1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. S. H. T. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej „okresný súd“) rozsudkom z 18. januára 2023, sp. zn. 3Tk/2/2021, uznal obvineného S. S. H. T. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm.
4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák., súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
3 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia majetku, pričom rozhodol
2 Tr. zák., že vlastníkom prepadnutého majetku sa stal štát - Slovenská republika. Súd obvinenému uložil
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolanie obvinený a prokurátor, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej „krajský súd“) rozsudkom z 26. júna 2023, sp. zn. 2To/32/2023 rozhodol tak, že
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) rozsudok súdu I. stupňa zrušil v celom rozsahu a
3 Tr. por. uznal obvineného S. S. H. T. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm.
4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák., súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd obvinenému uložil
3 Tr. zák. trest prepadnutia majetku, pričom zároveň rozhodol
2 Tr. zák., že vlastníkom prepadnutého majetku sa stal štát - Slovenská republika.
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený dovolanie vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Mandzáka písomným podaním z
1 písm. b), písm. c), písm. e), písm. g) a písm. i), pričom namietal tieto základné skutočnosti: - z pohľadu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. poukázal na nezákonné zloženie senátu prvého stupňa, ktorý bol zložený z predsedu senátu JUDr. Jána Kanása a dvoch prísediacich. Obvinený v podanom dovolaní namietal porušenie práva na zákonného sudcu z dôvodu, že dvaja prísediaci boli, po pridelení veci do senátu 3Tk Okresného súdu v Nitre, vybraní predsedom senátu zo zoznamu prísediacich senátu 3T bez vopred stanoveného algoritmu. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 287/2020 z 28. januára 2021 a sp. zn. I. ÚS 475/2022 z 21. decembra 2022, z ktorých mala vyplývať mimo iné i potreba popisu algoritmu výberu sudcov pri skladaní senátu, pričom
názoru dovolateľa nie je ústavnoprávne akceptovateľné, keď je obsadenie senátu ponechané na rozhodnutí súdneho funkcionára. V zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra na rok 2021 so zapracovaným dodatkom č. 8 platí, že predsedom senátu 3Tk je JUDr. Ján Kanás. Prísediacimi boli prísediaci
zoznamu v senáte 3T a zoznam prísediacich
jednotlivých senátov tvoril prílohu č. 4 predmetného rozvrhu práce, pričom v senáte 3T bolo uvedených 9 prísediacich, avšak z rozvrhu práce nevyplýval jasný a transparentný spôsob, ako boli prísediaci vybraní zo zoznamu, ktorý tvoril prílohu č. 4 rozvrhu práce súdu, na prejednanie a rozhodnutie tejto konkrétnej veci, - z pohľadu dovolacieho dôvodu
1 písm.
skutkovej vety dovolaním napadnutého rozsudku podieľať na páchaní tohto skutku. V ďalšom obvinený postupne opätovne odôvodňoval potrebu vykonania ním navrhovaných dôkazov, vrátane vypočutia prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre JUDr. Martina Spiššáka, ktorý odlišne postupoval v trestnej veci obvineného S. T. a inak v trestnej veci A. N.. Ako neoprávnenú výhodu udelenú A. N. zo strany prokurátora vyhodnotil tú skutočnosť, že prokurátor nepodal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1Tk/1/2021 týkajúceho sa bývalého spoluobvineného A. N. do výroku o treste, v rámci ktorého tomuto obvinenému nebol uložený trest prepadnutia majetku. Svedok Y. W. mal byť,
informácií prokurátora, na základe medzinárodného vyšetrovacieho príkazu zadržaný v Y. G. P. ešte v priebehu konaní pred súdom prvého stupňa a teda bol dostupný i pre slovenské justičné orgány, a preto neexistovali žiadne prekážky, ktoré by bránili jeho vypočutiu, avšak súdy nevykonali ani jeden pokus o zabezpečenie tohto svedka a jeho vypočutia prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci, a to platí aj o ostatných svedkoch Q. H. U., J. F., A. U., Ine B. a F. X., - z pohľadu dovolacieho dôvodu
1 písm. e) obvinený namietal, že predseda senátu súdu prvého stupňa JUDr. Jána Kanás nebol nestranný a mal byť z konania vylúčený. V týchto intenciách obvinený uviedol, že predseda senátu na hlavnom pojednávaní 30. septembra 2022 iniciatívne bez návrhu prokurátora prečítal
por. listinný dôkaz - rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1 Tk 1/2021 týkajúci sa bývalého spoluobžalovaného A. D. N., pričom obvinený bol v skutkovej vete tohto rozsudku označený ako osoba účastná na skutku, ktorý mal byť spáchaný organizovanou skupinou, čím porušil prezumpciu neviny obvineného, lebo iniciatívne oboznámil tento rozsudok na hlavnom pojednávaní v nastolenej trestnej veci a to za prítomnosti verejnosti a zástupcov médií. Vzhľadom na uvedené obvinený mal za to, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 2 Dohovoru, ktoré garantuje právo na rešpektovanie prezumpcie neviny. Obvinený bol označený plným menom a priezviskom, pričom vo výroku rozsudku nebolo uvedené, že jeho vina ešte nebola preukázaná. Porušením prezumpcie neviny obvineného bola založená jeho zaujatosť. V ďalšom obvinený zvýraznil, že aj keď uplatnil námietku zaujatosti, tak súd nekonal s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. Takýto postup bol nesprávny a súd mal o námietke zaujatosti konať. Za samostatný dôvod zaujatosti predsedu senátu dovolateľ považoval aj postup, ktorým predseda senátu rozhodol o ponechaní pút na dolných končatinách obžalovaného počas hlavných pojednávaní, čím malo taktiež dôjsť k porušeniu prezumpcie neviny, - z pohľadu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. dovolateľ poukázal na nezákonnosť získanej encrochatovej komunikácie, ktorá bola získaná cestou európskeho vyšetrovacieho príkazu, keďže v prejednávanej veci zabezpečil encrochatovú komunikáciu prokurátor, ktorý nemá povahu justičného orgánu oprávneného zabezpečiť údaje spadajúce do pôsobnosti Smernice č. 2002/58/EU. Nezákonnosť tohto dôkazu bola
obvineného daná i z dôvodu, že tento dôkaz bol zabezpečený na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, pričom v tejto súvislosti poukázal na záver Rozsudku SDEÚ, sp. zn. C-852/19 z 11. novembra 2021 - Gavazanov II. Dovolateľ ďalej poukázal aj na nezákonnosť znaleckého posudku vypracovaného Kriminalisticko expertíznym ústavom Policajného zboru z dôvodu, že uvedený znalecký ústav bol síce zapísaný v zozname znalcov ako znalecká organizácia, avšak ako vyplynulo z výpovedí zástupcov tohto ústavu, tak nemal v tom čase žiadnych znalcov a zodpovednú osobu za výkon znaleckej činnosti, čo bolo v rozpore s vtedy platným ustanovením § 6 ods. 1 písm.
1 písm. i) Tr. por. obvinený namietal správnosť ustálených kvalifikačných znakov
b), písm.
argumentácie dovolateľa z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obvinený S. S. H. T. spáchal predmetný skutok po dlhší čas, ľsťou a ani ako člen organizovanej skupiny, pričom ani skutková veta dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje žiadne také skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že skutok bol spáchaný organizovanou skupinou a tiež po dlhší čas a rovnako z tohto skutku nie je zrejmé, v čom malo spočívať naplnenie kvalifikačného znaku v podobe jeho spáchania ľsťou. Berúc do úvahy uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení dôvodov dovolania
1 písm. b), písm. c), písm. e), písm.
2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/32/2023 z
1 písm. b), písm. c), písm. e), písm.
1 písm. b) Tr. por. uviedol, že metodika výberu prísediacich na okresnom súde je systematicky upravená, pričom výber prísediacich v jednotlivých súdnych konaniach je v kompetencii predsedu senátu, ktorý je verejne prístupný a preto pokiaľ mala obhajoba námietky voči zloženiu senátu v trestnej veci obvineného mohla a mala všetky relevantné námietky vzniesť bezodkladne a bezprostredne po začatí hlavného pojednávania. K obvineným uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. mimo iné uviedol, že postup súdu, ktorým odmietol vykonať dôkaz v podobe výsluchu H. D. D., ktorý sa mal taktiež podieľať na tejto trestnej činnosti, považoval sa dôvodný, keďže na základe vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tento svedok sa s obžalovaným S. T. vôbec nikdy nestretol a taktiež sa navzájom nepoznali, pričom výsluchy zvyšných stotožnených členov skupiny - Y. W. a H. O. E. U. vôbec neprichádzali do úvahy z objektívnych dôvodov, keďže sa tieto osoby nachádzali a naďalej nachádzajú na neznámych miestach. Tvrdenia dovolateľa o možnosti vykonania výsluchu osoby Y. W. sú preto nepravdivé. K dovolacej námietke obvineného, ktorú tento podradil pod dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por., prokurátor uviedol, že nie je možné považovať za porušenie práva na nestranného a zákonného sudcu postup predsedu senátu, spočívajúci v prečítaní listinného dôkazu - právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1Tk/1/2021 z 22. apríla 2021, pričom týmto postupom nedošlo k žiadnemu porušeniu prezumpcie neviny obvineného. Taktiež nie je porušením princípu prezumpcie neviny, ak je obvinený predvádzaný za použitia pút. Jedná sa o preventívno - bezpečnostné opatrenia, pričom o použití konkrétnych obmedzujúcich prostriedkov počas eskorty osoby umiestnenej vo väzbe rozhoduje príslušný útvar ZVJS. Postup predsedu senátu v podobe akceptovania ponechania pút na dolných končatinách obvineného počas jednotlivých hlavných pojednávaní preto nemožno považovať za prejav jeho neobjektívnosti. K obvineným uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. uviedol, že v rámci európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného Krajskou prokuratúrou Nitra a adresovaného justičným orgánom A. N. nebolo žiadané o vyšetrovacie úkony, na ktorých vykonanie by v rámci vnútroštátneho konania bolo potrebné vydanie rozhodnutia patriaceho do výlučnej kompetencie súdu. Predmetom samotného európskeho vyšetrovacieho príkazu bolo sprístupnenie a poskytnutie legálne zaistenej encrochatovej komunikácie, ktorá už bola v dispozícii francúzskych justičných orgánov. Rovnako tak ani absencia možnosti podania opravného prostriedku proti vydaniu európskeho vyšetrovacieho príkazu nie je prekážkou brániacou v získaní dôkazu, ktorý je už v držbe justičného orgánu dožiadaného štátu a nie je ani prekážkou vykonania štandardného vyšetrovacieho úkonu, akým nepochybne bol aj výsluch svedka M. O., ktorý bol predmetom ďalšieho európskeho vyšetrovacieho príkazu zaslaného Krajskou prokuratúrou do J.. Ani jeden z týchto úkonov nie je viazaný v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy na príkaz súdu. Vo vzťahu k zákonnosti a použiteľnosti znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava uviedol, že táto inštitúcia je uvedená v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR ako znalecký ústav, pôsobiaci v odbore číslo 490000 (kriminalistika) pod registračným číslom 900013. Z uvedených dôvodov preto KEÚ PZ Bratislava má právomoc podávať znalecké posudky a takéto posudky sú použiteľné v trestnom konaní. Vo vzťahu k dovolacím námietkam, ktoré obvinený subsumoval pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. uviedol, že s uvedenými námietkami obvineného sa podrobne a pregnantne vysporiadali ako súd prvého, tak aj súd druhého stupňa. Vychádzajúc z uvedeného prokurátor mal za to, že v danej veci nebol preukázaný žiaden z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 Tr por., a z toho dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie obvineného S. S. H. T. podané prostredníctvom ním splnomocneného obhajcu JUDr. Michala Mandzáka zamietol. Obvinený k podanému dovolaniu zaslal prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. Michala Mandzáka doplnenie dovolania zo dňa
vnútroštátneho práva, a ktoré je predmetom tejto sťažnosti, pokiaľ sa toto rozhodnutie nestalo nezvratným, keďže môže byť spochybnené, ak odsúdený v stanovenej lehote podá opravný prostriedok“.
názoru dovolateľa je vyššie uvedený návrh Generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jean Richard De Le Tour v plnom rozsahu aplikovateľný i na vec obvineného, nakoľko jeho závery sa vzťahujú i na dovolanie v trestnom konaní, ktoré je svojou povahou porovnateľné s kasačnou sťažnosťou v správnom súdnom konaní. Dovolateľ má za to, že zásada lex mitior je uplatniteľná v prejednávanej veci a dovolací súd má s ohľadom na zásadu prednosti a účinnosti práva Únie ju zohľadniť v dovolacom konaní, a je súčasne povinný neuplatniť doterajšiu judikatúru najmä k dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por., a to s ohľadom na zásadu platnosti a účinnosti práva Únie. Obvinený v závere svojho podania navrhol, aby súd v prípade, že pri rozhodovaní nezohľadní miernejšiu úpravu v zmysle čl. 49 Charty základných práv EÚ, tak navrhol obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s predbežnou otázkou, či bráni čl. 49 Charty základných práv EÚ takému postupu vnútroštátneho súdu a vnútroštátnej praxe, ktorý v konaní o dovolaní v zmysle Trestného poriadku nezohľadní miernejšiu právnu úpravu Trestného zákona prijatú po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. K doplneniu dovolania sa prokurátor nevyjadril. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 15. februára 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 písm. b) Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. e) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Tr. por. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd (§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pokiaľ ide o dovolaciu námietku zakladajúcu naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por., dovolací súd uvádza, že nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Nezákonné zloženie súdu môže nastať v prípade, ak vo veci rozhodoval samosudca napriek tomu, že mal rozhodovať senát, prípadne ak senát rozhodoval v neúplnom zložení resp. ak rozhodoval prísediaci, ktorému uplynulo funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený. Inými slovami možno uviesť, že nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod
1 písm. b) Tr. por., v rámci ktorého je potrebné uviesť, že dôvodom podania dovolania
tohto ustanovenia je nezákonné zloženie súdu, ktorý o veci rozhodol. Také nezákonné zloženie môže vyplývať z tej skutočnosti, či má o veci rozhodovať samosudca, senát či sudca pre prípravné konanie alebo či senát bol správne zložený z pohľadu jeho vnútorného členenia alebo ak o veci rozhodoval sudca alebo prísediaci, ktorý už nebol sudcom alebo prísediacim (prípady nesprávneho zloženia súdu) alebo či došlo k nesprávnemu prideleniu veci danému konkrétnemu sudcovi či senátu porušením zákona alebo rozvrhu práce súdu (prípad nesprávneho určenia zákonného sudcu či senátu). Obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. por. namietal nezákonné zloženie senátu okresného súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni a to vzhľadom na spôsob kreovania senátu prísediacimi sudcami. K obvineným uplatnenej námietke vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. o nezákonnosti zloženia senátu okresného súdu, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené obvinený namietal už v podanom odvolaní a krajský súd sa s touto dovolacou argumentáciou vysporiadal. Preto najvyšší súd poukazuje na vecne a argumentačne správne odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý k tejto otázke uviedol, že „K tejto námietke odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že trestná vec obžalovaného bola senátu 3Tk Okresného súdu Nitra pridelená náhodným výberom. Následne výber členov senátu bol v kompetencii predsedu senátu. Metodika akou dochádza k výberu prísediacich na súde I. stupňa, je systematicky upravená s tým, že príslušný predseda senátu vyberá konkrétnych prísediacich zo zoznamu prísediacich vedeného pri tom ktorom senáte na okresnom súde, pričom tento zoznam prísediacich tvorí prílohu Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra. Predseda senátu po nápade veci a jej pridelení elektronickou podateľňou do senátu 3Tk vybral oboch členov senátu zo zoznamu prísediacich vedenom na trestnom úseku pre senát 3T, pričom tento zoznam prísediacich je verejne prístupný. “ Na zdôraznenie správnosti záverov krajského súdu najvyšší súd dopĺňa, že ústavný imperatív vyjadrený v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi slúži k ochrane predovšetkým pred svojvoľným či účelovým obsadením konajúceho súdu ad hoc a nemožno ho zamieňať za procesný prostriedok, ktorým by malo byť ex post zvrátené už vydané rozhodnutie. Hoci právo na zákonného sudcu sa priznáva bez rozdielu medzi sudcom a prísediacim sudcom z radov občanov, uvedené ešte neznamená, že sudcovia a prísediaci sudcovia z radov občanov majú rovnaké právne postavenie, či že sa na nich vzťahuje rovnaký režim kreovania. (k tomu primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Z článku
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
názoru odvolacieho súdu daná reálna dôvodnosť vylúčenia verejnosti v časti hlavného pojednávania, kde bol uskutočňovaný výsluch tak obžalovaného, ako aj svedka A. D. N..“ S uvedeným záverom krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožnil aj dovolací súd, pričom navyše uvádza a spresňuje. Z trestného spisu plynie, že súd prvého stupňa rozhodol o vylúčení verejnosti na dvoch hlavných pojednávaniach. V prvom prípade tak postupoval na hlavnom pojednávaní konanom
1 písm. c) Trestného poriadku. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov najvyšší súd dopĺňa, že súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhnuté stranami konania, či vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, lebo v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a § 2 ods. 11 Trestného poriadku má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04). V nadväznosti na to je potrebné poukázať na skutočnosť, že obvinený počas konania predložil viacero návrhov na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovania, pričom niektorým bolo vyhovené. Zvyšné nevykonané návrhy súd prvého stupňa uznesením
3 Trestného poriadku odmietol. Následne
1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené. (...) Odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obvineného, keďže (ako už bolo uvedené vyššie) medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Ak dospeje k negatívnemu výsledku, je povinný rozhodnúť o odmietnutí dôkazu. Dovolací súd z predloženého spisu pritom zistil, že súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými navrhnutými dôkazmi, pričom v prípade ich nevykonania boli návrhy zákonným spôsobom odmietnuté s náležitým odôvodnením. Dôvodnosť odmietnutia však dovolací súd nebol oprávnený skúmať. Naopak odvolací súd nemal povinnosť vyrovnať sa s návrhmi, nakoľko zo strany obvineného neboli prezentované. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019) Nevykonanie dôkazu, resp. jeho odmietnutie, nemožno považovať za nezákonnosť rozhodnutia a konania mu predchádzajúcemu. Je plne na úvahe v predmetnej trestnej veci konajúceho a rozhodujúceho súdu, aby sám rozhodol v okolnostiach prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich navrhla. Preto na margo námietky obvineného o porušení jeho práva na obhajobu v dôsledku nevykonania ním navrhovaných dôkazov, najvyšší súd uzatvára, že okresný súd na hlavnom pojednávaní dôkazné návrhy obvineného uznesením zamietol a keďže potom už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ani obhajcom obvineného, ani prokurátorom prednesené neboli, súd na hlavnom pojednávaní uznesením
1 Tr. por. vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne sa s vykonanými dôkazmi dostatočne a procesne správne vysporiadal aj v odôvodnení svojho rozsudku nielen okresný súd na str. 37 rozsudku, ale najmä aj krajský súd na str. 32 rozsudku. Uvedený postup okresného súdu nemôže súd dovolací hodnotiť inak, než za súladný so zákonom. Je jednoznačne súladné so zákonom, ak o vine a treste rozhodujúci súd, súc viazaný zásadami zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) vykoná len tie dôkazné návrhy, ktoré
jeho úvahy môžu prispieť k náležitému objasneniu skutočností dôležitých pre posúdenie veci a vydanie spravodlivého meritórneho rozhodnutia. Už len záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa obvinený dožadoval výsluchu Y. W. a H. O. E. U., tak vypočutie týchto osôb vôbec neprichádzalo do úvahy, keďže zo spisu nevyplýva, že by súd mal vôbec vedomosť, kde sa tieto osoby nachádzali, a tvrdenie obvineného, že prokurátor mal disponovať informáciou, že osoba Y. W. mala byť zadržaná z trestného spisu neplynie. Vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného ohľadne poskytnutia nenáležitých výhod svedkovi A. D. N. zo strany prokurátora JUDr. Martina Spiššáka tým, že mu nemal byť v inom konaní súdom uložený trest prepadnutia majetku, ktorý sa v obdobných veciach obligatórne ukladá, pričom prokurátor proti uvedenému rozsudku nemal podať odvolanie, resp., že prokurátor v záverečnej reči v inom konaní nenavrhoval tak vysoký trest pre uvedeného svedka ako v tomto konaní pre obvineného pri rovnakej trestnej činnosti, dovolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti tak ako ich obvinený predkladá (pričom obsahom dovolacích námietok je dovolací súd viazaný) nespĺňajú ani v teoretickej rovine parametre poskytnutia výhody zo strany prokurátora („prokurátor nepodal odvolanie proti výroku rozsudku, resp. odlišný obsah záverečnej reči v obdobných veciach“), nieto výhody neoprávnenej. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd vyhodnotil obvineným uvádzané dovolacie námietky, ktoré subsumoval pod dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., ako nedôvodné. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm.
por. listinný dôkaz - rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1 Tk 1/2021 týkajúci sa bývalého spoluobžalovaného A. D. N., pričom obvinený bol v skutkovej vete tohto rozsudku označený ako osoba účastná na skutku, ktorý mal byť spáchaný organizovanou skupinou, a že b) predseda senátu rozhodol o ponechaní pút na dolných končatinách obvineného počas hlavných pojednávaní. V prvom rade dovolací súd uvádza, že aj s týmito dovolacími námietkami ako námietkami odvolacími sa už taktiež zaoberal aj odvolací súd, in concreto na str. 30 rozsudku. Dovolací súd sa aj v tomto prípade stotožnil s vecne a právne správnym vysporiadaním sa krajského súdu s obsahom námietok obvineného vo vzťahu k týmto ním uvádzaným námietkam, pričom bez potreby opakovania na nich odkazuje. Navyše uvedenému dovolací súd uvádza, že zo strany obvineného, vo vzťahu k ním uvádzanému dovolaciemu dôvodu, došlo k zjavnému nepochopeniu princípu prezumpcie neviny. Ak
aktuálnej ustálenej súdnej praxe je z konania vylúčený sudca, ktorý v skoršom konaní rozhodoval o spolupáchateľovi obvineného, o ktorom v skutkovej vete skoršieho odsudzujúceho rozsudku nebolo dostatočným spôsobom zvýraznené, že o jeho vine nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, tak uvedené nemožno automaticky vzťahovať aj na akéhokoľvek iného sudcu, ktorý takýto rozsudok prečíta ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní v inom konaní, ak sa v skoršom konaní nepodieľal na rozhodnutí vo veci samej. Rozhodnutie súdu právoplatne odsúdeného spolupáchateľa vyvoláva právne účinky len vo vzťahu k tomuto páchateľovi, a preto ak súd následne rozhoduje o obžalobe podanej proti inému obvinenému, vykonáva v tomto smere autonómne dokazovanie, bez akejkoľvek viazanosti rozhodnutiami súdov, ktorý rozhodli o vine spolupáchateľov v iných konaniach. Vo vzťahu k druhej argumentačnej línii obvineného, že v konaní rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z konania z dôvodu, že svojím postupom rozhodol o ponechaní pút obvineného na dolných končatinách obvineného, najvyšší súd navyše úvahám krajského súdu o neodôvodnenosti námietok obvineného, uvádza že v prvom rade zo zápisníc o konaní hlavného pojednávania na súde prvého stupňa neplynie až do 21. decembra 2022 (kedy mal
dovolateľa rozhodnúť prvostupňový súd, že o takejto námietke obvineného nebude konať), že by obvinený sám, alebo prostredníctvom obhajcu dovtedy namietal, že dochádza k porušeniu princípu prezumpcie neviny obvineného v dôsledku preventívneho osadenia pút na nohách, či rukách. Pričom dovolací súd v zhode so súdmi prvého i druhého stupňa mal za to, že ponechaním pút u obvineného ako preventívno-bezpečnostného opatrenia nedošlo u obvinenému k takému porušeniu práv, v dôsledku ktorého takéto ponechanie pút u obvineného by bolo možné považovať ako porušenie princípu prezumpcie neviny. Berúc do úvahy uvedené mal za to, že ani tieto dovolacie námietky obvineného neboli dôvodné. Dovolací súd taktiež nezistil nezákonný postup okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o týchto námietkach obvineného počas konania na súde prvého stupňa, ktorým okresný súd postupoval tak, že o nich nerozhodoval postupom
6 Tr. por., keďže išlo o námietky obvineného proti procesnému postupu súdu. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
por. alebo § 115 Tr. por.), ale jeho predmetom bolo zaslanie už zákonne zabezpečených dôkazov justičnými orgánmi Francúzskej republiky. Uvedené právne úv
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.