolanie zamietnuť, - L. K. prostredníctvom obhajkyne Mgr. Ivany Duchoňovej podaním z 11. augusta 2024,
ktorého považuje podané dovolanie v celom rozsahu za dôvodné s tým, že oznámenie zmeny právnej kvalifikácie skutku za súčasného podania obžaloby
novej právnej kvalifikácie je v rozpore s Trestným poriadkom a uvedeným postupom nebola obvinenej daná možnosť vyjadriť sa a navrhnúť doplnenie dôkazov v súvislosti so zmenenou právnou kvalifikáciou a pokiaľ súd pozemok, ktorý nie je oplotený a uzavretý, právne posúdil ako obydlie, dopustil sa neprípustného výkladu v neprospech obvinenej a dovolací súd by mal rozsudkom vysloviť porušenie zákona. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 9. decembra 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura. Sudca JUDr. Juraj Kliment bol z rozhodovania vo veci vylúčený zo zákona
3 druhá veta Tr. por.,
ktorej z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa, keďže JUDr. Juraj Kliment sa zúčastnil v pôvodnom konaní na vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z
1 písm. a), písm. e) Tr. por. (k tomu uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2024, sp. zn. I. ÚS 79/2024), pričom tohto nahradil
čl. X ods. 5, čl. XVI ods. 5 a osobitnej časti (vec s koncovým číslom 9) uvedeného rozvrhu práce sudca zastupujúceho senátu JUDr. Emil Klemanič.
1 písm. a) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. e) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvinenej spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obvinená v dovolaní namietala, že vo veci mal rozhodnúť nepríslušný krajský súd, ktorý nerozhodol o jej návrhoch na odňatie a prikázanie veci z 27. júla 2020, 31. augusta 2020 a 8. apríla 2022, resp. dotknuté návrhy na odňatie a prikázanie veci
1 Tr. por. nepredložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie. Takto konkrétne vecne špecifikovanú chybu podradila obvinená v podanom dovolaní pod dva dovolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24. augusta 2020, obvinenej okresným súdom oznámené, že
6 Tr. por. a § 23 ods. 3 Tr. por. nebude okresný súd o návrhu konať, keďže je založený na tých istých dôvodoch ako predchádzajúci návrh na odňatie a prikázanie veci (t. j. z
ktorých o námietke zaujatosti zo strany obvinenej sa
6 Tr. por. nekoná, keďže námietka zaujatosti nebola vznesená bezodkladne, nakoľko krajský súd danou predsedníčkou senátu po podaní obžaloby viackrát rozhodoval v sťažnostnom konaní o väzbe obvinenej a preto nekonal ani o jej návrhu na odňatie a prikázanie veci s poukazom, že subjektívne názory strany v konaní, rozhodnutie súdu, ktoré nebolo
predstáv obvinenej, resp. ak súd neakceptuje ňou navrhovaný postup, nie je
zákona prekážkou, aby súd a daný konkrétny sudca nemohol konať vo veci s tým, že v prípade, ak má byť dôležitým dôvodom na odňatie veci vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu z rozhodovania, stáva sa procesný postup predpokladaný v konaní o vznesenej námietke neoddeliteľnou a integrálnou súčasťou konania o návrhu na odňatie veci a ak je podaný návrh na odňatie a prikázanie veci
1 Tr. por. odôvodnený skutočnosťami, o ktorých sa v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por nekoná, nie je logicky a ani právne udržateľné rozhodovať o takom návrhu
1 Tr. por., ak rozhodovanie z materiálneho hľadiska o tom istom je
6 Tr. por. vylúčené a v takom prípade sa o návrhu na odňatie veci nekoná
6 Tr. por. per analogiam. K tvrdeniu obvinenej,
ktorého mala byť vec predložená Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o predmetných návrhoch na odňatie a prikázanie veci, dovolací súd pripomína, že odňatie veci
1 Tr. por. prichádza do úvahy len v prípade, že by malo dôjsť k vylúčeniu všetkých sudcov na súde, resp. v prípade krajského súdu ako súdu druhého stupňa všetkých sudcov daného kolégia (resp. ak pre zaujatosť jeho sudcov nie je možné zostaviť senát, ktorý by o veci mohol rozhodnúť). Ak už teda námietka týkajúca sa konajúceho sudcu (senátu) nie je spôsobilá vylúčiť ho z konania a rozhodovania vo veci (resp. z hľadiska formy a obsahu nie je spôsobilá, aby sa o nej konalo s poukazom na § 32 ods. 6 Tr. por.). potom nie je dôvod, aby bola vec predkladaná inštančne nadriadenému súdu na rozhodnutie
1 Tr. por. (k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo
1 písm. e) Tr. por. (vo veci nerozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania) ani v tejto súvislosti na tento nadväzujúceho dovolacieho dôvodu
1 písm. a) Tr. por. (vo veci nerozhodoval nepríslušný súd). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. dovolací súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti vyplýva, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvinenej osoby a jej obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje dovolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, čo napokon vyplýva aj zo samotnej dikcie daného ustanovenia Trestného poriadku, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné, t. j. nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou zakladá dovolací dôvod
1 písm.
obvinenej v nedodržaní procesného postupu prokurátora
2 Tr. por., ktorý ju na zmenu právnej kvalifikácie skutku upozornil až po podaní obžaloby a nevyzval ju ani obhajcu, aby s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie oznámila návrhy na doplnenie dokazovania. K námietke obvinenej dovolací súd pripomína, že jednou z charakteristík širšieho konceptu spravodlivého procesu
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je princíp rovnosti zbraní, ktorý je zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva definovaný ako požiadavka, aby sa každá z procesných strán mohla obhajovať za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku neznevýhodňujú podstatným spôsobom s ohľadom na protistranu (rozsudok vo veci De Haes a Gijsels proti Belgicku z
3 Tr. por. výzvu na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov) a kde bola v plnom rozsahu zachovaná kontradiktórnosť konania a rovnosť strán. Obvinená tak mala možnosť v konaní pred súdom uplatniť svoje procesné práva vo vzťahu k zmenenej, prísnejšej právnej kvalifikácii, na ktorú bola upozornená. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dovolací súd v prvom rade uvádza, že v jeho prípade je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v dovolacom konaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako ďalšiu „odvolaciu inštanciu“ zameranú na preskúmanie rozhodnutia súdu druhého stupňa z pohľadu skutkových zistení. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma
zákona iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone a len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je potrebné rozumieť napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, premlčania trestného stíhania, pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, dovolací súd má za to, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu zločinu vydierania
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
zák., § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Zo skutkovej vety ustálenej dokazovaním je zrejmé, že obvinená spoločným konaním neoprávnene zotrvala v obydlí poškodených (na pozemku patriacemu k domu poškodených) napriek opakovaným výzvam poškodených na opustenie pozemku a čin spáchala s ďalšími dvomi osobami (L. K. a R. M.) a súčasne hrozbou násilia („ho zničí, dá ho dobiť, dá ho zabiť“) nútila poškodenú osobu, aby jej vrátila peniaze. Pokiaľ ide o námietku obvinenej týkajúcu sa nenaplnenia znakov obydlia v zmysle jeho definície uvedenej v § 122 ods. 5 Tr. zák., dovolací súd uvádza, že hoci predmetný pozemok nebol ohraničený zo všetkých strán, muselo byť obvinenej zrejmé, že pozemok pred domom poškodených, na ktorom sa nachádzala a ktorý bol ohraničený nedokončeným plotom bez pletiva, je pozemok patriaci k domu poškodených a v tomto ohľade treba poukázať na skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti podrobne rozviedol okresný súd vo svojom rozsudku na stranách 18 a 19 (s čím sa stotožnil aj krajský súd v napadnutom rozsudku ako to vyplýva z poslednej odrážky na jeho strane 13) a z tam uvedených dôkazov vyplýva reálne oddelenie uzavretého pozemku k domu patriaceho od príjazdovej cesty a že ide o súčasť daného obydlia, aj keď pozemok nebol ohraničený zo zadnej strany a z pravej strany (kde sa nachádzalo pole so zasiatou plodinou ako prirodzená hranica), čo však nebolo ani určujúcim, keďže z vykonaného dokazovania nebolo sporným, že obvinená bola na pozemku patriacom k domu, keď zo samotného vymedzenia skutkovej vety vyplýva, že obvinená vstúpila na pozemok patriaci k rodinnému domu zo strany, ktorý bol ohraničený úzkym nedokončeným plotom bez pletiva a prišla k lavičke nachádzajúcej sa pred rodinným domom, pričom bola poškodenými opakovane neúspešne vyzývaná, aby opustila ich pozemok. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.