1 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej Q. T. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 29. apríla 2022, sp. zn. 5T/18/2016, uznal obvinenú Q. T. za vinnú z pokusu obzvlášť závažného zločinu vydierania
1 Trestného zákona („Tr. zák.“) k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že dňa 10. januára 2014, v čase okolo 12:50 hod., na čerpacej stanici O., R. V. v U., kde poškodenej Ing. G. Š., za prítomnosti O. G., K. R. a G. R., spoločne sediacich v osobnom motorovom vozidle zn. G. - R. H., EČ: U., bielej farby, verbálne hrozila tým, že vie o nej a jej rodine všetko, pričom svoju hrozbu zvýraznila slovami „nie je problém, dať tomu a tomu peniaze, ktorý za 1.000,- eur hocikoho bejzbolkou zmláti“, pričom počas tejto hrozby svojou rukou poukázala na A. L., stojaceho na parkovisku mimo tohto vozidla, čím naliehala na poškodenú Ing. G. Š., aby predala svoj rodinný dom v obvi N. č. XXX a odovzdala jej z tohto predaja sumu vo výške 25.000,- eur za účelom úhrady dlhu, ktorý mala,
obvinenenj, voči nej poškodená a ďalších 10.000,- eur pre osoby, ktoré
vyjadrenia obvinenej, mali na jej objednávku zabezpečiť úspešné vymáhanie dlhu. Za to okresný súd obvinenej uložil
3 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť
j) Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť
zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého bola
4 Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad na jeden rok. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala obvinená odvolanie, na podklade, ktorého Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 23. októbra 2023, č. k. 2To/74/2022-2355, rozhodol tak, že
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku („Tr. por.“) zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
3 Tr. por. uznal obvinenú Q. T. za vinnú z pokusu zločinu vydierania
1 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že dňa 10. januára 2014, v čase okolo 12:50 hod., na čerpacej stanici O., R. V. v U., kde poškodenej Ing. G. Š., za prítomnosti O. G., K. R. a G. R., spoločne sediacich v osobnom motorovom vozidle zn. G. - R. H., EČ: U., bielej farby, verbálne hrozila tým, že vie o nej a jej rodine všetko, pričom svoju hrozbu zvýraznila slovami „nie je problém, dať tomu a tomu peniaze, ktorý za 1.000,- eur hocikoho bejzbolkou zmláti“, pričom počas tejto hrozby svojou rukou poukázala na A. L., stojaceho na parkovisku mimo tohto vozidla, čím naliehala na poškodenú Ing. G. Š., aby predala svoj rodinný dom v obci N. č. XXX a odovzdala jej z tohto predaja sumu vo výške 25.000,- eur za účelom úhrady dlhu, ktorý mala,
obvinenej, voči nej poškodená a ďalších 10.000,- eur pre osoby, ktoré
vyjadrenia obvinenej, mali na jej objednávku zabezpečiť úspešné vymáhanie dlhu. Za to krajský súd obvinenej uložil
2 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť
j) Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť
zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon ktorého bola
2 písm.
1 písm. i) Tr. por., keď skutok, keby bol popísaný tak, ako ho opísala poškodená by mohol byť kvalifikovaný inak, napr. ako nebezpečné vyhrážanie
zák., na čo krajský súd nereagoval. V ďalšom obvinená rozoberala dôkaznú situáciu, obsah jednotlivých dôkazov a opätovne zo svojej perspektívy vyhodnocovala vykonané dôkazy a polemizovala so skutkovými závermi okresného súdu a krajského súdu, pričom uvedené námietky po obsahovej stránke kopírovali odvolacie námietky, ktoré obvinená vzniesla v pôvodnom konaní. Obvinená namietala, že odvolací súd nereagoval na odvolacie námietky ohľadom toho, že okresný súd výpovede osôb O. G. a K. R. v rozsudku rekapituloval, avšak ich nezohľadnil žiadnym spôsobom v prospech obvinenej, ďalej že okresný súd v rozsudku uvádzal aj dôkazy, ktoré neboli v konaní pred súdom vykonané, ako aj na námietku o nepoužiteľnosti dôkazu - informačno-technických prostriedkov nasadených pri monitorovaní stretnutia poškodenej so svedkom R., nahrávky z
1 písm. i) Tr. por., opak by bol porušením čl. 13 Dohovoru - porušením práva na účinný opravný prostriedok (dovolanie). Za účelom podpory pôvodne podaného dovolania obvinená poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 30/24 z 22. mája 2024, ktorý prikazuje všeobecným súdom vždy prihliadať na porušenie práva na primeranú dĺžku trestného konania a toto porušenie kompenzovať merateľným spôsobom prostriedkami trestného práva. Obvinená zároveň žiadala urýchlene rozhodnúť
4 Tr. por. K dovolaniu obvinenej sa vyjadrila Krajská prokuratúra Nitra podaním z 22. mája 2024 (č. l. 2424 - 2425),
ktorého namietané pochybenie odvolacieho súdu zistené nebolo. Čo sa týka použitia zmierňovacieho ustanovenia, toto má svoj význam i pri prípadných úvahách o kompenzácii dovolateľkou uvedeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v zmysle § 2 ods. 7 Tr. por., avšak v uvedenej trestnej veci k tomu došlo aj z dôvodu konania obvinenej (ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, neodôvodnené návrhy na doplnenie dokazovania - prehrávanie zvukových nahrávok z použitých informačno- technických prostriedkov nesúvisiacich s trestným konaním). Vo vzťahu k námietkam obvinenej týkajúcich sa tej skutočnosti, že krajský súd dostatočne neodôvodnil nepoužitie § 39 Tr. zák., vyjadrovateľ uviedol, že obvinená v odvolacom konaní nenamietala nepoužitie tohto zmierňovacieho ustanovenia, ba práve naopak navrhovala spod obžaloby oslobodiť. Ako vyplýva z rozhodnutia krajského súdu odvolaniu obvinenej bolo čiastočne vyhovené, nakoľko
1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, zmenil právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, čoho dôsledkom bolo aj zníženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na samú spodnú hranicu (z pôvodných 7 rokov na 4 roky). Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrovateľ navrhol, aby dovolací súd po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej
c) Tr. por. odmietol. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 8. novembra 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
daného Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvinenej spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Dovolací súd uvádza, že v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. Ohľadom tohto dovolacieho dôvodu dovolateľka namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže sa vôbec nevysporiadava s možnosťou aplikácie § 39 Tr. zák. vo vzťahu k dobe od spáchania skutku, resp. k neprimeranej dĺžke trestného konania, pretože odvolací súd žiadnym spôsobom nezohľadnil a nekompenzoval neprimeranú dĺžku trestného konania.
4 alinea prvá Tr. por. dôvody dovolania
odseku 1 písm.
1 písm. c) Tr. por., jej boli známe už v pôvodnom konaní, pričom ich nenamietala ani v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu by uvedené skutočnosti nebolo možné podrobiť dovolaciemu prieskumu, keďže nebola splnená zákonná podmienka uvedená v prvej vete § 371 ods. 4 Tr. por.,
ktorej dôvody dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. taktiež namietala, že odvolací súd nereagoval ani na odvolaciu námietku o nepoužiteľnosti dôkazu - informačno-technických prostriedkov nasadených pri monitorovaní stretnutia poškodenej so svedkom R. - nahrávky z
1 písm. g) Tr. por. (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom). V prípade tohto dovolacieho dôvodu porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.). V danom prípade dovolacia námietka smeruje voči zákonnosti priestorových odposluchov vykonaných
1 písm. c) Tr. por., po obsahovej stránke ju bolo potrebné podradiť pod dovolaciu námietku
1 písm. i) Tr. por. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). Pokiaľ teda dovolateľka namietala, že súdy nesprávne ustálili skutkové okolnosti uvedené v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, ide o otázku skutkovú, ktorá je vylúčená z dovolacieho prieskumu a uvedené platí aj o námietkach obvinenej spočívajúcich v spochybňovaní dôkaznej situácie, poukazovaní na rozpory vo výpovediach a polemizovaní so skutkovými závermi. Tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, teda že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,
ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. (k tomu R 14/2015-III.). Pokiaľ sa dovolateľka v tejto súvislosti domáha uplatnenia čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s poukazom, že právne posúdenie skutku sa má týkať nielen noriem hmotného, ale aj procesného práva, tak tento negarantuje právo na opravný prostriedok v absolútnom rozsahu (a už vôbec nie v prípade mimoriadneho opravného prostriedku), ale tento rozsah určuje vnútroštátny zákon. Dovolací súd uvádza, že ako je skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktorý je pre dovolací súd určujúci, tak z jeho formulácie vyplýva naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu vydierania
1 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
4 Tr. por., tak dovolací súd uvádza, že pri predbežnom preskúmaní dovolania nezistil, že by bol splnený niektorý dôvod dovolania, a preto nebol zistený ani dôvod na postup
tohto zákonného ustanovenia. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.