← Slovensko

783,03 eur s prísl.

Obsah (10)§ 10§ 43§ 40§ 12§ 13§ 15§ 14§ 2§ 18n§ 22

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Ndob/22/2025 Identifikačné číslo spisu: 6124434353 Dátum vydania rozhodnutia: 29.05.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 10ods.

3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a postupom

§ 43ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu z dôvodu, že predmetom sporu je nárok žalobkyne na náhradu škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, v nadväznosti na ktorú si poškodený nechal motorové vozidlo opraviť a zároveň si prenajal náhradné motorové vozidlo. Škodou sú náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla, pričom pohľadávka bola postúpená z poškodeného na žalobkyňu. Napriek tomu, že strany sporu sú podnikateľmi, spor medzi nimi nemá s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1VCdo/2/2024 obchodnoprávny charakter, nakoľko uplatňovaný nárok vyplýva priamo zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III

ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný. 4.

ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 5.

§ 40CSP v znení účinnom od 1.

júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 6.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom

§ 40

a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 7.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 8.

§ 12ods.

1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.

§ 12ods.

2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. 10.

§ 13

CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 11.

§ 15ods.

1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 12.

§ 14ods.

3 veta prvá zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote

odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie

Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. 13.

§ 2ods.

4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) /ďalej aj „zákon o sídlach a obvodoch súdov“/, sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V. 14.

§ 18nods.

2 písm. d) zákona o sídlach a obvodoch súdov, od

  1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.
  2. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že v predmetnom spore sa žalobkyňa-právnická osoba domáha voči žalovanej - právnickej osobe (poisťovni) nároku na náhradu nájomného za náhradné vozidlo, ktoré si držiteľ vozidla poškodeného v dôsledku dopravnej nehody dňa
  3. apríla 2024 (obchodná spoločnosť JW T E C H N O L O G Y s.r.o.) prenajal od žalobkyne. Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená vozidlom, ktoré bolo v čase vzniku škody povinne zmluvne poistené u žalovanej. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru za užívanie náhradného vozidla vo výške 1 175,03 eura bez DPH. Žalovaná však poistné plnenie poskytnuté poškodenému krátila na sumu 392 eura. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu, ktorá si v predmetnom konaní uplatňuje sumu predstavujúcu rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením.
  4. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku, konanie začaté na upomínacom súde, ktoré v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní pokračuje na súde príslušnom

Civilného sporového poriadku, tvorí jeden celok, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Mestský súd Bratislava III, ktorému bola vec postúpená upomínacim súdom na pokračovanie v konaní vo veci nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP účinnou od

  1. júna 2023, skúmajúc príslušnosť súdu v zmysle § 40 CSP, vyslovil nesúhlas s postúpením sporu.
  2. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť bolo preto v prvom rade potrebné vyriešiť otázku povahy predmetného sporu.

záverov najvyššieho súdu, predmetný spor, v ktorom ide o nárok na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v podobe nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla) nespadá pod žiadny z prípadov, ktorý by zakladal kauzálnu príslušnosť Mestského súdu Bratislava III, ako sa domnieval postupujúci upomínací súd. Pre založenie kauzálnej príslušnosti Mestského súdu Bratislava III

ust. § 22 písm. a) CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor

druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno

ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah

tretej časti Obchodného zákonníka. V predmetnej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže nie je naplnený základný predpoklad

ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre naplnenie definície obchodného záväzkového vzťahu, a teda obchodnoprávneho sporu, nepostačuje, že na strane žalobcu a na strane žalovaného vystupujú podnikatelia, keďže rozhodujúca je právna povaha nároku uplatneného v súdnom konaní.

  1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnený nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemožno radiť medzi nároky obchodnoprávnej povahy, predmetný spor je sporom občianskoprávnym. Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu upravuje § 4 zákona o PZP, kde jednotlivé nároky, ktoré sa z povinného zmluvného poistenia hradia, sú stanovené druhovo. Samotná zodpovednosť za škodu je však upravená ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorý sa v danej veci použije subsidiárne. Vzťah žalobkyne a žalovanej nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale vzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Čiastočne verejnoprávna povaha poistenia vedie k tomu, že vzťah žalobkyne a žalovanej nie je bežným vzťahom veriteľa a dlžníka. Uvedené vyplýva i z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  2. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 215/
  3. Žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) a žalovaná sú síce podnikateľmi, ale náhrada škody uplatnená v tomto konaní nie je vyvodzovaná z ich vzájomného záväzkového vzťahu. Strany medzi sebou navzájom neuzavreli žiaden zmluvný záväzok, neexistuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Požadované plnenie je vyvodzované z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom o PZP, so subsidiárnou aplikáciou Občianskeho zákonníka, obsahujúceho úpravu poistných zmlúv. Uplatnený nárok má pôvod v škodovej udalosti, pri ktorej je náhrada škody uplatňovaná ako plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a poisťovateľom. Náhradu škody si poškodený (v prejednávanom spore jeho právny nástupca) uplatňuje priamo voči poisťovateľovi a nie voči subjektu, ktorý mu spôsobil škodu. Tento vzťah a nároky z neho plynúce sa spravujú zákonom o PZP a Občianskym zákonníkom. Zásadnou v súdenej veci je skutočnosť, že samotným postúpením pohľadávky sa povaha postúpenej pohľadávky, majúcej výlučne občianskoprávny charakter, nemení. Medzi žalobkyňou (resp. postupcom) a žalovanou nie je v tomto prípade obchodný záväzkový vzťah (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Ndc/55/2023 zo
  4. decembra 2023, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/71/2023 z
  5. marca 2024).
  6. Najvyšší súd v danej súvislosti poukazuje aj na uznesenie z
  7. novembra 2024, sp. zn. 1VCdo/2/2024 publikované pod č. R 81/2024 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým, vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (§ 15 ods. 1 zákona o PZP). Ku dňu začatia konania nebolo zrejmé, že by sa poistný vzťah založený medzi poistenou a žalovanou, z ktorého vznikol uplatnený nárok, týkal podnikateľov a ich podnikateľskej činnosti.
  8. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že predmetný spor má charakter občianskoprávny a nie obchodnoprávny. Keďže sa nejedná o obchodnoprávny spor, pri určení súdu príslušného na konanie a rozhodnutie vo veci sa prednostne neaplikuje kauzálna príslušnosť

§ 22CSP.

V tomto prípade je preto na konanie a rozhodnutie vo veci príslušný všeobecný súd žalovanej - Mestský súd Bratislava IV, v ktorého obvode sa nachádza sídlo žalovanej.

  1. Na základe uvedených skutočností najvyšší súd uzatvára, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný, keďže na prejednanie tohto sporu nie je kauzálne príslušný. Na konanie v občianskoprávnom spore proti právnickej osobe so sídlom v obvode Mestského súdu Bratislava IV je vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV (§ 13, § 15 ods. 1 CSP, § 2 ods. 4 zákona o sídlach a obvodoch súdov v znení účinnom od
  2. júna 2023).
  3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.