1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej W. Š. W. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. septembra 2021, sp. zn. PK-1T/1/2019, takto rozhodol:
1 písm. písm.
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Za to sa obžalovanej u k l a d á
4 Trestného zákona v znení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“), pri zistení poľahčujúcej okolnosti
j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti
h) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona sa z r u š u j e v ý r o k o t r e s t e uložený obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Galanta z
1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej Tatra banke, a. s., so sídlom: Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, škodu vo výške 1.720.500,12 eur. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. septembra 2021, sp. zn. PK-1T/1/2019 bola obžalovaná W. Š. W. uznaná za vinnú z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm.
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Za to sa obžalovanej u l o ž i l:
270 ods. 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť
j) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť
h) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
4 Trestného zákona ju zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/6/2019 zo dňa 30.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/111/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Tatra banke, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo nám. 3, IČO: 00 686 930, škodu vo výške 1.720.500,12 eura. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná W. Š. W., ktoré odôvodnila písomným podaním, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Pavla Babiaka zo 4. augusta 2022, v ktorom uviedla, že jej spoločnosť dlhé roky spolupracovala s poškodenou stranou, Tatra banka, a.s. a nikdy neboli medzi nimi žiadne spory a ona ako konateľka spoločnosti nemala záujem poškodiť, resp. spáchať pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.
jej názoru doteraz nebolo relevantným spôsobom preukázané, že doklady SZL vypĺňala ona, tiež ich nepodpísala, do Tatra banky ich neodniesla. Žiadala, aby bol v konaní vykonaný grafologický znalecký posudok, avšak jej návrhu nebolo vyhovené. Poukázala na to, že keď sa jej spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti, požiadala banku o reštruktualizáciu, s čím ale banka nesúhlasila a bol súdom vyhlásený konkurz. Dôkazmi nikdy nebol preukázaný prevod peňazí z firmy k jej osobnému prospechu. Zdôraznila tiež, že v odbore pracovala viac ako 20 rokov a nikdy nemala problémy s obchodnými partnermi. Je vydatá, pracuje, vedie usporiadaný život, stará sa o dcéru. S poukazom na uvedené žiada, aby ju najvyšší súd v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil. Písomným podaním z
Trestného poriadku, preskúmal
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, pričom skúmal, či vec neobsahuje chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli , ale ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej Š. W. nie je dôvodné. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu a opätovného rozhodnutia vo veci odvolacím súdom bola reakcia súdu na novelu Trestného zákona. Aj napriek tomu, že odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, dôvody budú objasnené nižšie, môže konštatovať, že špecializovaný trestný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech. Vykonané dôkazy súd hodnotil
svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
12 Trestného poriadku, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by prípadne sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným, do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne vykonané dôkazy hodnotil s iným, do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o skutkové zistenia špecializovaného trestného súdu najvyšší súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že stíhané skutky sa stali a že ich spáchala obžalovaná W. Š. W.. V tomto smere špecializovaný trestný súd vyčerpávajúco a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil na základe akých dôkazov, a zistení z nich vyplývajúcich, dospel k záveru o jej vine. Na takomto základe potom špecializovaný trestný súd vyvodil z dôkazov o podstate stíhaných trestných činov zistenia, ktoré sú správne. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to učinil súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd poznamenáva, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému hodnoteniu z hľadiska pravidiel tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nemožno nič vytknúť. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa neodporuje základným princípom logického myslenia. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Tu najvyšší súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/2008, II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2005, V. ÚS 252/2004). Odvolacia argumentácia obžalovanej spočívala v dvoch rovinách. Namietala, že v priebehu konania navrhovala, aby súd doplnil dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania z odboru grafológie, ktorým by sa preukázalo, že predmetné doklady SZL nevypĺňala a nepodpísala. S týmto jej návrhom sa prvostupňový súd nevysporiadal. A v druhej rovine namietala, že nebolo preukázané kto SZL vyplnil, podpísal, odniesol do banky, kto ich v banke prevzal a tiež nebol preukázaný prevod peňazí z firmy k jej osobnému prospechu. Ani jednu z odvolacích námietok odvolací súd nemohol akceptovať. Je pravda, že obžalovaná v priebehu konania navrhla doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania z odboru grafológie. Nie je však už pravdivá druhá časť jej tvrdenia, že sa s týmto návrhom súd nevysporiadal. Špecializovaný trestný súd na strane 14 svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že obžalovanou navrhované dôkazy odmietol vykonať a to z dôvodu, že sa jednalo o dôkazy nadbytočné, až neopodstatnené vzhľadom na iné, vo veci už vykonané dôkazy. Na verejnom zasadnutí v rámci odvolacieho konania na priamu otázku predsedníčky senátu, či strany majú ešte návrhy na doplnenie dokazovania nad rámec tých dôkazov, ktoré boli doplnené ich oboznámením, všetky strany uviedli, že také návrhy nemajú a preto dokazovanie vyhlásila uznesením za ukončené. Naviac aj odvolací je toho názoru, že pre posúdenie viny obžalovanej je irelevantné, či v skutočnosti SZL vyplnila a podpísala iná osoba ako obžalovaná. K samotnému obhajobnému prednesu obžalovanej v rámci odvolacieho konania, že SZL nevyplnila, nepodpísala ich, neodniesla ich do banky a z týchto obchodných transakcií nemala žiadny prospech, a teda žalovanej trestnej činnosti sa nedopustila, odvolací súd uvádza: Obžalovaná bola v čase spáchania žalovaných skutkov jedinou, výlučnou majiteľkou a konateľkou obchodnej spoločnosti F. X., s.r.o.. Jediná disponovala s účtom tejto firmy, nik iný k nemu nemal dispozičné práva. Z tejto pozície obžalovaná podpísala s poškodenou Tatra bankou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXX.XXXX z 27. júla 2010 (vtedy ešte ako prokuristka) o poskytnutí nekomitovaného revolvingového úveru v znení dodatku č. 9 z 26. augusta 2015 (už výlučná vlastníčka, konateľka) vo výške 12.000.000,- eur. Bola to teda obžalovaná, ktorá vytvorila obchodný vzťah medzi jej firmou F. X., s.r.o. a Tatra bankou, a.s. Je pravda, že SZL mali vypĺňať skladovatelia, mali na to vytvorený aj počítačový program, ale bolo chybou obžalovanej, keď na tomto postupe netrvala, pretože ona bola zodpovedná za doklady, ktoré sa banke predkladali. Je preto irelevantné, či tieto konkrétne SZL vyplnila obžalovaná, alebo niektorý z pracovníkov skladovateľa, kto ich podpísal a kto ich fyzicky do banky odniesol - bežne to asi robili zamestnankyne obžalovanej. Určite je chybou, že banka dôsledne predložené SZL nekontrolovala a netrvala na správnom vyplnení. Odvolací súd má určité podozrenie, že na páchaní trestnej činnosti sa mohli podieľať aj iné osoby (nedôsledná kontrola, nedôsledné vypĺňanie SZL, dátum páchania skutkov deň pred koncom roka a pod.), avšak táto okolnosť nemôže zbaviť obžalovanú trestnej zodpovednosti. Je na ťarchu obžalovanej, že odmietla o týchto skutočnostiach vypovedať, a že orgány činné v trestnom konaní sa uspokojili s obvinením len obžalovanej zo spáchania neskôr žalovanej trestnej činnosti. Nič to nemení na skutočnosti, že to bola obžalovaná, ktorá iniciovala obchodný vzťah medzi jej firmou a bankou na základe uzatvorenej úverovej zmluvy, ona bola jediná zodpovedná za predkladanie správne vyplnených, a skutočnosti zodpovedajúcich dokladov banke. Je tiež irelevantné, či obžalovaná peniaze uvoľnené bankou na účet jej firmy F. X., s.r.o. použila pre vlastnú potrebu, ale len ona jediná ich z účtu firmy mohla vybrať a uvoľniť, čo sa aj nepochybne stalo, vzhľadom na zistený zostatok na účte firmy. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky žalovaných trestných činov. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré ostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnuté na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, preskúmavaného v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd opakovane konštatuje, že súd prvého stupňa sa nedopustil takých pochybení, ktorými by bolo porušené právo na obhajobu obžalovanej zásadným spôsobom, ani takých procesných pochybení, ktoré by bolo možné hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (resp. spravodlivý proces). Konanie obžalovanej odvolací súd z hľadiska právnej kvalifikácie taktiež posúdil ako trestný čin úverového podvodu
1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s pokračovacím trestným činom falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov
2 , ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pretože právna kvalifikácia stíhaných skutkov aj
názoru najvyššieho súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere, a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve
vyššie uvedených zákonných ustanovení, pretože aj najvyšší súd zistil (konaním obžalovanej, ktoré je predmetom tohto trestného stíhania) naplnenie všetkých znakov skutkových podstát uvedených trestných činov. Oba tieto trestné činy boli za účinnosti Trestného zákona platného v čase spáchania skutku kategorizované ako obzvlášť závažné zločiny. Po novele Trestného zákona oba tieto trestné činy sú už vzhľadom na trestnú sadzbu zločinmi, na ktorú situáciu odvolací súd reagoval v právnej vete rozsudku. Zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a na nezmenenom skutkovom základe opätovne uznal obžalovanú za vinnú z totožných trestných činov, avšak už v kategórii zločinov. Riadiac sa ustanovením § 321 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorého okrem iného vyplýva, že ak odvolací súd zruší, hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, odvolací súd po zrušení prvostupňového rozsudku a po opätovnom uznaní viny obžalovanej, rozhodoval o voľbe druhu a výmery trestu, ktorý obžalovanej uložil, pričom striktne a dôsledne prihliadal na ustanovenie § 34 Trestného zákona a zásady pre voľbu druhu a výmery trestu v ňom uvedené. V tejto súvislosti odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej doplnil dokazovanie vo vzťahu k osobným pomerom obžalovanej čítaním listinných dôkazov
2 Trestného poriadku), konkrétne oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov a ďalších súdu elektronicky dostupných lustrácií, žiadosti o splátkový kalendár z
vyjadrenia prednostky Miestneho úradu MČ Bratislava - Karlova Ves vydatá, má jedno dieťa, neevidujú voči jej osobe žiadnu daňovú pohľadávku ani daňový nedoplatok. Nebolo voči nej vedené žiadne priestupkové správne konanie a nebola jej udelená žiadna pokuta. Nemajú žiadnu vedomosť ani sťažnosť o jej neštandardnom správaní ani o nadmernom požívaní alkoholických a psychotropných látok. V priebežnej správe o vykonávanom probačnom dohľade je uvedené, že obžalovaná sa k výkonu probácie dostavuje pravidelne, riadne a včas, vždy
vopred dohodnutých termínov stretnutí. Probácia sa uskutočnila celkovo 11 krát, na stretnutiach obžalovaná aktívne spolupracuje. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, tak z tejto správy i z oznámenia obhajcu obžalovanej JUDr. Pavla Babiaka vyplýva, že požiadala poškodenú organizáciu Tatra banka, a.s.
4 písm. b) Trestného zákona je stanovená rozpätím 5 až 12 rokov. Pre zločin
5 Trestného zákona je trestná sadzba určená rozpätím 3 až 10 rokov. Odvolací súd teda ukladal trest
najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým je zločin
4 Trestného zákona. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, osobu obžalovanej, výšku spôsobenej škody, celkový postoj obžalovanej k páchanej trestnej činnosti, zistenú priťažujúcu okolnosť [§ 37 písm. h) Trestného zákona - spáchala viac trestných činov] a poľahčujúcu okolnosť [§ 36 písm. j)- viedla pred spáchaním činu riadny život] a skutočnosť, že trest bol ukladaný ako trest súhrnný, uloženie iného druhu trestu ako trestu nepodmienečného neprichádzalo do úvahy. Obžalovanej bol v minulosti už uložený trest nespojený s obmedzením jej osobnej slobody, ktorý však svoj účel plnil len čiastočne, keď obžalovaná sa síce riadne a včas podrobovala probačnému dohľadu, avšak ignorovala povinnosť uloženú jej odsudzujúcim rozsudkom spočívajúcu v zaplatení spôsobenej škody počas skúšobnej doby. Na druhej strane odvolací súd pri voľbe výmery nepodmienečného trestu zohľadnil najmä neprimeranú dĺžku konania, ktorú nezavinila obžalovaná a skutočnosť, že pred spáchaním tejto trestnej činnosti, a následne aj po neprávoplatnom uznaní viny prvostupňovým súdom v septembri 2021, viedla riadny život a preto jej trest uložil na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Trest bol obžalovanej uložený ako trest súhrnný postupom
1 Trestného zákona, pretože obžalovaná bola odsúdená za trestný čin, ktorý spáchala skôr, ako bol súdom prvého stupňa (Okresný súd Galanta) vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu odvolací súd postupoval aj
2 Trestného zákona, ktoré ustanovenie citoval vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd. Pre výkon uloženého trestu súd zaradil obžalovanú postupom
2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Odvolací súd do svojho rozhodnutia bez zmeny, a z dôvodov uvedených v prvostupňovom rozsudku, prevzal aj výrok o náhrade škody a taktiež postupom
1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej Tatra banke, a.s. so sídlom v Bratislave, spôsobenú škodu. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku ukladal obžalovanej postupom
1 Trestného zákona obligatórne aj ochranný dohľad, pretože ju uznal za vinnú z dvoch obzvlášť závažných zločinov. V čase rozhodovania odvolacieho súdu Trestný zákon takéto obligatórne uloženie ochranného dohľadu v prípade uznania viny z obzvlášť závažného zločinu nepozná, naviac obžalovaná bola uznaná za vinnú z dvoch zločinov. Treba podotknúť, že ochranný dohľad by nebolo ani účelné ukladať vzhľadom na dĺžku konania, výmeru trestu a usporiadaný život obžalovanej. So zreteľom na vyššie uvedené, a aj s poukazom na relevantnú vysvetľujúcu právnu argumentáciu špecializovaného trestného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.