1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. L. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 24. septembra 2020, sp. zn. 1T/37/2016, bol obvinený M. L. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že - ako jediná zodpovedná osoba daňového subjektu I. s.r.o., V. č. XXA/XXX, A., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 podanom na Daňovom úrade v Snine dňa 31. marca 2011
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov neoprávnene zaúčtoval náklady na ťarchu daňových výdavkov zo - dňa
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého mu
1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním počas ustanovenej skúšobnej doby.
4 písm. c) Trestného zákona okresný súd obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh voči Slovenskej republike, zastúpenej Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, vo výške 4 613,73 eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený M. L. odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením zo 7. decembra 2022, sp. zn. 5To/27/2022
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. L., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Františka Svatušku, advokáta so sídlom v Humennom, Námestie slobody 25, vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodov
1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený poukázal na dôvody uznesenia krajského súdu spisovej značky 5To/49/2019 z 5. februára 2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, na základe čoho dotknutý súd ustálil skutkovú okolnosť, že obžalovaný neoprávnene zaúčtoval náklady na ťarchu daňových výdavkov, v dôsledku čoho mal okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetliť, prečo neuveril obhajobe obžalovaného, že práce vykonané boli, a ktoré dôkazy, akým spôsobom vo významnej miere zúžili priestor pre poskytnutie racionálnych argumentov zo strany obhajoby s tým, že
názoru odvolacieho súdu bolo vhodné pre objektivitu posúdenia dôkaznej situácie vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie dodania tovarov a služieb. Napriek tomu súd prvého stupňa,
názoru obvineného, bez vykonania ďalšieho dokazovania, rozsudkom spisovej značky 1T/37/2016 z 24. septembra 2020 rozhodol o vine a treste dovolateľa v zásade totožným spôsobom s tým, že proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, v ktorom vyčítal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným spôsobom, nestotožnil sa s argumentom okresného súdu, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno už len tým, že v konaní pred súdom preukázal, že obchodná spoločnosť nikdy nevydala obchodné doklady, ktoré obvinený zaúčtoval, z dôvodu, že účtovné doklady, ktoré dovolateľ ako štatutár spoločnosti I. s.r.o. zaúčtoval, od spoločnosti W. A. s r.o. spĺňali všetky zákonné predpoklady pre ich použitie na účely účtovníctva a následné zahrnutie súvisiacich nákladov do daňovo uznateľných nákladov, pričom skutočnosť, či tieto účtovné doklady boli riadne a včas zahrnuté aj do účtovníctva spoločnosti, ktorá ich vydala, je mimo dispozície dovolateľa s tým, že pri nadviazaní bežného obchodného styku so spoločnosťou W. T. A. s r. o. obvinený z verejne dostupných zdrojov zistil, že išlo o spoločnosť riadne na trhu činnú a o totožnosti štatutárneho zástupcu nemal dôvod pochybovať. V tejto súvislosti dovolateľ namietal, že pokiaľ správca dane nespochybnil u neho vykázané tržby za dodané služby a uznal u neho výnosy za vykonané stavebné práce na objekte C. v V., mal by prijať aj argumentáciu spočívajúcu v tom, že na dosiahnutie výnosov je potrebné vynaložiť určité náklady, namietal ďalej, že daňové a trestné konanie sa odlišujú predovšetkým v tom, na kom spočíva dôkazné bremeno, pričom v trestnom konaní bolo nevyhnutné zo strany obžaloby preukázať, že vôbec ku skráteniu dane zo strany spoločnosti I. s.r.o. došlo, čo sa,
jeho názoru, nestalo, pričom pokiaľ došlo ku skráteniu dane zo strany spoločnosti W. T. A.. s r.o., táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu spoločnosti I. s.r.o. Následne dovolateľ poukázal na predchádzajúce dovolacie konanie ukončené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4Tdo/63/2023 z 18. mája 2022, v rámci ktorého namietal, že odvolací súd,
jeho názoru, porušil zásadu kontradiktórnosti tým, že pred konaním verejného zasadnutia si sám vyžiadal rozsudok Okresného súdu Bratislava V, spisovej značky 1T/39/2017 z
názoru obvineného, odstránené. Odvolací súd,
názoru dovolateľa, zároveň nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu vyjadrený v jeho zrušujúcom uznesení spisovej značky 4Tdo/63/2023 a nepostupoval v zmysle pokynov dovolacieho súdu. Na podklade uvedeného dospel obvinený k názoru, že vo vzťahu k jeho osobe došlo v trestnom konaní k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom
1 písm. c) Trestného poriadku, ako aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku, lebo rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli ani krajským súdom a ani súdom prvého stupňa vykonané zákonným spôsobom.
názoru dovolateľa krajský súd zásadným spôsobom porušil jeho právo na obhajobu, keďže sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými obhajcom obvineného, ktorý poukazoval jednak na procesné vady prípravného konania, ale predovšetkým na nedostatočnú argumentáciu odôvodňujúcu údajnú vinu obvineného, ktorá by mala byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, jeho vina však,
názoru dodávateľa, nebola preukázaná ani len na úrovni pravdepodobnosti. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že : a)
1 Trestného poriadku, bol uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To/27/2022 zo 7. decembra 2022, porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku, a to v neprospech obvineného, b)
2 Trestného poriadku zruší napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To/27/2022 zo 7. decembra 2022, ako aj ďalšie rozhodnutia na toto uznesenie obsahovo nadväzujúce, c)
1 Trestného poriadku prikáže Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „prokurátor"), ktorý vyjadril názor, že súdy nižšieho stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami uvádzanými obvineným, týkajúcimi sa porušenia práva na obhajobu, nevykonania návrhov na doplnenie dokazovania, vykonania dokazovania pred súdom zákonným spôsobom, vyhodnotenia dokazovania zo strany súdov nižšieho stupňa, ako aj inými námietkami uvádzanými obvineným a jeho obhajcom. Ďalej dôvodil, že napádané rozhodnutie vychádza,
jeho názoru, zo správneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorý bol zistený v rámci vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú založené na zákonne vykonaných dôkazoch, uvedenými rozhodnutiami bol rešpektovaný právny názor dovolacieho súdu, pretože súdy nižších stupňov postupovali
pokynov dovolacieho súdu, pričom sa
prokurátora dostatočným spôsobom vysporiadali s právne relevantnými skutočnosťami uvádzanými obvineným. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm.
1 písm.
1 písm.
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), skúma celkovú spravodlivosť procesu (primerane napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z
1 písm. c) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný [ani
1 písm. g) Trestného poriadku]. Pokiaľ obvinený namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, k tomu sa žiada v prvom rade uviesť, že
7 Trestného poriadku dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, preto námietky dovolateľa v tom smere, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa nie sú,
jeho názoru, náležite odôvodnené v zásade žiaden dovolací dôvod nenapĺňajú. Na strane druhej je potrebné obvinenému prisvedčiť, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantne´ otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolene´ účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasni´ skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovane´ základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. U´S 209/04, IV. ÚS 350/2014, II. ÚS 449/2015, IV. ÚS 115/2003, II. ÚS 76/2007, I. ÚS 241/2007). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z
1 písm. c) Trestného poriadku (primerane rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 546/2020, IV. ÚS 171/2021, IV. ÚS 463/2021, IV. ÚS 491/2021, IV. ÚS 510/2021, IV. ÚS 156/2022), pritom najvyšší súd sám dôkazy nehodnotí, avšak posúdi, či sa s kritickou otázkou prijateľne (udržateľne) vysporiadal súd, ktorého rozhodnutie dovolací súd preskúmava [z hľadiska dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku] - primerane rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 546/2020, IV. ÚS 156/
názoru najvyššieho súdu, súdy nižšieho stupňa v zásade dostatočným spôsobom, ktorý nie je možné považovať za svojvoľný, či arbitrárny, v dôvodoch svojich rozhodnutí posudzovaných ako jeden celok, uviedli, ktoré skutočnosti vzali za dokázané, o ktoré dôkazy opreli svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravovali pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnali s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravovali, keď posudzovali dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd teda dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa s jeho pokynom na doplnenie dokazovania a odôvodnenie jeho rozhodnutia vysporiadal spôsobom, ktorý síce nebol celkom dostatočný, ale pre vyčerpávajúcu odpoveď obvinenému na podstatné otázky pre rozhodnutie o jeho vine treste postačilo krajskému súdu odpoveď okresného súdu doplniť, čo aj urobil. Z takzvanej skutkovej vety a následne aj vety právnej rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd bez výhrad stotožnil, plynie, že obvinený sa dopustil zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona zjednodušene povedané tým, že na účely výpočtu dane z príjmu si neoprávnene, na ťarchu daňových výdavkov, zaúčtoval nepreukázané výdavky, čím porušil ustanovenie § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom z odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa vrátane uznesenia krajského súdu zo
názoru krajského súdu, spochybnená samotným zistením, že ani jedna z faktúr nebola uhradená cez účet, ale v hotovosti, pričom išlo o sumy 7 až 8 tisíc eur, a to aj napriek tomu, že spoločnosť I. s.r.o., odoberala od spoločnosti R., s.r.o., stavebný materiál a platby vôbec neuhrádzala, napriek nižším sumám dodávok, pričom išlo o faktúry za stavebný materiál, bez ktorého by spoločnosť I. s.r.o., nedokázala zhotoviť dielo, ku ktorému sa zaviazala. Ak spoločnosť neuhradila faktúry za stavebný materiál v celkovej sume 39,823,39 eur, tak zrejme nemala finančné prostriedky, preto je nelogické, že by napriek tomu vynakladala prostriedky za upratovacie práce v hodnote 28.919,00 eur, pritom išlo práve o platby v hotovosti, za služby, ktorých objem nemožno reálne preveriť, čo viedlo krajský súd k záveru o fiktívnosti zaúčtovaných faktúr vystavených spoločnosťou W., A.. s r.o., hoci spĺňajú kritériá účtovných dokladov. K vykonaniu prác obchodnou spoločnosťou W. A. s r.o. nedošlo, čo bolo
názoru krajského súdu dokazovaním preukázane, teda tvrdenia obvineného, že tieto zaúčtované výdavky na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov boli vynaložené, boli procesom dokazovania vyvrátené, pričom podstatné nebolo, či spoločnosť W., A. s r.o., zaúčtovala faktúry vo svoj účtovníctve, ale to, či došlo preukázateľne k vynaloženým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov spoločnosti I. s.r.o., pričom vo svetle týchto skutočností, ako aj s ohľadom na fakt, že podnikateľ pri realizácii svojho podnikania, ako na to poukázal už súd prvého stupňa (strana 6, posledný odsek jeho rozhodnutia), musí pri výkone podnikateľskej činnosti dodržiavať zásady primeranej opatrnosti, nebolo možno uveriť tvrdenia obvineného, že obchodoval so spoločnosťou W., A.. s r.o. bez toho, aby poznal jej konateľa, prostredníctvom náhodného človeka, ktorého nepoznal, a ktorého totožnosť si neoveril. Tieto úvahy súdov nižšieho stupňa, na podklade ktorých ustálili svoje skutkové zistenia, a ktoré nie je možné považovať za svojvoľné, či arbitrárne, pritom dovolací súd v rámci dovolacieho konania, nie je oprávnený preskúmavať, pretože by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou, Trestného poriadku,
ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (primerane už spomínané rozhodnutie publikované pod číslom 7/2011). Odôvodnenie okresného súdu v spojení s odôvodnením krajského súdu dáva obvinenému odpoveď na jeho námietky a poskytuje obvinenému,
názoru najvyššieho súdu, možnosť jednoznačne zistiť, na podklade ktorých skutočností, akých myšlienok a úvah postupovali konajúce súdy pri posudzovaní jeho viny za stíhaný skutok. Vyššie uvedenými námietkami preto obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zjavne nenaplnil.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015). Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistene´ porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 24/2020). Ako to už bolo vyššie uvedené, Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi však ako podklad pre záver o porušení práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd skúma celkovú spravodlivosť procesu.
1 Trestného zákona, ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
2 Trestného zákona, rekogníciu možno vykonať aj
fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.
3 Trestného poriadku, k rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu. Obvinený v tejto súvislosti namietal, že dôkaz získaný jeho výsluchom ako obvineného zo 14. júla 2015 vo vzťahu k identite svedka M. W. bol získaný nezákonným spôsobom, keďže vyšetrovateľ počas výsluchu bez toho, aby ho vyzval na popis osoby svedka M. W., namiesto toho mu priamo ukázal fotografiu dotknutého svedka, čím v podstate vykonal rekogníciu v rozpore s Trestným poriadkom. K tejto námietke obvineného je potrebné v prvom rade uviesť, že v prejednávanej veci rekognícia vykonávaná nebola, keďže orgánom činným v trestnom konaní bola osoba svedka M. W. známa, jej totožnosť nepotrebovali zisťovať výsluchom obvineného, preto zjavne nemohlo dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda situácia, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)]. Dovolací súd teda hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, a ktorý je vymedzený v takzvanej skutkovej vete napadnutého rozsudku, zodpovedá znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, pod ktorú bol napadnutým rozsudkom podradený. Použitia tohto dovolacieho dôvodu sa dovolateľ v podanom dovolaní síce výslovne nedomáhal, avšak
ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu (rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 120/2012) viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka (vecného) vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Inak povedané je úlohou obvineného (kvalifikovane zastúpeného obhajcom), aby v podanom dovolaní vecne špecifikoval konkrétne chyby rozhodnutia prípadne konania, ktoré mu predchádzalo, je však už vecou dovolacieho súdu, aby takto vecne špecifikované konkrétne chyby podradil pod príslušné ustanovenie § 371 Trestného poriadku a posúdil jeho ne/naplnenie. Námietky obvineného v tom smere, že účtovné doklady, ktoré ako štatutár spoločnosti I. s.r.o. použil ako podklad na zaúčtovanie obchodných prípadov za dodané služby od spoločnosti W., A. s r.o. spĺňali a spĺňajú všetky zákonné predpoklady pre ich použitie na účely účtovníctva a následné zahrnutie súvisiacich nákladov do daňovo uznateľných nákladov a skutočnosť, či tieto účtovné doklady boli riadne a včas zahrnuté v účtovníctve ich vystaviteľa spoločnosti W., A.. s r.o., je mimo jeho dispozície, ako aj tvrdenia, že sa nad rámec jeho možnosti požadovalo preukázať skutočnosti, ktoré ovplyvniť nemôže, a ku ktorým listinné dôkazy nemôže zabezpečiť, pretože spoločnosť W. A. s r.o. sama zodpovedá za riadne vedenie účtovníctva a za plnenie si daňových povinností a pokiaľ správca dane nespochybnil u neho vykázané tržby za dodané služby a uznal u neho výnosy za vykonané stavebné práce na objekte C. v V., mal by prijať aj jeho argumentáciu o tom, že na dosiahnutie výnosov je potrebné vynaložiť určité náklady, pričom správca dane a ani konajúci súd nespochybnili výdavky uplatnené dovolateľom z hľadiska výšky v tom zmysle, že by boli neprimerané dosiahnutým ziskom z hľadiska ich výšky, dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku zjavne nenapĺňajú, pretože ide o námietky skutkového charakteru, ktoré sú z dovolacieho prieskumu vylúčené, keďže v dovolacom konaní, ako to už bolo niekoľkokrát zopakované, správnosť a úplnosť skutkového stavu, dovolací súd nesmie skúmať a ani meniť, pričom súdy nižšieho stupňa, ako to už bolo vyššie uvedené, objasnili svoje úvahy vedúce ich k záveru o vine a treste obvineného, ktoré nie je možné považovať za svojvoľné, či arbitrárne. Uvedenými námietkami sa obvinený v zásade dožadoval „iba" iného hodnotenia vykonaných dôkazov
svojich predstáv, teda v zásade zmeny zisteného skutkového stavu vo svoj prospech, čo však dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c), písm. g), ale ani písm. i) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.