1 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. Y. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Martin (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 29. januára 2024, sp. zn. 26T/10/2023, uznal obvineného S. Y. za vinného zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. g), písm. m) Tr. zák., na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák.
zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody na 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Martin z
1 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému N. A., nar. XX. L. XXXX v J. Q., trvale bytom Q. XXXX/XX, Y. škodu vo výške 25,- Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený S. Y. odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom z 22. augusta 2024, sp. zn. 3To/53/2024, rozhodol tak, že postupom
1 písm. d) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného S. Y. za vinného zo zločinu lúpeže
1 Tr. zák. a uložil mu
1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Martin z
1 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému N. A., nar. XX. L. XXXX v J. Q., trvale bytom Q. XXXX/XX, Y. škodu vo výške 25,- Eur. Dňa
1 písm. i) Tr. por., a síce rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený vo svojej dovolacej argumentácii namietal, že súdy predmetný skutok nesprávne právne posúdili a svojimi rozhodnutiami porušili základnú zásadu trestného stíhania a to v pochybnostiach v prospech obvineného, keď z nedostatočnej dôkaznej situácie vyvodili jednoznačný záver, že sa dopustil predmetného skutku.
názoru obvineného nebol dostatočným spôsobom preukázaný kvalifikačný moment naplnenia skutkovej podstaty lúpeže, a to jednak použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia a zmocnenia sa cudzej veci. Výpoveď poškodeného považoval za tendenčnú s cieľom uškodiť mu, pričom žiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie skutku, nebol počas celého trestného konania vykonaný. Taktiež namietal, že súdy sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, že medzi ním a poškodeným existoval bližší (intímnejší) vzťah. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona
1 písm. i) Tr. por. ako aj iných ustanovení zákona a v zmysle § 386 Tr. por. zrušil rozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom znovu prerokoval. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin (ďalej tiež „prokurátorka“) podaním zo 4. apríla 2025 konštatujúc nenaplnenie a nepreukázanie dovolacích dôvodov tak, ako ich stanovuje Trestný poriadok. Uviedla, že rozhodnutia okresného a krajského súdu nezakladajú žiadne pochybnosti vo vzťahu k skutkovým zisteniam. V rámci trestného konania boli za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu veci vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu a z takto zisteného skutkového stavu veci bola vec aj právne posúdená ako zločin lúpeže
zák. Mala za to, že krajský súd sa s námietkami obvineného dostatočným spôsobom vysporiadal už v rámci odvolacieho konania, pričom tieto sa v podstate zhodujú s dôvodmi uvádzanými obvineným v podanom dovolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. Y. zamietol. Dňa 23. mája 2025 bolo dovolanie obvineného S. Y. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) na konanie a rozhodnutie. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. In concreto k dovolacej argumentácii obvineného sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o namietanie vierohodnosti výpovede poškodeného a hodnotenia skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov, najvyšší súd upriamuje pozornosť dovolateľa na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por., v zmysle ktorého je z dovolacieho prieskumu vylúčené posudzovanie a zasahovanie do správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu veci. Keďže obhajobná polemika s vykonaným dokazovaním je polemikou skutkovou, dovolací súd, súc viazaný vyššie zmienenou negatívnou podmienkou dovolacieho prieskumu, uvedené námietky nebol oprávnený preskúmavať. Pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a tým nesprávne zisteného skutkového stavu veci, najvyšší súd pripomína, že ide o otázky skutkové, ktoré nie je v dovolacom konaní oprávnený podrobiť svojej prieskumnej právomoci. V súvislosti s uvedeným poukazuje najvyšší súd aj na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, a síce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 3/2011: Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. V argumentačnej zhode s vyššie citovaným stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu dôvodí v tejto veci rozhodujúci senát najvyššieho súdu, že uvedené závery možno prijať i o ostatných zložkách skutkovej podstaty trestného činu, keďže všetky (ako určitá imateriálna normatívna kategória) sú len kvalifikačnou reflexiou skutkového deja v normatívnom jazyku, a preto nie je možné v dovolacom konaní skúmať, pod zásterkou namietania nesprávne kvalifikovanej subjektívnej/objektívnej stránky trestného činu, v konečnom dôsledku nesprávnosť súdmi nižších stupňov zisteného a ustáleného skutku. Dovolací súd má za to, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní vzhľadom na naplnenie všetkých znakov objektívnej a subjektívnej stránky bol krajským súdom správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu zločinu lúpeže
1 Tr. zák., pretože obvinený sotil poškodeného (použil násilie proti poškodenému) v úmysle zobrať poškodenému patriace peniaze (zmocniť sa cudzej veci). Preto dovolací súd vyhodnotil námietku obvineného ako nedôvodnú. K námietke obvineného týkajúcej sa nepoužitia zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.,je potrebné uviesť, že použitie predmetnej zásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. nie je daný, a preto dovolanie obvineného S. Y. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.