Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/10/2024 Identifikačné číslo spisu: 4121201357 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 10aods.

1 písm.

1. d)zák. č. 250/2007 Z. z., čo má potom za následok, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žalovaný nie je povinný takéto plnenie vrátiť. Aplikácia ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a určenie primeranej ceny, ak cena nebola dohodnutá, možno bez súvislosti s inými predpismi aplikovať len vtedy, ak by žalovaný nebol spotrebiteľ. V danej veci je potrebné zohľadniť aj § 10a ods. 1 písm.
2. d)zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie veci nie je, vzhľadom na to, že žalovaný je spotrebiteľ, len to, či je cena primeraná, ale či o nej žalovaný bol žalobcom pri uzatváraní zmluvy o dielo informovaný a či bol následne informovaný aj o navýšení ceny po doobhliadke a stanovení väčšieho rozsahu opravy. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 2.5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm.
3. f)CSP a § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP. K dovolacím dôvodom podľa § 420 písm.
5. f)CSP uviedol, že skutočnosťou, že krajský súd bez bližšieho vysvetlenie neaplikoval v danej veci ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, len so strohým skonštatovaním, že uvedené „bez súvislostí“ nie je možné aplikovať pri spotrebiteľovi je jednak arbitrárnym nepreskúmateľným rozhodnutím - keďže nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel odvolací súd k takémuto záveru. Je potrebné podotknúť, že aplikácia tohto ustanovenia a odpoveď na otázku, či sa toto ustanovenie môže použiť pri spotrebiteľovi je v predmetnej veci podstatná, keďže bola súčasťou argumentácie žalobcu po tom, ako odvolací súd prvý krát zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec naspäť na konanie, pričom žalobca predložil iné rozhodnutie odvolacieho súdu (Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoCsp/3/2021), ktorý aplikáciu predmetného ustanovenia pripustil, pričom súd prvej inštancie uviedol, že táto aplikácia ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možná. 3.1. Vzhľadom na to, že krajský súd neuviedol argumentáciu, prečo nie je možná aplikácia ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľovi, resp. uviedol, že aplikácia nie je možná „bez súvislostí s inými predpismi“, pričom neuviedol na aké súvislosti a s akými inými predpismi poukazuje, je sťažená právna argumentácia v tomto dovolaní, keďže nie je vôbec z rozhodnutia zrejmé, prečo odvolací súd dospel k takémuto právnemu názoru. Ustanovenie, na ktoré poukázal Krajský súd Nitra - § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka nie je možné v predmetnom spore aplikovať. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na úplne iné právne vzťahy. Vzťahuje sa na situáciu, keď si spotrebiteľ neobjednal žiadne plnenie a nie na situáciu, keď je spor o rozsah plnenia, ktoré si objednal. Uvedená argumentácia je podstatná pre žalobcu z dôvodu, či vôbec môže od žalovaného žiadať vrátenie bezdôvodného obohatenia a tak isto z hľadiska plynutia premlčacej doby bezdôvodného obohatenia. Žalobca má za to, že ak súd ustáli, že zmluva o dielo bola platná - aj všetky jej ustanovenia, premlčacia doba bezdôvodného obohatenia začína plynúť, keď žalovaný prijal plnenie, pričom ak by súd ustálil, že nejaká zmluvná podmienka je neprijateľná (ako to ustálil súd prvej inštancie) premlčacia doba by začala plynúť až dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. 3.2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP dovolateľ uviedol, že v tomto prípade, má žalobca za to, že skutočnosť, či je možná aplikácia ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola dovolacím súdom zatiaľ riešená. Dôkazom je aj rozdielna rozhodovacia činnosť krajských súdov, keď v predmetnej veci bol Krajský súd Nitra názoru, že „bez súvislosti s inými predpismi“ aplikácia tohto ustanovenia nie je možná. Naproti tomu, Krajský súd Banský Bystrica, v rozhodnutí, ktoré bolo doložené do spisu sp. zn. 14CoCsp/3/2021, v ktorom uviedol, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy aj pri spotrebiteľovi. S týmto názorom sa stotožnil aj Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie - v konaní sp. zn. 16Csp/31/2021. Máme za to, že zo znenia Občianskeho zákonníka nijakým spôsobom nevyplýva, že ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pri spotrebiteľovi vylúčené. Tak isto treba podotknúť, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sú priamo zakomponované v Občianskom zákonníku, t. j. nejedná sa o právny predpis lex specialis. Tak isto treba podotknúť, že v prípade, ak by ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo nepoužiteľné vo vzťahoch so spotrebiteľom, prišlo by k situácii, že by vlastne toto ustanovenie napriek tomu, že je súčasťou zákona, bolo nepoužiteľné, keďže v zásade vždy Zmluvu o dielo uzatvára na jednej strane podnikateľský subjekt pri výkone svojej činnosti a na druhej strane fyzická osoba, ktorá je automaticky v pozícii spotrebiteľa. V prípade, ak je uzavretá Zmluva o dielo medzi dvoma právnickými osobami - podnikateľmi, na túto situáciu je Zmluva o dielo upravená špeciálne v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník - § 536 a nasl.). Ak by prišlo k ustáleniu právneho názoru, že aplikácia ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možná pri spotrebiteľovi, vzhľadom na vyššie uvedené, nie je zrejmé, pri akých vzťahoch by dané ustanovenie bolo použiteľné. 3.3. Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby dovolací súd rozhodol tak, že: Rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 03. 08. 2023 sp. zn. 9CoCsp/25/2023 sa v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušuje a v zmysle § 450 sa vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd podľa § 448 CSP dovolanie žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť. 6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolateľ namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm.
7. f)CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
8. f)CSP, sú
9. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
10. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
11. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 10. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 11. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 12. V súdenej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatému rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za zjavne neodôvodnený. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia má náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
12. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke, odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. V súdenej veci sú z rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé úvahy, ktoré ho viedli k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 1.809,80 euro istiny, tým zo strany žalobcu ako dodávateľa bola absencia splnenia informačných povinností voči žalovanému konať s odbornou starostlivosťou, ktoré konanie viedlo k tomu, že spotrebiteľovi chýbali dostatočné informácie, ktoré následne mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, či zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo nie. Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami dovolateľa. Náležite vysvetlil, že v čase spísania zákazkového listu vedeli obe strany, len o kalkulácii nákladov na opravu rozpočtom v sume 1.287,98 eur a o kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom servise v sume 1.335,34 eura, boli to sumy, o ktorých si obe strany v tom čase mohli myslieť, že taká bude výška škody. Žalobcom fakturovaná suma 3.809,80 eura (cena diela), pritom podstatným spôsobom prevyšovala tieto sumy. Práve žalobca ako zmluvný servis už v tom čase musel vedieť, že tieto kalkulácie nie sú správne, pretože je zmluvným servisom, teda dôjde k navýšeniu výšky škody, a to už v čase spísania zákazkového listu, teda pred doobhliadkou. Mal preto žalovanému poskytnúť kalkuláciu prepočítanú na opravu v zmluvnom servise a následne ho upozorniť po doobhliadke na zvýšený rozsah opráv a nový výpočet škody. Žalobca takýmto spôsobom nepostupoval. Výsledkom konania nie je neprimerané poskytnutie ochrany spotrebiteľovi, ale nedôsledné si plnenie povinností žalobcom

§ 10aods.

1 písm.

1. d)zákona č. 250/2007 Z. z., čo má za následok, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žalovaný nie je povinný takéto plnenie vrátiť. Aplikácia ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a určenie primeranej ceny, ak cena nebola dohodnutá, možno bez súvislosti s inými predpismi aplikovať len vtedy, ak by žalovaný nebol spotrebiteľ. V danej veci je potrebné zohľadniť aj § 10a ods. 1 písm.
2. d)zákona č. 250/2007 Z. z. a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie veci nie je, vzhľadom na to, že žalovaný je spotrebiteľ len to, či je cena primeraná, ale či o nej žalovaný bol žalobcom pri uzatváraní zmluvy o dielo informovaný a či bol následne informovaný aj o navýšení ceny po doobhliadke a stanovení väčšieho rozsahu opravy. 13. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil. 14. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm.
4. f)CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. 15. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm.
5. b)CSP. Nastolil právnu otázku „Je možná aplikácia § 634 ods. 1 OZ, ak je predmetom zmluvy o dielo nevyžiadané plnenie (§ 53 ods. 8 OZ)“. Predmetnú dovolaciu otázku podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) sformuloval dovolací súd. 16. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 17. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 18. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 20. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená právna otázka uvedené kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho (i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP. 21. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP je relevantná právna otázka, ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil svoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej praxi nezaoberal. 22. Dovolateľ položil v dovolaní právnu otázku, od vyriešenia ktorej podľa jeho názoru záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci a ktorú mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Tvrdil, že predmetná právna otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Dovolateľ síce jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v dovolaní konkrétnu právnu otázku, avšak dovolací súd zastáva názor, že predmetnú právnu otázku odvolací súd riešil nad rámec svojho právneho posúdenia v predmetnej veci, táto nemala vplyv na meritórne rozhodnutie. Riešenie predmetnej právnej otázky by malo iba akademický charakter a vo vzťahu k predmetnej veci ju nemožno považovať za rozhodujúcu, keďže na jej riešení nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) posudzovali nesplnenie povinnosti žalobcom

§ 10aods.

1 písm.

1. d)zákona č. 250/2007 Z. z., teda upozorniť žalovaného (spotrebiteľa) po doobhliadke na zvýšený rozsah opráv a nový výpočet škody, čo malo za následok, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žalovaný ako spotrebiteľ nie je povinný takéto plnenie vrátiť. Uzavrel, že pre posúdenie predmetnej veci je rozhodujúce, či žalovaný bol žalobcom pri uzatváraní zmluvy o dielo informovaný o cene diela a či bol následne informovaný aj o navýšení ceny po doobhliadke a stanovení väčšieho rozsahu opravy. Tieto skutočnosti boli pre rozhodnutie sporu kľúčové. Je nevyhnutné pripomenúť, že cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane reálnu ochranu jej práva. Dovolateľom nastolená právna otázka mala v danom prípade iba právnu teoretickú povahu a jej zodpovedanie dovolacím súdom by neviedlo k zrušeniu alebo k zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Bolo by preto nadbytočné poskytnúť odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku, ktorú ešte dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi neriešil. 22.1. Nad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že ustanovenia o zmluve o dielo sa vždy pri spotrebiteľovi použijú (§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka), avšak ust. § 634 ods. 1 OZ iba vtedy, ak nebola cena diela dojednaná zmluvou. V predmetnej veci, ale nejde o takýto prípad, lebo zo skutkových zistení súdov nižších inštancií je zrejmé, že cena bola dohodnutá zmluvou. 22.2. Dovolací súd preto uzatvára, že predložená argumentácia nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá ust. § 421 ods. 1 písm.
2. b)v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod tak nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP. 23. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm.
3. f)CSP je prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP). 24. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.