1, písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. J. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Bratislava III (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z
1, písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov. Súčasne obvinenému uložil dohľad mediačného a probačného úradníka nad jeho správaním počas plynutia skúšobnej doby. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku, okresný súd uznesením zo 7. marca 2023, sp. zn. 2T/149/2016 rozhodol
1 písm. c) Trestného zákona tak, že ponecháva u obvineného probačný dohľad v platnosti a zároveň nariadil obvinenému kontrolu technickými prostriedkami
zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami v znení neskorších predpisov a súčasne obvinenému uložil povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Proti uvedenému uzneseniu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III riadne a včas sťažnosť. Na jej podklade Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením zo 6. júla 2023, sp. zn. 1Tos 44/2023 vo výroku pod bodom I.
1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a výrokom pod bodom II. sám
1 Trestného zákona rozhodol, že obvinený C. J. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra 2020, sp. zn. 2T/149/2016, k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 roky vykoná. Súčasne krajský súd rozhodol, že
2 písm. a) Trestného zákona obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (ďalej tiež „uznesenie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený"). Proti uzneseniu krajského súdu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, podal obvinený vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodu
1 písm.
b) Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
2 Trestného poriadku, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá. Z vyššie citovaných ustanovení je teda zrejmé, že proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, vzhľadom na to, že nie je uvedené v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku [a to ani pod písmenom h), keďže dotknuté ustanovenie umožňuje podať dovolanie proti druhostupňovému rozhodnutiu len za predpokladu, že ním bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam uvedeným pod písmenami a) až g), medzi ktorými rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, označené nie je], môže podať v súlade s ustanovením § 371 ods. 2 Trestného poriadku dovolanie len minister spravodlivosti (nie obvinený). Obvinený tak nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Nad rámec uvedeného, pre úplnosť, je potrebné ešte dodať, že v prejednávanej trestnej veci neboli splnené ani ďalšie podmienky dovolania, keďže
1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pritom v prejednávanej veci obvinený podal dovolanie sám (nie prostredníctvom obhajcu). Vzhľadom ale na to, že obvinený nie je osobou oprávnenou podať dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, nepovažoval najvyšší súd za zmysluplné tento nedostatok dovolania odstraňovať, pretože ani jeho odstránenie by nič nezmenilo na potrebe odmietnutia dovolania z dôvodu jeho podanie neoprávnenou osobou.
b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Nezostávalo preto najvyššiemu súdu nič iné, len dovolanie obvineného C. J. na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci,
b) Trestného poriadku odmietnuť. Na základe vyššie uvedeného rozhodol senát najvyššieho súdu jednomyseľne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.