Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/1/2024 Identifikačné číslo spisu: 1111235903 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2025 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 16ods.

2, 4 zákona o dobrovoľných dražbách) a následne pri riadne uzavretej zmluve o vykonaní opakovanej dražby (§ 22 zákona o dobrovoľných dražbách) to nemôže mať za následok neplatnosť dražby vykonávanej pre podstatne vyššiu pohľadávku navrhovateľa dražby. Uvedená chyba môže mať za následok uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle § 32 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 22 zákona o dobrovoľných dražbách nevyžaduje opätovné doloženie oboch uvedených vyhlásení formou príloh, ako je to v prípade (prvej) zmluvy o vykonaní dražby. Povinnosť doložiť tieto dve prílohy sa vzťahuje len na prvotnú zmluvu, t. j. zmluvu o vykonaní dražby, pretože opakovaná dražba nutne na ňu nadväzuje. V zmysle § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby, a zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Námietku nedodržania 10-dňovej lehoty na uzavretie zmluvy o opakovanej dražbe (§ 22 zákona o dražbách) si žalobca uplatnil až po výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP, ktorý z predložených listín žalovanými dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená v stanovenej lehote. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, keď dôvody prezentované žalobcom pre určenie neplatnosti opakovanej dražby jeho nehnuteľnosti na uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ neuznal za také, ktoré by boli právne významné pre vyhovenie žalobe. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že opakovaná dražba bola vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a aj so zákonom o vlastníctve bytov, pričom odvolací súd na toto odôvodnenie poukazuje. Rozhodnutie doplnil o výklad § 22 ods. 1 zákona o dražbách. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len „dovolateľ") dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte riešená. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom konania na odvolacom súde bolo posúdenie právnej otázky- že mu nebola doručená zmluva o výkone správy, a že v zmluve o vykonaní dražby je výška dlhu nesprávna a preto je táto zmluva neplatná. Pokiaľ ide o namietané nedoručenie zmluvy o spoločenstve vlastníkov uviedol, že súd prvej inštancie uvedené odôvodnil ust. § 7a zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy nevyplýva povinnosť predsedu spoločenstva doručiť každému vlastníkovi rovnopis zmluvy, pričom žalobca v konaní namietal, že predmetná zmluva mu nebola doručená obvyklým spôsobom, jej ustanovenia (vo výške poplatku z omeškania, absencie lehoty, v ktorej sa môže vlastník obrátiť na súd) sú v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z., nebolo preukázané splnomocnenie osoby, ktorá ju podpísala a v celom rozsahu je od počiatku neplatná. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s jeho námietkami, vec nesprávne právne posúdil, pričom odvolací súd sa s jeho odôvodnením nesprávne v celom rozsahu stotožnil. V ďalšom poukazoval na nesprávnosť výšky vyčísleného dlhu (keď namietal výšku príslušenstva, penále 1.285,49 eura) a následné nesprávne vyčíslenie pohľadávky v zmluve o vykonaní dražby (preukazoval podaním zo 07. 06. 2010, kde písomne reklamoval vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu od 01. 01. 2009-31. 12. 2009 a podaním z 11. 06. 2011, ktorým pripomienkoval vyúčtovanie). Odvolací súd k uvedenému nedal odpoveď. V konaniach bolo ďalej preukázané, že v zmluve o vykonaní dražby v pohľadávke 6 313,84 eura došlo aj k administratívnej chybe a tým došlo k omylu a k porušeniu ustanovení § 16 ods. 4, ods. 7 a ods. 10 zákona č. 527/2002 Z.z.. Z uvedeného dôvodu je zmluva neplatná, vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je v rozpore s § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, čo má za následok neplatnosti samotnej dražby. V tejto súvislosti poukázal na skutkové zistenia a listinné dôkazy, v ktorých navrhovateľ dražby vyhlásil, že predmetná pohľadávka je pravá, správna, splatná a predmet dražby je možné dražiť v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. Žalobca uviedol, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, lebo odignoroval časť jeho vyjadrenia (neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej dražby pre absenciu údaju dňa, kedy mala byť zápisnica o vykonaní dražby doručená navrhovateľovi ktorý je špecifikovaný len „...08.2011". Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa podľa jeho názoru nedostatočne zaoberal námietkou k plateniu súdnych poplatkov. 4. Žalovaný 1/ a 2/ dovolanie žalobcu vo vyjadrení žiadali odmietnuť. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP. 7. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 7.1. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. 7.2. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by sa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po zameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 CSP) zostáva naďalej nejednoznačné alebo nejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na mysli, je potrebné mať na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach CSP nedáva žiadny priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho dohadov o tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mal dovolateľ (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) na mysli pri formulovaní dovolania. 7.3. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 7.4. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť ako celok rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, respektíve v konaní nemôžu mať sami o sebe vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú priamy súvis s rozhodovaným sporom. Dovolateľ, aby mohol byť v dovolacom konaní úspešný (v ponímaní posúdenia ním namietaného právneho posúdenia dovolacím súdom), musí relevantným spôsobom (t.j. spôsobom predpokladaným v § 432 ods. 2 CSP) spochybniť v dovolaní celú nosnú právnu argumentáciu, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, k čomu v posudzovanej veci nedošlo. 7.5. Najvyšší súd konštantne uvádza vo svojich rozhodnutiach, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale aj obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Dovolací dôvod preto dovolateľ musí vymedziť tak, že uvedie ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť práve tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 8. Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré malo za následok výraznú ujmu na právach dovolateľa, ktorý sa neplatnosti dobrovoľnej dražby dovoláva. Zaoberal sa pritom odvolacími námietkami, či zmluva o vykonaní opakovanej dražby obsahovala riadne vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, keď veriteľ v ňom podľa odvolateľa nešpecifikoval zloženie pohľadávky, konkrétnu výšku a nadobudnutie splatnosti jednotlivých častí. Tiež platnosťou vyhlásenia, lebo dražba bola vykonaná na základe nesprávnej sumy o 215,33 eura viac. Odvolací súd dospel k záveru, že opakovaná dražba bola vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a tiež so zákonom o vlastníctve bytov. Zákonom ustanovené náležitosti podľa § 16 ods. 2 a § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách jednoznačne vyplývajú zo zmluvy o vykonaní dražby a oboch predložených príloh. Podľa názoru odvolacieho súdu § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách podrobnejšiu špecifikáciu nevyžaduje a nevyplýva ani z iných ustanovení zákona či judikatúry. Dospel aj k právnemu záveru, že chyba v uplatnenej sume pohľadávky voči žalobcovi v sume 200 eur, resp. 215,33 eura, pri riadne uzavretej zmluve o vykonaní dražby s obidvomi povinnými vyhláseniami obsahujúcimi zákonné náležitosti (§ 7 ods.

§ 16ods.

2, 4 zákona o dobrovoľných dražbách) a následne pri riadne uzavretej zmluve o vykonaní opakovanej dražby (§ 22 zákona o dobrovoľných dražbách) nemôže mať za následok neplatnosť dražby, nevylučuje však právo žalobcu na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle § 32 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Dodal, že ust. § 22 zákona o dobrovoľných dražbách nevyžaduje opätovné doloženie oboch vyhlásení formou príloh ako to je v prípade (prvej) zmluvy o vykonaní dražby a dražobník nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby.

1. Dovolateľ v danom prípade v dovolaní namietal, že odvolací súd neprávne posúdil právnu otázku, že mu nebola doručená zmluva o výkone správy a že v zmluve o vykonaní dražby je výška dlhu nesprávna a preto je táto zmluva neplatná.
2. Z obsahu uvedenej otázky je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené, že v tomto prípade nejde o otázku relevantnú z pohľadu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, keďže takto vymedzená otázka nebola kľúčová pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Ten sa v odôvodnení nezaoberal námietkou, či bola opakovaná dražba neplatná pre nedoručenie zmluvy o výkone správy. Neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby pre výšku dlhu rovnako nebolo kľúčové pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd v rozhodnutí síce dospel k záveru, že mohla existovať chyba v uplatnenej výške pohľadávky v sume 200 eur resp. 215,33 eura, ale túto považoval za nepodstatnú, nemajúcu za následok neplatnosť dražby. Dodal, že uvedená chyba môže mať za následok len nárok na náhradu škody podľa § 32 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Mal za to, že dražba bola vykonaná na základe platne uzatvorenej zmluvy o vykonaní dražby, obsahujúca obe povinné vyhlásenia, spĺňajúce zákonom stanovené náležitosti (§ 7 ods.

§ 16ods.

2, 4 zákona o dobrovoľných dražbách) a žalobca nepreukázal porušenie zákonných povinností pri uzatváraní zmluvy o vykonaní opakovanej dražby ( § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ), ktoré nevyžadujú opätovné doloženie uvedených vyhlásení a dražobník v tomto prípade nemusí zisťovať nový odhad predmetu dražby. Odvolací súd v podstate dospel k záveru, že opakovaná dobrovoľná dražba nemôže byť neplatná len z dôvodu nesprávne uvedenej výšky pohľadávky, pokiaľ nešlo o podstatnú chybu, ktorá by ovplyvnila samotnú zákonnosť postupu pri vykonávaní opakovanej dražby, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ dražby v tomto konkrétnom prípade nesie len objektívnu zodpovednosť za škodu, keď nebolo preukázané porušenie zákonných náležitostí pri uzatváraní zmluvy o vykonaní (opakovanej) dražby a preto dražba zostala platná. Dovolací súd dodáva, že podstatná chyba v uplatnenej pohľadávke, ktorá by viedla k zásadnému pochybeniu by bola taká, ktorá by neexistovala vôbec, bola by fiktívna resp. hrubo nadhodnotená v rozpore s dobrými mravmi, čo v danom prípade pri sume cca. 200 eur nie je podstatné, keď žalobca si dlhodobo svoje povinnosti súvisiace s platbou do fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. neplnil. 11. Dovolací súd uzatvára, že dovolacia argumentácia nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 431 až § 435 CSP. Dovolateľ nastolil právnu otázku, na riešení ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, a preto sa dovolací súd predmetnou otázkou ďalej vecne nemohol zaoberať. 12. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorých dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.