Obsah (5)

§ 43§ 10§ 22§ 14§ 40

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/16/2025 Identifikačné číslo spisu: 6125203606 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 43ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) predložený Mestským súdom Bratislava III súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti. Mestský súd Bratislava III nesúhlasil s postúpením sporu z upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica. 2. Okresný súd Banská Bystrica postupom

§ 10ods.

3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o UK“) postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III.

1. Mestský súd Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica nesúhlasil z dôvodu, že predmetom sporu je nárok žalobcu na vrátenie pôžičky, t.j. nárok zo zmluvného vzťahu upraveného Občianskym zákonníkom, pričom pri uzatváraní zmluvy zmluvné strany nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti (žalobca nemá v predmete podnikania zapísanú činnosť poskytovanie pôžičiek alebo úverov) a sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu označil, že si neuplatňuje obchodnoprávny nárok.
2. Predkladajúci súd podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.1.2025, ktoré bolo

predkladajúceho súdu vydané v skutkovo obdobnej situácii, pričom konajúcemu súdu nie je známe žiadne iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom by sa posudzovala otázka príslušnosti súdov na spory vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, ak k poskytnutiu pôžičky nedošlo v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. 5.

názoru predkladajúceho súdu v danej veci nie je založená kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III

§ 22písm.

a) CSP, a príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je Mestský súd Bratislava IV. 6. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci nie je dôvodný. 7.

§ 14ods.

3 veta prvá zákona o UK, ak žalobca v lehote

odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie

Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. 8.

§ 22písm.

a) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave. 9.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 10.

ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom

§ 40

a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 11.

ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 12. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu

CSP. Konanie o predmetnom peňažnom nároku bolo začaté dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica a po splnení podmienok

§ 14ods.

3 zák. o UK tento spor pokračuje na príslušnom súde

CSP v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom

CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP) [m. m. 5Ndob/3/2023].

1. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu odôvodňoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom zmluvy o pôžičke - finančnej výpomoci, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v žalovanej výške (bezhotovostným prevodom na účet) a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku najneskôr do 31.12.
2. Následne dodatkami č. 1, 2 a 3 dochádzalo k zmene splatnosti pôžičky, pričom dodatkom č. 3 bola splatnosť dohodnutá na 31.12.
3. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti D zároveň vyplynulo, že žalobca označil, že návrhom si neuplatňuje obchodnoprávny nárok.
4. Najvyšší súd konštatuje, že otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť v tomto spore o nesúhlase s postúpením je, či predmetom tohto konania je občianskoprávny spor alebo obchodnoprávny spor. Subjektmi zmluvného vzťahu sú právnické osoby, pričom možno mať za to, že predmetný zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti (nakladanie s majetkom spoločnosti bez ohľadu na predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri), teda v zmysle § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej aj ObZ alebo Obchodný zákonník) ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah podriadený režimu Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalobca nemá v predmete podnikania „poskytovanie pôžičiek“ neznamená, že sa táto činnosť netýka jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou v súvislosti s podnikateľskou činnosťou je to, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení. Nie je zrejmé, ako by bolo možné poskytnutie peňažných prostriedkov z účtu obchodnej spoločnosti inej obchodnej spoločnosti posúdiť ako občianskoprávny vzťah. Na posúdenie daného vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho nemá vplyv skutočnosť, že sa na predmetný vzťah budú prípadne aplikovať aj normy občianskeho práva, čo však neznamená, že tieto vzťahy strácajú režim obchodnoprávneho vzťahu. S poukazom na uvedené možno

názoru najvyššieho súdu pre účely určenia kauzálne príslušného súdu považovať predmetný spor za spor obchodnoprávny. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že toto posúdenie nie je záväzné a určujúce pre konečné právne posúdenie sporu po vykonaní dokazovania vo veci samej.

1. Najvyšší súd ďalej uvádza, že pozornosti predkladajúceho súdu zrejme uniklo, že uznesenie sp. zn. 1Ndob/39/2024, na ktoré poukazuje, nie je možné podporne použiť v danom prípade, keďže v danej veci išlo o zmluvný vzťah medzi občianskym združením a obchodnou spoločnosťou, t.j vzťah medzi nepodnikateľským a podnikateľským subjektom, teda sa nejednalo o zmluvný vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).
2. Najvyšší súd len záverom uvádza, že v súlade s ustanovením § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka treba za obchodnoprávne vzťahy považovať aj také právne vzťahy, ktoré nemajú typovú právnu úpravu v Obchodnom zákonníku, ale sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku alebo v iných predpisoch občianskeho práva, ak ide o vzťahy medzi podnikateľmi, pri ktorých vzniku je zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (a aj vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti).
3. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci nie je dôvodný a kauzálne príslušným na konanie v tejto veci je Mestský súd Bratislava III (§ 22 písm. a) CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.