Konštatoval, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená produkcia žalovanej ako modelky počas trvania zmluvy so žalobcom, výlučne s jeho vedomím a za takúto produkciu patrí
zmluvy odmena žalobcovi. Z obsahu zmluvy nevyplýva, akú by mala žalovaná odmenu za produkciu pri žalobcovi. Dospel k záveru, že zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná z povinností, ktoré zabezpečuje voči príjmom, ktoré žalovaná počas dvoch rokov počas trvania zmluvy dosiahla, zároveň je neprimeraná voči možnej škode, ktorá by žalobcovi vznikla. Vzhľadom na uvedené uplatnil moderačné právo a znížil zmluvnú pokutu na sumu 1.000 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
2 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
1 CSP ako vecne správne potvrdiť. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že
doterajšej právnej úpravy, ako aj
súčasnej právnej úpravy sa právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní spravuje zásadou úspechu v konaní. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000 eur; súd prvej inštancie pri rozhodovaní uplatnil moderačné právo a zmluvnú pokutu s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka znížil na 1.000 eur. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (č.k. 11C/35/2019-226 zo dňa 29. júna 2022) priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, s čím sa odvolací súd stotožnil.
dôvodovej správy k ustanoveniu § 255 CSP sa v tomto ustanovení premieta zásada úspechu ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.
tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci o výške plnenia nebolo závislé od úvahy súdu, prípadne odvíjajúce sa od znaleckého dokazovania. Odvolací súd preto aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že otázka čiastočného úspechu v konaní je v platnom a účinnom zákone riešená stroho, preto je potrebné pristúpiť k výkladu sporných právnych otázok pomocou dôvodovej správy, ktorá umožňuje špecifické prípady čiastočného úspechu v konaní vyriešiť obdobne, ako to malo na mysli pôvodné znenie ustanovenia § 142 ods. 3 OSP. V podstatnom dospel k záveru, že postup
3 OSP na daný prípad nedopadá z dôvodu, že moderačné právo súdu prvej inštancie, ktorým bola znížená zmluvná pokuta zo sumy 10.000 eur na sumu 1.000 eur, nevychádzalo z úvahy súdu alebo zo znaleckého posudku, ale zo zákonných kritérií ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, nešlo teda o voľnú úvahu súdu (
predchádzajúceho ustanovenia § 136 OSP), ale o výsledok dokazovania, zhodnotenia skutkového a právneho stavu veci v zmysle kritérií obsiahnutých v ustanovení § 301 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené mal za to, že žalobca bol úspešný čo do sumy 1.000 eur (10% úspech), žalovaná bola úspešná čo do sumy 9.000 eur (90 % úspech), potom bola žalovaná v konaní celkovo úspešná v rozsahu 80 % (90 % - 10 %), preto súd prevej inštancie správne priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za zmätočné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Dovolateľka nesúhlasila s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania, konkrétne, že moderačné právo pri zmluvnej pokute
Obchodného zákonníka vychádza zo zákonných kritérií tohto ustanovenia, a nie z voľnej úvahy súdu. Dovolateľka mala za to, že výklad podaný odvolacím súdom je svojvoľný a v rozpore s princípom spravodlivosti. Dovolateľka v ďalšom namietala, že žalovaná síce zaplatí žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur, ale na trovách konania „získa“ žalovaná sumu 1.899,14 eura (
uznesenia o výške náhrady trov konania), len preto, že súd vo veci samej túto pokutu moderoval na 1/10 z celkovej výšky. Dovolateľka mala za to, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo len na úvahe súdu, lebo pri jej určení
Zákon totiž umožňuje sudcovi zasiahnuť do zmluvného vzťahu a tento vzťah
zákonných, ale i ďalších kritérií v zákone neuvedených modifikovať žalobou uplatnenú výšku zmluvnej pokuty.
1 a 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. 7. Dovolací súd posudzujúc predložený návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodných pre vyhovenie návrhu v zmysle § 444 ods. 1 a 2 CSP. V súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Dovolateľka nezdôvodnila návrh na odklad právoplatnosti žiadnymi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Skutočnosť, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu bude dovolateľka povinná zaplatiť súdom priznané peňažné plnenie, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Pri takomto výklade by totiž dovolací súd musel odložiť vykonateľnosť všetkých dovolaním napádaných rozhodnutí odvolacích súdov ukladajúcich povinnosť na plnenie. Odklad vykonateľnosti resp. odklad právoplatnosti však musí zostať výnimočným inštitútom, ktorý musí byť zdôvodnený osobitnými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa (najmä vážne a ťažko reparovateľné následky na strane dovolateľa) za súčasného zváženia dôsledkov, ktoré bude mať vo vzťahu k druhej strane sporu. Keďže dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na odklad, v súlade so svojou ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považoval za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022). 8.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 9. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
jeho názoru teda nešlo o voľnú úvahu súdu, ale o výsledok dokazovania, zhodnotenia skutkového a právneho stavu veci v zmysle kritérií obsiahnutých v ustanovení § 301 Obchodného zákonníka. Dovolací súd súhlasí s vysloveným záverom odvolacieho súdu a len pre úplnosť zdôrazňuje, že tento záver považuje za ústavne udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/2017).
doterajšej úpravy, uvedené však následne dopĺňa v bode 24. odôvodnenia tak, že ústavný súd nezistil rozpornosť záverov krajského súdu s označenými právami sťažovateľky, keď krajský súd využitie moderačného oprávnenia súdu pri rozhodovaní o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
Obchodného zákonníka nevyhodnotil ako úvahu okresného súdu zamýšľanú v § 142 ods. 3 OSP, ale ako výsledok dokazovania, zhodnotenia skutkového i právneho stavu veci,
kritérií upravených v § 301 Obchodného zákonníka. 18. Dovolací súd v danom prípade nezistil prvky arbitrárnosti, ani také nedostatky v postupe odvolacieho súdu pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, či popretím jeho podstaty, zmyslu a zásad, na ktorých stojí rozhodovanie o trovách konania. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu má
názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. 19. Za procesnú vadu konania
f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľky. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok. Preto skutočnosť, že žalobkyňa sa s názormi odvolacieho súdu nestotožnila, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdnych rozhodnutí. 20. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci dovolateľka cez vadu zmätočnosti namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, čo je vylúčené.
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f) CSP (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 9Cdo/58/2022).
ktorého nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania
f) CSP. Najvyšší súd už
predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolateľka mala v posudzovanej veci odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie žalobkyne
c) CSP ako neprípustné odmietol. 23. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.