Obsah (7)

§ 387§ 420§ 438§ 61§ 63§ 419§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/47/2024 Identifikačné číslo spisu: 8515205351 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:

ktorej sporný rodinný dom postavili svojpomocne poručitelia spolu so žalovaným 2/ a šlo tak o prípad pôvodného (originálneho) nadobudnutia veci do ich spoluvlastníctva (v prípade podielu poručiteľov do BSM), dôkazy nasvedčujúce opaku boli zaťažené rôznymi (v odôvodnení rozsudku priblíženými) chybami a neobstála ani argumentácia žalovanej 1/ o nadobudnutí ňou podielov poručiteľov vydržaním, v tomto prípade pre absenciu dobromyseľnosti o tom, že jej patrí sporný dom ako celok. Akceptovať bolo treba napokon i požiadavku na určenie štvrtinového spoluvlastníckeho podielu (na spornom dome) v prospech každého z poručiteľov, keď táto pri úmrtí už oboch poručiteľov a nepreukázaní toho, žeby ich podiely (v rámci vyporiadania BSM) nemali byť rovnaké, zodpovedala kritériám zákonnosti aj spravodlivosti, argumentoval tiež súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. §§ 251 a 255 a § 262 ods. 1 CSP a vecne plným úspechom žalobcov. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 25. júna 2019 sp. zn. 5Co/122/2018 na odvolanie žalovaných napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

§ 387ods.

1 aj 2 CSP potvrdil a žalobcom priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Do odôvodnenia takéhoto svojho rozhodnutia nad rámec pomerne rozsiahlych reprodukcií podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolania žalovaných a ďalších vyjadrení (replík aj duplík) strán pojal závery o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku a o skutkových zisteniach, vyhodnotení rozhodujúcich skutočností a právnom posúdení veci súdom prvej inštancie tak, že sa s týmito bolo namieste plne stotožniť, nebolo potrebné ich opakovať a ani zo strany odvolateľov neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal už súd prvej inštancie. Sám nad rámec konštatovania správnosti jednotlivých čiastkových záverov súdu prvej inštancie a odkazov na časť judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že „súdny zmier nie je vkladuschopnou listinou a nemôže preto predstavovať prekážku rozsúdenej veci“, najmä sa však na doplnenie venoval argumentácii, pre ktorú

neho obstojí rozhodnutie o určení práv štvrtinových spoluvlastníkov na strane poručiteľov k času ich smrti (§ 149 ods. 5 OZ a potreba jeho uplatnenia aj na prípady spadajúce pred čas jeho účinnosti, t. j. pred

1. novembrom 2008).
2. Najvyšší súd uznesením z
3. mája 2023 sp. zn. 6Cdo/66/2021 rozsudok odvolacieho súdu z
4. júna 2019 sp. zn. 5Co/122/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Odvolací súd následne uznesením z
6. novembra 2023 sp. zn. 5Co/51/2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie jemu.
7. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovení § 420 písm. b) a f) CSP. K vade

§ 420ods.

1 písm. b) CSP uviedli, že odvolací súd (ako aj dovolací súd) rozhodol vo veci napriek tomu, že žalovaný 2/ Z. V. zomrel XX. M. XXXX, pričom mal

povahy sporu posúdiť, či má konanie zastaviť, alebo v ňom môže pokračovať. Doplnili, že nakoľko sa jedná o majetkový spor, súd mal rozhodnúť o pokračovaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých

výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončilo konanie o dedičstve. K vade

§ 420písm.

f) CSP uviedli, že odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu urobenému súčasťou ustanovenia § 387 ods. 3 CSP nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku (? - uznesenia) s tvrdeniami žalovaných, uvedenými v odvolaní, ktoré bez ďalšieho nešlo označiť za nepodstatné. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcom priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

1. Žalovaná 1/ navrhla dovolanie odmietnuť ako neprípustné.
2. Už v priebehu prvého dovolacieho konania v tejto veci (XX. M. XXXX) žalovaný 2/ zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa z
3. mája 2022 sp. zn. 5D/110/2022 (vydaného v konaní o dedičstve po žalovanom 2/) vyplýva, že jeho právnymi nástupcami sú D. E., rodená V., narodená XX. M.X. XXXX, trvale bytom Š. Z. XXX (vystupujúca už v spore ako žalovaná 1/) a Z. V., narodený XX. Z. XXXX, trvale bytom Š. Z. XX. 8.

§ 438ods.

1 CSP pre konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak zákon neustanovuje inak. 9.

§ 61

CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 10.

§ 63ods.

1 a 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi

povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých

výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

1. V zmysle uvedeného preto najvyšší súd rozhodol o pokračovaní v dovolacom konaní s tým právnym nástupcom žalovaného 2/, ktorý stranou tohto sporu dosiaľ nebol - tak, ako vyplýva z výroku I. tohto uznesenia.
2. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm. c) CSP]. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 13.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 14. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a) až f) CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné

§ 420

CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.

1. a)až
2. f)CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 15. Žalobcovia dovolanie podali proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade napádaného uznesenia sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia mu veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. Uznesenie odvolacieho súdu zrušujúce rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracajúce na ďalšie konanie, je síce výsledkom vecného prejednania veci (odvolania), nie však konečným rozhodnutím o právach a povinnostiach strán, pričom tu nejde ani o rozhodnutie vo veci samej (ktorým v tu uvádzanej súvislosti treba rozumieť len užší význam pojmu, teda rozsudok a iba celkom výnimočne uznesenie - ktorými dochádza buď k potvrdeniu alebo zmene preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie). 16. V súvislosti s podaným dovolaním smerujúcim proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola aj vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dovolací súd poukazuje pritom i na uznesenie najvyššieho súdu z 19. januára 2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“; teda na judikát, v rámci ktorého došlo práve k sformulovaniu tej tézy, že tzv. kasačné uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje ani znaky rozhodnutia vo veci samej (okrem toho, že nejde ani o rozhodnutie končiace konanie - tu rozumej ako celok, hocako tu možno súhlasiť s výhradou, že o rozhodnutie končiace odvolacie konanie naopak ide). 17. Treba zdôrazniť, že samotná povaha uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára sporovým stranám možnosť v pokračujúcom spore uplatniť všetky svoje procesné práva vrátane práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov. 18. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dovolanie žalobcov ako neprípustné odmietol

§ 447písm.

c) CSP a to bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľmi namietanej procesnej nesprávnosti.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.