Obsah (8)

§ 144§ 321§ 48§ 83§ 319§ 60§ 287§ 206

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5To/10/2024 Identifikačné číslo spisu: 9523100356 Dátum vydania rozhodnutia: 15.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 144ods.

1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave

1. januára 2025 prejednal odvolanie prokurátora a obžalovaného P. Q. podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 3T/8/2023, z
2. júna 2024 rozhodol: I.

§ 321ods.

1 písm. d) ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 3T/8/2023, z

1. júna 2024 v časti - vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému P. Q., nar. XX. E. XXXX v S., trvale bytom Q. H., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, od.
2. apríla 2023 ukladá

§ 144ods.

2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

§ 83ods.

1 písm. c) Trestného zákona ochranné opatrenie - zhabanie veci, a to: 1 ks tmavozeleného plastového suda na dažďovú vodu s vekom, objemom 220 litrov s čiarovým kódom číslo 8594177260395.

§ 319Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamieta.

Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3T/8/2023, z 20. júna 2024 tak, že obžalovaného P. Q. uznal za vinného, zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1, ods. 2 písm.

1. e)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
2. b)Trestného zákona, na skutkovom základe, že v presne nezistený čas do roku 2016, v priestoroch Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, Cintorínska č. 3 a v Bratislave, Chorvátska č. 5, počas výkonu väzby začal plánovať fyzickú likvidáciu svojej bývalej manželky - poškodenej Mgr. Y. Q. z dôvodu, že Mgr. Y. Q. vykonávala ako konateľka spoločnosti Q. G. L., s. r. o. zásahy do majetku tejto spoločnosti, pričom dovtedy túto spoločnosť prostredníctvom poškodenej riadil a majetok spoločnosti aj považoval za svoj vlastný majetok, a súčasne z dôvodu, že poškodená vypovedala o jeho trestnej činnosti v trestnom konaní vedenom na Národnej jednotke finančnej polície, národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, expozitúre Západ, vedenom pod ČVS: PPZ-891/NKA-FP-ZA-2014, v rámci ktorého bol väzobne trestne stíhaný a následne po prepustení z výkonu väzby dňa 02. 11. 2016 vyhľadal Q. E., niekoľkokrát sa s ním v období mesiacov november a december 2016 stretol na rôznych miestach, okrem iného aj v skladových priestoroch v obci Q. H., na Školskej ulici, nachádzajúcich sa na parcelách číslo XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, bez súpisného čísla, ktoré dlhodobo užíval a dohodol sa s Q. E., že tento zabezpečí únos poškodenej Mgr. Y. Q., za čo mu prisľúbil finančnú odmenu, ktorú v tom čase bližšie nešpecifikoval s tým, že

jeho pokynov si mal Q. E. stanoviť sám formu únosu a miesto jeho vykonania ako aj osoby, ktoré mu pri tomto skutku pomôžu a pre účel únosu mu poskytol informácie o dennom režime poškodenej, ukázal Q. E. miesta, z ktorých by bolo možné poškodenú uniesť a súčasne aj trasu, po ktorej mu unesenú poškodenú dopraví do skladového priestoru v obci Q. H., od ktorého poskytol Q. E. aj kľúče od vstupnej brány a vstupných dverí a následne Q. E. vyplatil sumu vo výške najmenej 10.000 eur ako preddavok za vykonanie únosu, pričom dňa

2. 2016 Q. E., P.. T.. a U.. F.. (P.. T.. a U.. F.. sú trestne stíhaní v samostatnom konaní a o ich vine alebo nevine nebolo právoplatne rozhodnuté), v čase približne o 07:35 hodine v M., na ulici H.. T. násilím vtiahli poškodenú Mgr. Y. Q. proti jej vôli do motorového vozidla značky Š. X., striebornej metalízy, s EČV: M. XXX W., po tom, čo odovzdala svoje maloleté dieťa do materskej školy a následne poškodenú preložili v M., v poli, v blízkosti bagroviska, neďaleko spoločnosti Y.-N. Q., s. r. o., do motorového vozidla značky Š. C. I., žltej farby, s EČV: S. XXX T., ktorého tabuľky boli v daný deň odcudzené z iného motorového vozidla, VIN čísla S., pričom toto vozidlo Š. C. I. im na tento účel zabezpečil a následne poškodenú previezli Q. E. a P.. T.. do objektu skladových priestorov na Školskej ulici v obci Q. H. na vozidle Š. C. I., pričom U.. F.. odišiel na motorovom vozidle poškodenej a následne si vyzliekli Q. E. a P.. T.. vrchnú časť ošatenia, šál, čiapky a rukavice, ktoré mu Q. E. odovzdal a vzápätí z areálu skladových priestorov P.. T.. odišiel a s unesenou poškodenou Mgr. Y. Q. čakal iba Q. E.É. na jeho príchod, ktorému po svojom príchode do areálu skladových priestorov vyplatil druhú časť odmeny vo výške 15.000 eur a súčasne vytiahol z vnútorného vrecka svojej bundy aj nezistené listiny formátu A4, ktoré prinútil poškodenú podpísať a počas toho opakovane poškodenú fyzicky napadol údermi rúk do tváre, zviazal ju s pripravenou železnou reťazou, ktorú uzamkol z prednej strany pripraveným zámkom, pričom na nesúhlas Q. E. s týmto jeho konaním reagoval slovami: „odíď dokedy môžeš“ poslal Q. E. preč a zamkol za ním vstupné dvere skladového priestoru a po odchode Q. E. zo skladového priestoru, najneskôr v čase do
4. 2016 za presne nezistených okolností a presne nezisteným spôsobom poškodenú Mgr. Y. Q. usmrtil, jej telo vložil do tmavozeleného plastového sudu, ktorý naplnil presne nezistenou tekutou zmesou, obsahujúcou aj kyselinu sírovú a kyselinu chlorovodíkovú v nezistenom pomere v úmysle zahladiť následky svojho činu a na likvidáciu tela poškodenej, pričom v dôsledku pôsobenia týchto kyselín prišlo k rozpusteniu tela poškodenej, ktorého pozostatky boli nájdené dňa
6. 2021 pri prehliadke v zaistenom plastovom sude, ktorý obsahoval chemickú látku a tukovú vrstvu biologického pôvodu s chemickým zložením vápnika a fosforu, s trichologickými pozostatkami vlasov, náušnicou a zubnými plombami. Za to mu bol

§ 144ods.

2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 8 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody na doživotie.

§ 48ods.

3 písm. a) Trestného zákona bol zaradený na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 60ods.

1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to: jeden kus tmavozeleného plastového suda na dažďovú vodu s vekom, s objemom 220 litrov s čiarovým kódom číslo XXXXXXXXXXXXX.

§ 287ods.

1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Y. Q. nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 (jednostotisíc) eur a poškodenému P. Q. nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 (jednostotisíc) eur. Špecializovaný trestný súd svoje odsudzujúce rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne: „Je nesporné, že nebolo úlohou a už vôbec nie povinnosťou obžalovaného, aby v konaní pred súdom dokazoval svoju nevinu. Súd však nemohol ponechať bez povšimnutia spôsob obrany obžalovaného a fakt, že v obnovenom konaní sa rozhodol brániť aktívne a vypovedal, predkladal a navrhoval dôkazy, avšak súčasne najmä absolútne nekriticky spochybňoval nielen novoobjavnú skutočnosť (nájdenie telesných pozostatkov poškodenej Mgr. Y. Q.) a nové dôkazy k preukázaniu tejto skutočnosti zadovážené (znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave a znalecký posudok znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD. a kol.), ale obžalovaný naviac spochybňoval a namietal aj dôkazy z pôvodného konania, ktoré súd v obnovenom konaní vykonával znova. V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že hoci obžalovaný kategoricky popieral, že by mal čokoľvek spoločné čo i len so zmiznutím, a teda následne aj s usmrtením poškodenej Mgr. Y. Q., súd jeho obrane neuveril a vo výsledku ju vyhodnotil iba ako účelovú snahu o exkulpáciu (vyvinenie sa spod obžaloby). Súd dodáva, že obrana obžalovaného spočívala iba v systematickom a opakovanom spochybňovaní jednotlivých dôkazov, ale toto ani z hľadiska počtu námietok a výhrad a ani z hľadiska ich kvality celkom rozhodne nepostačovalo na vytvorenie rozumných pochybností, ktoré by vo výsledku vytvorili súdu vážnu prekážku a bránili by mu prijať jednoznačný záver o vine obžalovaného. Súd zdôrazňuje, že sa obranou obžalovaného dôkladne zaoberal a vyhodnotil ju ako celkom nepresvedčivú z dôvodu, že nemala oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a jeho tvrdenia tak nebolo možné relevantným spôsobom overiť. Inými slovami, tvrdenia obžalovaného neboli spôsobilé vyvrátiť obžalobnú verziu skutku a neboli spôsobilé ju v žiadnom ohľade ani zoslabiť. Bolo tomu tak aj preto, že obžalovaný v podstate predovšetkým trval na tom, že niektorých svedkov vôbec nepozná (Q. E., D. W., U. F., P. T.), mnohých svedkov len označil za klamárov, prípadne namietal ich bezúhonnosť a spochybňoval ich morálny kredit (U. T., S. L., D. W., P. P., H. T., T. T., Ľ. U., T.Q. D.) a neúčinne tiež namietal zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní (vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov zo dňa

2. 2021 a v rámci nej zaistených vecí, znalecké posudky k identifikácii telesných pozostatkov poškodenej). Aj napriek tomu však súd nemal k dispozícii žiadne také podklady, ktoré by korešpondovali týmto tvrdeniam obžalovaného a umožňovali by tak súdu v rozumnej rovine uvažovať o inom priebehu skutkového deja, o iných dôvodoch a okolnostiach zmiznutia a usmrtenia poškodenej Mgr. Y. Q., či o inom páchateľovi, než bolo súdu predložené vo verzii obžaloby. Pri ustálení viny obžalovaného tak súd vychádzal primárne z výpovedí celého radu svedkov, ktorých výpovede považoval za dôkazy získané zákonným spôsobom a obsahu ktorých korešpondovali tiež mnohé listinné dôkazy, ale aj znalecké posudky. V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné konštatovať, že v konaní nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na vznik závažných pochybností o pravdivosti svedeckých výpovedí alebo odhaľovala motív u ktoréhokoľvek zo svedkov úmyselne zavádzať pri popisovaní prežitých udalostí a snahu privodiť obžalovanému trestné stíhanie alebo cielene mu poškodiť. Pozornosti súdu neušlo, že pri takom množstve zadovážených svedeckých výpovedí sa vyskytli aj odlišnosti, respektíve prichádzalo k uvádzaniu rozdielnych údajov, a to aj vo vzťahu k individuálnym výpovediam jedného svedka, ale aj vo vzťahu k výpovediam viacerých svedkov medzi sebou. Takto zistené rozdiely však súd vyhodnotil ako nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností a ako nespôsobilé vyvolať rozumné a dôvodné pochybnosti o objasňovanom skutku a zároveň ich súd vyhodnotil ako rozdiely, ktoréaj pre odstup času a zároveň aj pre rozsiahle vyšetrovanie (vedené od roku 2016) len potvrdzovali autentickosť svedeckých výpovedí. Súd zastáva názor, že je prakticky nemožné, ak nie až priamo vylúčené, aby svedok spontánne s väčším časovým odstupom poskytol obsahovo úplne identickú výpoveď, akú uvádzal v prípravnom (či pôvodnom) konaní. Práve naopak, súd by hodnotil ako mimoriadne pozoruhodné a tiež najmä ako podozrivé, ak by svedkovia vypovedali doslova rovnako, bezchybne a v celkovej zhode so svojimi predchádzajúcimi, viackrát učinenými výpoveďami, pretože v takom prípade by mohlo ísť o výpovede naučené, vopred pripravené a teda aj neprirodzene nepoznačené vytrácaním pamäťovej stopy, a to najmä pokiaľ išlo o hodnotenie nepodstatných okolností, ku ktorým sa vyjadrovali. Súd ďalej v tejto súvislosti vzal do úvahy, že je nevyhnutné vysvetliť, že si veľmi dobre uvedomoval potrebu mimoriadnej obozretnosti pri hodnotení výpovedí svedka - spolupracujúceho obvineného Q. E.É., a to zvlášť z hľadiska jeho vierohodnosti. U tohto svedka išlo o osobu, ktorá bola sama v čase jeho vypočutia odsúdená za „únos“ poškodenej Mgr. Y. Q., v dôsledku čoho bolo o to viac naliehavé zisťovať a overovať skutočnosti, o ktorých vypovedal aj prostredníctvom ďalších, zákonným spôsobom získaných dôkazov. Súd preto s plnou vážnosťou dodáva, že Trestný poriadok pozná a upravuje inštitút spolupracujúceho obvineného a na aplikovanie tohto inštitútu má nespochybniteľne zavedené mechanizmy a pravidlá. Zároveň súd podotýka, že ani v predmetnej kauze sa v prípade aplikovania tohto inštitútu nejednalo o výnimočnú situáciu, nakoľko inštitút spolupracujúceho obvineného je v právnom poriadku zapracovaný, v prevažnej miere úspešne používaný a empíria v tejto oblasti oprávňuje súd konštatovať, že slúži k odhaľovaniu, objasňovaniu trestnej činnosti a tiež k odsúdeniu jej páchateľov. Okrem už uvedeného, súd považuje za potrebné dodať, že po novele Trestného poriadku (účinnej od
3. marca 2024) bolo jeho úlohou zisťovať, aké benefity boli poskytnuté svedkovi, ktorý v predmetnom konaní vypovedal ako spolupracujúci obvinený a či tieto benefity boli zákonné a v nadväznosti na to aj s náležitou starostlivosťou venovať pozornosť tomu, či skutočnostiam, ktoré vyplynuli z výpovedí Q. E. korešpondujú aj iné dôkazy. To sa na základe vykonaného dokazovania potvrdilo výpoveďami aj iných svedkov, nepožívajúcich status spolupracujúcich obvinených a aj znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi, a to napokon aj umožnilo súdu uznať vinu obžalovaného. Obžaloba v konaní predložila súdu celý rad dôkazov, z ktorých však iba svedecká výpoveď Q. E. spájala so zažalovaným skutkom obžalovaného priamo, a aj to iba v tej časti skutkového deja, ktorý bezprostredne predchádzal usmrteniu poškodenej Mgr. Y. Q.. Práve z tohto dôvodu bolo v konaní mimoriadne dôležité a pre uznanie viny obžalovaného rozhodujúce posudzovať ostatné zadovážené dôkazy a hodnotiť, či nasvedčujú pravdivosti a zrozumiteľnosti výpovedi svedka Q. E., či ju v rozhodujúcich okolnostiach potvrdzujú a či teda vo výsledku utvárajú ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov. Svedok Q. E. súdu podrobne, ale vcelku jednoducho popísal, že bol obžalovaným priamo oslovený, požiadaný, inštruovaný a aj finančnou odmenou motivovaný k tomu, aby pre neho „uniesol“ poškodenú Mgr. Y. Q.. Okrem toho, že svedok sám seba touto výpoveďou usvedčil z účasti na skutku kvalifikovanom ako zločin pozbavenia osobnej slobody a bol za tento zločin aj právoplatne odsúdený, bola pravdivosť jeho priznania potvrdzovaná ďalšími dôkazmi, z ktorých časť spočívala vo výpovediach iných svedkov, ale s výpoveďou tohto svedka boli súladné aj výsledky znaleckého skúmania a obsah listinných dôkazov. Svedok Q. E. vysvetlil, že bol obžalovaným oslovený v novembri 2016, vyzvaný na stretnutie a že išlo o prirodzený kontakt, ktorý bol akýmsi pokračovaním ich predchádzajúcich aktivít, ktoré mali spoločne už predtým v kriminálnom prostredí, v ktorom sa obaja pohybovali. V tejto časti potvrdzuje výpoveď svedka Q. E. svedok D. W., u ktorého Q. E. na jeseň 2016 pracoval a ktorý svedka Q. E. na viaceré dohodnuté stretnutia s obžalovaným aj vozil ako šofér a bol na nich aj osobne prítomný. Svedok Q. E. ďalej popisoval, že bol prekvapený požiadavkou obžalovaného, ktorá spočívala v „únose“ poškodenej Mgr. Y. Q., pretože očakával, že ho obžalovaný zapojí do iného typu „biznisu“ a vysvetlil, že obžalovaný sa bránil označeniu zamýšľanej akcie slovom „únos“, pretože o nevyhnutnosti jej vykonania presviedčal svedka argumentami, že s poškodenou sa nevyhnutne potrebuje osobne stretnúť kvôli podpísaniu určitých dokumentov a zabrániť jej tak v ďalšom nakladaní s majetkom, o ktorý

vlastného presvedčenia prichádzal jej neuváženým konaním. Nevyhnutnosť spôsobu, akým mal svedok Q. E. zabezpečiť obžalovanému stretnutie s poškodenou, vysvetľoval svedok Q. E. tým, že poškodená mala byť

vyjadrenia obžalovaného sledovaná políciou a obžalovaný sa chcel vyhnúť tomu, aby o ich stretnutí niekto ďalší vedel. Svedok Q. E. ďalej vypovedal, že obžalovaný mu na jednotlivých stretnutiach odovzdával informácie o dennom režime poškodenej Mgr. Y. Q., ukázal mu konkrétne miesto v obci Q. H., na ktoré mal svedok poškodenú po jej „únose“ dopraviť a obžalovaný s ním absolvoval aj konkrétnu trasu, ktorá mala svedkovi slúžiť na uľahčenie rozhodnutia ohľadne spôsobu, akým a odkiaľ by bolo najvhodnejšie poškodenú „uniesť“. Aj v tejto časti je výpoveď svedka Q. E. potvrdzovaná výpoveďou svedka D. W., ktorý jednak stotožnil osobu obžalovaného ako muža, ktorý Q. E. najskôr volal do práce niekedy na jeseň 2016 a ktorý Q. E. následne žiadal opakovane v mesiaci november a december 2016 o stretnutia a ktorý si u Q. E. objednal únos svojej bývalej manželky, pretože aj svedok D. W. nezávisle od svedka Q. E., ale v zhode s ním popisoval obsah stretnutí obžalovaného a svedka Q. E. a odovzdanie informácií o dennom režime poškodenej ako aj svoju účasť v skladových priestoroch v obci Q. H., ktoré si bol spoločne so svedkom Q. E. prezrieť ešte v čase, keď s ním Q. E. počítal ako s jedným z páchateľov zamýšľaného „únosu“ poškodenej. K stotožneniu osoby obžalovaného prispel aj údajom, že obžalovaný jazdil na vozidle značky F., červenej farby a pri zoznámení sa mu predstavil ako P. Q.. Ďalej svedok Q. E. podrobne opísal, že po niekoľkých zmenách v plánovaní „únosu“, o ktorých ho obžalovaný priebežne informoval (nepoužitie preukazov príslušníkov NAKA, zmena miesta odovzdania poškodenej, zmena termínu „únosu“), dostal od obžalovaného voľnú ruku v tom zmysle, že obžalovaný nemal záujem a ani potrebu vedieť žiadne detaily, a teda ani poznať osoby, ktoré sa mali spoločne so svedkom Q. E. na „únose“ poškodenej podieľať. V rámci tohto usmernenia zo strany obžalovaného si svedok Q. E. sám vybral a dohodol na plánovanú akciu „únosu“ svedkov P. T. a U. F., ktorých oboch poznal z výkonu trestu odňatia slobody, pričom pravdivosti tohto jeho tvrdenia nasvedčujú listinné dôkazy v podobe záznamov z jednotlivých ústavov na výkon trestu, kde sa títo svedkovia v rovnakom období istý čas v roku 2016 nachádzali a nasvedčuje tomu aj svedecká výpoveď D. W., ktorý svedka Q. E. na jedno konkrétne stretnutie za P. T. a U. F. do mesta Š. viezol niekedy v decembri 2016 a po ktorom mu svedok Q. E. oznámil, že na akcii, ktorú plánujú vykonať na objednávku obžalovaného, sa D. W. nezúčastní, pretože si to T. a F. neželajú. Okrem iného, svedok D. W. potvrdil výpoveď svedka Q. E. aj v tej časti, v ktorej svedok Q. E. uvádzal, že mu obžalovaný na jednom zo stretnutí odovzdal obálku s hotovosťou vo výške 5.000 eur a kľúče od skladových priestorov v obci Q. H.. Pokiaľ svedok Q. E. ďalej konkrétne vypovedal, že k „únosu“ poškodenej Mgr. Y. Q. prišlo dňa

2. 2016 a uvádzal konkrétne skutočnosti ohľadne miesta, kde sa tak stalo, času, v ktorom sa tak stalo a spôsobu, akým sa tak stalo ako aj prostriedkov, ktoré boli na „únos“ poškodenej použité, pristupujú k tejto časti jeho výpovede dôkazy nielen v podobe ďalších svedeckých výpovedí, ale už aj znalecké posudky a listinné dôkazy. Konkrétne skutočnosť, že k „únosu“ poškodenej prišlo dňa
4. 2016 v čase približne o 7:35 hodine, na parkovisku pred P. Š. v M. na ulici H.. T., kde bola poškodená proti svojej vôli a násilím vtiahnutá dvoma mužmi - svedkom Q. E. a jeho spolupáchateľom (P. T.) do vozidla značky Š. X., striebornej farby, potvrdzuje výpoveď svedkyne B. X., ktorá bola v tom čase žiačkou
5. ročníka základnej školy a bývala v blízkosti materskej škôlky a cestou do školy, v čase niekedy krátko po 7.30 hodine, pozorovala dvoch pre ňu neznámych mužov v čiernom, ako násilím nejakú mladšiu ženu natlačili do striebornej Š. na mieste vodiča a potom ju násilím premiestnili vo vnútri vozidla na zadné sedadlá, pričom v zhode s výpoveďou svedka Q. E. uviedla, že muži si vymenili v aute miesta, šoféroval ten, ktorý ju predtým obiehal v blízkosti vchodu do bytového domu, v ktorom bývala a potvrdila aj to, že žena kričala o pomoc. Svedok Q. E. uviedol, že túto maloletú svedkyňu v čase „únosu“ na ulici cez cestu registroval. Uvedené skutočnosti boli tiež vo významných častiach potvrdzované výpoveďami svedkov T. D., U. T., T. T. a H. T., z ktorých najmä T. D. dosvedčil, že dňa
7. 2016 odišla poškodená Mgr. Y. Q. tak ako zvyčajne v čase pred 7.30 z domu v obci W., kde spoločne bývali a išla zaviezť na osobnom motorovom vozidle značky Š. X., striebornej farby, obe maloleté deti do mesta M., kde starší syn P. navštevoval
8. základnú školu a mladší syn Y. materskú škôlku, pričom v čase medzi 7.40 a 7.45 hodinou mu telefonovala poškodená Mgr. Y. Q. a rozrušená mu zúfalým hlasom oznámila, že ju unášajú dvaja muži v čiernych šiltovkách a smerujú vozidlom k firme X., v dôsledku čoho svedok T. D. informoval políciu a uvedené skutočnosti oznámil aj bratovi poškodenej - svedkovi H. T., s ktorým spoločne v nasledujúcich hodinách poškodenú jazdou v aute po M. a jeho okolí hľadal. Takto T. D. sprostredkované informácie potvrdili aj svedkovia U. T., T. T. a H. T., pričom vyplývajú aj z listinných dôkazov, konkrétne z množstva záznamov a úradných protokolov vzťahujúcich sa k vyhláseniu pátrania po poškodenej Mgr. Y. Q., pretože obsahujú zhodné údaje o mieste, čase a dôvodoch jej ohlásenej nezvestnosti. Okrem uvedeného, prítomnosť neznámych mužov na ulici H.. T. v M. v ranných hodinách, v čase približne o 7.30 hodine potvrdil svojou výpoveďou aj svedok H. L., ktorý v tom mieste a v tom čase pravidelne odprevádzal syna do školy. K ďalšej časti priebehu deja, opísaného vo výpovedi svedka Q. E., boli predložené a vykonané dôkazy, ktoré nepriamo potvrdzujú skutočnosti, že poškodená v čase po jej násilnom vtiahnutí do vozidla Š. X., striebornej farby, ktoré v tom čase používala a na ktorom pravidelne jazdila, uskutočnila telefonický hovor, ktorému svedok P. T. nedokázal zabrániť a hovor uskutočnila zo svojho mobilného telefónu presne dňa
10. 2016 v čase o
11. hodine
12. minúte a
13. sekunde na telefónne číslo, ktoré používal v tom čase svedok T. D. (+ XXX XXX XXX XXX), pričom hovor trval 40 sekúnd, čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Q. Y. č. XX/XXXX, ktorý skúmal mobilný telefón poškodenej Mgr. Y. Q. (G. Xs), nájdený v rámci obhliadky miesta nálezu dňa
15. 2016 v čase o 15.15 hodine v M., v časti F., F. U. (zápisnica o obhliadke miesta nálezu). Pokiaľ svedok Q. E. vypovedal, že po zmocnení sa poškodenej vo vozidle Š. X., striebornej farby, použili on a svedkovia P. T. a U. F. na jej prevoz na určené miesto do obce Q. H. aj iné vozidlo, do ktorého ju na vopred dohodnutom mieste

návrhu obžalovaného preložili, pristupujú k jeho výpovednej verzii ďalšie dôkazy, ktoré ju potvrdzujú vo viacerých častiach. Konkrétne, poškodenú Mgr. Y. Q. preložili v mieste známom ako bagrovisko, v M., neďaleko spoločnosti Y. Q., s. r. o. do vozidla značky Š. C. I., žltej farby, ktoré na miesto preloženia priviezol a šoféroval svedok U. F. a ktoré im na tieto účely zabezpečil obžalovaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vozidlo značky Š. C. I., žltej farby, patrilo svedkovi X. Ť., ktorý toto vozidlo požičal obžalovanému začiatkom mesiaca december 2016 a ktoré od neho obžalovaný v podstate vylákal pod zámienkou, že si ho chce kúpiť. Tieto skutočnosti bolo možné zistiť a overiť aj z výpovede svedka F. Q., ktorý sa zúčastnil začiatkom decembra 2016 stretnutia obžalovaného a svedka X. Ť. a pomohol obžalovanému premiestniť vozidlo značky Š. C. I., žltej farby do obce Q.O. H., pretože ho šoféroval a potvrdil, že obžalovaný sa zo stretnutia so svedkom X. Ť. vrátil na svojom vozidle značky F. XXX, červenej farby. V tejto súvislosti súd pripomína, že obrana obžalovaného, že chcel od svedka X. Ť. vozidlo kúpiť a zbaviť sa tak sledovania zo strany polície jazdou na vozidle, ktoré by si s ním v M. nikto nespájal, bola vyvrátená výpoveďami vypočutých svedkov, z ktorých ani jeden nepotvrdil, že by vôbec niekedy videl obžalovaného jazdiť po meste M. alebo v jeho okolí na žltej C. (konkrétne svedkovia G. W., P. O., ale aj M. O.). Okrem už uvedených výpovedí svedkov X. Ť. a F. Q., ktoré spájajú osobu obžalovaného s vozidlom značky Š. C. I., použitým na „únos“ poškodenej, bola výpoveď svedka Q. E. v tejto časti potvrdzovaná tiež kamerovými záznamami získanými z E. úradu T. S., ďalej zo spoločnosti Y. Q., s. r. o. a tiež zo spoločnosti W. I., s. r. o., ktoré zachytili pohyb a prejazd tohto vozidla dňa 13. 12. 2016 na trase smerom od P. Š. v M. na ulici H.. T. až po obec T. S. tak, ako o tom vypovedal svedok Q. E.. O použití tohto vozidla na „únos“ poškodenej Mgr. Y. Q. ďalej svedčí znalecký posudok KEÚ PPZ v Bratislave pod ČES: PPZ-KEÚ-BA-EXP-2017/4874, ktorým bola vykonaná analýza videozáznamov z uvedených kamerových systémov práve na účely identifikácie vozidiel Š. C. I. a Š. X. a ktorý bol ďalej dopĺňaný posudkom znalca z odboru cestnej dopravy Ing. U. Q., ktorý trasoval a meral čas jazdy ako aj vzdialenosti medzi označenými miestami bez zistenia akýchkoľvek nezrovnalostí (zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 05. 04. 2017). O reálnej prítomnosti poškodenej vo vozidle značky Š. C. I., žltej farby a pravdivosti výpovede svedka Q. E. napokon svedčili aj závery znaleckého skúmania znalca Bc. Ing. Jána Vargu z odboru kynológie, ktorý

odobratých a zaistených pachových stôp jednu z nich stotožnil s osobou poškodenej Mgr. Y. Q., konkrétne pachovú stopu odobratú zo zadného sedadla za spolujazdcom, komparovanú s pachom získaným z tielka na ramienka, ktoré patrilo poškodenej a ktoré na porovnávacie účely dobrovoľne vydal svedok T. D. (zápisnica o vydaní veci zo dňa

2. 2016). Výpoveď svedka Q. E. o použití vozidla značky Š. C. I. na „únos“ poškodenej v tej časti, v ktorej uvádzal spôsob, akým sa snažil eliminovať stotožnenie vozidla pri plánovanej akcii odcudzením tabuliek s evidenčným číslom vozidla a ich použitím na akciu, bola potvrdzovaná aj obsahom priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ v Zavare, pretože majiteľ vozidla značky M. I. U. Č. nahlásil odcudzenie svojich evidenčných čísiel dňa
4. 2016 na polícii s tým, že si to všimol na svojom vozidle v ten deň ráno po 7.30 hodine, pričom sa tak stalo v obci Š., ktorá sa nachádza medzi mestami X. a M. tak, ako o tom vypovedal svedok Q. Ollé (evidenčné tabuľky odcudzil v tretej dedine za X. z vozidla M.). Použitiu vozidla značky Š. C. I., žltej farby na „únos“ poškodenej tak, ako o tom vypovedal svedok Q. E., nasvedčovali aj ďalšie dôkazy, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali a logicky spolu súviseli, keď konkrétne svedok X. Ť. potvrdil, že dňa
6. 2106 mu obžalovaný vozidlo vrátil a predmetom ich debaty nebola žiadna dohoda o reálnom predaji vozidla tak, ako to pôvodne obžalovaný tomuto svedkovi uvádzal, keď si od neho vozidlo prvý raz v decembri 2016 preberal, pričom toto vozidlo bolo následne dňa
8. 2016 zaistené v rámci prehliadky iných priestorov a pozemkov v garáži v obci M. u W. Ť. a boli z neho odobraté a zaistené pachové stopy a stery, ktoré boli následne podrobené znaleckému skúmaniu. Spojitosť s osobou obžalovaného bola preukázaná aj pachovou stopou zaistenou na tabuľke evidenčných čísiel, čo korešpondovalo už inými dôkazom a nasvedčovalo tomu, že s evidenčnými značkami bolo na tomto vozidle zámerne manipulované. Svedecká výpoveď Q. E., týkajúca sa opisu miesta, na ktoré priviezol spoločne s P. T. poškodenú Mgr. Y. Q. a opisu priestorov, v ktorých poškodenú

plánu obžalovanému odovzdal, je potvrdzovaná aj svedeckou výpoveďou D. W. a nepriamo aj výpoveďou svedka F. Q., ktorý zhodne opísali tieto priestory ako hangár alebo ako skladové priestory, prípadne ako oplotený areál nejakej firmy a všetci tiež zhodne vypovedali, že tieto priestory používal alebo užíval obžalovaný. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vo veci nebolo právne relevantné, či v skutočnosti predmetné priestory, resp. hangár obžalovaný aj vlastnil, teda či bol ich majiteľom. Kým svedok F. Q. vypovedal len k tomu, že vozidlo značky Š. C. I., žltej farby prepravil z E. od svedka X. Ť. a zaparkoval ho v areáli firmy obžalovaného vo Q. H., tak svedok D. W. podrobnejšie opísal aj vnútorné priestory a vybavenie hangára, pretože si ich v prítomnosti svedka Q. E. prezeral. Vo veci tak

názoru súdu nebolo sporné, že dňa

2. 2016 v doobedňajších hodinách odovzdal svedok Q. E. poškodenú Mgr. Y. Q. obžalovanému v hangári vo Q. H. a za splnenie tejto dohodnutej úlohy si prevzal 15.000 eur ako druhú časť finančnej odmeny v obálke, ktorú mu obžalovaný po príchode do hangára odovzdal a z tohto miesta následne svedok odišiel, keď ho na odchod obžalovaný priamo vyzval slovami „odíď dokedy môžeš“, pričom k tejto výzve obžalovaný pristúpil z dôvodu, aby zamedzil prejavom nesúhlasu svedka s tým, že obžalovaný poškodenú spútal reťazou a fyzicky ju napádal údermi rúk do tváre, čo bolo

svedka Q. E. v rozpore s tým, čo mu obžalovaný uvádzal ako dôvod, pre ktorý sa potreboval s poškodenou stretnúť. Od momentu odchodu svedka Q. E. z tohto hangára v obci Q. H. dňa

2. 2016 až do momentu vykonania prehliadky iných priestorov a pozemkov dňa
4. 2021, nastala vo veci dôkazná núdza, v dôsledku ktorej sa v tomto konaní nepodarilo žiadnym spôsobom zistiť, a teda ani spoľahlivo a jednoznačne preukázať, akým konkrétnym spôsobom prišlo k usmrteniu poškodenej Mgr. Y. Q.. Bolo tomu tak preto, že k ďalšiemu priebehu skutkového deja neboli zistení žiadni svedkovia a po odchode svedka Q. E. z hangáru zostali na tomto mieste iba poškodená a obžalovaný, pričom poškodená bola od
6. 2016 nezvestná a nebol produkovaný žiadny dôkaz, že by poškodená priestory uvedeného hangára opustila, alebo že by ešte s akýmkoľvek svedkom komunikovala po tom, čo posledný hovor uskutočnila so svedkom T. D. a nebol produkovaný ani žiadny iný dôkaz, z ktorého by bolo možné ustáliť, čo konkrétne predchádzalo vloženiu tela poškodenej do tmavozeleného plastového suda s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou sírovou, v ktorom sa v roku 2021 našli jej telesné pozostatky. Vzhľadom na výpoveď svedka Q. E. tak vo veci nebolo sporné, že obžalovaný bol posledným z radu ľudí, kto videl poškodenú živú a kto s ňou komunikoval. Vo veci však nebolo vôbec možné pre absenciu ďalších dôkazov ustáliť, akým spôsobom prišlo k usmrteniu poškodenej Mgr. Y. Q., aký bol mechanizmus vzniku smrteľných poranení a ani, či bola ešte živá alebo už usmrtená, keď prišlo k rozpusteniu jej tela v presne nezistenej tekutej zmesi, v ktorej bola v nezistenom pomere zistená prítomnosť kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny sírovej a tiež iné chemické látky, tuková vrstva biologického pôvodu s chemickým zložením vápnika a fosforu, trichologické pozostatky vlasov, náušnica a zubné plomby, ktoré všetky po podrobení znaleckému skúmaniu preukázateľne a jednoznačne patrili poškodenej. V nadväznosti na tieto skutočnosti súd konštatuje, že hoci prišlo k prehliadke uvedených skladových priestorov, resp. hangára v obci Q. H. už skôr, konkrétne dňa
8. 2017 (ako to vyplýva zo zápisnice z tohto úkonu) za prítomnosti rôznych špecialistov a prišlo aj k použitiu služobného psa na vyhľadávanie mŕtvol, prehliadka neviedla k nájdeniu a zaisteniu žiadnych dôkazov, avšak tento negatívny výsledok uvedenej previerky logicky a zrozumiteľne vysvetlil vo svojej výpovedi svedok JUDr. P. U.. Ku konečnému miestu nálezu, na ktorom sa až s odstupom času dňa
10. 2021 našiel plastový sud s pozostatkami tela poškodenej, skrytý pod veľkou vrstvou na kope naskladnených hadíc od vysávača, uviedol, že v roku 2017 bola uvedená kopa hadíc navrstvená do výšky približne dvoch metrov a bola rovnomerne zaprášená a počas prehliadky nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal hlboko pod touto vrstvou na seba nahádzaných hadíc nachádzať dôkaz, ktorý v tom čase hľadali, teda konkrétne telo poškodenej a dodal, že túto kopu prehľadali asi len do polovice jej hĺbky od steny a ani iní na mieste prítomní špecialisti, vrátane služobného psa, nevenovali tomuto miestu zvláštnu pozornosť, v čom ich v tom čase utvrdilo aj vyjadrenie syna obžalovaného E. Q., že hadice sú tam už dlhší čas a boli navyše viditeľne zaprášené. Táto skutočnosť však nebola nijako spôsobilá poškodiť alebo znížiť hodnotu dôkazu, ktorý bol výsledkom previerky vykonanej v priestoroch označeného hangáru v roku 2021 s pozitívnym nálezom plastového sudu a v ňom obsiahnutej tekutej zmesi. Na tomto mieste považuje súd za potrebné pripomenúť a poznamenať, že absencia dôkazov o ďalšom pohybe a pobyte poškodenej, ktorá trvala v čase od
12. 2016, kedy bola poškodená naposledy videná živá, až do nálezu sudu s jej telesnými pozostatkami a vyhotovením znaleckého posudku znalcov MUDr. Norberta Moravanského, PhD. a kol., spôsobila, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/76/2018 bol predmetom prejednania a rozhodovania „iba“ zločin pozbavenia osobnej slobody poškodenej Mgr. Y. Q. a práve znalecky preukázaný nález jej telesných pozostatkov bol dôvodom, pre ktorý bola povolená obnova právoplatne skončeného trestného konania v neprospech obžalovaného. Ako vyplynulo z rozsiahleho a svojim spôsobom mimoriadneho, až unikátneho znaleckého skúmania, v tmavozelenom plastovom sude s presne nezistenou tekutou zmesou sa nachádzalo osem kusov zubných plomb - fotokompozitných výplní, ktoré boli jednoznačne identifikované ako časti pochádzajúce z chrupu poškodenej, a to až na takej úrovni nepochybnej identifikácie, ktorú bolo možné prirovnať k stotožneniu osoby na základe DNA. Tieto závery vyplývali zo znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX, ktorý vyhotovil súdny znalec MUDr. Norbert Moravanský, PhD. a ktorý na hlavnom pojednávaní pomerne rozsiahlo, podrobne a aj laikovi zrozumiteľným spôsobom spoločne so znalcom doc. MUDr. Andrejom Thurzom, PhD., MPH, MHA vysvetlil metódy a princípy, na základe použitia ktorých bolo možné nepochybne a jednoznačne spraviť záver o identifikácii fotokompozitných zubných výplní a tieto priradiť k osobe poškodenej Mgr. Y. Q., vychádzajúc aj z precízne vedenej zdravotnej dokumentácie jej ošetrujúceho stomatológa MUDr. Pavla Andela. Okrem uvedených zubných výplní bol v sude s nezistenou zmesou nájdený aj väčší počet nechtov, ktoré boli po ich analýze vyhodnotené ako akrylátové alebo gélové nechty, čo v spojitosti s výpoveďou svedkyne F. Š. tiež nepriamo nasvedčovalo stotožneniu tela poškodenej, ktorá si minimálne od roku 2014 ako zákazníčka u menovanej svedkyne pravidelne nechávala robiť „umelé“ nechty. K identifikácii tela poškodenej prispel aj nález šperku - náušnice zo žltého kovu, ktorá bola jednak znaleckou analýzou Kriminalistického a expertízneho ústavu PPZ v Bratislave, odboru kriminalistiky, odvetvia fotografie a videa, stotožnená ako náušnica patriaca poškodenej, a to za použitia komparatívnej metódy, kde ako predloha slúžila fotografia poškodenej a samotný skúmaný materiál, k čomu znalec Mgr. Peter Pobeško poskytol na hlavnom pojednávaní aj podrobnú výpoveď a vysvetlenie. Išlo o náušnicu, ktorú identifikovali ako šperk patriaci poškodenej aj svedkyne U. T.Š. a T. T., ale aj svedok T. D.Á.. Ako už súd zdôvodňoval v tomto texte vyššie, v konaní obžaloba nepredložila žiadny dôkaz k okolnostiam a spôsobu usmrtenia poškodenej a súd dospel k záveru, že jediný, kto by mohol poskytnúť k týmto konkrétnym okolnostiam dôkaz, je obžalovaný. Keďže obžalovaný spáchanie skutku poprel a na tomto mieste súd pripomína, že obžalovaný kategoricky neodmietal iba vinu na usmrtení poškodenej, ale dlhodobo odmietal aj aj akúkoľvek svoju účasť na „únose“ poškodenej, bolo nevyhnutné zamerať pozornosť na hodnotenie dôkazov, ktoré boli predložené súdu na preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom jeho konania, ktorým bolo v zmysle podanej obžaloby úmyselné usmrtenie poškodenej s vopred uváženou pohnútkou a z osobitného motívu, ktorým mala byť pomsta. Svedok Q. E. vypovedal, že obžalovaný mu svoj naliehavý záujem na stretnutí s poškodenou vysvetľoval potrebou zabrániť jej v ďalšom rozpredávaní majetku pod cenu, lebo považoval ten majetok za svoj a okrem iného sa na adresu poškodenej vyjadroval vulgárne (najčastejšie „kurva špinavá“). Navyše svedok uvádzal, že obžalovaný sa po príchode do hangára dňa
14. 2016 aj prezentoval nejakými papiermi vo formáte A4, ktoré kázal poškodenej podpísať. Tieto skutočnosti potvrdzujú v prevažnej miere zhodne, alebo len mierne odlišne viacerí svedkovia. Konkrétne svedok S. L. potvrdil, že obžalovaný bol nahnevaný na poškodenú, že ho obrala o peniaze a výslovne sa vyjadril, že obžalovaný sa jej z tohto dôvodu chcel zbaviť a dokonca svedka priamo oslovil, či by to pre neho nespravil alebo či by mu aspoň nezohnal na likvidáciu poškodenej nejakých ľudí. Ďalej aj svedok Ing. P. P. potvrdil, že obžalovanému prekážal spôsob, akým nakladala poškodená s majetkom firmy VK G. L., ktorý považoval obžalovaný za svoj majetok a dodal, že už v čase ich spoločného pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a v Bratislave sa na jej adresu vyjadroval vulgárne a viedol reči o tom, že ju chce zabiť a spytoval sa svedka, či by mu nevedel poradiť, koho by na zabitie poškodenej mohol osloviť. Rovnakú požiadavku predniesol obžalovaný aj svedkovi P. C. a na rozpredávanie svojho majetku sa sťažoval aj svedkovi U. F., či H. J.. K týmto svedeckým výpovediam potom pristúpili výpovede svedkov, ktorí boli s poškodenou za jej života v blízkom vzťahu, pretože išlo o príbuzných (matka, brat, starší syn) alebo o rodinných príslušníkov (švagriná, druh) ale aj o kamarátov a známych, ktorí zhodne uvádzali, že poškodená mala z obžalovaného strach a obávala sa ho najmä v čase, kedy malo prísť k jeho prepusteniu z väzby na slobodu. Takto o tom vypovedala jej matka U. T. ako aj jej priateľ/druh T. D. a potvrdil to aj brat poškodenej H. T. a jeho manželka T. T., pričom obavy poškodenej a strach z obžalovaného opísal aj ich spoločný syn P. Q. mladší. O strachu poškodenej z obžalovaného však vypovedali aj svedkyne F. Š. a T. L., sprostredkovane aj svedkyňa N. L. a svedok H. J.. V tejto súvislosti súd ďalej zistil, že poškodená bola

výpisu z Obchodného registra konateľkou aj spoločníčkou obchodnej spoločnosti Q. G. L., s. r. o., a to od vzniku spoločnosti od

2. 2006 až do dňa zmiznutia poškodenej
4. 2016 a mala teda oprávnenie konať v mene tejto spoločnosti a nakladať s jej majetkom. Uvedené skutočnosti sa nezmenili ani po tom, čo bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej dňa
6. 2015 rozvedené, čo vyplynulo z rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/79/
7. Výpovediam svedkov Q. E., Ing. P. P., S. L., čiastočne aj D. W. ohľadne motívu konania obžalovaného a súčasne výpovediam svedkov U. T., H. T. a T. D. ohľadne obavy poškodenej Mgr. Y. Q. z osoby obžalovaného korešpondovali listinné dôkazy v podobe zápisníc o výsluchu svedka,

ktorých poškodená Mgr. Y. Q. viackrát (

2. 2014,
4. 2015,
6. 2015,
8. 2015 a aj
10. 2015) vypovedala na národnej kriminálnej agentúre v trestných veciach, v ktorých bol obžalovaný P. Q. v procesnom postavení obvineného, pričom poškodená sa v roku 2014 dostavila na políciu dobrovoľne a výpoveď začala slovami, že chce vypovedať o všetkom, čo vie o svojom manželovi. Uvedené skutočnosti nepriamo potvrdil aj svedok Mgr. P. P., ktorý na vyšetrovaní trestnej činnosti obžalovaného participoval ako starší referent špecialista na národnej kriminálnej agentúre, odbore Západ, pracovisko Nitra. Pokiaľ išlo o svedka Ing. P. P., súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka a ani o pravdivosti jeho výpovede, pretože u svedka z tohto hľadiska nezistil malígny úmysel, svedok nemal s obžalovaným žiadny spor a aj znalec PhDr. Andrej Franek po vyšetrení svedka uviedol do záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, že svedok bol schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, keď opisoval zlobné monológy obžalovaného, jeho nenávisť a zlosť k poškodenej Mgr. Y. Q. a tieto verbalizované prejavy nenávisti len prerozprával. Vo vzťahu ku svedkom D. X., S. M., P. O. a H. X. súd konštatuje, že vzhľadom na to, že uvádzali iba sprostredkované informácie, čiže uvádzali iba skutočnosti, ktoré počuli od iných osôb, netvorili ich výpovede podklad pre meritórne rozhodnutie. Bolo tomu tak aj preto, že v prípade týchto svedkov nebolo možné spoľahlivo identifikovať zdroje ich sprostredkovaných informácií, a teda nebolo možné úplne vylúčiť, že pochádzali aj zo správ a rozličných mediálnych výstupov, ktoré boli v súvislosti s touto trestnou vecou verejne publikované. Súd sa tiež bližšie nezaoberal ani výpoveďou svedka P. O., pretože tento nič relevantné k veci neuviedol a navyše absolútne nekriticky a celkom v rozpore so zásadami logického myslenia tvrdil, že on a iní stabilní zákazníci kaviarne T. I. v M. sú presvedčení, že poškodená Mgr. Y. Q. žije a súčasne bohorovne vyhlásil, že dôkazu o náleze jej telesných pozostatkov neverí nielen on, ale ani v M. „sa tomu neverí“. K výpovediam svedkov P. T. a U. F. považoval súd za potrebné uviesť, že v oboch prípadoch ide o osoby, ktoré sú obvinené v samostatnom trestnom konaní pre zločin pozbavenia osobnej slobody, ktorého sa mali dopustiť v spoločnom konaní so svedkom Q. E. voči Mgr. Y. Q.B., a to za okolností a spôsobom, ktorý je totožný s časťou skutku v tejto trestnej veci. Zároveň je nutné uviesť, že o ich vine alebo nevine nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne rozhodnuté a bolo potrebné rešpektovať, že ako svedkovia obaja zhodne akúkoľvek účasť na „únose“ poškodenej popreli. Súd k vyššie rozpísanému hodnoteniu dôkazov považuje za nutné ešte doplniť, že ako celkom neopodstatnená sa vo veci javila aj zámienka, prezentovaním ktorej obžalovaný presvedčil svedka Q. E.É. na „únos“ svojej bývalej manželky Mgr. Y. Q., pretože podpísaním nejakých (bližšie nešpecifikovaných) dokumentov, ku ktorému mal záujem poškodenú donútiť v hangáre vo Q.Ý. H. s cieľom ochrániť majetok spoločnosti Q. G. L., s. r. o., ktorý považoval za svoj vlastný, by bez úradného overenia jej podpisu alebo iného úradného potvrdenia v zásade nič právne účinné nezískal. Aj preto súd dospel k záveru, že zamýšľaným cieľom obžalovaného bola fyzická likvidácia poškodenej Mgr. Y. Q., ktorá bola na jednej strane zdrojom jeho frustrácie z dôvodu, že počas výkonu väzby nemal žiadnu možnosť ďalej kontrolovať ani ovplyvňovať spôsob, akým nakladala s majetkom a na druhej strane stelesňovala pre obžalovaného hrozbu v podobe ňou poskytnutých usvedčujúcich výpovedí v konaniach, v ktorých bol obvinený pre daňovú trestnú činnosť a týmito informáciami obžalovaný nepochybne disponoval. Navyše, v konaní nebol

názoru súdu produkovaný žiadny dôkaz o existencii inej konkrétnej osoby alebo skupiny osôb, ktorá by bola s poškodenou v konflikte, alebo k nej čo i len prechovávala negatívne pocity a chcela by jej ublížiť na zdraví alebo na živote. V dôsledku toho súd nemal vôbec dôvod a ani podklad na rozvíjanie úvah o alternatívnom priebehu skutkového deja a teda ani dôvod usudzovať o inom páchateľovi úmyselného usmrtenia poškodenej než o obžalovanom“. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie obžalovaný P. Q., a to proti všetkým výrokom rozsudku a prokurátor proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný v písomnom vyhotovení svojho odvolania poukázal najmä na to, že „...vo veci rozhodoval senát v nezákonnom zložení. Jeho nezákonné zloženie vyplýva zo skutočnosti, že v tomto senáte neprípustne rozhodovala a tomuto predsedala objektívne zaujatá a namietaná sudkyňa Mgr. Pamela Záleská. Za nezákonne zložený súd treba

práva považovať súd aj vtedy, ak vo veci síce konali sudcovia, ktorým bola táto vec pridelená v zmysle rozvrhu práce súdu, avšak z dôležitých zákonných dôvodov, v nej nemohli objektívne konať a rozhodovať, pretože nespĺňali požiadavky nezávislosti a nestrannosti a ich rozhodovanie bolo v rozpore s dodržaním princípov spravodlivosti konania. Toto sa týka aj rozhodovania namietanej sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, ktorá v konaní zatajila, že medzi sebou máme dlhoročný osobný vzťah a na hlavnom pojednávaní predstierala, že ma nepozná a nikdy predtým sa so mnou nestretla a ani ma nevidela, čo pochopiteľne nie je a ani nemôže byť pravda. Na zaujatosť konajúcej sudkyne som dôrazne upozornil hneď na samom začiatku hlavného pojednávania. V súčasnosti sa nejdem zaoberať otázkou, či k tomu došlo neodkladne alebo s menším omeškaním, pretože z hľadiska preukazovania objektívnej zaujatosti sudkyne, o ktorej v prípade Mgr. Pamely Záleskej sa vlastne nedá pochybovať a dôvod o nej pochybovať by nemal ani žiadny nestranný pozorovateľ. Z hľadiska platného práva preto nemožno považovať za podstatné to, či som na skutočnosti, ktoré odôvodňujú zaujatosť a možné vylúčenie sudkyne z konania, upozornil s nepatrným omeškaním, pretože ak tu takéto skutočnosti a podozrenia sú, tak sudkyňa nemôže v konkrétnej veci konať a rozhodovať a musí navrhnúť svoje okamžité vylúčenie“. Následne obžalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré

neho zakladajú objektívnu zaujatosť sudkyne Mgr. Pamely Záleskje. „K samotným dôvodom zaujatosti namietanej sudkyne uvádzam, že s Mgr. Pamelou Záleskou sa poznáme osobne a už veľmi dlho. Zoznámili sme sa niekedy v r.1996, kedy začala vypomáhať mame v predajni v M., kde som chodil nakupovať. Niekedy sa stávalo, že v predajni predávala sama F. a jej mama tam nebola vôbec prítomná. Z tohto obdobia pochádza aj doklad, ktorý som predložil súdu na preukázanie toho, že F. sa v maminej predajni zdržiavala a tam mi vytlačila aj tento paragón. Pri našich stretnutiach som spoznal aj F. mamu, ktorá sa zase veľmi dobre poznala s rodinou mojej bývalej manželky a tiež samotnou pošk. Y. Q., ktorá do spomínanej predajne p. N. chodila tiež. S mojou bývalou manželkou sa poznala osobne aj F.. Viem o tom, že sa spolu stretávali a dokonca mali aj jednu spoločnú kamarátku, ktorá sa volala T. F.. S F. sme si od samého začiatku tykali, pričom ja som ju oslovoval F. a ona mňa P.. Absolvovali sme množstvo spoločných stretnutí, pri ktorých sme sa rozprávali o všeličom možnom. Spolu sme sa stretávali najskôr v M. a potom neskôr aj v A., kde začala Pamela pracovať na Okresnom Súde Nitra. V M. sme sa pomerne často stretávali aj v Advokátskej kancelárii JUDr. Daniela Pavelku, ktorý bol našim spoločným známym. K advokátovi chodila nielen F. ale aj jej mama, čo môže nakoniec potvrdiť aj spomínaný advokát. Keď Pamela odišla pracovať na Okresný súd Nitra, kde sa potom stala sudkyňou, tak sme sa začali stretávať aj v Nitre kde som sa aj ja vtom čase zdržiaval. K našim stretnutiam dochádzalo v kaviarni hotela X. na C. ulici, kde sme obyčajne nebývali len my dvaja. Do kaviarne chodili spolu s nami napr. JUDr. G. O., ktorá bola veľmi blízkou priateľkou F. N. a mám pocit, že aj spolu žili a tiež MUDr. H. H. (teraz Y.), ktorý bol mojim známym a v hoteli Slovan sa zdržiaval pomerne často, pretože hneď' vedľa mal svoju firemnú kanceláriu. Naše stretnutia v hoteli vedia potvrdiť aj ďalšie osoby a to napr. D. S. a P. N., ktorí mali hneď' vedľa hotela svoje podnikateľské priestory, do tohto pravidelne chodievali a videli nás aj s F. na káve alebo na obede. V hoteli sme sa stretávali pomerne často a to minimálne dva krát do týždňa, niekedy aj viac. Úhrady som platil po väčšinou ja, nie F.. Tieto naše stretnutia trvali nepretržite až do roku 2014, kedy došlo k môjmu vzatiu do väzby. Ešte pred mojím uväznením sme mali s F. vážnejší incident v M., ktorý vyvolala ona, keď ma slovne napadla a začala mi hrubo a špinavo nadávať za to, že v blízkosti ich rodinnej predajne, som musel zaparkovať s plne naloženým kamión s tovarom, ktorý som tam potreboval vyložiť. Veľmi sme sa pohádali, pričom pri tomto našom konflikte bol prítomný aj Ľ. O. z M.. Potom sme sa dlhšie obdobie nestretli a ani nevideli. Keď' som sa po viacerých rokoch stretli na Špecializovanom trestnom súde, čo bolo práve v tomto konaní 3T 8/2023, tak sa ku mne správala veľmi priateľsky, znovu mi tykala a oslovovala ma familiárne P.. Po pojednávaní v jeden deň prišla za mnou dokonca do eskortnej miestnosti, kde viedla so mnou niek 01110 minút neformálny rozhovor. Aj tu mi F. tykala a oslovovala ma P.. Správala sa ku mne tak, ako keby sme sa včera stretli v predajni v M. alebo na káve v hoteli X. v A. na C. ulici. V eskortnej miestnosti mi sľúbila, že sa bude vecou seriózne zaoberať a zadováži všetky kamerové záznamy, ktorých prehratia som sa domáhal, pretože boli súčasťou spisu v pôvodnom konaní na Okresnom Súde Trnava, avšak po povolení obnovy konania, sa v spise už nenachádzali.

všetkého sa tak stalo práve z toho dôvodu, že konanie, proti mne, prebiehalo absolútne zmätočne a v rozpore so zákonom, pretože sa netýkalo skutku, pre ktorý bola obnova konania povolená. Tento skutok zostal pre špecializované orgány absolútne nezaujímavý a v ich ponímaní vošiel do úplného zabudnutia. Je pochopiteľne, že ja som na neho nikdy nezabudol, a preto sa k nemu neskôr znova vrátim a poukážem na neho aj v ďalších mojich zásadných výhradách a pripomienkach. Ak sa vak vrátim k nášmu rozhovoru s F. v eskortnej miestnosti, tak musím povedať, že ma podviedla a oklamala, pretože nielenže nesplnila nič z toho, čo sľúbila, teda nezabezpečila dôležité záznamy, nezabezpečila a nevykonala ani ďalšie dôležité dôkazy, ktoré som navrhol zabezpečiť a vykonať na svoju obhajobu, ale po celý čas veľmi aktivisticky pomáhala prítomnému prokurátorovi, ktorým nebol nikto iný, než jej osobný priateľ JUDr. T. D.. Nemení to nič na tom, že zákonnou povinnosťou Mgr. F. N. bolo postupovať v súlade s ust. § 32 ods. 1 Trestného poriadku s pre kvalifikovaný pomer vo vzťahu k mojej osobe, ale aj samotnej poškodenej Mgr. Y. Q., s ktorou sa osobne poznala a spolu sa stretávali, navrhnúť svoje vylúčenie z konania, pretože to, že tak neurobila, znamená nielen porušenie princípov zákonnosti v súdnom konaní, ale aj v samej podstate, aj na ujmu celkovej spravodlivosti konania v zmysle kritérií a požiadaviek vyplývajúcich z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru“. V ďalšej časti obžalovaný na podporu svojich úvah poukázal na viacero rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke práva na nestranný a nezávislý súd, ale aj na prepojenie „sudkyne a špeciálneho prokurátora z neprípustného ovplyvňovania vecí, ktoré sa viedli na Úrade špeciálnej prokuratúry a Špecializovanom trestnom súde. Je verejne známe, že policajná inšpekcia obvinila bývalého vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku v kauze známej ako „treba vyrobiť skutok“. Ide o prípad tzv. otočky F. Q. pred väznicou v lete 2021. Do tejto kauzy boli zainteresovaní aj prokurátori bývalého úradu špeciálnej prokuratúry a tiež sudcovia Špecializovaného trestného súdu, osobitne senát, ktorý riadi Mgr. Pamela Záleská“. Záverom konštatoval: „V zmysle príslušného článku Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva mám legitímny právny nárok na to, aby sa mojím prípadom zaoberal Súdny dvor Európskej únie a po jeho posúdení, vydal predbežný nález. Dôvody predloženia veci ESD vyplývajú z mimoriadne závažného a nenapraviteľného porušenia ústavnej zásady zákonnosti stíhania zo zákonných dôvodov, v dôsledku čoho, o mojom trestnom obvinení, sa nerozhodlo v súlade so zákonom a nerozhodol o tom zákonným spôsobom súd, ktorý by bol súdom zákonným. Ako obvinený občan EÚ, mám právo na to, aby som sa ešte pred samotným rozhodnutím odvolacieho súdu, obrátil v mojej veci aj na Európske súdne orgány a požiadal o začatie prejudiciálneho konania a vydanie predbežného nálezu, ktorý by v spojitosti s mojím trestným konaním týkal výkladu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru“. Obhajca v písomnom odôvodnení odvolania poukázal najmä na to, že: „Rozsudok súdu je v rozpore s ustanovením § 168 Trestného poriadku, nakoľko každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený a odôvodnenie všetkých výrokov musí vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia totižto nemá byť zrozumiteľné len pre súd, ale predovšetkým pre samotného obžalovaného (nakoľko konštitutívne účinky smerujú práve do jeho základných práv a slobôd), ktorého povinnosťou nie je hádať, čo svojimi formuláciami súd asi myslel. Súd účelovo uvádza len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia obžaloby a neuvádza dôkazy, ktoré sú v môj prospech a vyvracajú alebo spochybňujú tvrdenia obžaloby. Ak aj všeobecne uviedol, že dôkazy obhajoby sú pre neho nepresvedčivé, nevysvetlil prečo, alebo čo ich vyvracia a robí nepresvedčivými, proste námietky obhajoby úplne odignoroval. V prvom rade chcem poukázať na to, že súd pri ústnom vyhlásení rozsudku zdôvodnil svoje rozhodnutie inak ako následne zaslal písomné vyhotovenie. Súd v časti hodnotenia svedeckých výpovedí pri vyhlásení rozsudku dňa 20.06.2024 uviedol, že: „..pokiaľ išlo o výpovede svedkov P. a U., súd rovnakým spôsobom pristupoval k hodnoteniu ich dôveryhodnosti a na tieto svedecké výpovede vo vzťahu k ustáleniu viny obžalovaného a k prijatiu záveru o vine obžalovaného neprihliadal, pretože skutočnosti, o ktorých svedkovia vypovedali, boli

názoru súdu motivované z nezisteného dôvodu (zvukový záznam z hlavného pojednávania zo dňa 20.06.2024, čas od 2:35:40), avšak v písomnom vyhotovení rozsudku sa súd najmä na výpoveď svedka P. odvoláva a skutočnosti, ktoré uvádza považuje za preukázané. Ďalej poukazujem na to, že mi boli odopreté práva na obhajobu tým, mi na jednej strane boli zamietnuté navrhované dôkazy bez toho, aby súd logicky odôvodnil prečo vykonal všetky dôkazy navrhnuté obžalobou ale dôkazy navrhované mnou len všeobecne zamietol. V tomto smere poukazujem najmä na výsluchy svedkov ako, Q. T., ktorý bol majiteľom vozidla, na ktorom mala odísť Y. Q.; MUDr. Y. ktorý bol zubárom Y. Q., a ktorý mohol vyplniť prázdne miesta v časovej osi zubných zákrokov, alebo svedka H. S., ktorým mal byť spojením medzi mnou a Q. E.. Ale samozrejme všetky nevykonané dôkazy v zmysle mojich písomných návrhov“. Obžalovaný namietol, že „Tiež mi nebol poskytnutý dostatočný čas na vyhodnotenie žiadaných častí spisu, konkrétne v časti Výpisov hovorov a výpisy BTS operátorov telekomunikačnej techniky, čím mi bolo bránené v uplatnení všetkých prostriedkov na moju obhajobu. Uvedené časti spisu sa nenachádzali v rovnopise spisu, ktorým disponoval súd a prokurátor dokonca na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2024 uviedol, že uvedené dôkazy neexistujú, napriek tomu, že sa v spise nachádzať mali a boli v ňom evidované. Následne súd zabezpečil uvedené časti spisu, avšak do dispozície obhajoby sa dostali až dva pracovné dni pred konaním hlavného pojednávania vzhľadom na veľký obsah dát nebolo možné zo strany obhajoby vyhodnotiť uvedené predložené časti spisu. Tu nemôže obstáť ani tvrdenie súdu, že sa jednalo o dôkazy navrhované obhajobou a z toho dôvodu nebolo potrebné dodržiavať lehotu na prípravu, nakoľko ak by tieto dôkazy boli súčasťou spisu, bolo by to v poriadku, avšak obhajoba sa s nimi nemohla oboznámiť a pripraviť si ich vykonanie, nakoľko nimi nedisponovala ani ona a ani súd. Súd potreboval na zabezpečenie častí spisu, ktoré mal mať k dispozícii od začiatku konania, viac ako dva týždne, avšak obhajobe už lehotu neposkytol“. Obžalovaný taktiež namietol skutočnosť, že Kriminalistický a expertízny ústav PPZ nespĺňal zákonné požiadavky na vykonávanie znaleckej činnosti. „V prvom rade ide o to, že KEU nespĺňalo zákonom č. 382/2004 Z. z, o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o znalcoch") vyžadované podmienky pre zápis KEU do zoznamu znalcov a teda vykonávania znaleckej činnosti ako znalecký ústav, konkrétne § 19 ods. 3 zákona o znalcoch. Uvedená zákonná podmienka bola až následne zákonom č. 187/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom Zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorý novelizoval zákon o znalcoch pre KEU odstránená, avšak až k dátumu 01.07.2022. Čiže nemohlo ísť o formálnu prekážku ale zákonnú prekážku, čo je potom v rozpore s § 119 odsek 3 Trestného poriadku, nakoľko takto získaný dôkazný prostriedok nebol získaný spôsobom

Trestného poriadku - § 142, a ani

osobitného predpisu, v tomto prípade zákona o znalcoch“. Obžalovaný ďalej namietal, že „Ďalšou skutočnosťou, s ktorou sa súd nevysporiadal, je dvojité vznesenie obvinenia, nakoľko dňa 05.052023 mi boli, na základe návrhu prokurátora, Uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k.: 4Tp/8/2023-43 v spojení s uznesením NS SR 2Tosts 9/2023 zo dňa 0.05.2023 zmenené dôvody väzby tak, že sa vzťahujú aj na skutkové okolnosti obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

Š 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm.

1. e)Trestného zákona s poukazom na Š 139 ods. 1 písm.
2. c)Trestného zákona a Š 140 písm.
3. b)Trestného zákona, za ktoré mi bolo dňa 18.04.2023

§ 2061 Trestného poriadku vznesené obvinenie.

Toto uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 18.04.2023 (ďalej aj len „uznesenie č. 2”) však nebolo vydané zákonne, keďže do dnešného dňa existuje právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia voči mojej osobe za rovnaký skutok, prvá časť skutku, ktorý je uvádzaný aj v unesení č. 2. Jedná sa o uznesenie

206 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 18.12.2016 pod ČVS: PPZ-929/NKA-PZ-ZA-2016 zv.

1. č.
2. 4-11 (ďalej aj len „uznesenie č. l"). Z uvedených uznesení vyplýva, že sa proti mne vedú dve paralelné konania pre ten istý skutok, aj keď inak právne kvalifikovaný. Uznesenie č. 1 nikdy nebolo zrušené a vec ani nebola nikdy spojená tak, ako to vyžaduje Trestný poriadok, OČTK len jednoducho pripojili kópiu pôvodného spisu a pokračovali v konaní ďalej, tváriac sa, že ide o pokračovanie a pritom viedli nové konanie pre ten istý skutok. Som toho názoru, že OČTK nemohli najskôr skutok rozdeliť a následne, keď im to vyhovovalo ho spojiť a tvrdiť, že sa jedná o jeden a ten istý skutok, ale malo ísť o rozšírenie pôvodného skutku na základe príslušných zákonných ustanovení, prípadne zrušenie pôvodného uznesenia a vydanie nového. Preto mám za to, že všetky úkony, ktoré vykonali OČTK v tejto veci po mojom právoplatnom odsúdení, až doteraz boli vykonané nezákonne, nakoľko konali v inej veci. OČTK nemohli najskôr skutok rozdeliť a následne, keď im to vyhovovalo ho spojiť a tvrdiť, že sa jedná o jeden a ten istý skutok, ale malo ísť o rozšírenie pôvodného skutku na základe príslušných zákonných ustanovení“. Ďalej obžalovaný namietal, že mu bol uložený trest prepadnutia veci 1 ks tmavozeleného plastového suda na dažďovú vodu s vekom, s objemom 220 litrov s čiarovým kódom číslo XXXXXXXXXXXXX, pričom v konaní nebolo preukázané, že išlo o vec, ktorá patrila obžalovanému. Obžalovaný v ďalšom poukázal aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa „Súd v skutkovej vete tvrdí, že som v priestoroch na výkon väzby v Nitre a Bratislave plánoval fyzickú likvidáciu svojej bývalej manželky, avšak zo žiadneho dôkazu takáto skutočnosť nevyplýva, nakoľko bol vypočutý jediný svedok, ktorý bol so mnou v tom období vo väzbe, a to Ing. P. P.. Ako som už vyššie uviedol, súd pri ústnom vyhlásení nebral výpoveď svedka P. ako dôveryhodnú, čo bolo

môjho názoru správne, nakoľko z vykonaného dôkazu - správa z UVV a ÚVTOS Bratislava z č. l. 3.311 - 3.318, zväzok č. 13, vykonaného na HP dňa 28.02.2024, jednoznačne vyplynulo, Že svedok bol so mnou na cele len v období, kedy som bol s manželkou v normálnom kontakte a svedok nemohol vedieť, že sa so mnou chce rozviesť, prípadne či na mňa vypovedá v iných veciach. Tieto skutočnosti sa svedok mohol dozvedieť až následne, ale nie z pobytu v spoločnej väzbe so mnou, iný dôkaz v tomto smere vykonaný nebol a tak sa jedná len o nepodloženú a nepreukázanú domnienku. Rovnako v tejto časti skutkovej vety je uvedené, že som to plánoval z dôvodu, že moja bývalá manželka vypovedala vo veci za ktorú som bol v tom čase vo väzbe, čo sa tiež nezakladá na pravde, nakoľko som bol vo väzbe za inú trestnú vec. Súd dôkaz, ktorý bol vykonaný na HP dňa 28.02.2024 dokonca v rozsudku ani neuviedol, zrejme preto, že bol v môj prospech a potom nemôže svoje tvrdenia oprieť o svedka P.. Súd svoje odôvodnenie opiera o výpoveď jediného svedka Q. E., ktorý sa síce sám priznal k spáchaniu skutku pozbavenia osobnej slobody mojej bývalej manželky, avšak až po predchádzajúcom prípravnom rozhovore s políciou a prokurátorom, ktorý sa uskutočnil pred výpoveďou svedka E. počas jeho pobytu vo väzbe v H., čo zaznamenala do protokolu o jeho výsluchu aj rakúska polícia zv. 15 Č. l. 4404 - 4476, konkrétne preklad na č. l. 4458, ktorý však súd odmietol vykonať a odmietol aj opätovne predvolať svedka E., aby sa k tomu vyjadril. Napriek tomu, ale treba uviesť, že svedok vypovedal len ku kon