ktorej mal pracovný pomer skončiť 3l. decembra 2003, je neplatná. O náhrade mzdy a o náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, ţe v týchto častiach rozhodne o veci v konečnom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
ktorej mal pracovný pomer skončiť
dohody o skončení pracovného pomeru nastať niekedy v budúcnosti a z dôvodu, ţe dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru je moţné aţ po tom, čo pracovný pomer vznikol, dospel k záveru, ţe táto dohoda je neplatná (dohodu by bolo moţné platne uzavrieť aţ po 1. januári 2003). Vec právne posúdil
ustanovenia § 42, § 43 ods. 1, § 46 a § 60 ods. 1 Zákonníka práce. 2 6 Cdo 178/2010 Krajský súd v Nitre (ako súd odvolací) rozsudkom z
jej obsahu, nie je moţné povaţovať za dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Dospel však k záveru, ţe sa nejedná o zmenu pracovnej zmluvy. Ak by aj bola hodnotená ako dohoda o zmene pracovnej zmluvy, išlo by o neplatný právny úkon, lebo by bol dojednaný v rozpore s § 48 ods. 3 Zákonníka práce. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tieţ okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobu zamietne. Prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutia oboch súdov povaţovala totiţ za zmätočné a nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Odvolací súd ako aj prvostupňový súd mali v odôvodnení z hľadiska presvedčivosti a preskúmateľnosti rozhodnutia predovšetkým uviesť, z ktorého dôvodu neplatnosť predmetnej dohody posudzovali, prípadne v rozpore s ktorým ustanovením Zákonníka práce alebo iného právneho predpisu bola uzatvorená. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe krajský súd odôvodnil rozhodnutie náleţite, v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Vyporiadal sa v ňom aj z argumentáciou ţalovanej namietanou v jej odvolaní. Nedošlo k porušeniu práva ţalovanej na spravodlivý proces a teda ani k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Navrhol preto dovolanie ţalovanej ako nedôvodné zamietnuť. 3 6 Cdo 178/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V preskúmavanej veci ţalovaná napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie
2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 . Dovolanie nie je preto prípustné ani
3 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). 4 6 Cdo 178/2010 S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie pred súdmi niţších stupňov (ne)trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, ţe dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatný právny úkon. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a v podrobnostiach odkázal na dôvody jeho rozsudku. Osobitne sa vyporiadal s námietkami ţalovanej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie jeho rozhodnutia nemoţno preto povaţovať za tak nejasné a nezrozumiteľné, ţe by to ţalovanej znemoţňovalo objektívne posúdiť jeho (ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť. Napokon o tom, ţe súd prvého stupňa náleţite odôvodnil, prečo povaţoval dohodu o skončení pracovného pomeru za právny úkon neplatný, svedčí aj 5 6 Cdo 178/2010 odvolanie ţalovanej proti tomuto rozsudku, v ktorom namietala práve to, ţe okresný súd vec nesprávne po právnej stránke posúdil. V súvislosti s dovolacou námietkou ţalovanej, ţe odvolací súd sa nevyporiadal náleţite so všetkými jej námietkami, dovolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp. zn. II. ÚS 78/05,
ktorého : "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Ţalovaná teda neopodstatnene tvrdila, ţe súdy niţších stupňov tým, ţe svoje rozhodnutia náleţite nezdôvodnili, porušili jej právo na spravodlivý proces. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani
týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovanej smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). 6 6 Cdo 178/2010 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. júna 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.