ktorej sporný rodinný dom postavili svojpomocne poručitelia spolu so žalovaným 2/ a šlo tak o prípad pôvodného (originálneho) nadobudnutia veci do ich spoluvlastníctva (v prípade podielu poručiteľov do BSM), dôkazy nasvedčujúce opaku boli zaťažené rôznymi (v odôvodnení rozsudku priblíženými) chybami a neobstála ani argumentácia žalovanej 1/ o nadobudnutí ňou podielov poručiteľov vydržaním, v tomto prípade pre absenciu dobromyseľnosti o tom, že jej patrí sporný dom ako celok. Akceptovať bolo treba napokon i požiadavku na určenie štvrtinového spoluvlastníckeho podielu (na spornom dome) v prospech každého z poručiteľov, keď táto pri úmrtí už oboch poručiteľov a nepreukázaní toho, žeby ich podiely (v rámci vyporiadania BSM) nemali byť rovnaké, zodpovedala kritériám zákonnosti aj spravodlivosti, argumentoval tiež súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. §§ 251 a 255 a § 262 ods. 1 CSP a vecne plným úspechom žalobcov. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 25. júna 2019 sp. zn. 5Co/122/2018 na odvolanie žalovaných napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
1 aj 2 CSP potvrdil a žalobcom priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Do odôvodnenia takéhoto svojho rozhodnutia nad rámec pomerne rozsiahlych reprodukcií podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolania žalovaných a ďalších vyjadrení (replík aj duplík) strán pojal závery o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku a o skutkových zisteniach, vyhodnotení rozhodujúcich skutočností a právnom posúdení veci súdom prvej inštancie tak, že sa s týmito bolo namieste plne stotožniť, nebolo potrebné ich opakovať a ani zo strany odvolateľov neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal už súd prvej inštancie. Sám nad rámec konštatovania správnosti jednotlivých čiastkových záverov súdu prvej inštancie a odkazov na časť judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že „súdny zmier nie je vkladuschopnou listinou a nemôže preto predstavovať prekážku rozsúdenej veci“, najmä sa však na doplnenie venoval argumentácii, pre ktorú
neho obstojí rozhodnutie o určení práv štvrtinových spoluvlastníkov na strane poručiteľov k času ich smrti (§ 149 ods. 5 OZ a potreba jeho uplatnenia aj na prípady spadajúce pred čas jeho účinnosti, t. j. pred
1 písm. b) CSP uviedli, že odvolací súd (ako aj dovolací súd) rozhodol vo veci napriek tomu, že žalovaný 2/ Z. V. zomrel XX. M. XXXX, pričom mal
povahy sporu posúdiť, či má konanie zastaviť, alebo v ňom môže pokračovať. Doplnili, že nakoľko sa jedná o majetkový spor, súd mal rozhodnúť o pokračovaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončilo konanie o dedičstve. K vade
f) CSP uviedli, že odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu urobenému súčasťou ustanovenia § 387 ods. 3 CSP nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku (? - uznesenia) s tvrdeniami žalovaných, uvedenými v odvolaní, ktoré bez ďalšieho nešlo označiť za nepodstatné. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcom priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
1 CSP pre konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak zákon neustanovuje inak. 9.
CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 10.
1 a 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 14. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a) až f) CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné
CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
c) CSP a to bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľmi namietanej procesnej nesprávnosti.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.