Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/14/2025 Identifikačné číslo spisu: 4114225411 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 421CSP.

11.2. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.3. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
7. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
8. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
9. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 11.4. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 11.5. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11.6. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
10. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 12. Dovolateľ podal dovolanie v zmysle §

§ 421CSP proti výroku I.

rozhodnutia krajského súdu, ktorým zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/284/

2. Dovolací súd v prvom rade skúmal, či sú v prípade dovolania smerujúceho proti výroku I. (o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) krajského súdu splnené podmienky pre jeho podrobenie dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania splnené nie sú.
3. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 14.
4. V zmysle § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu (Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom ako súdom odvolacím (§ 34 CSP). Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
7. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajsky´ súd, ak § 34 ods. 2 CSP neustanovuje inak a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP).
8. V danom prípade dovolanie žalovaného 1/ smeruje proti rozhodnutiu, ktorým krajský súd nerozhodoval ako súd odvolací, keďže nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním je teda napádané rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP. V rámci konania o odvolaní môže rozhodovať odvolací súd o rôznych procesných návrhoch strán sporu (ako tomu bolo aj v prípade prejednávanej veci), týmito návrhmi sa však nezačína žiadne samostatné konanie, ale ide stále o jedno odvolacie konanie začaté podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Zároveň však v takomto prípade nejde ani o rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 34 CSP, nakoľko chýba spôsobilý predmet odvolacieho konania, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie (viď sp. zn. 4Cdo/112/2018, 4Cdo/54/2021, 9Cdo/157/2022, 2Cdo/251/2021).
9. Keďže dovolanie žalovaného 1/ smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý rozhodol o návrhu žalovaného 1/ v odvolacom konaní na prerušenie odvolacieho konania, pričom nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať, je potrebne´ konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10. októbra 2010 cˇ. k. IV. U´S 389/2010-14).
11. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konanie o dovolaní žalovaného 1/ proti výroku I. rozhodnutia krajského súdu zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP) bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Dovolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné nad rámec dodať, že v základnom konaní (ako pred súdom prvej inštancie, tak aj v odvolacom konaní) dovolateľ zhodne navrhoval prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/284/2015, naproti tomu v dovolaní namieta, že súdy mali prerušiť konanie z dôvodu konania vedeného pod sp. zn. 14C/74/2015 (poznámka dovolacieho súdu - konanie, ktoré dovolateľ uviedol, je zhodné so spisovou značkou, pod ktorou bolo vedené konanie v prejednávanej veci na súde prvej inštancie). Dovolanie je tak v tejto časti zmätočné. Dovolateľ v základnom konaní nenavrhoval prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 14C/74/2015, preto ani súdy neboli povinné o takomto neexistujúcom návrhu rozhodovať. 21.
13. Naviac dovolací súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej sú rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania procesnými rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky a do práv a povinností strán sporu nezasahujú konečným spôsobom. Aj keď (prípadne) pri vydávaní týchto rozhodnutí dôjde k procesnej nesprávnosti, nemožno nevziať na zreteľ, že v ďalšom konaní, ktoré potom nasleduje, zostávajú strane sporu zachované všetky jej procesné oprávnenia. Najvyšší súd tento aspekt zdôraznil už dávnejšie napríklad v rozsudku sp. zn. 2Cdo/29/1992 (pozri R 39/1993), v ktorom uviedol, že podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v súčasnosti § 420 písm. f) CSP) nie je splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (porovnaj sp. zn. 3Cdo/204/2013, sp. zn. 5Cdo/209/2009, 5Cdo/185/209, 3Cdo/57/2011 ako aj IV. ÚS 41/2014). 21.
14. Z procesnej stránky prerušenia konania je zrejmé, že rozhodnutie o prerušení konania, či o zamietnutí takého návrhu, nie je rozhodnutím, ktoré by malo za následok skončenie konania a žiadnym spôsobom nerieši spor medzi stranami. Nemožno ho teda považovať za rozhodnutie vo veci samej, ani za rozhodnutie, ktorým konanie končí a nenesie teda v sebe vlastnosť rozhodnutia, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania v zmysle § 420 CSP (porovnaj sp. zn. 7Cdo/56/2019). 21.
15. Napokon v intenciách inštitútu prerušenia konania v prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania súdom prvej inštancie nie je voči takémuto rozhodnutiu prípustné ani odvolanie. V prípadoch prerušenia konania je totiž odvolanie prípustné podľa § 357 písm. n) CSP len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) alebo § 164 CSP, či už na návrh, alebo bez návrhu. Ak by súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, nešlo by o prerušenie konania, a teda odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu by prípustné ani nebolo (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16. decembra 2018, sp. zn. 1Obo/15/2018).
17. Dovolací súd ďalej, vo vzťahu k ostatným dovolateľom napadnutým výrokom rozsudku odvolacieho súdu, v prvom rade skúmal, či dovolanie podala subjektívne oprávnená osoba.
18. Podľa § 424 CSP môže dovolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Otázku, či dovolateľ je procesnou stranou uvedenou v § 424 CSP, treba vždy riešiť s prihliadnutím na individuálne okolnosti daného prípadu.
19. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami §

§ 421CSP).

Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999). Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi už k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovení §

§ 421CSP.

24.1. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol (je) negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (R 50/1999). Subjektívna prípustnosť teda odráža stav procesnej ujmy strany sporu, ktorý pretrváva od vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ stav procesnej ujmy z nejakého dôvodu pominie skôr, ako bolo dovolacím súdom rozhodnuté o podanom dovolaní, pôvodne dotknutého účastníka už ďalej nemožno považovať za subjektívne oprávneného k podaniu dovolania (§ 424 CSP). Vzhľadom na subjektívnu neprípustnosť dovolania neskúma dovolací súd, či sa v ňom - vo vzťahu k tomuto výroku - opodstatnene namieta niektorý dovolací dôvod (§

§ 421CSP).

25. Dovolateľ podal dovolanie v zmysle §

§ 421

CSP proti potvrdzujúcemu výroku (výrok II.) rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd (okrem iného) potvrdil zamietnutie zvyšnej časti žalobcom uplatňovaného nároku o zaplatenie peňažnej sumy (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie). Vo vzťahu k dovolaniu žalovaného 1/ v tejto časti najvyšší súd uvádza nasledovné: 25.1. Vo vzťahu k dovolaním napadnutému výroku II. rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, nie je možné hľadieť na dovolateľa - žalovaného 1/ ako na subjektívne oprávneného podať dovolanie (§ 424 CSP). Výrok II. rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými potvrdil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, nie je založený v neprospech žalovaného 1/. 26. Dovolací prieskum preto vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo možné uskutočniť vo vzťahu k dovolateľovi - žalovanému 1/ a dovolanie bolo preto potrebné v tejto časti v zmysle § 447 písm.

1. b)CSP odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. 27. Dovolateľ ďalej dovolaním napadol potvrdzujúci výrok (výrok II.) rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorým odvolací súd potvrdil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.605,52 eura s príslušenstvom, pričom prípustnosť dovolania v tejto časti dovolateľ vyvodzoval v zmysle ustanovení § 420 písm.
2. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP. 27.1. Dovolateľ v tejto súvislosti namietal, že žalobca mu asanovaním časti nehnuteľností spôsobil škodu, pričom súdy sa v konaní nezaoberali otázkou finančnej reštitúcie. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nitra vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/676/2015, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Mal za to, že súdy nižšej inštancie neriešili, kedy došlo k asanácii stavieb. Uvedený dátum považoval za rozhodný pre okamih, ku ktorému má byť stanovená trhová hodnota zničených nehnuteľností. Mal za to, že výsledok konania vedeného pod sp. zn. 14C/74/2015, mal podstatný význam pre rozhodnutie v danej veci, a napriek tomu, súd návrh na prerušenie konania zamietol. Spis ani rozhodnutie vydané v danom konaní k tomuto konaniu nebolo pripojené, aj napriek tomu, že súd mal o jeho existencii vedomosť. Rozhodnutie v danej veci malo riešiť otázku finančnej reštitúcie a náhrady škody. Namietal, že v danom smere vidí odklon rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, od ustálenej súdnej praxe, pričom daný odklon nebol riadne odôvodnený, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí a porušenie práva na spravodlivý proces. Taktiež mal za to, že súdmi nebola dostatočne vyriešená otázka naturálnej reštitúcie, t. j. uvedenia nehnuteľností do pôvodného stavu, čo je technicky možné. Tiež mal za to, že závery sumy zo znaleckého posudku z roku 1989 nemali byť podkladom pre rozhodnutia súdov v danej veci a takto aplikovateľné závery považoval za rozporuplné s ustálenou súdnou praxou. 28. K dovolacím námietkam dovolací súd v prvom rade konštatuje, že v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal, a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu (k tomu pozri napr. aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/144/2021, sp. zn. 9Cdo/140/2022). 28.1. Z obsahu spisu je jednoznačne zrejmé, že dovolateľ v rámci odvolacieho konania námietku posudzovania trhovej ceny nehnuteľností ako ani, že súdy mali riešiť kedy došlo k asanácii stavieb, a neoboznámenie sa s konaním a rozhodnutím vedeným pod sp. zn. 14C/74/2015, neodôvodnenie odklonu súdom prvej inštancie od ustálenej praxe, nemožnosť aplikovať závery zo znaleckého posudku z roku 1989, v odvolacom konaní nevzniesol. 28.2. Žalovaný 1/ v odvolacom konaní (viď odvolanie žalovaného na č. l. 466, ako aj jeho následné vyjadrenia v odvolacom konaní na č. l. 477, 486, 543, 588) primárne namietal aplikáciu § 457 Občianskeho zákonníka a nesprávne posúdenie vzájomnej podmienenosti plnení z neplatnej zmluvy, s ktorou musí korešpondovať petit žaloby. A v tejto súvislosti namietal žalobcom vymedzený petit žaloby, ktorý považoval za nesprávny. V dôsledku čoho (podľa názoru dovolateľa) súd nevyniesol rozsudok v synalagmatickej forme, keď mal za to, že súd nemôže postupovať nezákonne a odpustiť časť plnenia (nepripúšťa sa čiastkové plnenie) a nepostupovať v spore synalagmaticky. Taktiež namietal, že súdy ho obrali týmto postupom o možnosť naturálnej reštitúcie, keď súd sa nezaoberal ani finančnou náhradou, pričom prichádza do úvahy náhrada nákladov na vyváženie majetkových dôsledkov. 28.3. Dovolateľ takto vznesené (dovolacie) námietky (viď bod 28.1.) v odvolacom konaní neuplatnil, preto ani odvolací súd nemal dôvod a ani priestor sa týmito námietkami zaoberať. 29. Dovolateľ v tejto časti vyvodzujúc prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižšej inštancie, nedostatočnosť zdôvodnenia odklonu od ustálenej praxe ako aj, že súdy sa nedostatočne vysporiadali s jeho odvolacími námietkami, nedostatočne riešili otázku naturálnej reštitúcie, ako ani sa nezaoberali otázkou finančnej reštitúcie. 29.1. Najvyšší súd zároveň už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Za predpokladu, že ide o rozhodné závery, na ktorých stojí súdne rozhodnutie, keďže sa nevyžaduje odpoveď na každú vznesenú námietku. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. 29.2. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľa uvádza, že súdy v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviedli dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, zaoberali sa najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu (vrátane odvolacích námietok) a uviedli dôvody pre ich prijatie alebo odmietnutie. Z uvedeného dôvodu nebolo možné považovať za adekvátne ani tvrdenia z dovolania o nepreskúmateľnosti, či o úplnej absencií dôvodov, o také prípady tu zjavne nešlo. Išlo tu o prípad subjektívnej nespokojnosti dovolateľa s tým, ako sa s jeho námietkami a argumentáciou vysporiadal odvolací súd. Zjavnou snahou dovolateľa bolo uplatniť vady konania v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP len preto, že záver odvolacieho súdu nebol ochotný prijať za správny. Toto zistenie dopadá aj na dovolací dôvod uplatnený dovolateľom v zmysle § 421 CSP. 29.3. Podľa dovolacieho súdu, odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený, či rozporuplný. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozhodnutia dospel k záveru o správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci. Podľa názoru dovolacieho súdu sa súdy nižšej inštancie vyčerpávajúco venovali všetkým pre vec rozhodným aspektom prejednávaného sporu (viď body 1.1. až 1.11. a 3.1. až 3.10. tohto rozhodnutia vyššie a v nich citované dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu). Odvolací súd sa vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími dôvodmi (viď body 24. až 30. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), ako aj návrhmi žalovaného podanými v odvolacom konaní a podal vysvetlenie, prečo ich nepovažoval za dôvodne uplatnené. V súvislosti s dovolacími námietkami žalovaného 1/ dovolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd poskytol odpoveď na námietky týkajúce sa synalagmatickosti, ako aj výkladu a aplikácie § 457 Občianskeho zákonníka (body 24. až 27. odôvodnenia). K námietkam o naturálnej reštitúcii a finančnej náhrade odvolací súd (v bode 28. odôvodnenia) uviedol, že pokiaľ súd v danej veci rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia žalovaných (vrátení kúpnej ceny), uvedené nebráni tomu, aby v konaní sp. zn. 17C/686/2015 súd rozhodol o tomto v samostatnom peňažnom nároku, ktorý možno definovať ako peňažnú náhradu za skutočnosť, že naturálna reštitúcia, teda vrátenie nehnuteľností v pôvodnom stave v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, v danom prípade s prihliadnutím na stav nehnuteľností a ich odstránenie, nie je objektívne možné. 29.4. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
6. f)CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Žalovaný 1/ tak v tomto kontexte neopodstatnene namietal existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
7. f)CSP. 30. Pokiaľ žalovaný 1/ mienil vyvodzovať prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
8. f)CSP aj z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nesprávneho zistenia skutkového stavu veci (nepripojením spisu a neoboznámením sa s ďalšími rozhodnutiami súdov), dovolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
9. f)CSP, dovolací súd takú vadu nezistil. 30.1. Nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm.
10. f)CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2018, 3Cdo/94/2018, 6Cdo/69/2020, 9Cdo/209/2020). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 31. V prípade, ak dovolateľ v tejto súvislosti s nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu namietal aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (aplikácia a výklad § 457 Občianskeho zákonníka, odklon od ustálenej rozhodovacej praxe), dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
11. f)CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). 32. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ nie je podľa § 420 písm.
12. f)CSP prípustné, preto ho v tejto časti odmietol podľa § 447 písm.
13. c)CSP. 33. Žalovaný 1/ podaným dovolaním taktiež napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku rozsudku súdu prvej inštancie (výroku II.) o uložení povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 2.605,52 eura s príslušenstvom, aj na základe ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
14. a)CSP. 33.1. V danom prípade je predmetom dovolacieho konania samostatný (právoplatný) výrok rozsudku odvolacieho súdu týkajúci sa peňažného plnenia - vrátenie bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v zaplatenej kúpnej cene), v prípade ktorého je potrebné posudzovať majetkový cenzus samostatne. Vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti dovolania s ohľadom na majetkový cenzus je rozhodný predmet dovolacieho konania. Vzhľadom na subjektívnu neprípustnosť dovolania v zamietajúcom výroku, dovolací súd nezohľadnil pri posudzovaní majetkového cenzu výšku žalobcom uplatneného peňažného plnenia vo zvyšnej (zamietnutej časti) časti, a to vzhľadom na skutočnosť, že skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania. 33.2. Zo znenia ustanovenia § 422 ods. 1 písm.
15. a)a písm.
16. b)CSP je zrejmé, že na sa v ňom výslovne uvádza prípustnosť dovolania vo vzťahu k dovolaním napadnutému výroku, a teda ak (dovolaním) napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu neprevyšuje zákonom stanovený rozsah minimálnej mzdy. Citované zákonné ustanovenie teda predpokladá (a nevylučuje), že v konaní môže byť rozhodnuté o viacerých žalobcom uplatnených nárokoch, a že majetkový cenzus je potrebné u každého z dovolaním napadnutých výrokov posudzovať osobitne. Ak preto dovolateľ v danej veci napáda potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu (výrok II.) vo vyhovujúcom výroku súdu prvej inštancie (výrok II.), niet žiadneho rozumného dôvodu, a