1 písm. a), ods. 3 písm. c), písm. d) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. Š. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Senica (ďalej „okresný súd“) rozsudkom z 2. októbra 2023, č. k. 1T/12/2022-1170, uznal obvineného H. Š. za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej
1 písm. a), ods. 3 písm. c), písm.
208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4PP/21/2020 právoplatného dňa
1 písm. a) Tr. zák. vo výmere 3 roky. Za to okresný súd obvinenému uložil
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku („Tr. por.“) poškodenú J. Š. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený H. Š. a jeho setra U. U., ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd“) uznesením zo 7. decembra 2023, č. k. 6To/163/2023-1351,
por. ako nedôvodné zamietol. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený vo svoj prospech prostredníctvom obhajkyne prom. práv. Jany Kurucovej podaním z
1 Tr. por., že napadnutým uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a predošlý rozsudok okresného súdu a prikázal okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. uviedol, že v konaní pred okresným súdom bol jeho obhajcom JUDr. Milan Sadloň, ktorý sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil z hlavného pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd ustanovil náhradného obhajcu prom. práv. Janu Kurucovú, ktorá obhajobu prevzala
1 písm. i) Tr. por. uviedol, že okresný súd a ani krajský súd sa nezaoberali rozporom v dôkaznej situácii, nesprávne posúdili skutok a aplikovali nesprávne ustanovenie Trestného zákona, pričom nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že došlo ku konaniu a jeho následkom tak, ako to popisovala poškodená, teda nebolo preukázané, že sa stal skutok a tento je trestným činom, okresný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie a tento nedostatok neodstránil ani odvolací krajský súd, súd svoje rozhodnutie založil v podstate len na výpovedi svedkyne poškodenej, súd sa nezaoberal skutočnosťou, že od
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v znení účinnom v čase nápadu veci rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Dovolací súd uvádza, že v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. Vo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu obvinený v podstate namietal, že súdom ustanovená náhradná obhajkyňa nemal dostatok času na naštudovanie celého trestného spisu pred konaním hlavného pojednávania 2. októbra 2023 na okresnom súde.
4 alinea prvá Tr. por. dôvody dovolania
odseku 1 písm.
1 písm. c) Tr. por., mu boli známe už v pôvodnom konaní, pričom ich nenamietal ani v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu uvedené skutočnosti nebolo možné podrobiť dovolaciemu prieskumu, keďže nebola splnená zákonná podmienka uvedená v prvej vete § 371 ods. 4 Tr. por.,
ktorej dôvody dovolania
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). Pokiaľ teda dovolateľ namieta hodnotenie dôkazov a poukazuje na rozpory vo svedeckých výpovediach, namieta nesprávnosti znaleckého posudku či skutkové závery, ku ktorým mali súdy dospieť z vykonaného dokazovania, tak tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, teda že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,
ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. (R 14/2015-III.). Vo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu obvinený namietal výlučne skutkové okolnosti prípadu, nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany konajúcich súdov, a to najmä poukazovaním na rozpory vo svedeckých výpovediach a nesprávnosti znaleckého posudku, pričom mal za to, že nebolo jednoznačne a nespochybniteľne dokázané, že došlo ku konaniu a jeho následkom tak, ako ho popisovala poškodená, čím nebolo dokázané, že sa skutok stal a je trestným činom. Berúc do úvahy konštatované, dovolací súd uzatvára, že uvedené námietky sú vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom, keďže ide o námietky smerujúce proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, teda že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne. Dovolací súd uvádza, že ako je skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktorý je pre dovolací súd určujúci, tak z jeho formulácie vyplýva naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), ods. 3 písm. c), písm. d) Tr. zák., keďže obvinený blízkej osobe (manželke, resp. bývalej manželke) spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchal tento čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a spáchal tento čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený a čin spáchal závažnejší spôsobom konania - po dlhší čas. Pre obsahovú úplnosť dovolací súd uvádza, že okresný súd v rozsudku na str. 36 - 39 a krajský súd v napadnutom uznesení na str. 18 - 21, podrobne a vyčerpávajúco uviedli, ktoré skutočnosti považovali za dokázané, a na základe akých skutkových a právnych úvah dospeli k nimi uvádzaným záverom, pričom oba súdy dali odpovede na podstatné otázky týkajúce sa ustálenia skutkového stavu a jeho právneho posúdenia. Ak obvinený namietal, že sa súd sa nezaoberal skutočnosťou, že od
1 Tr. por. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za irelevantnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.