1 Trestného zákona a iné na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 5. augusta 2022, sp. zn. 2T/21/2019. II:
3 Trestného poriadku Obžalovaných 1) Mgr. C. Ž., nar. X. R. XXXX v F., trvale bytom F., T. U. č. XXXX/X 2) Ing. F. C., nar. XX. H. XXXX v F., trvale bytom F., L. č. XXXX/XXA X) H., a.s., IČO: XX XXX XXX, sídlo: F., L. ulica č. X X) T. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, sídlo: F., L. ulica č. X X) X.-E., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, sídlo: F., L. ulica č. X T. Z. XXX/XX, V. uznáva za vinných, že od presne nešpecifikovaného obdobia najmenej od
pokynov obž. Ž., obž. C. a Ing. O. ako vedúca OSŽP zabezpečovala cez jej podriadených zamestnancov, najmä cez RNDr. T. F. (právoplatne odsúdeného v inom konaní rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo 7. mája 2021, sp. zn. PK-1T/43/2020), prípravu podkladov a vydávanie kladných rozhodnutí a stanovísk v konaniach, ktoré prebiehali na OSŽP, pričom podpísanie pripravených rozhodnutí a stanovísk bolo zo strany Ing. J. na základe predchádzajúcej dohody s obž. Ž., obž. C. a Ing. O. podmieňované poskytnutím finančných prostriedkov vopred, ktorých výška bola určovaná individuálne,
druhu žiadosti, pričom peniaze od žiadateľov alebo od ich zástupcov boli požadované najmä prostredníctvom obž. C. a Ing. O. s tým, že na zakrytie účelu ich poskytnutia uzatvárali obžalované spoločnosti so žiadateľmi alebo s ich zástupcami mandátne zmluvy, na základe ktorých sa takto vyžiadané finančné prostriedky účtovali ako odmena za prerokovanie ich žiadosti na OSŽP a v rámci toho:
č. 50/1976 Zb. a následne peniaze vo výške 165.600,- eur s DPH ako odmenu za to, že u Ing. J. zabezpečia vydanie kladného stanoviska OSŽP aj
4 písm. c) zák. č. 24/2006 Z.z. s tým, že na zakrytie účelu ich poskytnutia bola uzavretá mandátna zmluva medzi obžalovanou spoločnosťou X.-E., s.r.o. a spoločnosťou L., s.r.o. a po vydaní požadovaných stanovísk boli peniaze v celkovej výške 295.200,- eur s DPH poukázané z účtu L., s.r.o. na účet X.-E., s.r.o. a to dňa
1, ods. 3 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona obžalovaný Ing. F. C. - v bodoch 3), 4), 5), 6), 7), 8), 9) zločin prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona obžalovaná spoločnosť H., a.s. - v bodoch 3) , 8) zločin prijímania úplatku
1 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona obžalovaná spoločnosť T. s.r.o. - v bode 5), 6), 7), 9) zločin prijímania úplatku
1 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona obžalovaná spoločnosť X.-E., s.r.o. - v bode 4) zločin prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona za to im ukladá obžalovanému Mgr. C. Ž.
3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
4 písm. h) Trestného zákona ukladá ako súčasť probačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu, súčasťou ktorého bude v každom roku skúšobnej doby povinnosť zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania v trestnej veci korupcie
až 336 Trestného zákona a to až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
1 Trestného zákona ukladá peňažný trest 60.000,- (šesťdesiattisíc) eur.
3 Trestného zákona ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. obžalovanému Ing. F. C.
3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
4 písm. h) Trestného zákona ukladá ako súčasť probačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu, súčasťou ktorého bude v každom roku skúšobnej doby povinnosť zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania v trestnej veci korupcie
až 336 Trestného zákona a to až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
1 Trestného zákona ukladá peňažný trest 60.000,- (šesťdesiattisíc) eur.
3 Trestného zákona ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. obžalovanej právnickej osobe H., a.s.
91/2016 Z.z. peňažný trest 5.000,- (päťtisíc) eur.
1 zákona č. 91/2016 Z.z. trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku, v troch po sebe idúcich číslach, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a to výrok rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovanej spoločnosti H., a.s. obžalovanej právnickej osobe T. s.r.o.
91/2016 Z.z. peňažný trest vo výške 10.000,- (desaťtisíc) eur.
1 zákona č. 91/2016 Z.z. trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku, v troch po sebe idúcich číslach, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a to výrok rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovanej spoločnosti T. s.r.o. Obžalovanej právnickej osobe X.-E., s.r.o.
91/2016 Z.z. peňažný trest vo výške 30.000,- (tridsaťtisíc) eur.
1 zákona č. 91/2016 Z.z. trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku, v troch po sebe idúcich číslach, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a to výrok rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovanej spoločnosti X.-E., s.r.o. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 5. augusta 2022, sp. zn. 2T/21/2019, uznal obžalovaného Mgr. C. Ž. za vinného v bodoch 1., 4., 5. z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona, a v bode 2. zo zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona, obžalovaného Ing. F. C. za vinného v bodoch 4., 5., 7., 8., 9. z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona, v bodoch
1, ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona, a v bodoch 3., 4., 6., 7. z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v bodoch 5., 8., 9. sčasti v štádiu prípravy
1 Trestného zákona, obžalovanú spoločnosť H., a. s. za vinnú v bode 3. z pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bode 8. sčasti v štádiu prípravy
1 Trestného zákona, obžalovanú spoločnosť T., s. r. o. za vinnú v bodoch
1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bodoch 5. a 9. sčasti v štádiu prípravy
1 Trestného zákona, obžalovanú spoločnosť X.-E., s. r. o. za vinnú v bode 4. z pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že od presne nešpecifikovaného obdobia najmenej od
pokynov obž. Ž., obž. C. a Ing. O. ako vedúca OSŽP zabezpečovala cez jej podriadených zamestnancov, najmä cez RNDr. T. F., prípravu podkladov a vydávanie kladných rozhodnutí a stanovísk v konaniach, ktoré prebiehali na OSŽP, pričom podpísanie pripravených rozhodnutí a stanovísk bolo zo strany Ing. J. na základe predchádzajúcej dohody s obž. Ž., obž. C. a Ing. O. podmieňované poskytnutím finančných prostriedkov vopred, ktorých výška bola určovaná individuálne,
druhu žiadosti, pričom peniaze od žiadateľov alebo od ich zástupcov boli požadované najmä prostredníctvom obž. C. a Ing. O. s tým, že na zakrytie účelu ich poskytnutia uzatvárali obžalované spoločnosti so žiadateľmi alebo s ich zástupcami mandátne zmluvy, na základe ktorých sa takto vyžiadané finančné prostriedky účtovali ako odmena za prerokovanie ich žiadosti na OSŽP a v rámci toho:
č. 50/1976 Zb. a následne peniaze vo výške 165.600 eur s DPH ako odmenu za to, že u Ing. J. zabezpečia vydanie kladného stanoviska OSŽP aj
4 písm. c) zák. č. 24/2006 Z. z. s tým, že na zakrytie účelu ich poskytnutia bola uzavretá mandátna zmluva medzi obžalovanou spoločnosťou X.-E., s. r. o. a spoločnosťou L., s. r. o. a po vydaní požadovaných stanovísk boli peniaze v celkovej výške 295.200 eur s DPH poukázané z účtu L., s. r. o. na účet X.-E., s. r. o. a to dňa
2 Trestného zákona, v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého ho
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
1 Trestného zákona, v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný peňažný trest vo výške 45.000 eur.
3 Trestného zákona mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky - obžalovanému Ing. F. C.
4 Trestného zákona, v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého ho
4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku.
1 Trestného zákona mu taktiež uložil ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky - obžalovanej spoločnosti H., a. s.
91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z.“) peňažný trest vo výške 5.000 (päťtisíc) eur. Zároveň
1 zákona č. 91/2016 Z. z. uložil trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku, v troch po sebe idúcich číslach, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a to výrok rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovanej spoločnosti H., a. s. - obžalovanej spoločnosti T., s. r. o.
91/2016 Z. z. peňažný trest vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur. Zároveň
1 zákona č. 91/2016 Z. z. uložil trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku, v troch po sebe idúcich číslach, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a to výrok rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovanej spoločnosti T., s. r. o. - obžalovanej spoločnosti X.-E., s. r. o.
1 zákona č. 91/2016 Z. z. trest prepadnutia majetku. Zároveň
1 zákona č. 91/2016 Z. z. uložil trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku, v troch po sebe idúcich číslach, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a to výrok rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovanej spoločnosti X.-E., s. r. o. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení (č. l. 18212), podali odvolania obžalovaný Mgr. C. Ž.K. obžalovaný Ing. F. C. a obžalovaná spoločnosť H., a. s. proti výroku o vine, proti výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podaním doručeným Špecializovanému trestnému súdu
názoru prokurátora napriek odkazu na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že aj vydávanie stanovísk je súčasťou rozhodovacej činnosti verejného činiteľa, pretože je podkladom očakávaného konečného rozhodnutia napríklad územného rozhodnutia, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia a podobne, majú byť skutky 1 až 9 mali kvalifikované ako prijímanie úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona. Naviac u obžalovaného Ing. C. súčtom finančného obnosu, ktorý dosiahol hodnotu veľkého rozsahu, a preto by sa
prokurátora malo jednať o kvalifikáciu
1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Nestotožnil sa s tvrdením, že mu toto nie je možné pričítať, keď to nebolo pričítané Ing. J. v rámci dohody o vine a treste, pretože táto preukázateľne obdržala len torzo z prijatých úplatkov. Ďalej prokurátor uviedol, že vo vzťahu k právnickým osobám súd upravil právnu kvalifikáciu s tým, že vypustil pokračovací zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona a ponechal právnu kvalifikáciu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
Trestného zákona s poukazom na rozdielnosť použitých odsekov s tým, že sa tieto nezapájali do páchania korupcie.
názoru prokurátora uzatváraním mandátnych zmlúv, ktoré nemali podklad v reálnom plnení a slúžili len na získanie úplatku, je preukázateľná ingerencia týchto spoločností aj na páchaní korupcie a týmto konaním boli
neho naplnené zákonné znaky zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona. S poukazom na tieto skutočnosti bolo
prokurátora potrebné primerane sprísniť uložený trest odňatia slobody obžalovanému Mgr. C. Ž., ako aj obžalovanému Ing. F. C.. Rovnako je
neho potrebné sprísniť peňažné tresty obžalovanému Mgr. C. Ž.É. ako aj právnickým osobám spoločnosti H., a. s. a spoločnosti T., s. r. o. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval prokurátor napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu za nesprávny, pretože
neho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
1 písm. c) Trestného poriadku a
1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podaním doručeným Špecializovanému trestnému súdu 28. decembra 2022 (č. l. 18472 - 18473) obžalovaný Mgr. C. Ž.K. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k odôvodneniu odvolania prokurátora, pričom samotný trest považoval za neprimerane prísny, s tým, že ak by došlo k úprave kvalifikácie
návrhu uvedeného v odôvodnení odvolania prokurátora, súd by musel vypustiť zvýšenie hornej hranice o jednu tretinu (nakoľko by sa pri pokračovacom charaktere trestnej činnosti jednalo o jeden trestný čin pri všetkých skutkoch č. 1, 2, 4 a 5) a trest by ukladal v hranici 5-12 rokov, avšak až po znížení tejto hranice na jej hornej časti o jednu tretinu (z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností). Pokračoval, že pokiaľ by súd upravil sadzbu
návrhu prokurátora, došlo by k zmierneniu trestu a nie k jeho sprísneniu, z čoho vyplýva nedôvodnosť návrhu prokurátora, ktorý sa svojím odvolaním (v nadväznosti na odôvodnenie tohto odvolania) domáha voči obžalovanému sprísnenia trestov odňatia slobody a peňažného trestu. Zároveň vo vzťahu k správnosti kvalifikácie konania obžalovaného poukázal na časti odôvodnenia odvolania, pričom práve túto argumentáciu považoval obžalovaný vo vzťahu k použitej kvalifikácii napadnutého rozsudku k jeho osobe za správnu, poukázal však súčasne aj na časti II. a III. odôvodnenia odvolania obhajoby z 8. decembra 2022, z ktorých vyplýva potreba oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Taktiež obžalovaný opätovne zdôraznil, že z časti II. odôvodnenia odvolania obhajoby z 8. decembra 2022 vyplývajú závažné pochybnosti o vierohodnosti tvrdení kľúčového svedka Ing. M. O. a o činnosti polície pri získavaní týchto opakovaných svedectiev Ing. M. O., ktoré neboli činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a ani súdom až doposiaľ odstránené, pričom dokonca už aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane upozorňuje na takýto neprípustný prístup, orgány činné v trestnom konaní a súdov v Slovenskej republike pri svojej rozhodovacej činnosti. Obžalovaný poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. decembra 2022 vo veci Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike (body 71 a 72). V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré bolo Špecializovanému trestnému súdu doručené 9. decembra 2022 (č. l. 18316 - 18385), obžalovaný Mgr. C. Ž. uviedol, že napadnutému rozsudku (všetkým jeho výrokom vo vzťahu k jeho osobe) predchádzali podstatné chyby konania, na základe ktorých došlo k porušeniu ustanovení, ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby [§ 321 ods. 1 písm.
neho vyvodzovaná žiadna trestnoprávna kvalifikácia konania a už vôbec nie pomoc k spáchaniu trestného činu prijímania úplatku
Trestného zákona.
obžalovaného nie je možné zistiť, v akom konkrétnom rozsahu osôb a činnosti jednotlivých osôb sa toto návetie vzťahuje na jednotlivé skutky, preto popis jednotlivých skutkov (označených v napadnutom rozsudku jednotlivými bodmi) túto špecifikáciu vyžaduje a pokiaľ z takejto špecifikácie nevyplýva vzťah popísaného skutku so všeobecným návetím popisu skutku uvedeným v napadnutom rozsudku a z takejto špecifikácie skutku v konkrétnom bode napadnutého rozsudku vyplývajú právne závery rozporné s použitou kvalifikáciou skutku, potom je
neho potrebné aplikovať takú kvalifikáciu, ktorá z popisu konkrétneho skutku (označeného konkrétnym číslom skutku) vyplýva. Je
odvolateľa zrejmé, že z popisu skutku č. 1 vyplýva výlučne kvalifikácia popísaných skutkov § 336 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Pokiaľ by mali všeobecné návetie a konkrétny popis skutku tvoriť jednotu musela by byť z popisu konkrétneho skutku zrejmá vzájomná príčinná súvislosť so všeobecným návetím. Ak by sa všeobecné návetie malo vzťahovať v celku na každý jeden skutok, potom by sa všeobecné návetie muselo preukázateľne v jeho celosti vzťahovať na každý jeden skutok. V tomto prípade tomu tak
obžalovaného nie je a preto potom konkrétna špecifikácia konkrétneho skutku vyžaduje aj špecifikáciu časti všeobecného návetia, ktoré sa na tento konkrétny skutok vzťahuje v rozsahu participácie konkrétnych osôb a v rozsahu ich konkrétnej činnosti. Pri popise skutku č. 1 tomu však takto nie je, z popisu skutku č. 1 nevyplýva prepojenosť so všeobecným návetím, z popisu skutku č. 1 nevyplýva existencia príčinnej súvislosti medzi spáchaním skutku č. 1 a popisom konania uvedeným vo všeobecnom návetí. V nadväznosti na túto skutočnosť, obžalovaný zopakoval, že je potom potrebné aplikovať vo vzťahu ku skutku č. 1 výlučne takú kvalifikáciu, aká vyplýva zo samotného popisu skutku č. 1 a tou je kvalifikácia skutku č. 1 ako trestný čin nepriamej korupcie
1 písm. c) Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná u žiadnej z osôb uvádzaných vo všeobecnom návetí (Ing. Y. J.Á., Ing. F. C. a Ing. M. O.) existencia vedomosti pred dátumom 7. decembra 2017 (kedy malo byť stanovisko vydané) o tom, že by obžalovaný v zmysle dohody s nimi mal vyžiadať od JUDr. T. F. v súvislosti so skutkom č. 1 akýkoľvek úplatok. Totožný záver sa
neho týka vo vzťahu k jeho osobe aj skutku č. 2. Z popisu skutku č. 2 vyplýva výlučne to, že mal vyžiadať úplatok zato, že bude svojím vplyvom pôsobiť na Ing. Y. J. (že u Ing. Y. J. zabezpečí vydanie rozhodnutia). Vychádzajúc z tejto argumentácie je
odvolateľa zrejmé, že pri skutkoch č. 1 a 2 by mohlo dôjsť ku kvalifikácii popísaného skutku výlučne ako trestný čin nepriamej korupcie [pri skutku č. 1
1 písm. c) Trestného zákona a pri skutku č. 2
1 písm. a) Trestného zákona]. Kvalifikácia aplikovaná súdom v napadnutom rozsudku vo vzťahu k jeho osobe [prijímanie úplatku
1 Trestného zákona, spáchané formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona, v bode č. 1 napadnutého rozsudku, a prijímanie úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona, spáchané formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona, v bode 2 napadnutého rozsudku], teda nie je správna. Z popisu skutku č. 4 vyplýva, že mal za zabezpečenie vydania kladného stanoviska Ing. Y. J. vyžiadať spoločne s Ing. F. C. a Ing. M. O. od Ing. F. C. úplatok a to pre seba a aj pre Ing. Y. J.. Na rozdiel od popisu skutkov č. 1 a č. 2 je teda
obžalovaného možné z popisu skutku zistiť aj vedomosť osôb Ing. F. C. a Ing. M. O. o konaní, ktorého sa mal
obžaloby dopustiť. Ani z popisu tohto skutku však nie je možné vyvodiť takúto vedomosť u Ing. Y. J., čo opätovne zakladá dôvodnosť aplikácie kvalifikácie popísaného konania ako trestný čin nepriamej korupcie
1 písm. c) Trestného zákona a nie tak, ako to kvalifikoval súd v napadnutom rozsudku ako prijímanie úplatku
1 Trestného zákona, spáchaného formou účastníctva
1 písm. d) Trestného zákona.
obžalovaného však konanie, ktoré sa mu kladie za vinu v tomto skutku nie je preukázané žiadnym objektívnym dôkazom. Argumentácia ku skutku č. 1 sa v celom rozsahu vzťahuje aj na popis skutku č. 5, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal (spoločne s Ing. F. C. a Ing. M.Á. O.) určiť úplatok za to, že u Ing. Y. J. zabezpečia zmenu stanoviska. Popis skutku považuje vo vzťahu k jeho osobe za zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko nie je z neho zrejmé žiadne konkrétne odvolateľove konanie, ktorého existencia by bola preskúmateľná a verifikovateľná objektívnymi dôkazmi, je potrebné
neho zdôrazniť aj to, že určenie úplatku nie je konaním, ktoré by mohlo byť subsumovateľné pod § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z uvedených skutočnosti je
obžalovaného zrejmé, že ani kvalifikácia aplikovaná v napadnutom rozsudku pri skutku č. 5 nie je správna. Aj pri skutku č. 5 však uviedol, že konanie, ktoré sa mu kladie za vinu v tomto skutku nie je preukázané žiadnym objektívnym dôkazom.
obžalovaného samotná všeobecná organizácia konania určitej skupiny osôb, ktoré sa mali podieľať na páchaní trestnej činnosti (ktorá v tomto prípade vyplýva zo všeobecného návetia) nie je nikdy sama osebe zdrojom sukcesívnej zodpovednosti, t. z. že v samostatných skutkoch je potrebné popísať (a dokazovaním v konaní preukázať) konanie a účasť na konkrétnom skutku, vo vzťahu k jeho osobe to znamená ku skutkom č. 1, 2, 4 a 5. V jeho prípade však nebola
obžalovaného preukázaná jeho účasť na skutkoch č. 4 a 5 vôbec a jeho účasť na všetkých štyroch skutkoch bola vo výrokovej časti napadnutého rozsudku popísaná len v rozsahu kvalifikácie trestného činu nepriamej korupcie a nie vo forme pomoci k trestnému činu prijímania úplatku. Z uvedených dôvodov preto nesúhlasil s kvalifikáciou skutkov aplikovaných voči jeho osobe v napadnutom rozsudku súdom, na základe zmeny kvalifikácie vykonanej súdom na hlavnom pojednávaní dňa
Zdôraznil aj to, že účastník nemôže byť priamo zúčastnený v konaní napĺňajúcom objektívnu stránku do úvahy pripadajúceho trestného činu. Aj z argumentácie súdu v napadnutom rozsudku (viď piaty odsek na str. č. 28 napadnutého rozsudku) vyplýva, že jeho účastníctvo (pomoc) mala spočívať v sprostredkovaní úplatku. Vychádzajúc z popisu skutkov č. 1, 2, 4 a 5 je
odvolateľa zrejmé, že nemal úplatok sprostredkovať, ale mal ho priamo vyžiadať (pri skutkoch č. 1 a 2 dokonca len pre seba a ani z popisu skutku č. 5 nevyplýva, že by mal tak konať v prospech Ing. Y. J.), teda mal sa zúčastniť konania priamo napĺňajúceho objektívnu stránku korupčného trestného činu (avšak nie prijímania úplatku ale nepriamej korupcie). Pri skutku č. 1 mal byť dokonca jediným, kto sa mal na naplnení objektívnej stránky podieľať, a teda nie je
neho možné vo vzťahu k jeho osobe aplikovať kvalifikáciu účastníka k trestnému činu prijímania úplatku
Vo vzťahu k samotnej zmene kvalifikácie súdom z 13. júna 2022 len dodal, že vychádzajúc z argumentácie súdu, ktorý jeho účastníctvo viaže vždy na pracovnú činnosť Ing. Y. J., v jeho prípade nejde o viac trestných činov, ale o jeden pokračovací trestný čin, kde pri čiastkových útokoch v zmysle popisu skutkov č. 1, 2, 4 a 5 existuje objektívna aj subjektívna súvislosť a to aj v predmete útoku. Ďalej argumentoval, že pri kvalifikácii
2 Trestného zákona ide o tú istú skutkovú podstatu, ako pri kvalifikácii
1 Trestného zákona, výlučne s tým rozdielom, že sa tu prihliada na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, teda jedná sa o tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu, a to bez ohľadu na zmenu pokračovacieho charakteru posudzovaného konania. Pokiaľ súd v tomto smere poukazoval na str. č. 28 napadnutého rozsudku (piaty odsek) na skutočnosť, že by sa mohlo jednať o pokračovací trestný čin len vtedy, ak by bol hlavný páchateľ rovnaký, potom obžalovaný opätovne zdôraznil, že súd viazal jeho účastníctvo vždy na hlavnú činnosť Ing. Y. J., teda vždy na jednu a tú istú osobu, pričom zmenu jej „služobného postavenia“ (t. j. zohľadnenie toho, či pôsobila ako verejný činiteľ alebo takéto postavenie nemala) zohľadnil už pri aplikácii kvalifikovanej skutkovej podstaty pri skutku č. 2 v rozsahu aplikácie aj ods. 2 § 329 Trestného zákona. Ak by mal následne súd takýto kvalifikačný znak zohľadniť ešte aj vynechaním tohto skutku z pokračovacieho charakteru všetkých ostatných skutkov (tak, ako to súd v napadnutom rozsudku aj vykonal, viď tretí odsek na str. č. 28 napadnutého rozsudku), došlo by
odvolateľa k duplicitnému použitiu jedného a toho istého kvalifikačného znaku a to (vzhľadom na následnú aplikáciu § 41 ods. 2 Trestného zákona) celkom zjavne v neprospech obvineného, čo je nepochybne neprípustné. Dodal, že ak by teda súd mal aj za preukázané, že konanie vo vzťahu k jeho osobe je potrebné kvalifikovať
Trestného zákona, aj v takom prípade by mal všetky štyri skutky posudzovať ako jediný pokračovací trestný čin. V druhej časti svojho odvolania vo vzťahu ku skutkovému stavu obžalovaný uviedol, že už vo všeobecnom návetí popisu skutku výrokovej časti napadnutého rozsudku sú uvedené skutočnosti, ktorých súvislosť so skutkami č. 1, 2, 4 a 5 (ktoré sa mu kladú za vinu) buď neexistuje, alebo ktorých nepravdivosť sa podarila v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní preukázať. Pokračoval, že v tomto všeobecnom návetí vykonal súd oproti všeobecnému návetiu v obžalobe niekoľko zmien, ktoré boli zamerané najmä na úpravu popisu skutku v zmysle nepreukázania organizovanosti páchania korupčnej trestnej činnosti. Už v záverečnej reči obhajoby bola táto skutočnosť namietaná a námietky obhajoby smerovali aj proti nepreukázaniu akejkoľvek predchádzajúcej dohody medzi štyrmi osobami (Ing. Y. J.Á., Ing. M. O., Mgr. C. Ž. a Ing. F. C.). Kým však súd námietky obhajoby vo vzťahu k nepreukázaniu organizovanej formy páchania trestnej činnosti akceptoval, námietky obhajoby ohľadne nepreukázania predchádzajúcej dohody medzi označenými štyrmi osobami v zmysle popisu vo všeobecnom návetí výrokovej časti napadnutého rozsudku súd neakceptoval. Záver o neexistencii takejto dohody je
obžalovaného možné pritom vyvodzovať už aj len zo samotného popisu všeobecného návetia kde súd nedokáže vyvodiť presne čas takejto dohody („od presne nešpecifikovaného obdobia najmenej od 01.11.2016“) a súd nedokáže určiť ani miesto dohody („v Bratislave a na iných miestach na území Slovenskej republiky“). Vo vzťahu k obžalovanému mal takúto dohodu o páchaní korupčnej trestnej činnosti vykonať v úmysle zabezpečiť neoprávnený majetkový prospech pre seba (a aj pre iné osoby). Súd vo vzťahu k ustáleniu času dohody
obžalovaného len predpokladá, že mohlo k nej dôjsť najmenej od 1. novembra 2016, nakoľko v ten deň bola Ing. Y. J. vymenovaná do funkcie vedúcej OSŽP. Je
obžalovaného nepochybné, že menovacie konanie Ing. Y. J. muselo začať skôr, ako bola do tejto funkcie vymenovaná, teda ako ona sama tvrdí, niekedy v lete roku 2016. Ak by teda malo dôjsť k akejkoľvek dohode, muselo by k nej
obžalovaného dôjsť už pred dátumom
neho preukázaná žiadnym objektívnym a ani priamym dôkazom a nebolo preukázané ani to, že by vymenovanie Ing. Y. J. do označenej funkcie bolo zabezpečené kýmkoľvek práve z dôvodu následného páchania trestnej činnosti prostredníctvom tejto osoby. Automatické spájanie tzv. „politických nominácií“ s vopred poňatým úmyslom páchať trestnú činnosť pritom už odmietli viaceré orgány činné v trestnom konaní a súdy v iných trestných konaniach. Takéto skutočnosti nepotvrdili na hlavnom pojednávaní
obžalovaného zrejmé aj to, že Ing. M. O. bol sponzorom strany MOST-HÍD, osobne sa veľmi dobre a dlhé roky poznal s ministrom životného prostredia N. L. a veľmi dobre a dlhé roky (na rozdiel od osoby obžalovaného Mgr. C. Ž.) sa poznal aj s Ing. Y. J.. Je teda
obžalovaného celkom zrejmé, že Ing. M. O. na dosadenie Ing. Y. J. a na páchanie trestnej činnosti prostredníctvom nej vôbec nepotreboval osobu obžalovaného Mgr. C. Ž. a už vôbec nepotreboval, aby o takejto jeho činnosti vedel, čo korešponduje s tvrdením JUDr. T. F. o tom, že keď sa obžalovaný o činnosti Ing. M. O. dozvedel, že JUDr. T. F. povedal, že Ing. M. O. obžalovaného podviedol vo viacerých veciach a že s ním má ihneď prestať komunikovať. Ku skutočnosti, že vo všeobecnosti na hlavnom pojednávaní 8. apríla 2022 Ing. Y. J. spájala s konaním Ing. M. O. aj osobu obžalovaného obžalovaný uviedol, že Ing. Y. J.Á. nespojila takúto „všeobecnú a objektívne neverifikovanú“ činnosť obžalovaného vierohodným spôsobom so žiadnym konkrétnym skutkom, pre ktorý je stíhaný. Jej zmenu výpovede si však obžalovaný vysvetľuje tým, že Ing. Y. J. bola držaná vo väzbe cca 1 rok bez akejkoľvek návštevy čo i len jej sedemročného syna (cez ktorého preukázateľne nemohla kolúzne konať a teda takáto situácia vo vzťahu k nej bola celkom zjavne účelová a nátlaková) a zároveň bola držaná vo väzbe za doposiaľ nevysvetlenej a nevysvetliteľnej manipulácie Ing. M. O. (rovnako väzobné stíhaným z kolúznych dôvodov) o tom, aby vypovedala na osobu obžalovaného.
obžalovaného vôbec nemohlo k takejto dohode medzi štyrmi osobami (Ing. Y. J., Ing. M. O., Mgr. C. Ž. a Ing. F. C.) dôjsť (a to už vôbec nie v úmysle páchať trestnú činnosť), nakoľko svedkyňa Ing. Y. J.Á. až koncom roka 2018 v prípravnom konaní vypovedala, že si začína uvedomovať, že bola zneužívaná na plnenie pokynov iných osôb (do tohto obdobia teda nemala takúto vedomosť a s nikým sa za týmto účelom na páchaní trestnej činnosti ani nedohodla), pričom ako vyplynulo z tvrdení obžalovaného a z tvrdení obžalovaného Ing. F. C. na hlavnom pojednávaní, v priebehu rokov 2017 - 2018 sa poznali len zbežne, vôbec spolu v tom období nekomunikovali a ani iným spôsobom sa nekontaktovali. Ing. Y. J. tvrdila, že sa s obžalovaným Ing. F. C. spoznala až časovo neskôr a predstavil jej ho práve Ing. M. O., teda nie on a nie v čase „najmenej od 01.11.2016“. K akejkoľvek dohode by tak hypoteticky mohlo dôjsť výlučne medzi Ing. M. O. a osobou obžalovaného (čo obžalovaný popiera), alebo medzi Ing. M. O. a Ing. F. C.. Súd však v napadnutom rozsudku nedal ani na túto argumentáciu žiadnu odpoveď, pričom existenciu takejto dohody vyvodzoval výlučne z nepriamych dôkazov, a to zo stretnutia Ing. J., Ing. N. a osoby obžalovaného, kde mal Ing. J. predstaviť Ing. N. ako budúcu vedúcu OSŽP a ďalej z toho, že viacerí svedkovia (ktorých súd ani nekonkretizoval) sa mali vyjadriť, že Ing. J. nemala „ani páru“ o problematike OSŽP, z čoho súd vyvodil svojvoľný záver, že Ing. Y. J. bola vymenovaná do funkcie vedúcej OSŽP účelovo a na základe jeho záujmu o páchanie korupčnej trestnej činnosti. Skutočnosť, že práve obžalovaný odporučil Ing. Y. J.Ú., ako jedného z kandidátov na túto funkciu, obžalovaný nikdy nepopieral, a ani to, že ju zoznámil z N. L. a vtedajším podpredsedom parlamentu JUDr. J. (viď str. č. 23 - 24 napadnutého rozsudku). Tieto skutočnosti a ani skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom odseku však
obžalovaného nepreukazujú skutočnosť, že by zabezpečil vymenovanie Ing. Y. J. do funkcie vedúcej OSŽP a už vôbec nie v úmysle, aby mohol páchať korupčnú trestnú činnosť. Toto tvrdenie súdu považuje obžalovaný za svojvoľné a nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Skutočnosti, na ktoré v podanom odvolaní poukazuje súd nie sú
obžalovaného postihnuteľné vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti. Súd ďalej na str. č. 23 napadnutého rozsudku (predposledný odsek) konštatuje, že úlohou obžalovaného bolo zabezpečovať tzv. „politické krytie“ („požehnanie zhora“), bez ktorého by páchanie takejto systematickej korupčnej činnosti nebolo možné a poukazuje pritom na politické kontakty obžalovaného. Súd však
obžalovaného vyslovuje tento záver bez akéhokoľvek odkazu na akýkoľvek dôkaz nachádzajúci sa v súdnom spise. Z argumentácie súdu nie je
obžalovaného zrejmé, o akú formu „politického krytia“ malo ísť, aký vplyv malo mať toto „politické krytie“ na páchanie tejto konkrétnej korupčnej trestnej činnosti, prostredníctvom koho malo byť vykonávané a už vôbec súd neuvádza, z akého dôvodu potom nie sú stíhané vo forme pomoci aj osoby, prostredníctvom ktorých mal takéto politické krytie zabezpečovať a kto konkrétne by mali tieto osoby byť. K takejto situácii došlo práve preto, že súdom tvrdené skutočnosti nie sú pravdivé a sú vyslovené svojvoľne, bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ sa súd na str. 23 - 24 snaží odôvodniť správnosť výrokov napadnutého rozsudku vo vzťahu k osobe obžalovaného tým, že poukazuje na to, že bol opatrný pri telefonickej komunikácii, potom obžalovaný uviedol, že ako jeden z vrcholových politikov naozaj bol opatrný pri telefonickej komunikácii, čo bolo o ňom verejne známe a domnieva sa, že je to úplne prirodzené a logické. Pokiaľ súd v napadnutom rozsudku odkazuje v odsekoch č. 2, 4 a 5 na str. 24 na zabezpečenú komunikáciu z rôznych aplikácií a uvádza, že niektoré osoby (Ing. O., Ing. J. a Ing. F.) potvrdili autenticitu ich komunikácie s obžalovaným, potom je
obžalovaného potrebné k tomu poukázať na úplne odlišné tvrdenie samotného súdu v treťom odseku na str. 29 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že predmetná komunikácia nepokrýva celé obdobie ich činnosti nepreukazuje manažovanie skupiny po celý čas jej existencie. Obžalovaný pokračoval, že znalec Mgr. K. F. na hlavnom pojednávaní súdu 9. marca 2022 uviedol, že nevie potvrdiť autenticitu tejto komunikácie, pričom sám Ing. M. O. uviedol, že komunikáciu s obžalovaným vymazával. Vykonaným dokazovaním teda
obžalovaného jednoznačne nebola objektívne preukázaná autenticita komunikácie medzi nim a osobami Ing. O., Ing. J.Á. a Ing. F. a v týchto osobách sa jedná o tzv. kajúcnikov, ktorí sa k páchaniu trestnej činnosti priznali a za to dostali od orgánov činných v trestnom konaní a súdov benefity v podobe dohôd o vine a treste, v rámci ktorých im boli uložené (pri Ing. Y. J. dokonca nezákonné - vzhľadom na ignorovanie rozsahu trestnej činnosti, viď druhý odsek na str. 28 napadnutého rozsudku) podmienečné tresty odňatia slobody. Tieto tvrdenia týchto „svedkov“ (páchateľov trestnej činnosti) nie je
obžalovaného preto možné bez objektívnej verifikácie vziať pri rozhodovaní na vedomie a odôvodňovať nimi uznanie jeho viny. Napokon obžalovaný poukázal na to, že neformálne rozdelenie úloh je zrejmé aj z USB predloženého Ing. M. O., z ktorého poznámok je zrejmé, že sa tam nachádzala aj poznámka „príkaz zhora C./iný“ (str. 22 napadnutého rozsudku, štvrtý odsek). Z tejto poznámky však jednak nie je
obžalovaného možné zistiť,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.